Keď mi ľudia rozprávajú o svojich stavoch, kedy sa ich radosť rýchlo mení na smútok, láska v nenávisť alebo súčasne v strach, zlosť, ohrozenie či stres, pomáham im pochopiť, čo sa s nimi vtedy deje. Spoločne skúmame, v akom rozpoložení sa nachádzajú, keď ich emócie rozohrajú svoju hru. Nedeje sa to však samoúčelne, emócie vždy riadi EGO. Lebo emócie idú ruka v ruke s mysľou, a tým aj s egom.
Uvedomovanie si vlastného emočného prežívania je nevyhnutné na to, aby sme ho mohli ovplyvňovať – je to možné iba vďaka tomu, že rozumieme tomu, čo sa s nami deje a z akého je to dôvodu. Keď je emócia vygradovaná do krajných polôh, silne zapôsobí na organizmus, ktorý pod vplyvom vegetatívneho nervového system vyvolá poplach či paralyzovanie tela. A tak niekedy zistíme, že sme v emočnej búrke skôr podľa metabolizmu, srdcovej činnosti, dychu či farby kože… Emócie sú totiž spoľahlivou kontrolkou, vypovedajú o spôsobe nášho myslenia a rozpoloženia, v ktorom sa nachádzame.
Žijeme životným štýlom, ktorý prispieva k zadržiavaniu a neprejavovaniu emočných zážitkov. Je to tak bezpečnejšie – predpokladáme to, lebo sa patrí, aby sme boli pocitovo neutrálni. Zadržané príjemné i nepríjemné emócie však v tele spôsobujú blokády, stiahnutie svalov, plytké dýchanie, bránia plynulému toku energie, distribúcii živín, aktivujú psychickú i fyzickú bolesť a nakoniec neraz aj chorobu – psychosomaticky determinovanú, s ktorou si klasická medicína niekedy nevie poradiť.
Prirodzene, že najlepšie pre naše zdravie je nečakať na nahromadenie emócií, ale umožniť im priebežný priechod. Ale ako to dosiahnuť? To je najčastejšia otázka, ktorú v tejto súvislosti dostávam. Sú dve základné pravidlá, ktoré môžem odporúčať.
1. Žite teraz a tu
Toľko oslavovaný postoj k životu, o ktorom sa ľahšie uvažuje, ako sa ho praktizuje. Ilustrujme si to na strachu. Keď sa bojíte a máte strach, nejde o nič viac ako o predtuchu niečoho nepríjemného, čo by sa mohlo stať v budúcnosti. Teda v prípade, že nie ste práve prepadnutý a niekto na vás nemieri zbraňou – to je reálny strach. Ale strach spôsobený obyčajnou myšlienkou na budúcnosť je hypotetický, v prítomnom okamihu sa nedeje nič, je pokoj. Prítomnosť nie je tento deň, táto minúta, ale TERAZ. Svoju myseľ viete trénovať, aby žila prítomnosťou – je na to viacero spôsobov (o nich nabudúce). Potrebujete si pamätať, že minulosť a budúcnosť sú potravou pre myseľ a myseľ je potravou pre emócie a ego. Z opačného konca je ego živené z emócií a mysle a tá je živá z minulosti a budúcnosti. Tak sa celý kruh roztáča a vás potom drží v zajatí.
2. Venujte sa športu
Pohybové aktivity sú jedným zo spôsobov zastavenia toku myšlienok. Pohyb nemôžete urobiť stopercentne dobre, keď nebudete vo svojej mysli prítomní a sústredení. Športom dávate súčasne priestor telu, mysli, duši aj duchu. Učíte sa vnímať, cítiť, spoznávať a chápať vlastné telo, jeho funkcie, ako aj potreby nielen z pohľadu vnútorného prostredia, ale tiež vonkajšieho, učíte sa interakciou s okolím. Zmeny, ktoré pohyb vyvoláva sa odrážajú tak na fyzickej, ako aj na psychickej úrovni. Dochádza k regulácii prebytku energie. To je kľúčový efekt, lebo inak máme tendenciu kompenzovať si to prejedaním, žitím vo virtuálnom svete, agresiou, zlosťou, násilím a užívaním návykových látok. Pri športe sa vaša duša a duch trasú radosťou. Preto ste pri a po športovaní skvele naladení a šťastní.
Na záver ešte pošťuchnutie od Robina Sharmu: “Keď hovoríš, že si nevieš nájsť čas na to, aby si zmenil svoje myšlienky a spôsob svojho života, je to rovnaké, ako keby si vravel, že nemáš čas natankovať, pretože si príliš zaneprázdnený šoférovaním.”
