Ak ste postavili vzdušný zámok, vaša práca nemusí byť zbytočná…

Foto: Maruška Kolárová

tvrdil pred 150 rokmi filozof Henry David Thoreau a dodal: „Teraz mu ešte urobte základy.“
Autor eseje Občianska neposlušnosť, ktorá neskôr významne ovplyvnila M. Gándhiho a M.L. Kinga, vnímal, že civilizácia pripravuje človeka o veľa. Mal na mysli to, že oberá ľudí o dôležitejšie hodnoty, než ktoré sama ponúka, a že napokon je zneužívaná proti ľuďom, a tí ju zase zneužívajú na úkor skutočných hodnôt k zbytočnostiam a rozmarnosti.

Neviem, ako by sa Thoreau tváril v našom storočí, keby otvoril noviny a pozrel si televíziu či internet. Isto by vyvodil záver, že súčasný priemerný človek žije v tichom zúfalstve. Keď už v jeho dobe bolo veľa ľudí so svojím životom nespokojných, ako by sme z toho vyšli my teraz? Ako by sme mu odpovedali na otázku o vlastnej spokojnosti?

Vybral si ma pozoruhodný mladý muž za kouča a má ambície zlepšovať svet – má nádhernú víziu, aj postavený úžasný vzdušný zámok, zatiaľ síce bez základov. Verí však, že budovať základy je práve tá výzva, ktorej bude celé roky čeliť rád, lebo mu dáva zmysel. Je poháňaný vášnivým záujmom o premenu spoločnosti k blahobytu a harmónii. On túži byť súčasťou tej premeny a dokáže vnútorný stav svojej mysle ovplyvňovať tak, aby nachádzal riešenia a odpovede na svoje otázky. Začal sa vyhýbať ľuďom, ktorí mu rozprávajú, že by sa mal držať pri zemi a z tej vzdušnej stavby urobiť radšej niečo betónové, čo bude ukotvené v realite a zarábať obrovské peniaze. Pre niekoho ideál spokojnosti, pre iného nie.

Dobre poznám mnohé diery v životoch ľudí po prepadnutých vzdušných zámkoch, z ktorých zostali jamy plné frustrácie. Lenže aj na zmarených zmenách a zavrhnutých riešeniach sa dá stavať, a neraz práve na takýchto ruinách vyrastie niečo, na čo môže byť človek právom hrdý. Ak dokážeme prekonávať samých seba, ostatné prekážky zvládneme s prehľadom. A keď potom pocítime obdiv samých k sebe, môžeme sa vybrať zlepšovať svet, lebo mu máme čo ponúknuť. Vonkoncom to nemusí byť niečo svetoborné… stačí tá časť z nás, ktorá aj keď sa stráca a znova nachádza, rozumie sebe, ostatným aj svetu. Ako by povedal Thoreaua: „Vedieť, že vieme, čo vieme a že nevieme, čo nevieme, to je skutočné vedenie.“

Užitočné mi príde vedieť aj odporúčanie od J. C. Penneya: „Často si vymieňajte názory. Pokiaľ si vy a ja vymeníme doláre, nie sme na tom o nič lepšie. Každý z nás má stále iba dolár. Pokiaľ si vymeníme myšlienky, budeme mať každý dve myšlienky, zatiaľ čo pôvodne sme mali iba jednu. Čo dáte, to si necháte. Čo dostanete, to nestratíte. Podeľte sa o svoje myšlienky – neschudobniete, práve naopak, vzájomnou výmenou sa obohatíte.“

Foto: Maruška Kolárová

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS