Povedal filozof Voltaire a mne príde táto jeho myšlienka veľmi pokroková na 18. storočie. Aj keď sa už vtedy bojovalo za osvetu a vzdelanie, na niektoré veci „dorastáme“ doteraz.
Ale aby som bola férová, keby sme my ženy boli spokojnejšie samy so sebou, tiež by sme boli spokojnejšie s našimi chlapmi.
Vždy mi je ľúto, keď vnímam, ako si niektoré ženy myslia, že musia byť ako muži – že sa im musia vyrovnať a dokázať im, aké sú schopné. Robia veci, ktoré patria do mužskej roly a potláčajú svoju ženskosť. Chcú byť racionálne, pragmatické a neohrozené pocitmi. Lenže nie je najpríťažlivejšou vlastnosťou žien, že sú opakom mužov? Príroda stvorila odlišné pohlavia so všetkým, čo k nim patrí úplne zámerne. Na odlišnostiach stojí svet.
Žijeme v spoločnosti, kde sa rozdiely medzi ženami a mužmi stierajú. Ženy sú stále silnejšie a chlapov ako keby nepotrebovali. Myslím si však, že v kútiku duše každá z nás túži po svojom rytierovi, ktorý… A tam sú naše očakávania, ktoré od mužov máme. Aby ich dokázali naplniť, potrebujeme im s tým pomôcť, možno aj tým, že im dovolíme, aj keď sme životaschopné, aby boli galantní a pomáhali nám. Nepochybujem, že každý muž sa rodí rytierom a v každej dobe je miesto na rytierske činy, hoci aj tie malé, ktoré nám však dokážu inšpiratívne nabúrať stereotyp.
Milé žienky, chcela by som vám k vášmu sviatku popriať, aby ste vytvorili mužom okolo seba priestor na to, aby vám mohli prejavovať to, čo vám na nich imponuje. Veď sme ako dve struny na jednej harfe, akurát sa niekedy zbytočne trápime oddelene jeden od druhého.
Milí muži, snáď to nebude trúfalé, keď vám pripomeniem, že žena, ktorá vás miluje, vás dokáže inšpirovať k výšinám, o ktorých ste ani nesnívali. A na nič sa nepýta, stačí jej vaša láska. A isto ste už prišli aj na to, že ženu najlepšie pochopíte, keď ju budete najskôr milovať takú, aká je a až potom chápať.
Prajem ženám i mužom krásny sviatok žien, nech sa navzájom potešíte.
