Príspevok Rande so sebou zobrazený najskôr Life koučing.

Postoj rozhodne

„To je pohroma, s tým sa nedá absolútne nič urobiť. Nemôžem to zvládnuť, je to môj koniec.“ Rozpráva mi rozrušená Jana, ktorá dostala výpoveď v práci. „Potrebujem nájsť spôsob, ako vyriešim odchod z práce. Chcem to zvládnuť tak, aby som nič neľutovala.“ Vypočujem si od Zuzky, ktorá je v obdobnej situácii ako Jana. Dva podobné príbehy, ale dva odlišné postoje. Môžem potvrdiť, že rozdiel v príbehoch oboch žien nie je v tom, že by jedna z nich mala menej ťažkostí na ceste životom ako druhá. Zásadný rozdiel je v sile ich nádeje.

Vnútorný dialóg, ktorý spomínané ženy so sebou vedú sa dá využiť na „diagnostikovanie“ odhodlania, ako si so situáciou poradia. Nejde len o ich predstavy, ale aj presvedčenie. Jedna si myslí, že problém, ktorú ju stretol, je zvládnuteľný a ide ho aktívne riešiť. Druhá, naopak, považuje situáciu za obrovskú prekážku, ktorá znamená pohromu.

 Sila našej nádeje

Nádej zahŕňa širokú škálu emócií ako je radosť, zanietenie či vzrušenie. Nejde však iba o prázdne nerealistické nadšenie svojou víziou. Nádej je kombináciou srdca a rozumu. Psychológ Shane J. Lopez opisuje nádej ako zlatú strednú cestu medzi eufóriou a strachom. Je to miesto, kde sa transcendencia stretáva s rozumom a obozretnosť s nadšením.

Niekedy musím svojich klientov konfrontovať s tým, že nádej je úplne niečo iné ako obyčajné želanie či takzvané pozitívne myslenie. Nestačí len pohodlne sedieť, mať pozitívne myšlienky a silno si priať, ako by mala vyzerať vysnívaná práca, bývanie, partner…

Zo skúseností môžem potvrdiť, že keď pri popisovaní toho, ako naplniť priania nepočujem zahrnutú nádej, tak sú odsúdené na zánik. Bez nádeje sa nedá stavať plán a stratégia ako ho dosiahnuť. Než sa želanie premení na niečo hmatateľné, živí ho predstava, že je to možné a dosiahnuteľné, čo sa premieta do motivácie.

Resuscitácia nádeje

Na vytvorenie podmienok k nádejnému snaženiu nestačí len si správne zvoliť cieľ. Potrebné sú aj schodné kroky, ktoré k tomuto cieľu povedú. Keď klientov na takejto ceste sprevádzam, zameriavame sa na stanovenie etapových cieľov vedúcich k celkovému (konečnému) cieľu. Vychádzam pri tom z troch základných princípov nádejného snaženia:

1. Konanie musí byť cieľavedomé.
2. Myslenie sa potrebuje zameriavať na spôsoby a cesty k vytýčenému cieľu.
3. Zdroje motivácie musia mať energizujúce pôsobenie.

Mojou úlohou je pomôcť klientovi konštruktívne vnímať situáciu, v ktorej sa nachádza, preskúmať vplyv situačných faktorov a v reflexiách vyjasniť dispozície klientovej osobnosti.

Riadim sa tým, že je nevyhnutné brať do úvahy priepasť medzi tým, kde sa človek nachádza a kde chce byť. Bez série krátkodobých cieľov, ktoré pomáhajú priepasť premostiť, nemá význam cez ňu skákať. Ako jednorázové riešenie to môže byť dobré, ale pre opakované chodenie cez priepasť je efektívnejšie postaviť most.

Pri plánovaní a hľadaní toho, ako, kedy a kde môže klient jednotlivé kroky implementovať do svojho života, sa zvyšuje pravdepodobnosť na úspešné vybudovanie mosta. Neraz to bez prípravy vhodných alternatív a záložných plánov nie je možné.

Malá autodiagnostika na záver

Výskumy Ch. R. Snydera preukázali, že schopnosť nádejného myslenia pozitívne ovplyvňuje ľudské životy. Ľudia s vysokou nádejou majú lepšie školské výsledky, sú produktívnejší, úspešnejší v kariére či športe a bývajú šťastnejší. Nádej je tiež spoločne so stabilitou a dôverou jednou z troch najdôležitejších vlastností, ktoré podľa prieskumu spoločnosti Gallup požadujú ľudia od tých, ktorí ich majú viesť.

Chcete si overiť, či patríte medzi ľudí s vysokou mierou nádeje? Keď je pre vás takýto postoj charakteristický, vyznávate tieto štyri základné presvedčenia:

• Budúcnosť bude lepšia ako súčasnosť.
• Je v mojej moci, aby sa tak stalo.
• Existuje mnoho ciest k naplneniu mojich cieľov.
• Ani jedna nie je bez prekážok.

Trinásť spôsobov, ako navýšiť vlastné kapacity pre nádej

1. Nájdite si aspoň jednu vec, ktorá vás naozaj zaujíma, a venujte jej plnú pozornosť, energiu a čas.
2. Pri stanovovaní cieľov sa uistite, že sú skutočne vaše, a nie niekoho iného, kto vám ich podsunul.
3. Na premýšľanie a debatovanie o svojich plánoch si vyberte niekoho, o kom viete, že je osoba vysokej nádeje.
4. Vytvárajte si vždy aj alternatívne cesty vedúce k vašim cieľom. Počítajte s tým, že vaša trajektória nebude priamočiara.
5. Keď zvolená cesta k cieľu nefunguje, neobviňujte sa. Poznanie, aká cesta zafunguje je učiaci sa proces, ktorý vám pomôže nachádzať tú správnu cestu pre vás.
6. Pri stanovovaní dlhodobých cieľov si nastavte méty, aby ste si mohli zadeliť snaženie do jednotlivých krokov. Na začiatku stačí začať prvým krokom a vykročiť.
7. Keď na vybratú cesta k cieľu potrebujete nejakú zručnosť, pustite sa bez otáľania do jej osvojovania.
8. Povzbudzujte sa emočne podpornými tvrdeniami a hovorte si, že to dokážete, lebo chcete!
9. Oceňujte a chváľte sa za svoje úspechy. Pestujte pozitívne sebanapĺňajúce proroctvo – ste tými, ktorými veríte, že ste.
10. Uvažujte aj o potenciálnych prekážkach a majte pripravené záložné plány, ako ich zdolať.
11. Pripomínajte si často svoje minulé úspechy, ideálne ich máte spísané na listine úspechov. Keď sa vám nedarí, čítajte si, ako ste už mnohé veci zvládli.
12. Užívajte si cestu k cieľom rovnako radostne ako stav, keď ste už cieľ dosiahli. Samotné vykračovanie je hodnotné a zmysluplné.
13. Nádej má skvelú pozitívnu vlastnosť – je nákazlivá. Máte jej dosť na rozdávanie – zdieľajte svoj príbeh, podporujte iných, nech si veria, pomáhajte, keď viete a bude sa vám vracať v znásobenej podobe späť.

Príspevok Trinásť spôsobov, ako navýšiť vlastné kapacity pre nádej zobrazený najskôr Life koučing.

 Zmysel života sa nevyrába ani nevymýšľa

„Človeka možno obrať o všetko okrem jedinej veci: poslednej z ľudských slobôd – možnosti vybrať si za daných okolností vlastný prístup, vybrať si svoju vlastnú cestu.“ Sú to slová Viktora Frankla, psychiatra a človeka, ktorý prežil holokaust. Vo vyhladzovacích táboroch zažil des a všimol si to, že ľudia reagovali na svoju situáciu rôzne. Niektorí dokázali uniknúť z hrôzy daného okamihu do radosti v minulosti a nádeje v budúcnosti. Spomínal, ako aj v tej najväčšej hrôze vybiehali väzni zo svojich barakov len preto, aby uvideli západ slnka, v úžase hľadeli na oblohu a nechali na seba pôsobiť jej krásu. Ešte aj v situáciách, keď bola smrť blízko, život hrozný a budúcnosť sa zdala beznádejná, si stále udržiavali jednu oblasť svojho života, nad ktorou mohli cítiť nejakú kontrolu: boli to ich myšlienky a pocity.

 Ostrý obraz hmlistej zmysluplnosti nám je nanič

Niekedy sa naše snaženie po pátraní v sebe samých podobá očakávaniam voziť sa na lúke na eskalátore. Postaviť sa tam dá, lenže aký by to malo zmysel?

Antoine de Saint-Exupéryvo svojej Citadele vraví, že zmyslom života je stať sa sám sebou. Aké jednoduché a zložité zároveň. Začať sa dá prosto – cez pochopenie samého seba. To nám pomáha zamerať ohnisko svojho vedomia na vlastné vnútro, kde nájdeme všetky potrebné indície na odpovede určujúce naše smerovanie.

 Pomôcť môže aj nasledujúcich päť otázok:

Ako dobre poznáte samých seba?

Čo je to, čo chcete, potrebujete, čo vám robí radosť? Ako tomu prispôsobujete život okolo seba? Nájsť zmysel života je o dobrom poznaní samých seba. Poznať nielen svoje silné stránky, ale vedieť prijať a chcieť zmeniť aj tie slabé.

Kľúčová úloha sebaprijatia je, aby ste sa dokázali tešiť z toho, kým ste a nachádzali vo svojom bytí uspokojenie. Máte v sebe jednu zásadnú „zložku“ pre zmysluplný život, a tou je uplatnenie vašich silných stránok na podporu konania dobra… v službe niečomu, čo vás presahuje.

Čo zbožňujete?

Čo je to, o čom keď s niekým hovoríte, tak o tom rozprávate s vášňou a iskrou v oku? A ste schopní o tom vykladať dlhé hodiny? Po čom ste v detstve túžili a odložili to na neskôr? Na čo zo svojich vášní z čias bezstarostnosti ste zabudli? Rozpomínanie a hľadanie cesty k tomu, aby ste svoj čas, energiu a pozornosť venovali niečomu, pri čom strácate pojem o čase vás povedie k radosti a dobrým pocitom. Tie viete zúročiť vo veciach, ktoré chcú plné nasadenie a celé vaše srdce.

V čom ste dobrí?

Nemám na mysli nejakú vašu geniálnu schopnosť. Väčšina z nás ju nemá a nepotrebuje. Každý disponuje kombináciou schopností, ktorými dokáže zapôsobiť. Popýtajte sa ľudí okolo vás. Zbierajte spätnú väzbu na seba z rôznych zdrojov, aby vám vyšiel celkový obraz toho, ako vás vnímajú ostatní. Bude to zároveň cvičenie na bytie v mimo komfortnej zóne, lebo sa bojíte, čo sa o sebe dozviete. Zvyčajne samé prekvapivé a skvelé veci. Vnímate aj vy seba rovnako? Keď spochybňujete, či sa iní nemýlia, veď nie ste takí šikovní, dobrí, múdri… venujte pozornosť svojej sebadôvere a sebavedomiu. Ak si málo veríte, bude vám chýbať odvaha púšťať sa do nových vecí.

Žijete v súlade so svojimi hodnotami?

Tak objavíte šťastie ako vedľajší produkt života, ktorý vám dáva zmysel. Keď „chodíte“ proti svojim hodnotám, zvádzate vnútorný boj so sebou a kopí sa vám frustrácia. Z tej nespokojnosti nemôže vzísť radosť. Keď žijete v súlade s vlastnými hodnotami, presvedčeniami, potrebami a cieľmi, máte všetko potrebné na vybudovanie zmysluplného života. Chce to už len odhodlanie, vytrvalosť a húževnatosť pátrať po tom, aká je vaša úloha a nedať sa odradiť, keď niečo nevyjde na prvý pokus.

 Robíte to, čo má zmysel pre vás, a nie pre niekoho iného?

Bez ohľadu na scenár, ktorý vám chce niekto ponúknuť, nikdy sa nevzdávajte svojej slobody vybrať si vlastnú odpoveď a zaujať svoj postoj. Ste skonštruovaní tak, že potrebujete k svojmu životu tvorivosť, úspechy, pocit naplnenia. Pokým vám z toho, čo robíte, „nechodia“ tieto hodnoty, potrebujete sa otvoriť zmene a experimentovať ďalej. Niekedy neobjavíme všetky svoje schopnosti v jednom pokuse. Len čo si začnete zariaďovať život podľa svojho srdca, budete vnímať hlbší zmysel mnohých každodenných situácií. To sa postará o to, aby rástlo vaše nadšenie zo života. Ono vás povedie, kam túžite.

Príspevok Päť otázok nápomocných pri objavovaní zmyslu života zobrazený najskôr Life koučing.

Štúdie na Harvarde potvrdzujú, že životný postoj je omnoho dôležitejší než inteligencia, vzdelanie, talent alebo šťastie. Postoje ovplyvňujú až 85 % životných úspechov, zatiaľ čo zostávajúcich 15 % je vecou schopností. Za postoj sa pokladá duševné rozpoloženie a spôsob, ako myslíme, rovnako ako všetko to, čo sa odohráva vo vnútri človeka na emočnej úrovni.

Postoje nás poháňajú dopredu k víťazstvám, alebo ťahajú k porážkam. Sú našou oporou na každom kroku a sú tým, čo ostatní vnímajú ako našu vnútornú osobitosť: postoje nás popisujú a definujú, prostredníctvom nich interagujeme so svetom.

Dokážem ľuďom pomáhať práve preto, že sú ochotní meniť svoje neefektívne postoje a nahrádzať ich takými, ktoré im vnesú do života viac zmysluplnosti, a tým aj šťastia a úspechu. Za úspešných považujem všetkých, ktorí idú v rámci svojich schopností za najvyšším cieľom a vydávajú pritom zo seba to najlepšie.

Keby som mala charakterizovať, čo je príznačné pre úspešných ľudí, tak by som to zhrnula do týchto šiestich postojov:

1. Berú život taký, aký je – so všetkými komplikáciami a náročnými úlohami. Skôr sa mu prispôsobujú, než by sa sťažovali. Preberajú zodpovednosť za svoj vlastný život namiesto toho, aby obviňovali druhých alebo sa vyhovárali. Radujú sa zo života, berú ho ako dar a užívajú si ho naplno. Prijímajú aj jeho negatívne stránky, väčšmi sa však zaoberajú tým, čo im ponúka, aby si zobrali to, čo sami chcú. Hľadajú v druhých ľuďoch aj v okolitom svete dobro a zvyčajne ho aj nachádzajú. Na život nazerajú ako celý rad príležitostí a možností, ktoré sa oplatí preskúmať.
2. Budujú si zdravé medziľudské vzťahy – dokážu vnímať potreby a city ostatných. Sú ohľaduplní a zdvorilí. Dokážu inšpirovať ostatných k tomu, aby prejavovali to najlepšie v sebe. Hodnota vzťahovosti je pre nich kľúčová a uprednostňujú ju pred inými vecami. Vedia, že bez naplnených vzťahov by nemohli žiť zmysluplný život. Súautentickí a samými sebou, k čomu podnecujú aj ostatných.
3. Majú zmysel pre smerovanie – vedia kam idú a prečo. Stanovujú si ciele a méty. Keď ich dosiahnu, vytýčia si ďalšie – v súlade so svojimi hodnotami a presvedčením. Radi prijímajú aj náročné úlohy, berú ich ako príležitosť vystúpiť mimo svoju komfortnú zónu a prekročiť vlastné hranice.
4. Túžia po nových poznatkoch – o živote, o svete, o sebe samých. Učenie je pre nich radosť, nie povinnosť. Neustále obohacujú svoj život novým poznaním a sebazdokonaľovaním. Sú otvorení novým možnostiam a experimentujú. Neobávajú sa riskovať, lebo vedia, že tak môžu veľa získať.
5. Sú činorodí – dokončujú, čo začali, pretože sa neboja húževnato pracovať. Lenivosť sa snažia pokoriť, lebo vedia, že ňou márnia čas. Majú sa na pozore pred stereotypom a neustále hľadajú nové zážitky, ktoré im pomáhajú posúvať sa v ústrety tomu, čo sýti ich potenciál. Využívajú tvorivosť, aby mali odstup a nadhľad.
6. Ctia si mravnosť a sú etickí – vedia, že poctivosť je jednou z najdôležitejších súčastí charakteru dobrého človeka. V osobnom i profesijnom živote sa riadia hodnotami rešpektu, úcty, akceptácie a tolerancie.

P.S. Autor tohto prehľadu nie je známy, ale sedí to na 100 %

ŠANCE NA ÚSPECH

Neurobím to: 0 %

Nedokážem to urobiť: 10 %

Neviem ako to urobiť: 20 %

Chcel by som to urobiť: 30 %

Chcem to urobiť: 40 %

Myslím, že by som to mohol urobiť: 50 %

Môžem to urobiť: 60 %

Myslím, že to dokážem urobiť: 70 %

Dokážem to urobiť: 80 %

Robím to: 90 %

Urobil som to: 100 %

Príspevok Šesť postojov vedúcich k úspechu zobrazený najskôr Life koučing.

Aj pre rodených pesimistov je optimizmus súčasťou ľudskej prirodzenosti. Evolučne sme ho potrebovali, aby sme mohli myslieť dopredu a vedeli si predstaviť dôsledky zahŕňajúce našu vlastnú smrteľnosť. Vďaka optimistickému pohľadu sme prežili a prispôsobili sa aj nehostinnému a nepriateľskému prostrediu.

 Pozitívne účinky optimizmu exaktne prebádané

Výskumy na dvojčatách preukázali, že optimizmus má genetický podklad. Podľa výskumu Roberta Plomina je optimizmus a pesimizmus dedičný asi z 25 %. Iné výskumy dokazujú, že optimizmus má síce genetický podklad, ale je ovplyvnený aj skúsenosťami.

Skupina psychológov napríklad analyzovala životopisy, ktoré v roku 1900 napísali novicky pred zložením rehoľného sľubu a pred vstupom do kláštora. Vedci zistili, že 90 % z najoptimistickejšej štvrtiny mníšok vo veku 84 rokov stále žilo. Naopak, len 34 % z najmenej optimistickej štvrtiny všetkých mníšok ešte žilo. Okrem toho 54 % z najoptimistickejšej štvrtiny bolo stále nažive aj vo veku 94 rokov. A po preskúmaní množstva iných faktorov sa ukázalo, že úroveň optimizmu bol jediný faktor, ktorý významne súvisel s dĺžkou života.

Iní rozsiahly experiment, ktorý viedol psychológ Martin Seligman, skúmal poisťovacích agentov, ktorí boli rozdelení na optimistov a pesimistov a porovnával ich výkon. Po druhom roku trvania experimentu uzavreli optimisti o 57 % viac životných poistiek než pesimisti.

Zdravie vo vyššom veku závisí od optimizmu v mladom veku 

V polovici 30. rokov 20. storočia sa jeden z dlhodobých prieskumov rozhodol skúmať zdravých ľudí po celý ich život. Autori chceli zistiť, čo určuje úspech a dobré zdravie. Vybrali dve stovky veľmi nadaných, zdravých a schopných mužov na Harvardovej univerzite. Sledovali ich päťdesiat rokov. Každých päť rokov sa respondenti zúčastnili lekárskej prehliadky a vypĺňali dotazníky. Tento výskum spomína Martin Seligman vo svojej knihe Naučený optimizmus.

Dôležité zistenie zo štúdie bolo, že bohatstvo nezaručilo zdravie ani úspech. Iný faktor bol rozhodujúci – zavážilo správanie. Niektorí muži používali „zrelú“ obranu pred nepriaznivými okolnosťami – humor a altruizmus. Iní nie, keď sa s nimi napríklad rozišla priateľka, uchýlili sa k popieraniu a ostatným „nezrelým“ obranným technikám. Tí, ktorí boli vo veku 20 rokov schopní zrelých a konštruktívnych úvah, prežili oveľa úspešnejší a zdravší život. Okolo šesťdesiatky nikto z mužov, ktorí používali zrelú obranu, netrpel chronickou chorobou. Jedna tretina druhej skupiny mala naopak, v 60 rokoch výrazné zdravotné problémy.

Postoj k proaktívnosti a reaktívnosti sa premietol do celkového zdravotného stavu sledovaných mužov. Pesimisti boli postihnutí chorobami stredného veku skoršie a vážnejšie než optimisti. Pozoruhodné bolo, že do veku 45 rokov nemal optimizmus na zdravie zásadný vplyv. Dovtedy boli na tom všetci muži približne rovnako ako v mladosti. Avšak po 50-tke sa telo rozhodlo “nazhromaždené“ veci  dávať „von“ a psychosomatika bola v plnej aktivite.

Čím sa líši pohľad na poloplný alebo poloprázdny pohár

Nikolaus Enkelmann, nemecký psychológ, popísal rozdiel medzi pesimizmom a optimizmom:

Pesimizmus ochromuje – optimizmus oslobodzuje.

Pesimizmus vyvoláva strach – optimizmus povzbudzuje.

Pesimizmus vyrába problémy – optimizmus ich rieši.

Pesimizmus je ničivý – optimizmus je tvorivý.

Pesimizmus vedie k neúspechu – opitimizmus k úspechu.

Tréning na optimistu

Mám pre vás päť tipov + jeden záchranný, ako hlavu získavať pre optimizmus. Sú voľnou interpretáciou toho, čo o tejto téme viem a čo ma naučila vlastná skúsenosť.

1. Jednou z najúčinnejších techník na polemizovanie s negatívnym presvedčením je hľadať dôkazy poukazujúce na to, že ste svoj katastrofický scenár zveličili. Keďže ho nejdete núkať Hollywoodu, uberte z preháňania a zisťujte, čo sa v skutočnosti deje. Snaží sa vás hlava dostať do iluzórnej krízy, aby ste boli vystresovanejší a ona prebrala kontrolu? Nechytajte ju pri tom a zatrhnite jej vyrábanie pokračovaní z potenciálne nepravdepodobnej katastrofy. Položte si k tomu tri jednoduché otázky: Je to pravda? 2. Je to potrebné? 3. Je to láskavé?
2. Vždy, keď sa pristihnete pri tom, ako ide vaša energia do sťažovania, hundrania, frflania, šomrania, kritizovania, vrčania… zastavte sa a spýtajte samých seba: Čo je to, čo teraz skutočne potrebujem? Predpoklad je, že vaša pozornosť pôjde radšej v ústrety niečomu, čo jej vyrobí dobrý pocit, než na analyzovanie toho, na čo nemáte dosah. Chce to tréning, ale viete sa odučiť reagovať na všetko ako po uštipnutí hadom.
3. Vaša hlava miluje premietať staré epizódy toho, čo sa vám nepodarilo. To má nachystané automaticky. Keď to zistíte, pošlite ju do kartotéky vytiahnuť príjemné a dobré veci, ktoré si potrebujete pripomínať čo najviac. Vždy, keď sa vo vnútri vás bude preťahovať minulé zlé a minulé dobré, nakloňte sa na stranu dobrého. To vás naučí lepšie vnímať, aké sú veci tu a teraz, vo vašom aktuálnom prežívaní. Iba na to totiž máte dosah.
4. Založte si denník vďačnosti, do ktorého si budete zapisovať pozitívne zážitky dňa. Nakreslite, napíšte niečo dobré, potešujúce…, čo ste zažili a za čo ste vďační. Môže to mať podobu týchto konštrukcií: Ďakujem za to, že mám…, že som… Ďakujem, že sa mi nestalo… (v zmysle, že vás nezrazilo auto alebo sa nestalo niečo zlé, hoci kolízia bola…) Potrebujete pritom vytrvať aspoň mesiac, potom to už pôjde s ľahkosťou a efekt pocítite denne. Systematické sústreďovanie sa na niečo dobré totiž upevňuje neurónové spojenia zodpovedné za pozitívnejší pohľad na svet.
5. Keby vás pesimista ťahal k zemi, môžete si pomáhať odhodlaním Antonia Gramsciho: „Som pesimista, pretože som inteligentný, ale som aj optimista, pretože mám pevnú vôľu.“
6. + posledná pomoc: Keď si potrebujete hodiť záchranné koleso pravého optimizmu, doprajte si uistenie, že aj keby ste všetko mohli stratiť, aj tak môžete všetko mať. Lebo nie ste obeť, máte zodpovednosť za seba vo svojich rukách.

Príspevok Ako natrénovať na optimizmus a podliehať pozitívnym ilúziám zobrazený najskôr Life koučing.

Je to o postoji – keď si vyberieme, že budeme realistický, a nie strachový, môžeme posilňovať svoju sebaistotu. Tá sa vytvára aj tým, že sa do vecí činorodo púšťame, aby sme získavali skúsenosti, rozvíjali sa, a tak sa stávali odvážnejšími.

Napomáha k tomu každodenná dávky proaktivity v podobe kladenia si otázky: Čo malého môžem urobiť – pre seba, pre iných, pre svet…? Namiesto toho, že by sme sa pýtali: Čo by som tak mohla urobiť, aby “tá vec” zmizla? Oplatí sa zaoberať tým, na čo mám dosah, čo môžem ovplyvňovať, odtiaľ sa mi vložená energia vráti. Preto sa väčšmi venujte sebe, než tomu, ako na vás pozerajú tí druhí. Tí druhí nežijú váš život.

Vy máte slobodu voľby pozvať si do svojho života ľudí, zážitky, vnemy, podnety…, čokoľvek, čo si vyberiete a po čom túžite. Aj keď sa to nedá niekedy okamžite, tie „malé veci“, ktoré denne robíte, vás k tomu privedú postupne.

Príspevok Voľba postoja so slobodou voľby zobrazený najskôr Life koučing.

Máte pocit, že odkedy ste otvorili oči, nič sa vám nedarí – inak sa mu nedá povedať, než takzvaný deň „blbec“. Mávate ho aj vy?

Príspevok Čo si počať s dňom „blbec“ – reportáž Blaženy Bóoczovej v Slovenskom rozhlase zobrazený najskôr Life koučing.