To, aké dohody robíme, má zásadný vplyv nielen na kvalitu našich partnerských vzťahov, ale aj na náš vzťah k sebe samým. K robeniu dobrých a zdravých kompromisov nám pomáha vnímanie tak vlastných hraníc, ako aj partnerových. 

Pri kompromisoch je na prvom mieste ochota dohovoriť sa

Ako hovorili naše staré mamy: „Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod.“

Potrebujeme sa pritom oprierať o zručnosti, ktoré dokážeme rozvíjať:  

• nehodnotiaco a nekriticky načúvať druhému,
• využívať empatiu a ochotu dívať sa na situáciu aj z pohľadu druhej strany,
• s rešpektom a akceptáciou prijímať a chápať odlišnosti u partnera,
• asertívne a bez agresivity hájiť svoj postoje a hodnoty.  

Kľúč k dobrej dohode 

Spočíva v porozumení tomu, čo druhý chce a prečo to chce. Nebýva to také jednoduché odhaliť, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Zvyčajne nám v tom bránia naše naučené tendencie posudzovať, kritizovať, odsudzovať a hodnotiť to, čo s nami druhý zdieľa. Veľkú rolu v tom zohráva psychologické bezpečie. Keď sa necítime pochopení, prijatí a podporení, nastúpia obranné mechanizmy, aby sme druhej strane dokázali, že naše potreby sú dôležitejšie.

Chce to od nás plnú pozornosť najskôr vypočuť druhú stranu bez toho, aby sme v tom hľadali niečo v náš neprospech. Oddeliť „to svoje“ od toho druhého bez pocitov krivdy a zrady býva náročné, keď máme negatívne skúsenosti z minulosti, kedy išli veci na úkor nás, boli sme manipulovaní alebo klamaní.

O potrebách druhého sa nepolemizuje

Je to základné pravidlo. Našou úlohou ako partnerky alebo partnera nie je tieto potreby hodnotiť. Potrebujeme ich najskôr pochopiť a potom posúdiť, či a ako by ich bolo možné – s rešpektom voči vlastným potrebám, naplniť.

Vyskytnú sa však aj situácie, kedy sú hodnoty a potreby oboch partnerov natoľko odlišné, že jednoducho nemajú spoločný prienik. V takom prípade je namieste klásť si otázku, nakoľko je súlad v zásadných otázkach rozhodujúci pre vzťah. 

Pokiaľ ide o principiálny nesúlad, s ktorým sa nedokáže jeden z páru zmieriť (napríklad otázka či mať alebo nemať deti), potom je kompromis iba odkladaním nevyhnutného.  

Keď nie je možná dohoda, nie je to zlyhanie

Najväčšou nevýhodou kompromisov je ich vplyv na toleranciu a to, že do istej miery obmedzujú slobodu. Preto by nemali byť na dennom poriadku, aby sa z ústupkov nestala rutina, ktorá vzťahu skôr uškodí, než prospeje.
Prijať odlišnosť v nejakej čiastkovej téme a zameriavať úsilie na oblasti, kde je možné súlad dosiahnuť prospieva vzťahu lepšie, než snahy o ten najlepší kompromis.

Koľko kompromisov vzťah unesie a kedy si stáť nekompromisne za svojím závisí od tých, ktorí vzťah tvoria. Správne vyvažovanie je neustály proces a kooperácia. Esenciálne je budovanie vzájomnej dôvery a rešpektu, na ktorých možno aj v krízových situáciách stavať.  

Foto: PEXELS / Ricardo Oliveira

Príspevok Kompromisy vo vzťahu – áno či nie? zobrazený najskôr Life koučing.