Zvládanie emócií krok za krokom 

Krok prvý: Zastavte sa

Aby ste sa dokázali zastaviť, je potrebné zaregistrovať emóciu hneď v jej počiatku. Inak vám hrozí emočný únos, za ktorým sú produkty tajných programov z detstva a deštruktívnych myšlienkových schém. 
Emócie sa dobre registrujú v tele. Zlosť môžete napr. zachytiť a pozorovať ako tuhnutie čeľustí alebo tlak na hrudníku, teplo v hlave, hromadiace sa energiu v celom tele… 

• Zmapujte si, kde v tele sa vám emócie „zobrazujú“. Urobte si k tomu emočnú mapu a zakreslite si časti tela, ktorými vaše emócie najväčšmi hýbu alebo cez ktoré si ich najskôr uvedomíte.  

Krok druhý: Pomenujte emóciu

Emóciu, ktorú zaregistrujete, pomenujte. Akonáhle si totiž dokážete povedať, čo vlastne prežívate, oslabuje sa celková emočná nálož. Získate pre seba trochu času a uvedomíte si, čo robiť ďalej. 
Aby ste boli schopní svoje emócie lepšie registrovať a pomenovávať, je to potrebné trénovať. 

Pomôže vám, ak si nastavíte pripomienky v mobile, zhruba 5x denne. Akonáhle dostanete signál, zastavte sa a položte si tieto otázky: 

• Akú emóciu v tejto chvíli cítim? 
• Kde v tele emóciu prežívam? 
• Aké myšlienky sa mi preháňajú hlavou? 
• Kto je v mojej prítomnosti? 
• Akú činnosť práve robím? 
• Čo potrebujem v tejto chvíli? 

Krok tretí: techniky zvládania emócií 

VNÍMAŤ JEMNÉ SIGNÁLY  

Emócie sa začínajú prejavovať v tele oveľa skôr, než si racionálna myseľ uvedomí, že sa niečo deje. Predstavte si hnev, ktorý postupne stúpa z podbruška, rozpína sa v hrudníku, šľahá z očí, dvíha vás zo stoličky a nakoniec lezie z krku vo forme zvýšeného hlasu a nevyberaných slov. Ak si všimnete hnev na začiatku, kým iba sťahuje podbruško a solar plexus, máte ešte možnosť s ním niečo robiť. Pokiaľ ho zaregistrujete, až keď na niekoho kričíte, je už príliš neskoro. 

USTÁŤ SEBA

Nastupujúcu emóciu nemá zmysel potláčať alebo popierať – tým by ste pridali len ďalšie napätie a to urýchli výbuch hnevu alebo zmrazenie strachom. Aj keby sa násilná kontrola emócie podarila, vzniknuté napätie by sa uložilo v tele pre budúcnosť. Emóciu by ste mali prijať: aha, stúpa vo mne hnev, to je zaujímavé, čo táto situácia prináša. Byť jej pozorovateľom, nehodnotiť ju. Pripustiť, že máte právo cítiť to, čo cítite. A na základe toho do emócie neísť, keby vám hrozilo deštruktívne správanie. 

PREDÝCHAŤ A ROZCHODIŤ

Keď nie ste svätí, budú sa vás vaše aj cudzie emócie dotýkať fyzicky aj mentálne. Emočné napätie vytvorí stiahnutie alebo prílišné uvoľnenie niekde v tele, energeticky sa vyčerpáte alebo, naopak, vám bude energia tiecť aj z uší a v mysli sa môžu objaviť výčitky, obviňovanie seba alebo druhých, opakované prehrávanie uplynulej situácie alebo snaha utiecť z reality do virtuálnych svetov, kde je pokoj… 
Je dôležité, aby ste našli cez telo dôverný kontakt s vašimi emóciami. Iba tak im môžete rozumieť a zaobchádzať s nimi podľa potreby. Prvá pomoc „po akcii“ je zhlboka sa nadýchnuť do celého tela, a potom vydýchnuť zvyšky emočného vypätia cez všetky póry von, pokojne niekoľkokrát. Očistiť sa dychom alebo to ideálne rozchodiť na kyslíku. 

Krok štvrtý: Vyhodnoťte a poučte sa

Emočne nabité situácie, ktoré ste prežili, je potrebné vyhodnocovať. Zamyslite sa nad možnými príčinami. Pýtajte sa sami seba: 

• Ako často sa mi táto situácia opakuje? 
• Kedy sa mi to stalo naposledy? 
• Ktoré osoby sa toho zúčastnili? 
• Majú situácie, ktoré prežívam, niečo spoločné? 
• Ako som reagovala minule a ako teraz? 
• Aké boli dôsledky tej situácie, ako to dopadlo? 
• Akú by to mohlo mať súvislosť s mojimi programami a vzorcami? 
• Čo sa mi dnes v tej situácii podarilo?
• Čo mi pomohlo? (Pochváliť sa.) 
• Čo sa mi dnes v tej situácii nepodarilo? (Prijať to. Na svete neexistuje človek, ktorý by niečo nepokazil.) 
• Ako budem reagovať nabudúce? (Napísať a predstaviť si to.) 

Pestovanie emočnej hygieny

Zvládanie deštruktívnych emócií

• Učíte sa rozumieť sami sebe a svojim prežitkom. Učíte sa svoje emócie rozpoznávať a pomenovávať. Dokážete povedať, čo práve cítite.
• Zvedomňujete si, čo za prežitkami stojí a čo ich spúšťa. Poznáte svoju vnútornú krajinu, viete, čo máte vo svojej zážitkovej „databáze“ a na aké situácie ste nadmieru citliví.
• Ste prepojení so svojím telom. Vnímate, ako sa v tele jednotlivé emócie prejavujú, ako ovplyvňujú náš dych, tep alebo prietok krvi.
• Spoznávate svoje automatické reakcie a hľadáte alternatívy. Rozširujete si spektrum možných reakcií a učíte sa dopriať si trochu času, nech si reakcie môžete vyberať. Pomôcť vám môžu techniky mindfulnessu, čiže všímavosti.

Pestovanie konštruktívnych emócií

• Sú nimi súcit, empatia a láska. Tie vás môžu naviesť k myšlienkam, ako by ste sa v danej situácii cítili vy a ako by ste konali. Následne vďaka tomu viete urobiť to, čo naozaj pomôže obom stranám.
• Pomáha viesť si denník vďačnosti, ktorý podporuje naučený optimizmus. 

Najzákladnejších pocitov je päť:

1. SMÚTOK zažívame v reakcii na stratu. Umožňuje nám na chvíľu sa stiahnuť, stratu spracovať a signalizovať okoliu, že potrebujeme podporu.
2. STRACH sa nás zmocní, keď sa cítime ohrození. Chráni nás pred nebezpečenstvom, aby sme neutrpeli fyzické ani psychické zranenia.
3. ZLOSŤ slúži na zvýraznenie seba samého, keď nás niečo alebo niekto blokuje, prehliada, chce nám ublížiť alebo s nami nejedná fér.
4. ZNECHUTENIE prežívame v kontakte s niečím, čo je pre náš organizmus toxické a nepríjemné. 
5. RADOSŤ prichádza v reakcii na to, čo je nám príjemné a povznášajúce.

Nepríjemné emócie majú „protilátky“

1. Keď zažívame smútok, pomôže nám pevné puto. Potrebujeme byť v dobrom a pevnom vzťahu a nechať sa objať, pohladiť, hovoriť s niekým, napísať niekomu, zájsť s priateľmi na kávu.
2. Keď sa nás zmocní strach, dobre nám urobí upokojenie, ubezpečenie a uistenie.
3. Zlosť nám hovorí, že potrebujeme rešpekt. Je najlepšou protilátkou. Keď interagujeme s rozhnevaným človekom, rešpekt je to, čo ho upokojí.
4. Znechutenie velí: Bež preč! Toto je jedovaté! Od tohoto sa drž ďalej! A je jedno, či sa to týka skazeného jedla alebo skazeného prostredia v práci.

Príspevok Emočná sloboda   zobrazený najskôr Life koučing.