Čím viac žiarlime, tým viac strácame. Rozšírený názor, že žiarlivosť je dôkazom lásky je pravdivý, avšak iba keď ide o lásku namierenú k nám samotným, nie voči partnerovi. Správanie motivované žiarlivosťou je vlastne sebecké, pretože neistej osobe ide len o ňu samotnú, o to, že ona trpí a bude trpieť ešte viac, ak sa predpokladaná nevera naozaj preukáže.

Ste na niektorom brehu?

Zažili ste ten pocit, keď cítite hnev, poníženie, smútok, neistotu aj agresivitu v jednej sekunde? Mali ste nutkanie všetko partnerovi, partnerke prehľadať a nájsť usvedčujúci dôkaz, že je v ich živote niekto iný? Napadli vám pestré fantázie, ako sa pomstiť a ublížiť neverníkovi? Avšak pri predstave, že strácate svoju exkluzívnosť a jedinečné postavenie po boku milovanej bytosti sa vám začal rúcať svet?

Alebo ste vy tá, ten, koho každý krok je kontrolovaný a nemôžete bez pravidelného hlásenia polohy len tak chodiť po svete? Máte zakázané stretávať sa s priateľmi, s priateľkami, ste vypočúvaný/á, keď niekto s vami telefonuje? Tušíte, že všetky vaše online komunikácie sú kontrolované a tŕpnete, že niečo bude zle pochopené? Snažíte sa minimalizovať dôvody na pochybnosti, ale vždy sa nejaký objaví a vy musíte prácne vysvetľovať, že skutočne o nič nejde?

Prekliatie, ktoré nedá pokoj

Žiarlivá osoba žije v neustálych obavách, že sa objaví niekto, kto bude pre partnera zaujímavejší, atraktívnejší, proste lepší a partner mu dá prednosť. Ona tak zostane sama, pretože nie je dosť dobrá. Partnerovi neverí, je neustále v strehu, podozrieva ho, kontroluje a chytá sa každého náznaku, ktorý by mohol znamenať zaľúbenie alebo neveru. 

Je to permanentný stresujúci stav znemožňujúci uvoľnenie a spontánnosť kvôli prehnanému lipnutiu na milovanej osobe. Obavy o jej stratu sú také silné, že prekrývajú všetky ostatné emócie a do popredia sa dostáva zlosť, pocity menejcennosti až depresia.

Žiarlivosť je ťažká súperka

• Žiarlivosti sa darí, keď nízka miera sebapoznania, sebahodnotenia, sebaprijatia a sebaúcty výrazne naštrbí sebaobraz človeka. Bez dôvery v seba nedokáže človek veriť niekomu ďalšiemu. Príčiny sú v detstve a v negatívnych skúsenostiach. 
• Podceňovanie samého seba a popieranie svojich kvalít vytvára pocit vlastnej nedostatočnosti, čo podrýva aj vzťah ako taký, lebo sa to do neho priamo premietne. Pre partnera je to preťažujúce, poskytovať neustále uisťovanie, potvrdzovanie a upokojovanie.  
• Žiarlivosť okrem toho, že znepríjemňuje život, škodí až tak, že z nej možno ochorieť. Dlhotrvajúce negatívne a deštruktívne emócie vplývajú na psychosomatiku. 
• Aj keď partner urobí maximum, aby poskytol veľa dôkazov lásky, nedokáže žiarlivosť „vyliečiť“. 
• Podstatnú časť práce so žiarlivosťou tvorí zameranie žiarlivca na seba, na svoje sebavedomie, sebaúctu a sebaobraz. Bez akceptácie samého seba a dôvery v to, že je hodný lásky, ho o tom nikto nedokáže presvedčiť. Je to proces, na ktorý nemusí byť človek sám, vie sa obrátiť na odborníka z pomáhajúcej profesie. 

Ako so žiarlivosťou pracovať sami

• Popremýšľajte, odkiaľ sa vaše pocity žiarlivosti berú. 
• Vychádzajú napríklad z predošlej vzťahové skúsenosti? Alebo z detstva, kedy ste boli odmietaný/á alebo podmienečne ľúbený/á?
• Skúste sa na danú situáciu pozrieť s nadhľadom, okom nezúčastneného pozorovateľa. Čo si uvedomíte? 
• Máte objektívny dôvod na partnera žiarliť? 
• Z čoho pramení vaša nedôvera v partnera a ako súvisí s vašou nedôverou v seba? 
• Ako viete posilniť seba tak, aby ste nepotrebovali od partnera príliš veľa uistení a dôkazov jeho náklonnosti?

Ako so žiarlivosťou pracovať s pomocou partnera

• Vytvoriť si štýl komunikácie, ktorý pomáha žiarlivosť lepšie zvládať – napríklad, ak sa partner delí o svoje zážitky a to, čo robil, eliminuje to strach z neznámeho. To pomáha držať žiarlivostné myšlienky väčšmi pod kontrolou a reguluje to prehnané obavy.  
• Odhaliť najsilnejší spúšťač žiarlivosti, ktorý spôsobuje partnerovi najväčší strach a otvorene o ňom hovoriť. 
• Pri chorobnej žiarlivosti podporovať partnera vo vyhľadaní odbornej pomoci. Nádej je v terapii, ktorá dokáže zmeniť patologický návyk správania sa a postojov.

Smutný postreh z praxe

Nech je láska akokoľvek veľká, na žiarlivosť je krátka. Keď sa patologickému žiarlivcovi nedarí zmeniť svoj postoj a vzťah k sebe, nedá sa s ním plnohodnotne žiť. Nijaké odhodlanie nedokáže vykrývať nepretržitú kontrolu a podozrievanie, život so žiarlivcom je poznačený neustálou tyraniou. Z dlhodobého hľadiska to nie je vhodný partner na spolužitie.

Príspevok Keď neveríme sebe, neveríme iným alebo koľko žiarlivosti znesie láska zobrazený najskôr Life koučing.

Aký pevný má byť pevný zväzok?

Z praxe môžem potvrdiť, že najfunkčnejšia je otvorená forma partnerského spolužitia. Spočíva v tom, že existujú oblasti života, ktoré sa u partnerov neprekrývajú a je to tak v poriadku. Nie v zmysle, že si každý robí čo chce. V zmysle tolerancie, rešpektu, úcty a akceptácie odlišností. Keď je vzťah uzavretý, hermetický a so striktnými pravidlami, neurobí to z neho bezpečnejšiu formu spolužitia. Každý vzťah je neistý, lebo je to „živý organizmus“, ktorý podlieha mnohým prvkom náhodnosti a nerovnováhy. Systém otvoreného spolužitia partnerov spočíva v tom, že sa môžu spoľahnúť na vzájomnú dôveru a obojstrannú benevolenciu, kedy sú schopní svoje záujmy a koníčky tolerovať. Aj preto, že je to vzájomne obohacujúce a podporné pre vzťah. Integrita vzťahu závisí od integrity každého z partnerov. Ako povedia v Číne, partneri vo vzťahu sú ako dva veľké platany rastúce popri sebe – korunami sú prepletené a koreňmi si neprekážajú.

Primeraná dávka závislosti

Zdravá miera blízkosti, intimity a dôvernosti je nevyhnutná. Poskytuje páru bezpečie, pocit istoty a spolupatričnosti, kedy sa môžu jeden na druhého spoľahnúť a oprieť sa o seba. Keď však pripútanosť prerastie únosnú mieru a jeden z partnerov je emočne a mentálne závislý od toho druhého, stáva sa z toho nerovný, neraz až mocenský vzťah. Tam potom vzniká priestor na manipuláciu a ovládanie toho druhého.

Fázy „blízkosti

Ideálny rozvoj lásky v partnerských vzťahoch má svoje etapy – prechádza od lásky romantickej, cez súťaživú až po kooperatívnu. V každej etape si partneri zažijú, akú mieru blízkosti, dôvernosti a intimity potrebujú. Závisí to od ich prednastavenia a potreby pripútanosti a bezpečia. Na počiatku vzťahu funguje hormónový ošiaľ a prekrýva reálne vnímanie. Keď po 9 až 12 mesiacoch opadne, umožňuje dvojici konštruktívne „posúdiť“, či sa zhodnú v hodnotovom svete potrebnom na budovanie trvalého vzťahu. Ten vytvára dobré podmienky na ideálnu vzájomnú blízkosť partnerov, ktorú si nastavia podľa svojich potrieb.

Rozdiel medzi vzťahmi súčasnými a „minulými“

Kríza vo vzťahu našich rodičov mohla prísť omnoho skôr, než v období 5 až 7 rokov, lebo sa brali mladší a neskúsenejší. Napriek tomu boli ochotní sa s krízovým stavom vysporiadať a hľadať možnosti a riešenia, ako zostať spolu. Na jednej strane bolo veľa nefunkčných manželstiev, na druhej strane vznikli vzťahy, ktoré ustáli krízu a pretrvali v plnej kvalite dlhé desaťročia. Pre dnešnú generáciu je vzdávanie sa riešením, neraz sa unáhlia a vzťahu dávajú menšie šance na prežitie. Vychádzajú z predstáv, že vďaka online svetu majú veľa možností nájsť si lepšieho partnera než majú. Vo svojej praxi pozorujem fenomén, kedy ľudia unikajú do virtuálneho sveta. Príde im skvelým miestom na napĺňanie predstáv o tom, čo chcú. Sú tam slobodní, neviazaní na limity a obmedzenia reality, a preto je to pre nich také atraktívne. Napriek tomu to nie je ideálne miesto na život, lebo stále zostane iba virtuálne a nič z neho nie je prenositeľné do každodennosti. A nedajú sa tam riešiť ich skutočné problémy. A toto je problém iluzórneho sveta – nedá sa tam plnohodnotne žiť. Napriek tomu sú ľudia ochotní uprednostniť túto instantnú verziu pred tou skutočnou. Je jednoduchšia a pohodlnejšia. Než prídu na to, že nefunguje. 

Príspevok Čo vzťahu pomôže zdolať krízu  zobrazený najskôr Life koučing.

Základom dobrých vzťahov s ľuďmi, blízkymi i vzdialenými, je náš vzťah k sebe samým. Je takmer nemožné robiť radosť iným, keď ju sami nezažívame, aj keby to bola rovno naša najvyššia priorita. Mne sa v praxi ukazuje, ako ľuďom dáva zabrať domáce zadanie potešiť samých seba. Netušia, ako by to mali urobiť. Ja to pripisujem tomu, že keď sme v nerovnováhe, máme čo robiť, aby sme ustáli všetky povinnosti a úlohy. Vtedy idú maličkosti bokom. Obetujeme drobné radosti, ktoré by nás potešili, lebo na ne nemáme ani kapacity, ani pomyslenie. Uprednostníme niečo iné alebo niekoho iného. Neuvedomujeme si, že tak prichádzame o zdroje uvoľnenia. To potrebuje radosť, aby sme ju mohli vnímať. Zvyčajne máme mód, že až keď naplníme všetky povinnosti a všetkým vyhovieme, môžeme venovať pozornosť sebe.

Takýto stav trefne vystihol Robin Sharma: „Keď hovoríš, že si nevieš nájsť čas na to, aby si zmenil svoje myšlienky a spôsob svojho života, je to rovnaké, ako keby si vravel, že nemáš čas natankovať, pretože si príliš zaneprázdnený šoférovaním.“

Príspevok Jednoduchý a účinný základ pre dobré vzťahy s ľuďmi zobrazený najskôr Life koučing.

Ctiť si jeden druhého svojimi myšlienkami, slovami a činmi môžeme, iba ak sa o tom rozprávame. Keď každý deň zdieľame to, čo prežívame a úprimne sa zaujímame o to, čím žije partner, máme k sebe blízko. Tým si preukazujeme vzájomnú pozornosť a náklonnosť, z ktorých vzniká dôvera, ďalší dôležitý vitamín.

Partnerský život nemá byť nekonečným bojom o to, „kto bude šéfom“, práve naopak, stojí na princípe „ako môžeme jeden druhému slúžiť“.

Príspevok Nevyhnutný a mocný vzťahový vitamín zobrazený najskôr Life koučing.

O partnerstve a vzťahovosti sme sa učili v detstve

Z rozprávok: Krásny princ oslobodil princeznú zo zajatia u strašného draka a žili šťastne, až kým nepomreli.

Z romantických filmov, kde pár prekonal všetky prekážky a zosobášil sa navzdory neprajným okolnostiam…

Z textov pesničiek, kde sa to len tak hemží pestrými vyznaniami…

To najzásadnejšie učenie však vzišlo z pozorovania svojich rodičov a príbuzných. Z týchto zdrojov vychádzame, lebo nás ovplyvnili najväčšmi.

Vypočuté v praxi

Psychický problém v podstate nemáme. Náš problém by sa vyriešil, keby môj manžel konečne uznal, že mám pravdu!“ odhodlane začína rozprávať žena. Manžel vracia úder: „To je fakt, psychický problém nemáme. Náš problém by sa vyriešil, keby moja žena robila to, čo hovorím – tak ako kedysi.“

Vo vzťahovom koučovaní mám pri takejto konštelácii samé zlé karty. Očakávania manželov, aby som docielila, nech ten druhý ustúpi, nedokážem naplniť. Bola by z toho nanič koalícia. Prax ma naučila, že tento druh „nekončiacich vojen“ nemá priamočiare riešenie. Aj preto, lebo v „bojových manželstvách“ je len slabý záujem o nudný mier.

Rozchod – Áno? Nie?

Pri vzťahových otázkach vyrába súboj racionality s citovosťou obrovský konflikt. Podľa čoho sa rozhodnúť, keď hlava trvá na jednom a srdce na druhom? Rozhodovacia súvaha môže mať 9 dôvodov proti a 1 za, a pokojne to celé preváži ten jeden. Niekedy je to v prospech človeka, inokedy nie. Mnoho ľudí zostáva v nešťastných partnerstvách, spútaní vinou alebo pravidlami viery, alebo finančnými záujmami. Je to potom pravá zajatecká dráma – hoci sa obaja partneri chcú rozísť, zostanú uviaznutí v nefungujúcom vzťahu. Obetujú svoje životy niečomu, čomu síce neveria, ale tak sa boja od toho odísť, že radšej zostanú omráčení paralýzou.

Niektoré túžby sa nenaplnia

A napriek tomu môže vzťah prosperovať. Je prirodzené, že keď sa dvaja spoja, majú rôzne priority, záväzky, presvedčenia, emócie, zvyky, aj financie… V zdravom vzťahu môžeme odmietnuť naplniť túžbu partnera, a odmietnutie neohrozí partnerstvo za predpokladu… že pár má prekryv vo svojich hodnotách. Nedá sa vybudovať dôvera a blízkosť s klamárom, keď má ten druhý v hodnotovom svete vysoko pravdovravnosť.

Hádanie túžob

Poznáte to, keď si povzdychnete: “Keby tak… môj muž / žena pochopil/a, čo je pre mňa dôležité. Tento druh hry na uhádni, čo si myslím je pre vzťah toxický. Bez transparentnej a úprimnej komunikácie sa pár nedostaneme ďalej ako k hypotetickým predpokladom. Overovať si ich len tak naslepo znamená strieľať bez mierenia. Môžeme trafiť, ale zvyčajne míňame. Každý zásah mimo býva interpretovaný ako znamenie nedostatku lásky alebo záujmu či pozornosti.

Ako chcete zdieľať lásku so svojím partnerom?

A ako on s vami? Máte v tom jasno? Viete sa na tom zhodnúť? Sú vám jasné pravidlá, ktoré ste si spoločne nastavili? Ctíte a rešpektujete sa navzájom? Výborne, spĺňate predpoklady na to, aby ste svoj vzájomný vzťah chránili a zvelaďovali. Láska totiž len tak niekde nesedí, treba jej chodiť v ústrety. Láska pozerá a vidí, načúva a počuje. Milovať znamená podieľať sa na veciach celou svojou dušou. A to je veru potom poriadne cítiť.

Láska ako najlepšia odpoveď na krízu

Mať rád partnera takého, aký je neznamená nemať od neho nijaké očakávania, potláčať svoje túžby alebo všetko odovzdane prijímať. Neznamená to nerozčuľovať sa, nehádať sa s ním. Nejde o to nedať na sebe znať negatívne vnútorné rozpoloženie, alebo sa dívať na problematické situácie ružovými okuliarmi. Znamená to, že meníme a vplývame iba na veci, na ktoré máme priamy dosah. Nenaprávame toho druhého na svoj obraz. Hľadáme spôsoby, ako sa vkladať do vecí tak, aby sa naša energia, pozornosť a úsilie zúročili. Deje sa to vtedy, keď meníme svoj postoj, uplatňujeme slobodu voľby a preberáme zodpovednosť za svoje správanie a svoje šťastie. Vtedy sme pre druhého najpríťažlivejší.

Páry, ktoré už majú spolu niečo nažité pochopili, že ich rokmi preverený a zrelý vzťah je omnoho cennejší ako krátkodobá aféra, po ktorej tajne túžia. Vedia, že šedivosť streotypného života rada ustupuje farebnej hre zmien, pokiaľ sa dívajú na svet okolo očami lásky. Naučili si, že vďačnosť, uznanie, nadšenie či potešenie sú ďalšími formami lásky.

Príspevok Prečo muži opúšťajú ženy a ženy mužov zobrazený najskôr Life koučing.

Chcete mať pravdu alebo vzťah?

Aj v tom najharmonickejšom vzťahu sa vynoria čas od času temné veci, ktoré sprevádza hnev. Ten druh hnevu, kedy chcete, aby partner trochu trpel. Hlavne vtedy, keď vaše srdce prahne po odplate, lebo mu bolo ublížené a cíti sa ukrivdené. Lenže zotrvať v takomto nastavení znamená, že ideme do deštrukcie proti sebe, proti partnerovi aj celému vzťahu. Bránime sa hádkami a chceme si vybojovať svoju pravdu za každú cenu. To posledné, čo nám príde na um je spýtať sa samých seba, či chceme mať pravdu alebo vzťah. A moment voľby – či už vedomej alebo nevedomej spôsobí, že naša energia ide smerom, kde uprednostníme buď vzťah alebo svoje ego. Ja som presvedčená, a skúsenosti mi to potvrdzujú, že je oveľa lepšie byť šťastný, než mať svoju pravdu.

Príbeh jeden z mnohých

Rozprávala mi žienka, ktorá odišla z nerovného vzťahu s manipulatívnym mužom o tom, ako až z odstupu času dokázala zavnímať mieru toho, ako bola ovládaná. Potrebovala byť mimo prostredia skresľujúceho jej vnímanie, aby si uvedomila, že ju vlastnícky druh lásky zabíja, nie napĺňa. Jej precitanie trvalo viac než rok. Mocný moment nastal, keď sa muž kajal a sľuboval, že všetko bude inak, nech sa vráti. Stačil jej však malý moment v spoločnej debate, kedy si presadzoval tvrdo svoj názor a popieral ten jej. Vtedy jej došlo, že jeho povaha sa nezmenila, lebo on nič nezmenil na svojom postoji. Vždy bol zvyknutý ľudí ovládať a rozhodovať za nich. Vždy mal svoje pravdy, ktoré presadzoval na úkor iných. Nikdy nepripúšťal, že niekto to môže a chce mať inak. Variácie tohto postoja sú prítomné v mnohých vzťahoch, ani tam nemusí byť prítomná nejaká osobnostná porucha. Pre partnerov v takom vzťahu je príznačné, že zvádzajú súboj o to, kto z koho. A to je zamínované pole.

Mať vždy pravdu vzťah zabíja

Trvať na svojej pravde je v podstate zlozvyk. Prejavuje sa tým, že človek je nadmieru kritický v emočne vyhrotených situáciách. Poznáte to – viete, že to, čo chcete povedať len prileje olej do ohňa a v duchu si prisaháte, že radšej zostanete ticho. Napriek tomu je to silnejšie ako vy a nájde si to cestu von. Má to na svedomí podvedomý program – pretože váš vnútorný hlas jednoducho vie, že máte pravdu a váš partner sa mýli. Tieto výbuchy sa ťažko ovládajú, ale dajú sa prekonať prostým uvedomením si – chcem mať pravdu, alebo chcem ľúbiť? Treba v tom sebareflexívnom vnímaní vytrvať a brať to ako tréning. Uvedomiť si to vždy, keď sa pristihnete pri tom, že vás ovláda starý program nadobudnutý v detstve, keď ste sa v takých situáciách ocitali pri svojich rodičoch.

Sebaovládanie ako cesta

Zameriavať sa na to, že netreba mať za každú cenu pravdu znamená popracovať na sebakontrole. Zmyslom nového, užitočnejšieho a emočne nevysiľujúceho programu je presunúť viac energie do srdca, aby ego toľko nevyskakovalo a nemalo potrebu dokazovať svoju nadvládu. Vždy, keď sa vám podarí byť väčšmi v srdci, zákerná kritická vyčítavosť sa premení na energiu bezpodmienečnej lásky. Lebo potlačiť v sebe impulzy sebeckosti a dominantnosti a uprednostniť radšej toho milujúceho partnera ukrývajúceho sa vo vás, je tá najlepšia stratégia pre naplnený vzťah.

Nový rituál ako ochrana

Viete si zaviesť namiesto hádania o to, kto má pravdu, lepší dobrozvyk, ktorý sa ideálnom prípade stane ritualizovaný. Keď sa schyľuje k hádke, ktorá sa podobá na mnohé jej klony a nič zásadné sa ňou aj tak nevyrieši, oplatí sa zostať ticho a nadviazať spojenie dotykom. Nadviazanie spojenia znamená, že v tej chvíli nie je kľúčové, ako biedne sa cítite a ako veľmi prežívate to, že vám partner chce ublížiť. A hoci vás ide umučiť túžba po tom, aby partner tiež trpel, jednoducho si sadnete vedľa neho a bez rečí nadviažete spojenie, kde nebudú treba slová. Takéto prepojenie spôsobí, že všetko sa vyrieši rýchlejšie, lebo v hre budú srdcia, nie egá. Podmienkou však je, že sa dotýkate – kolenami, ramenami a dlaňami. Bez dotyku by ste tam len tak sedeli a dusili v sebe hnev.

Ešte jeden spôsob, ako netrvať na tom svojom

Kedykoľvek vy alebo váš partner cítite, že je potrebné hovoriť spolu o určitých hnevlivých pocitoch, choďte spolu do vane. Pripadá vám to bláznivé? Každopádne to funguje, dajte tomu šancu a vyskúšajte to! Posaďte sa do vane čelom k sebe. To je pravdepodobne to najlepšie prostredie, v ktorom môžete hovoriť o pocitoch hnevu. Je totiž celkom ťažké vstať, utiecť do vedľajšej izby a buchnúť dverami. „Vaňové usporiadanie“ strhne všetky bariéry medzi vami.

Nevidieť zázrak v sebe značí nevidieť ho ani vo vzťahu

Keď už máte niečo nažité, skúsenosti vás naučili, že pokým sa nevyrovnáte s vlastnými problémami, nie ste na lásku pripravení. V zajatí ľutovacieho sa módu s nekončiacimi monológmi o tom, ako vám niekto ublížil, si pritihanete iba niekoho do závislého vzťahu. To, čo vás trápi totiž vstupuje do vzťahu spolu s vami. Nebude tam sloboda, ani integrita, iba zúfalá túžba po niekom, kto by vás zachraňoval. Lenže to potrebujete urobiť pre seba vy sami, aby ste boli na seba hrdý, že ste sa dokázali odučiť niektoré vzorce správania a staré programy, ktoré vás zneslobodňovali.

Ako by povedal Sri Chinmoy Ghose: „Pravda je vo všetkom, ale láska je všetko.“

Vaša Janette

Príspevok Ako zákernú kritickú vyčítavosť meniť na energiu lásky zobrazený najskôr Life koučing.

Príbeh ako mnohé

Prišli za mnou Katka a Michal. Sympatický pár, správali sa voči sebe s úctou a rešpektom. Cítili sa trápne, keď mi začali rozprávať, čo ich priviedlo. Túžili spolu spokojne nažívať, ale akosi im to nešlo. Mali rozdielne predstavy, ako by to malo vyzerať. Chceli sa zobrať, lenže im to naháňalo strach, lebo na niektorých zásadných veciach sa nevedeli zhodnúť. Aby som odľahčila úvod debaty, ponúkla som im, nech si predstavia, že stoja spolu pred oltárom. Hoci netušili, kam tým mierim, skúsili to. Nasledovala otázka, koľko ľudí by pán farár oddával, keby tam spolu stáli. „Predsa nás dvoch – nevestu a ženícha“, zareagovali po chvíli zmätení. Prekvapila som ich skonštatovaním, že v deň ich svadby by sa bralo prinajmenšom šesť ľudí. Vysvetlila som, že Katka by si okrem svojho manžela vzala ešte jeho rodičov a Michal by si zobral jej rodičov.

Za čo nemôžeme

Či sa nám to páči alebo nepáči, rodičia vás vychovali určitým spôsobom. Buď z toho máme úžitok, alebo nesieme negatívne následky ich výchovy. Mnohé nezhody, ktoré v partnerstve zažívame, majú priamu súvislosť s tým, čo nás rodičia naučili alebo nenaučili.

Slučka spätnej väzby

Keď sme sa s Katkou a Michalom pozreli na to, v čom spočíva ich boj, uvedomili si, že sa ich očakávania líšia. Deľba práce aj úloh vychádzali z ich rozdielnych nastavení z pôvodných rodín. Katka trpela tým, že všetko okolo a v domácnosti bolo iba na nej, pričom zažila svojho otca mame pomáhať, a Michal nechápal, čo stále rieši, veď on predsa nosí viac peňazí, čo tak bolo aj u jeho otca, kedy sa o všetko starala mama. Stalo sa im niečo, čo sa označuje slučka spätnej väzby. Partner sa správa ako sebec, takže… sa zamýšľate nad tým, prečo sa vždy správal ako sebec, čo vedie k tomu, že… vyzerá ako sebec aj najbližšie (napriek tomu, že prinesie kvety).

Ako zo slučky von?

To, čo k hádkam často vedie je preceňovanie spravodlivosti. V akomkoľvek vzťahu na spravodlivosti záleží. A nie je to o čierno-bielom videní sveta a o dvoch možnostiach, ktorými sú zostať alebo odísť. Čím viac času trávime premýšľaním o tom, aké je k nám všetko nespravodlivé, tým menej nám ho zostane na to, aby sme ho investovali do riešenia svojej situácie.

Riešenie: povzneste sa!

Zvládnuť averziu voči nespravodlivosti nebýva ľahké, a neraz je to jediné východisko. Nie vždy sa dá všetko priviesť k spravodlivosti, ale zrovnovážniť niektoré veci uvoľňuje pnutie. Michala zraňovalo, že ho Katka obviňovala zo sebectva. Veď sa snažil, aby sa mali dobre, nosil dosť peňazí, aby si mohli dopriať toho viac. To, že si ich nemali kedy užívať, ich od seba vzďalovalo. Katku hnevalo, že Michal zľahčuje jej starostlivosť o domácnosť, nákupy, pranie, žehlenie, upratovanie… Bral to ako samozrejmosť, a nikdy to neoceňoval. Hoci si navzájom sľúbili podporu, vzápätí sa jeden na druhého sťažovali, lebo si výčitkami dokazovali kto čo robí zle.

Zmena, ktorá veľa nestojí

Keď si to uvedomili, rozhodli sa dať si záväzok, čo urobia jeden pre druhého inak a čo urobia spoločne, aby bol ich vzťah harmonickejší. Katka zaplesala, že Michal urobí každý týždeň veľký nákup a Michala potešilo, že Katka raz za mesiac rezervuje niekde wellness víkend v dosahu 100 km, aby nepotrebovali veľa času na presun. Rozhodli sa, že budú chodiť spoločne do postele, kde sa pred spaním 10 minút porozprávajú v objatí, aby mali pocit blízkosti.

 Také jednoduché?

Neraz je základným problémom to, že chceme všetko, ale nie všetko môžeme mať. Je v poriadku lipnúť na spravodlivosti, je to skutočne základný ľudský pocit. Avšak, niekedy pri pocite, že ťaháme za kratší koniec môže byť realita taká, že sme obišli veľmi dobre. To však závisí od našej optiky a interpretovania toho, ako vnímame čo sa nám deje.

 Šťastný koniec – nateraz

Keď si Katka s Michalom dali záväzky a zamerali sa na svoj vzťah, hoci iba prostredníctvom jednoduchých činností, už nemali problém spomenúť si, prečo sa do seba zamilovali a o čo všetko by prišli, keby svoje správanie nezmenili. Ďalšie kroky prídu potom, keď zvládnu tie prvé.

S láskou Janette

P.S. Priateľ moj, ľúbiť je sloveso. Láska – ten pocit – je plod ľúbenia. Tak ju ľúb. Slúž jej. Obetuj sa. Počúvaj ju. Buď empatický. Váž si ju. Chváľ ju. Si ochotný to urobiť?  Stephen Covey

Príspevok Možno ľúbiť bez dávania? zobrazený najskôr Life koučing.