Čo dokáže presvetliť toto chmúrne obdobie? Sú to každodenné malé svetielka vďačnosti a láskyplnosti, súcitnosti a pozornosti, empatie a pochopenia, akceptácie a prijatia. Máme šancu „predefinovať sa“, znovuzrodiť sa, skorigovať očakávania, upratať si v hodnotách a využívať tú slobody voľby, ktorá nám zostala.

Závisí to od našej osobnosti, individuálnych potrieb a špecifických slabostí každého z nás. Potrebujeme pre seba objaviť mieru, s ktorou máme byť v konkrétnej psychologickej oblasti na seba buď prísnejší, alebo, naopak, zhovievavejší. Zobrať na vedomie svoje osobné slabiny a urobiť väčšie opatrenia práve tam, kde vieme, že už sme mali alebo máme problém. 

Nemôžeme kontrolovať, čo sa nám deje (to je práve táto situácia), ale môžeme kontrolovať, čo si o tom myslíme a ako na to reagujeme.

V čom môže byť spása?  

1. Udržať sa v dobrej mentálnej a emočnej kondícii a dosiahnuť spokojnosť pri tých možnostiach, ktoré súčasná situácia ponúka. Pomôže nám k sebe pristupovať ako k stroju, ktorý keď má zostať v prevádzke, musí byť kontrolovaný a servisovaný. Svoj psychický stav budujeme podobne. Máme veľa potrieb, ktoré potrebujeme uspokojiť a aj také, ktoré vieme odložiť.
2. Spísať si prehľad činností, projektov a úloh, ktoré musíme urobiť. Zároveň pridať prehľad tých, ktoré nám prinášajú radosť, uspokojujú nás a vidíme v nich zmysel. Premietnite si dni, kedy ste sa cítili dobre, a spíšte si všetky aktivity, ktoré obsahovali. Tie, ktoré zafungovali, opakujte vo väčšej miere a pravidelne.
3. Dbať na pestrosť a vykrývanie všetkých dôležitých potrieb. Od sociálnych (video hovory, hry s deťmi, telefonáty, chaty…), relaxačných (odpočinok, hobby, kreatívna alebo manuálna práca…), pohybových a športových (domáci tréning, online cvičenie, vychádzky…), rozvojových (učenie sa novým zručnostiam), až po dobrovoľnícke (pomôcť niektorej z organizácií alebo z vlastnej iniciatívy). 

Na čo sa spoľahnúť? 

1. Na zameranie pozornosti smerom k tomu, na čo máme dosah. Zo skúseností našich predkov vieme, že v krízových časoch im pomohlo opierať sa o štruktúru. Pre nás to teraz môže byť plán, ktorý nám poskytne rozvrh na pár nasledujúcich dní. Je to tréning flexibility – žiť tu a teraz a objavovať v tom tie možnosti, na ktoré sme predtým nemali čas. Čomu novému chcete venovať pozornosť?
2. Na prehodnotenie hodnotového rebríčka. Vytvára nám to príležitosť na lepšie sebapoznanie. Čo dôležité v živote chceme mať? Čoho sa vzdáme, aby sme dosiahli harmóniu a primeranosť?
3. Na zamyslenie, či náš život vedie skôr k vnútornej radosti, alebo vnútornej prázdnote. Vyvolávajú v nás ľudia, s ktorými zdieľame svoj život skôr pozitívne, alebo negatívne zážitky?

Ako sa udržať v psychickej pohode?

1. Hovoriť o svojich pocitoch s blízkymi, priateľmi a spolupracovníkmi. Zdôveriť sa, ako sa naozaj cítite. Ak nemáte niekoho blízkeho, komu sa môžete zveriť, zapisujte si svoje emócie. Plačte, ak to potrebujete! Pokiaľ si nedovolíte prežívať bolestné emócie, paradoxne tým obmedzujete svoju kapacitu prežívať tie radostné. Všetky emócie prúdia rovnakým emocionálnym kanálom, takže ak blokujeme negatívne emócie, nepriamo blokujeme aj tie pozitívne.  
2. Starať sa o svoje pozitívne emócie a kultivovať ich. Pomáha nám to posilňovať psychický a fyzický imunitný systém. Pozitívna psychológia ponúka spôsoby, ako prežívať pozitívne emócie. Jedným z receptov je vyjadrovanie vďačnosti. Vždy sa nájdete niečo, za čo môžeme byť vďační, aj v týchto ťažkých časoch.
3. Zapisovať si podnety, ktoré vyvolávajú vďačnosť, súcitnosť, láskyplnosť… Výhodou je, že sa k zápiskom môžete spätne vracať vo chvíľach, kedy sa potrebujete posilniť a podporiť. Ďalším osvedčeným spôsobom, ako zvýšiť svoj pocit šťastia je v konaní dobrých skutkov – aj maličká láskavosť sa ráta.

Kde brať psychickú odolnosť?

1. S odolnosťou voči psychickému stresu je to podobné ako s otužovaním. Len tak sa hodiť do studenej vody nám spôsobí nachladnutie. Napriek tomu je to práve studená voda, ktorá nám pomôže odolnosť proti chorobám zväčšiť. Musíme ju ale používať rozumne, pravidelne a primerane. 
2. Podstata odolnosti spočíva v tom, že znesieme emočné alebo fyzické nepohodlie. Nepríjemný zážitok z okamihu vlezenia pod studenú sprchu neskončí vo chvíli, keď už budeme otužilí. Bude tam stále, iba to budeme lepšie znášať. So stresom je to podobné. Aby sme svoju psychickú kondíciu posilňovali, musíme byť ochotní zažívať stres – ​​v tom je paralela so studenou vodou — má to byť rozumne, pravidelne a primerane, o trochu viac, než je nám príjemné. Jedine tým môžeme svoju hranicu zvládania stresu posúvať a lepšie ho znášať.  
3. Psychika je dynamický systém. Ak svoju odolnosť nezvyšujeme, tak sa znižuje. Preto keď nerobíme dostatok náročných aktivít (teda tých, pri ktorých zažívame stres, ale zároveň ich dokážeme kontrolovať), naša schopnosť zvládať stres klesá. Psychika spohodlnie a frustračná tolerancia nefunguje. Medzi aktivity si potrebujeme priradiť aj také, ku ktorým sa trochu musíme nútiť, a ktoré nie sú príliš ľahké. Nie je to však o tom, že by sme sa vystavovali ťažkým činnostiam len preto, že sú ťažké. Rozhodujúce je, aby nám dávali zmysel, rástli sme pri nich a prinášali úžitok nám alebo iným ľuďom. Čím sme sebaistejší a máme pozitívny sebaobraz, tým ľahšie odbúravame prepätie a čelíme strachu. 

Čo sa z krízy naučiť?

1. Dávkovať si záťaž a regulovať prežívanie. V situáciách, ktoré sú pre nás nepríjemné a stresujúce, si môžeme pomôcť metódou šikovných zubárov. Keď nám vŕtajú zub, vopred nás varujú, že to zabolí. Tým urobia náš zážitok predvídateľný. Ak vieme, že za chvíľu príde bolesť, zvládame ju ľahšie, ako keď príde nečakane. Zubár nás priebežne informuje, koľko času ešte potrebuje a na záver nás uistí, že ešte chvíľku a potom bude dobre. Tým urobí naše utrpenie ohraničené a my vieme, koľko ešte musíme vydržať. Zároveň nás uistí, že ak by to veľmi bolelo, dáme signál a on počká, aby sme to predýchali. Toto vieme pre seba v každodennosti robiť tiež.
2. Strážiť si myšlienky a brániť im v bujnom vytváraní katastrofických scenárov. Konštruktívne je vracať sa k tomu, čo hovoria fakty a aké z toho vyplývajú reálne možnosti. Mentálna aktivita potrebuje mať navrch, aby emočný únos nenapáchal veľa škody.
3. Nahrádzať reaktívny postoj proatívnym. Sebaľútosti potrebujeme výrazne menej oproti guráži ísť v ústrety obavám. V polohe obeti veľa nezmôžeme, zato v hľadaní možností a riešení objavujeme, koľko toho zvládneme.

Príspevok 15 tipov na úľavu od mentálnej vyčerpanosti zobrazený najskôr Life koučing.

Býva to neraz nenápadné, prísť na hranicu svojich energetických síl. To, čo sme za posledné týždne zažili však nenápadné nebolo a oprávnene nás to vrhlo do únavy a vyčerpania. 

Ak sme v kríze, musíme fungovať. Nemáme kedy sa zrútiť. Reagujeme na situáciu, vybavujeme, riešime, zabezpečujeme, organizujeme, pomáhame, staráme sa… Nech sme akokoľvek flexibilní, dáva nám to zabrať.  Máme väčší výdaj energie než príjem. Prichádzame o čas pre seba. Neprejaví sa to odrazu. Telo to eviduje, ukladá a potom, keď je toho už priveľa, nám posiela odkazy. Príde podráždenosť, nervozita, zažívacie problémy, vysoký tlak, zlý spánok, bolesti hlavy a chrbta. Stuhneme fyzicky, mentálne aj emočne a nedokážeme sa uvoľniť.  Prídeme si zraniteľnejší, ubolenejší a náladovejší.  

Zoštíhlené rezervy 

Keď sa situácia, ktorá nás držala v napätí upokojí, padáme na kolená. Rovnako, ako keď ochorieme na dovolenke. Hoci nás to hnevá, neurobíme s tým nič. Je to signál, že sme prešli cez to najhoršie a stálo nás to väčšinu energie. 

Aktuálne nás drží pokope nádej, že sme to zvládli a pôjdeme ďalej. Vidíme na obzore cieľovú rovinku, ale okrem tela k tomu potrebujeme aj hlavu, aby sme prešli posledný úsek.

Pre maratóncov je najhoršia kríza po 30 km. Vedia to, aj počítajú s tým, že to bude bolieť, ale rozhodujúci je pre nich postoj hlavy. Hlava dokáže všetko to utrpenie povýšiť na mobilizáciu posledných zdrojov na zdolanie samých seba alebo vyhlásiť kapituláciu a vzdať sa. Obdobný mechanizmus funguje pri všetkých krízach.  

Čo je dobrou „nabíjačkou“?

Na to, ako dostať myšlienky pod kontrolu, existujú prístupy pokojné, aj dynamické, každému hodiace sa podľa temperamentu. Nezaobídu sa bez relaxácie a meditácie, čiže práci s dychom, telom a pozornosťou. Len vďaka prepojeniu s vlastným telom dokážeme vedome vnímať, čo sa s nami deje práve v tejto chvíli. Podľa toho sa učíme upokojiť samých seba, utíšiť rozbehnuté emócie, posilniť zdravú sebakontrolu a psychickú odolnosť. Priam zázraky dokáže sústredená pozornosť, ktorá nás učí, ako si oddýchnuť od obťažujúcich myšlienok a nervozity.

Cesta z únavy a vyčerpania

Nemám žiadne spoľahlivé odporúčania, okrem vyššie spomenutého mindfulnessového postoja, čo robiť, aby sme sa z terajšej situácie rýchlo otriasli. Už sme pokorne prehodnotili, že nechceme ďalej žiť svoje pohodlné životy a nadviazať na predošlú komfortnú zónu. Je nám jasné, že pohodlnosť z nás nerobí statočných ľudí. Potrebujeme byť vystavení aj odriekaniu, zapieraniu, disciplíne, nezdarom a opakovaným pokusom. V každom príbehu o úspešnom človeku sa dozvedáme, že jeho osobná životná kríza mu pomohla stať sa tým, kým je. Len tak sa učíme napredovať – nachádzať aj na tom, čo nás položilo na lopatky dôvod, prečo sme tú lekciu potrebovali. 

Cieľová rovinka 

Je na každom z nás, aký „nový normál“ si vytvoríme. Mali sme teraz priestor premýšľať nad tým, čo nás napĺňa, aké je naše poslanie, koľko hodín denne chceme venovať práci, koľko sebe, rodine, blízkym… To, ako to začneme zavádzať do nasledujúcej každodennosti je len na nás. 

Páči sa mi, ako by nás povzbudil Arthur Miller: „Nájsť krásu v smútku, nádej v strate a dôstojnosť v prehre – v tom je skutočné umenie života.“

Príspevok Unavené zásoby a vyčerpané rezervy zobrazený najskôr Life koučing.