Zatiaľ čo sa Einstein venoval svojej fyzikálnej práci, v rovnakom období pôsobil francúzsky psychológ a lekárnik Émile Coué. Bol vyhľadávaným terapeutom a okrem mnohých prínosných techník zameraných na myslenie, prišiel s ideou vizualizácie. Práve on stál pri zrode sebazdokonaľovania na základe optimistickej autosugescie a exaktne potvrdil význam predstavivosti. Coué preukázal, že predstavivosť je jeden z našich najsilnejších psychických „nástrojov“, ktoré máme k dispozícii. Nielen klientom vravieval: „Vždy si myslite: To je jednoduché, to dokážem. Ak pokladáte nejakú vec za ľahkú, dokážete ju zvládnuť, aj keby iným pripadala ťažká.“

Hru fantázie hráme dennodenne

Pasívne ju využívame pri čítaní kníh a pozeraní filmov. Alebo keď si chceme vybaviť milovaného človeka, ktorý nám chýba. Zatvoríme oči a vidíme jeho úsmev, láskavý pohľad, cítime jeho objatie, vôňu, počujeme jeho hlas…

Predstavivosťou si však dokážeme aj priťažiť. Obavy typu: „Určite mi to dnes nevyjde“, „Mám hrôzu z toho, že…“  vedia natoľko ovládnuť našu obrazotvornosť, že sami vystupňujeme svoje negatívne pocity a vzdáme sa skôr, než sa pustíme do nejakej akcie.

Vizualizáciu dokážeme trénovaním zdokonaliť  a správnym využívaním si navodzovať také stavy uvoľnenia, ktoré nám dodajú veľa energie a tvorivých nápadov. Skvelo sa nám hodí na vytvorenie si jasných predstáv o hodnotách, ktoré určujú smer nášho života.

Zmanipulovaná myseľ dokáže nemožné

Na konci päťdesiatych rokov minulého storočia si nemecký lekár, navigátor a námorník Hannes Lindemann zaumienil, že prekoná oceán medzi africkým a americkým brehom. Ani lietadlom, ani parníkom, ale úplne sám v malom člne.

Keď po všetkých nesmiernych útrapách konečne stál na súši, vyhlásil, že tento zápas vyhral dávno predtým, než sa posadil do lode – vo svojom duchu. Dlhé týždne pred vyplávaním stimuloval svoje podvedomie dvoma myšlienkami: „Choď ďalej na západ” a „Dokážem to“. Tieto afirmácie si vštepil hlboko do mysle, a tak nestrácal smer ani v búrkach, o hlade či smäde. Nevzdával sa ani vo chvíľach zúfalstva, či občasných delíriách, jeho predstava ho automaticky viedla ďalej.

Metódy, ktorými Lindemann „naprogramoval“ svoju myseľ poznáme ako autogénny tréning a autosugescie. Podstata spočíva v tom, že si v stave uvoľnenia neustále opakujeme a ukladáme do mysle pozitívne formulácie a obrazy.

Myslenie uvádza fantáziu do pohybu

Josef Kirschner, rakúsky novinár a autor kníh o osobnom rozvoji, opísal päť fáz procesu, ktoré tvoria zjednodušený postup „programovania“ predstavivosti. Nie sú však žiadnym všeobecným a všeplatným návodom. Sú skôr inšpiráciou na  hľadanie súvislostí medzi myslením, ovládaním myšlienok a riadením fantázie.

1. Určitý impulz sa premení na myšlienku.
2. Myšlienku buď odplašíme alebo jej dovolíme prerásť v ideu vyžadujúcu realizáciu.
3. Stojíme pred voľbou, či svoju obrazotvornosť zamestnáme tým, že si budeme do detailu vykresľovať strašné následky svojho rozhodnutia a predčasne sa vzdáme, alebo sa pokúsime navodiť si pocit radosti z budúceho úspechu.
4. Čím intenzívnejšie si zážitok šťastia sprítomníme, tým ľahšie naša viera porazí pochybnosti.
5. V priebehu času sa celý organizmus pripraví na výkon, nielen v myšlienkach začnú želania nadobúdať skutočné kontúry. Príde chvíľa, keď vyhráte svoju vnútornú hru a budete dokonale vybavený pre tú „vonkajšiu“, reálnu.

TRÉNING PREDSTAVIVOSTI č. 1

Keď si poviete, že chcete svoju imagináciu viesť smerom, ako to urobil moreplavec Lindemann, môžete začať trénovať. Vaše pozitívne obrazy sa tak môžu stať motorom vášho konania. Budú ožívať, keď si ich privoláte, len to musíte mať mentálne nacvičené.

Ak si chcete vyskúšať, čo by vám pomohlo pri tom, aby ste boli v hre fantázie aktívny a nemuseli sa brániť voči vtieravým negatívnym myšlienkam, skúste si denne dopriať 10-15 minút luxusu v podobe času vyhradeného iba pre seba. Všetko, čo potrebujete urobiť je iba si vytvoriť predstavy, ktoré spojíte s pokojom a harmóniou. Stiahnite sa niekam, kde budete sami so sebou, zavrite oči a pokojne zhlboka dýchajte. Skúste si predstaviť, že ležíte presne tam, kde ležať chcete, cítite to, čo vás robí šťastnými a nasávate to, čo vám dodáva nádej a odhodlanie.

Ako potom so svojimi predstavami naložiť sa dočítate v závere článku. 

TRÉNING PREDSTAVIVOSTI č. 2

Coué prirovnával predstavivosť k bystrine, ktorej strhujúcu silu možno premeniť na pozitívnu energiu. Vedomá sugescia musí prebiehať bez účasti vôle. Coué považuje tento moment za dôležitý, lebo keď si človek pomyslí: „Chcem, aby sa toto stalo!“ tak je to skôr zadanie pre čarodejnú paličku, než pre mentálnu prácu.

Ústredná formula vedomej autosugescie je: „Deň za dňom sa cítim lepšie a lepšie. Deň za dňom je mi lepšie a lepšie.“ Veta je sformulovaná vedomým „ja“ a nevedomému „ja“ je ponúknutá ako predstava. Nevedomé „ja“ ju začne uskutočňovať ako úlohu, ktorej obsah sa má vyplniť. Výhodou tejto metódy je jej jednoduché realizovanie. Prirodzene, nie je všemocná, je to stále iba doplnok k nášmu správaniu sa.

Na cvičenie nepotrebujete nič špeciálne, iba sa posadiť alebo si ľahnúť do svojej obľúbenej polohy a vedomým dýchaním sa uvoľniť. So zatvorenými očami, mechanicky, bez akejkoľvek námahy si odriekavajte formulku: „Deň po dni sa cítim lepšie a lepšie. Deň za dňom je mi lepšie a lepšie.“ Afirmáciu opakujte približne dvadsať krát, bez zvláštneho prízvuku a bez snahy upútať pozornosť na to, čo hovoríte.

Zmeniť „deko“ predstavy niekedy vyžaduje „tonu“ vzdelania!

Zaglosoval trefne Robert T. Kiyosaki. To je aj dôvod, prečo vizualizácia nefunguje na základe princípu, že si vystrihnem obrázok toho, čo chcem, alebo si to napíšem a potom zbožne čakám na splnenie. Je to ako v tomto príbehu:

Istý zbožný muž si každý večer pokľakol a modlil sa k Bohu, aby ho nechal vyhrať v lotérii. Lenže jeho modlitby neboli nikdy vypočuté. On však vytrvalo a úpenlivo prosil Pána: „Som dobrý, pokorný človek. Som milujúci manžel a otec. Nemohol by si mi pomôcť s touto jedinou prosbou? Tá výhra by mi po rokoch driny uľahčila život!“ Deň za dňom prosíkal a drankal, až jedného večera zahrmel z nebies unavený hlas: „Človeče, mohol by si mi s tým aspoň trochu pomôcť? Čo keby si si kúpil žreb?“

Bez zapojenia silnej túžby a vnútorného prežívania je nám predstavivosť nanič. Naša myseľ vníma obrázok len ako obrázok. Skutočnú silu a hodnotu  dodáva vizualizácii až naša energetická angažovanosť podporená pocitmi a prežívaním, ktoré vedú k činorodosti. Bez postupného realizovania jednotlivých krokov iba fantazírujeme bez výsledku.

Predstavivosť nie je všemocná

Zažívam pri sprevádzaní mnoho ľudí, ktorí trávia príliš veľa času premýšľaním o problémoch a veciach, ktoré už niekedy zažili, videli, počuli. Stále sa k tomu vracajú, až sa zacyklia. Omnoho menej času venujú možným riešeniam, lebo tie sa týkajú toho, čo ešte nezažili, nevideli, nepočuli. Mojou úlohou je pomôcť im, aby si predstavy toho, čo chcú, aktívne vytvárali. Potom vedia energiu zacieliť tam, kde im to pomôže ísť v ústrety tomu, čo pre seba potrebujú. Reálne a uskutočniteľne, nie klamaním samých seba alebo druhých. Pozitívne autosugescie fungujú iba vtedy, keď im veríme! Na to potrebujeme veriť samým sebe. 

V prípade, že chce niekto použiť svoju predstavivosť na to, aby ňou ovplyvnil predstavivosť niekoho iného, dávam do pozornosti prebádať motív a pohnútky takéhoto zámeru. Môže to smerovať skôr k manipulácii, než k práci na sebe.

P.S. Tvoje podvedomie žiadne programovanie nehodnotí, ale rovno na naň reaguje. Ak ho nenaprogramuješ svojimi vlastnými predstavami, urobia to iní podľa svojich predstáv. Josef Kirschner

Príspevok Predstavivosť je všetko, je to ukážka budúcich atrakcií života zobrazený najskôr Life koučing.

Vedci nedokážu s určitosťou povedať, či je obrazotvornosť schopnosť, s ktorou prichádzame na svet, alebo ju až neskôr v živote získavame a kultivujeme. Zrejmé však je, že nikto sa nenarodí úspešný a s predurčenou kariérou. Potrebujeme rozvinúť a zveľadiť všetky svoje vlohy.

Nemôžeme uskutočniť niečo, čo si nedokážeme predstaviť

Francúzsky psychológ a lekárnik Émile Coué stál pri zrode sebazdokonaľovania na základe optimistickej autosugescie. Okrem mnohých prínosných techník zameraných na myslenie, prišiel s ideou vizualizácie. Coué vedel, že predstavivosť je jeden z našich najsilnejších psychických „nástrojov“, ktoré máme k dispozícii. Nielen klientom vravieval: „Vždy si myslite: To je jednoduché, to dokážem. Ak pokladáte nejakú vec za ľahkú, dokážete ju zvládnuť, aj keby iným pripadala ťažká.“

Émile Coué poukazoval na to, že naša predstavivosť je silnejšia než naša vôľa. Na povel sa  nevieme dostať do uvoľneného stavu mysle, aj keby sme chceli. Po trénovaní sa nám to prostredníctvom predstáv podarí.

Jednoduchý príklad vizualizácie

Niektorí ľudia si myslia, že nie sú schopní vizualizovať. Je to však iba ich domnienka, lebo vizualizáciu považujú za komplikovanejšiu, než v skutočnosti je. V najjednoduchšej podobe je vizualizácia predstavovanie si niečoho, čo sa reálne pred vami nenachádza. Vyžaduje si isté úsilie, ale nie je to nič zložité. Pasívne ju bežne využívame pri čítaní kníh a pozeraní filmov.

Teraz zatvorte oči. Predstavujte si, že otvárate svoju peňaženku. Akej je farby? Z akého materiálu? Ako sa otvára? Aké ma priehradky? Čo v nej všetko máte?

Výborne, práve ste vizualizovali. A hoci to bola jednoduchá vizualizácia, obdobne sa dajú zvládnuť všetky, ktoré budete chcieť. Trénovaním sa zdokonaľujete, zapájate postupne aj ostatné zmysly a môžete doplniť aj pohyb… Správnym využívaním vizualizovania si dokážete navodiť také stavy uvoľnenia, ktoré vám dodajú veľa energie a tvorivých nápadov.

Silné vedomie vôle – najlepšia cesta k úspechu

Na konci päťdesiatych rokov minulého storočia si nemecký lekár, navigátor a námorník Hannes Lindemann zaumienil, že prekoná oceán medzi africkým a americkým brehom. Ani lietadlom, ani parníkom, ale úplne sám v malom člne.

Keď po všetkých nesmiernych útrapách konečne stál na súši, vyhlásil, že tento zápas vyhral dávno predtým, než sa posadil do lode – vo svojom duchu. Dlhé týždne pred vyplávaním stimuloval svoje podvedomie dvoma myšlienkami: „Choď ďalej na západ” a „Dokážem to“. Tieto afirmácie si vštepil hlboko do mysle, a tak nestrácal smer ani v búrkach, o hlade či smäde. Nevzdával sa ani vo chvíľach zúfalstva, či občasných delíriách, jeho predstava ho automaticky viedla ďalej.

Metódy, ktorými Lindemann „naprogramoval““ svoju myseľ poznáme ako autogénny tréning a autosugescie. Podstata spočíva v tom, že si v stave uvoľnenia neustále opakujeme a ukladáme do mysle pozitívne formulácie a obrazy.

Myslenie je ako stroj – uvádza fantáziu do pohybu

Josef Kirschner, rakúsky novinár a autor kníh o osobnom rozvoji,  opísal päť fáz procesu, ktoré tvoria zjednodušený postup „programovania“ predstavivosti. Nie sú však žiadnym všeobecným a všeplatným návodom. Sú skôr inšpiráciou na hľadanie súvislostí medzi myslením, ovládaním myšlienok a riadením fantázie.

1. Určitý impulz sa premení na myšlienku.
2. Myšlienku buď odplašíme, alebo jej dovolíme prerásť v ideu vyžadujúcu realizáciu.
3. Stojíme pred voľbou, či svoju obrazotvornosť zamestnáme tým, že: * si budeme do detailu vykresľovať strašné následky svojho rozhodnutia a predčasne sa vzdáme alebo * sa pokúsime navodiť si pocit radosti z budúceho úspechu.
4. Čím intenzívnejšie si zážitok šťastia sprítomníme, tým ľahšie naša viera porazí pochybnosti.
5. V priebehu času sa celý organizmus pripraví na výkon, nielen v myšlienkach začnú želania nadobúdať skutočné kontúry. Príde chvíľa, keď vyhráme svoju vnútornú hru a budeme dokonale vybavený pre tú „vonkajšiu“, reálnu.

Hru fantázie hráme dennodenne

Má rôzne obmeny. Výhovorky typu: „Určite mi to dnes nevyjde“, „Mám hrôzu z toho, že…“  dokážu natoľko ovládnuť našu obrazotvornosť, že sami vystupňujeme svoje negatívne pocity a vzdáme sa skôr, než sa pustíme do boja.

Ak si poviete, že chcete svoju imagináciu viesť smerom, ako to urobil moreplavec Lindemann, môžete začať trénovať. Vaše pozitívne obrazy sa tak môžu stať motorom vášho konania. Budú ožívať, keď so ich privoláte, len to musíte mať mentálne natrénované.

Keď si chcete vyskúšať, čo by vám pomohlo pri tom, aby ste boli v hre fantázie aktívny a nemuseli sa brániť voči vtieravým negatívnym myšlienkam, skúste si denne dopriať 10-15 minút luxusu v podobe času iba pre seba. Všetko, čo potrebujete urobiť je iba si vytvoriť predstavy, ktoré spojíte s pokojom a harmóniou. Stiahnite sa niekam, kde budete sami so sebou, zavrite oči a pokojne zhlboka dýchajte. Skúste si predstaviť, že ležíte presne tam, kde ležať chcete, cítite to, čo vás robí šťastnými a nasávate to, čo vám dodáva nádej a odhodlanie.

O živote rozhoduje to, čo robíme každý deň

Vždy, keď vidíme nejaký obraz, naša myseľ mu priradí význam v zmysle toho, čo to pre nás znamená. Ten­to význam naštartuje emocionálnu a fyzickú odpoveď. Predstavy majú tú moc vyvolať úplne rovnaké reakcie ako skutočné obrazy. Pre názornosť: predstavte si, že ste zahryzli do citrónu a vnímate jeho chuť. Ak ste to urobili s plnou predstavivosťou, už začínate sliniť.

Preto má zásadný význam naučiť sa vizualizovať. Viete to výborne využiť na pozitívnu manipuláciu vlastnej hlavy.

Príspevok Predstavivosť je silnejšia než vôľa zobrazený najskôr Life koučing.