Máme na to k dispozícii rovno dve „veci“ prístupné kedykoľvek a nič nás nestoja. V každej chvíli dokážeme objímať všímavosťou. Tá poslúži pozornosti, lebo je to jedna z kľúčových foriem, cez ktorú vieme prejaviť lásku. Najobvyklejší a najdôležitejší spôsob, ktorým venujeme pozornosť je, že empaticky, nehodnotiaco počúvame toho druhého. Dáme mu pocítiť, že sme tu pre neho a vnímame, čo je pre neho dôležité. 

Praktizovanie je prosté: keď venujeme pozornosť sebe a svojim potrebám, môžeme venovať pozornosť ostatným. Naopak to dobre nefunguje, vyrába to komplikácie, lebo rozdáme viac, ako máme. Všímavosť je kľúč k tomu, že nám neunikne mix emócií, podľa ktorých vieme dešifrovať, čo sa deje s nami, aj s ľuďmi okolo. V napojení na seba aj na iných dokážeme počúvať, čo nám ľudia hovoria nielen cez slová, ale aj neverbálne a hodnotovo. Vďaka snahe porozumieť pocitom a motívom iného človeka chápeme dôvody a prejavy jeho správania. To eliminuje konflikty a zbytočné nedorozumenia. Už len tým prispievame k sviatočnej atmosfére, že sa nedeje dusno, ktoré kazí radosť.

Som idealistka a verím, že sa vieme nastaviť na to, aby sme očakávali od druhých len to najlepšie. Keď si uvedomíme, že každý robí v danej chvíli to najviac, čo dokáže a vie s tým, čo má k dispozícii, sme súcitnejší, láskyplnejší a veľkorysejší. Môžeme byť anjelom. Tak pre seba, ako aj pre iných. Vianoce v takomto duchu musia dopadnúť dobre. Lebo láska dokáže meniť obyčajný čas na taký, ktorý má hodnotu.

Príspevok Buďme anjelom pre seba, aj pre iných  zobrazený najskôr Life koučing.

Potrebujeme sa uistiť, že niektoré veci sú nemenné. Preto potrebujeme Vianoce. Ich čaro tajomnosti a rituálnosti nám dodáva istotu, že vieme, kam patríme a že náš život má zmysel. Stále si to potrebujeme pripomínať, či sa považujeme za veriacich alebo neveriacich.

Každá generácia dedí súhrn zvykov a pravidiel, ktoré sa považujú za rodinnú tradíciu. Vďaka nej chceme robiť (alebo aj nerobiť) všetky tie veci, ktoré k prípravám patria. Chceme zdobiť, piecť, chystať, upratovať, zháňať darčeky, stráviť čas so svojimi najbližšími, a chceme byť chvíľu aj sami so sebou a s Bohom. To všetko nám dodáva pocity istoty, bezpečia a predvídateľnosti. 

Teraz pociťujeme nedostatok týchto hodnôt, o to väčšmi nám tradície môžu pomôcť. Alebo aj vyvolať frustráciu, lebo kvôli situácii o niektoré rituály prídeme. Máme tak dobrý dôvod, prečo si poupratovať nielen okolo seba, ale aj v tradíciách. Aby sme mali prehľad o tom, ktoré si ponecháme, lebo slúžia ako záchranná sieť, a ktoré pustíme, lebo je z nich väzenie. A ktoré nové založíme, aby sme si dopriali viac pohody a stability. 

Tradície sa menia, lebo sa mení život

Keď sa zamyslíte nad tradíciami, na ktorých príliš lipnete, viete z nich vybrať tie, ktoré nie sú celkom funkčné, ale skôr zastarané a málo zmysluplné? Mnohé „prežité“ budú z kategórie bolestnej pripomienky niečoho, čo ste stratili a čo sa už nevráti. Alebo to budú tie, pri ktorých sa treba príliš snažiť o dokonalosť a zbytočne bránia vzniku niečoho nového a neočakávaného.

Urobte si svojimi blízkymi revíziu a otvorene si prejdite, čo zo zaužívaných zvyklostí už nemusíte pestovať (skutočne treba 10 druhov vianočného pečiva?), čo sa dá nahradiť (honosná, neekologická výzdoba?), pozmeniť (vianočné menu?) alebo založiť nové (ako stráviť čas s blízkymi pre väčší pocit blízkosti a dôvery?).  

Keď niekde uberiete, niečo vypustíte alebo eliminujete, naskytne sa príležitosť pre vznik niečoho nového. Aj malá zmena, pre ktorú sa rozhodnete, môže viesť k novej, krásnej, obohacujúcej tradícii.

Zopár otázok ako pomôcka na premýšľanie o nových zvyklostiach

• Čo vás na prípravách sviatkov najväčšmi otravuje (pije krv) a ako by sa to dalo zmeniť? Kto vám s tým vie pomôcť? 
• Čo máte tak radi, že by ste toho chceli robiť omnoho viac? Kto bude vaším spojencom?
• Inšpirovalo vás niekde niečo, čo by sa dalo zaviesť aj vo vašej domácnosti?
• Akú jednu vec by ste si od blízkych zaželali, aby ste sa cítili cez sviatky uvoľnenejší a radostnejší?
• Čo by ste mohli pre niekoho blízkeho (alebo kohokoľvek) urobiť, aby ste mu pomohli cítiť sa lepšie? 

Moje prianie pre nás všetkých, aby sme napĺňali svoju túžbu po šťastných, radostiplných Vianociach

• Ďakujme za všetky láskavosti a myslime v každej chvíli na dobrosrdečnosť. 
• Nastavme si myseľ na hojnosť a robme vždy aj niečo pre iných. Deľme sa o pozornosť, poznanie, čas a príležitosti. Pomáhajme iným pri ich snažení.
• Vkladajme námahu do dobrých skutkov a opakujme ich, nech sa stanú našimi návykmi.

Príspevok Ako sa nechať tradíciami sprevádzať, nie uväzňovať zobrazený najskôr Life koučing.

Dievčatko pripravovalo darček k Vianociam. Balilo krabicu do obrovského kusa drahého pozláteného papiera a prikrášľovalo ju lesknúcimi ozdobami a farebnou stuhou.

„Čo to robíš?“, pýtal sa jej otec. „Toľko zbytočne použitého papieru. Vieš, koľko to stojí?“
Dievčatko si pritislo krabicu k sebe a so slzami v očiach utieklo do kúta.
Po štedrovečernej večeri prinieslo dievčatko krabicu v pozlátenom papieri otcovi.
„To je pre teba, oci“, zašepkala.
Otec zneistel. Asi bol na ňu príliš tvrdý. Veď to bol darček pre neho. Začal teda pomaly rozväzovať stuhu, trpezlivo rozbaľoval obrovský papier a pomaly krabicu otvoril. Bola prázdna.
To ho rozzúrilo: „To si zničila všetok tento papier kvôli nejakej prázdnej krabici?“
Dievčatku sa opäť nahrnuli slzy do očí: „Ale ona nie je prázdna! Dala som do nej milión pusiniek.“
Preto má jeden muž na svojom pracovnom stole krabicu od topánok.
„Veď je prázdna“, čudujú sa všetci.
„Nie je. Je plná lásky môjho dievčatka“, odpovie zakaždým.

Darček s „cestou“

Na vzdialenom ostrove učiteľka vysvetľovala žiakom tajomstvo Vianoc: „Vianočné darčeky by nám mali pripomínať lásku Boha, ktorý k nám na zem vyslal svojho syna, aby nás spasil, pretože Boží syn je najkrajší dar celému ľudstvu. Ale darčeky si ľudia dávajú aj preto, lebo sa navzájom milujú a chcú žiť v mieri.“ Jej rozprávaniu pozorne načúval jeden zo žiakov. Deň pred Vianocami daroval chlapec svojej učiteľke mušľu nevídanej krásy. Nikdy predtým krajšiu nevidela.

„Kde si našiel takú nádhernú a skvostnú mušľu?“ spýtala sa svojho žiaka.

Chlapec jej vysvetlil, že ju možno nájsť iba na jedinom mieste, na druhej strane ostrova. Asi dvadsať kilometrov odtiaľ je malá zátoka a more tam niekedy vyplaví takéto mušle.

„Je prosto nádherná,“ povedala učiteľka. „Budem ju opatrovať celý život, a tak na teba nikdy nezabudnem. Nemal si sa ale vydávať na takú dlhú cestu len preto, aby si mi dal darček.“

Chlapec so žiariacimi očami odvetil: „Tá dlhá cesta bola súčasťou môjho darčeka.“

Vzájomné dary

Žili raz mladí manželia, veľmi chudobní, ale šťastní a plní vzájomnej lásky. Ona mala nádherné husté čierne vlasy stiahnuté do dvoch hrubých vrkočov, ktoré jej siahali priam po kolená. Hoci nebola krásavica, každý, kto ju videl, ju musel obdivovať pre jej vlasy. On bol úradník na tom najnižšom poste a jediné, čím by mohol vzbudiť záujem okolia, boli jeho zlaté vreckové hodinky. Zdedil ich po otcovi, ale bez potrebnej zlatej retiazky, ktorá by visiac z jeho vrecka každého upozornila, že je ich majiteľom. Pochopiteľne, túžil mať takú retiazku a žena o jeho túžbe vedela. Aj ráno na Štedrý deň si predstavovala jeho radosť, keby mu retiazku darovala. Nemala ale peniaze na nijaký vianočný dar, kdeže na zlatú retiazku! Zrazu dostala nápad. Vybrala sa bez váhania do mesta, predala svoje krásne vlasy a utekala k zlatníkovi. Kúpila mužovi zlatú retiazku, tú, ktorú on vždy vo výklade obdivoval.

Keď sa muž vracal z úradu, všimol si, že vo výklade u zlatníka už nie je zlatá retiazka a zamrzelo ho to. Ale na jej mieste ležala krásna spona do vlasov. „To by bol pravý vianočný dar pre moju ženu“ – pomyslel si. Neváhal a vymenil svoje zlaté hodinky za zlatú sponu do jej vlasov. Pod vianočným stromčekom dal muž svojej žene sponu do vlasov, ktoré si odstrihla a ona jemu retiazku k hodinkám, ktoré predal…

Napriek tomu boli v ten večer nesmierne šťastní.

Príspevok Tri najkrajšie vianočné príbehy zobrazený najskôr Life koučing.

Čo je pravý darček

Pri obdarúvaní sa neraz trápime hodnotou darčeka a pochybujeme, či bude dostatočný. Vzdychneme si, že by sme dali aj viacej, keby sme mohli. Rozhodujúcejšia mi však príde vhodnosť než hodnota. Ako si nedávno povzdychla jedna stará mama: „Namiesto toho tabletu, ktorý som dostala, by som bola radšej častejšie s vnúčikom. Nepotrebujem nijaké darčeky, mne stačí, keď ma príde pozrieť a porozprávame sa.“

Do čoho balíte darčeky?

Ja najradšej obdarúvam zážitkom. Najviac sa vytešujem, keď môžem byť pri tom spolu s obdarovaným. Potom je predstavenie, koncert, výstava, výlet… s nádychom výnimočnosti. Užívať si niečo povznášajúce s človekom, ktorého mám rada, sa mne aj jemu, postará o veľký zdroj pozitívnych emócií. Tie doznievajú dlhšie, než radosť z nejakej veci, tá sa nedá predĺžiť. K zážitku sa kedykoľvek v spomienkach vraciam a prenesiem sa tak do atmosféry, ktorá ma naplní vďačnosťou a láskou.

Ľahostajnosť ako nebezpečná zbraň

Nedávno som započula v obchode rozhovor dvoch žien o obdarúvaní vo svojich rodinách. Reakcia jednej z nich bola: „Ja to mám vybavené, nepotrebujem zháňať žiadne darčeky. Oni kašlú na mňa a ja na nich. Aspoň nemám starosti.“ Bolo mi z toho smutno. Takýto druh nevšímavosti odsudzuje vzťahy na zánik. Pravidelne sa pristihujem pri tom, či som venovala dostatok pozornosti zisťovaniu toho, čo je dôležité pre ľudí okolo mňa. Lebo oni sú neodmysliteľnou súčasťou môjho sveta, ktorý by zostal bez nich prázdny a bez zmyslu.

Zahltení sami sebou

Keď sme plne zamestnaní iba sami sebou, tak sa nám ťažko nalaďuje na toho druhého. Nedá sa o niekoho úprimne zaujímať len tak, bez neprerušovanej pozornosti a venovaného času. Chce to od nás zdržať sa hodnotenia, kritizovania, posudzovania, radenia, mudrovania… Stačí len tak byť, počúvať, zdieľať, vnímať… Prejaviť pochopenie, podporu, povzbudenie… Tak málo a zároveň tak veľa.

Vzťahy nie sú niečo samozrejmé

A len tak niekde nečakajú, kedy si zmyslíme, že by sme mohli pre ne niečo urobiť. Keď sa o vzťahy pravidelne nestaráme, neskôr sa už k tomu nedostaneme, lebo vzťahy to neprežijú. Teraz je obdobie, kedy máme k stretnutiam a obdarúvaniam najbližšie z celého roka. Už ste sa isto stretli so želaním, že darček nemusíte nosiť, stačí, že prídete vy sami. Je to tak, neraz stačí venovať seba – dobre naladeného, zhovievavého, trpezlivého, láskyplného… Ten najlepší a najskvelejší darček na svete.

Vaša Janette

P.S. „Jedna ruža včas je oveľa cennejšia ako tisíceurový dar príliš neskoro.” Jim Rohn

Príspevok Venovať seba ako darček zobrazený najskôr Life koučing.

Neviem, či by to pomohlo. Ale aspoň by to varovalo :-) A hoci v tom virvale máme pocit, že nemáme na výber, lebo veď idú Vianoce…, máme na výber. Spísala som desať prostých odporúčaní, ako ten zhon ustáť bez veľkého „potlčenia“. Uvedomila som si, že sú vhodné do každého obdobia, ale do tohto exponovaného ešte väčšmi.

1. S MIEROU

Nerealizujte všetky svoje nápady. Klaďte si otázku: „Musím sa nutne púšťať do všetkého, čo mi napadne?“ Zvyčajne to nejde, lebo telo ani duša na takú záťaž nestačia. Potrebujete nájsť rovnováhu medzi podnetmi a odpočinkom. Hranicu však môžete určiť iba vy sami. Tiež sa môže stať, že budete nedisciplinovane pobehovať od jedného k druhému a nič nedotiahnete do konca, pretože váš neposedný rozum sa bude dožadovať stále niečoho nového. Zatrhnite si to.

Nedohoníte to, čo ste počas roka zmeškali! Vytvárajte to, čo dokážete obsiahnuť tu a teraz!

2. VYBERAJTE SI

Starostlivo si zvoľte, čo budete robiť vo voľnom čase. Nesnažte sa za jeden večer stihnúť návštevu divadla, posilňovne aj vianočných trhov. Argument, že „vás to baví“ nestačí.

Času máte vždy rovnako, aj keď idú sviatky! A iba obmedzenú kapacitu energie. Oplatí sa ju vkladať tam, kde z nej budete mať najväčší možný pôžitok, úžitok a zážitok!

3. BALANSUJTE

Spíšte si zoznam každodenných aktivít a poznamenajte si k nim „príjem energie“ a „výdaj energie“. To vám umožní nezrýchľovať, keď potrebujete brzdiť.

Rovnováha nie je buď jedno, alebo druhé. Je to jedno aj druhé. Nech robíte čokoľvek, potrebuje od toho aj odchádzať, aby ste sa mohli s chuťou zase vracať.

4. ZARAĎTE SPIATOČKU

Určite si postup, ktorý zvolíte, keď vás nekontrolovane zaplaví more podnetov a budete mať pocit, že sa topíte. Napríklad:

• Choďte na prechádzku, pohyb upokojuje dušu.
• Prerušte tok myšlienok manuálnou činnosťou. Uvarte si čaj, vytrieďte papiere…
• Sadnite si do kaviarne a pozorujte ostatných. Nekonečnú špirálu myšlienok prerušia nové podnety.

5. VYBERTE SI DOBRÚ SPOLOČNOSŤ

Okrem povrchnejších každodenných konverzácií potrebujete viesť aj hlbšie zmysluplné rozhovory.

Vašu mizernú náladu dokáže prerušiť debata s niekým, kto je pozitívne naladený a potiahne vaše rozpoloženie hore.

6. HOVORTE NIE

Chcete so všetkými vychádzať a všetkým vyhovieť? Zabudnite na takéto odhodlanie, je to cesta k frustrácii – nezavďačíte sa všetkým.

Vyhovte sebe a tomu, čo cítite. Nekývajte na niečo, s čím vnútorne nesúhlasíte. Ušetríte sa tak kopec komplikácií, ktoré z toho vzídu.

7. ZABEZPEČTE SI DUŠEVNÚ POTRAVU

Čo vás dostane do pohody, aby ste cítili naplnenie a zmysel? Vaše dary potrebujú cítiť, že ich náležite využívate a robíte to, pre čo ste boli stvorení. Ak aj to nie je vašou obživou, môžete svoje poslanie vykonávať vo voľnom čase. Vianoce sú ideálne na dobré skutky.

Choďte za tým, čomu sa chcete venovať najradšej a robte to!

8. VEĎTE ROZHOVOR SO SEBOU

Načúvajte svojmu vnútru. Nie preto, aby ste to racionálne analyzovali, hodnotili a poúčali sa. Doprajte si pohľad na celú situáciu z odstupu a nadhľadu, ako nejaký pozorovateľ.

Vyberte si potom z toho celého, na čo skutočne chcete reagovať a čo sa vás naozaj dotýka.

9. NA PLAČ SO ŠTVORUHOLNÍKOM

Keď máte plač na krajíčku, ale nechcete plakať, vyhľadajte očami najbližší štvoruholník, napríklad okno alebo dvere. Zafixujte pohľad do ľavého horného rohu, odtiaľ prejdite do pravého horného, ďalej do pravého spodného a nakoniec do ľavého spodného rohu. A potom zase nahor. Snažte sa čo najmenej hýbať hlavou.

To, čo potláča slzy, je pohyb očných svalov.

10. UPREDNOSTŇUJTE TIE NAJDÔLEŽITEJŠIE VECI

Svoje bohatstvo si vytvárate tým, z čoho máte radosť. Netvorí ho to, čo sa snažíte nadobudnúť, lebo vo vlastnení nie je pocit istoty. Tá sa nachádza vo viere v seba a v ľudí, ktorým dôverujete.

Povedzte ľuďom, že ich máte radi, že sú pre vás dôležití, že vám na nich záleží… Robte to pri každej možnej príležitosti.  

P.S. Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tým viac ti zostáva. Antoine de Saint-Exupéry

Príspevok 10 pohodlných tipov, ako prežiť Vianoce bez „rozbitia“ zobrazený najskôr Life koučing.

Rozhodla som sa, že si tento rok pomôžem príbehom Bruna Ferrera, v ktorom je ukryté nádherné posolstvo o význame obdarúvania. A to k Vianociam neodmysliteľne patrí.

Dievčatko pripravovalo darček k Vianociam. Balilo krabicu do obrovského kusu drahého pozláteného papiera a prikrášľovalo ju lesknúcimi sa ozdobami s trblietkami a farebnou stuhou. „Čo to robíš?“, pýtal sa jej otec. „Toľko zbytočne použitého papieru. Vieš, koľko to stojí?“
Dievčatko si pritislo krabicu k sebe a so slzami v očiach utiekla do kúta.
Po štedrovečernej večeri prinieslo dievčatko krabicu v pozlátenom papieri otcovi.
„To je pre teba, oci“, zašepkala.
Otec zneistel. Asi bol na ňu príliš tvrdý. Veď to bol darček pre neho. Začal teda pomaly rozväzovať stuhu, trpezlivo rozbaľoval obrovský papier a pomaly krabicu otvoril. Bola prázdna.
To ho rozzúrilo: „To si zničila všetok tento papier kvôli nejakej prázdnej krabici?“
Dievčatku sa opäť nahrnuli slzy do očí: „Ale ona nie je prázdna! Dala som do nej milión pusiniek.“
Preto má jeden muž na svojom pracovnom stole krabicu od topánok.
„Veď je prázdna“, čudujú sa všetci.
„Nie je. Je plná lásky môjho dievčatka“, odpovie zakaždým.

S úprimným prianím takých Vianoc, aké máte najradšej, nech je všade vo vás, aj okolo vás veľa lásky.

S láskyplným objatím Vaša Janette

P.S. Do nového roka Vám od srdca prajem, aby ste si naplno užívali každý okamih. Ako hovorí môj múdry starý priateľ: Nepamätáš si to, ale keď si sa narodila, mala si zaťaté päste. Nepoznala si nič lepšie a chcela si mať všetko, preto bolo v tvojom kriku počuť: “Celý svet je môj.” Ja sa už pripravujem na zomieranie, avšak s roztvorenými dlaňami. A vieš prečo? Pretože som dostal príručku. Nič si nemôžem vziať so sebou.

Príspevok Nie dar, ale myšlienka je to, čo sa ráta zobrazený najskôr Life koučing.

Mala by som jeden tip z praxe. Chce to ubrať zo svojich vysokých nárokov – na seba aj na druhých. Skúsenosti mi potvrdzujú, že sa netreba snažiť o dokonalosť, ale o to, robiť veci tak, aby sme sa cítili dobre. A to je pre nás vždy výzva, lebo sme boli vedení k tomu, aby boli všetci okolo nás spokojní, ale je sebecké, keď na to dbáme najprv u seba. Isto ste už prišli na to, že najprv to začína u seba…

Chvíľu nám cez Vianoce potrvá, než “prídeme” k pokoju. Je to zložité, lebo sa treba zastaviť, niekam odísť, vypnúť mobil a vyčistiť si hlavu, usporiadať neusporiadané… A zmieriť sa sami so sebou a potom aj so svetom.

Moje vnímanie vnútorného pokoja vychádza nie z toho, že sa mi všetko darí, ale z toho, že život je obdarovanie a dar.

Verím, že sa budete môcť cez sviatky opájať šťastím a láskou. A keďže šťastie vždy pochádza z našich činností, a nedá sa k nemu prísť ako k niečomu hotovému, prajem Vám, aby sa výsledky všetkých vašich činností zúročili v tom, že sa dokážete radovať, pociťovať vďačnosť, odpúšťate, nestrácate nádej a zmysel svojho konania povýšite nad osobný prospech…

S láskou Janette

P.S. Ešte jedno odporúčanie pre krízové stavy, ktoré vystihol Will Smith: “Nenechajte ľudí, ktorí pre vás nič neznamenajú, aby ovládali vašu myseľ, pocity a emócie.”

Príspevok Chcite naozajstné zážitky, nie neurčité nádeje zobrazený najskôr Life koučing.