Zmyslom života je žiť ho. Je to také prosté, že k tomu netreba ďalší výklad. A predsa, akoby to nestačilo a všetci sa ženieme vo veľkom nasadení, akoby bolo potrebné dosiahnuť niečo omnoho viac. 

Niečo však dosahovať treba…

Aký zmysel má život?
To nevieme, môžeme veriť.

Aký zmysel má môj život?
Na túto otázku si odpovedá každý sám podľa slobody, ktorá sa odráža v jeho rozhodovaní, ktoré sa premieta do jeho konania.

Počas roka som si vypočula veľa úprimných vyznaní o pocitoch nezmyselnosti a prázdnoty. 
Aj keď sa to nezdá, je to zázrak krízy. Ponúka nám príležitosť skúmať, ako byť lepší v službách vlastného emocionálneho, mentálneho a duchovného rozvoja.

Zakladateľ logoterapie Viktor Frankl zdôrazňoval: “Človek nie je vec medzi iným vecami”.
Lenže on sa tak veľakrát cíti a je zmätený v tom, čo vlastne chce.

Práve objavovanie „chcenia“ je kľúčové. Chuť žiť nám nemizne zo života preto, že robíme niečo zle, ale preto, že nám môže vyhasínať nádej. Potrebujeme ju, aby sme neopúšťali svoje ideály. 
Neistota sa živí našim vnútorným rozporom a životný smer  našej duše potom postojí. Prešľapujeme na mieste, lebo sa stratíme v úvahách, ako chceme svoj život ďalej žiť a čo v ňom považovať za esenciálne. 

Jeden zo spôsobov, ako nepodliehať panike je budovanie vzťahu k zvedavosti, otvorenosti, tvorivosti, experimentovaniu a učeniu sa novému. Vďaka tomu sa zhovievavejšie prispôsobujeme novým kapitolám života a trénujeme flexibilitu. Zároveň, získavame obrovský bonus – všetko odžité má totiž potenciál pre dušu.

❓Doprajete si pravidelne čas a priestor, aby ste nad takýmito filozofickými úvahami mohli rozjímať a skúmať ich – nehodnotiaco a súcitne voči sebe?

Schopnosť adaptovať sa je nutnosťou pre dobrý život

Zahŕňa rozhodovanie, do čoho chceme investovať svoju energiu a čas a do čoho nie. Iba tak vieme dobre využívať vplyvy, ktoré na nás pôsobia. 

Prijať, že s pribúdajúcim vekom náš život nestúpa a nerozširuje sa, ale naopak, zužuje sa, je stratégia múdrej prevahy. Vzniká priestor pre hĺbku a tancovanie s časom, kedy nevzdorujeme tomu, čo nedokážeme ovplyvniť. Svoju pozornosť vieme v každej chvíli pútať na to, či žijeme v súlade s hodnotami, ktoré vyznávame, a ku ktorým sa hlásime. To vyživuje našu integritu a autentickosť a prispieva to k odolnosti a sebaistote. 

Ako skonštatoval Richard Bach: „Neexistujete preto, aby ste na svet urobili dojem. Existujete preto, aby ste žili vlastný život spôsobom, ktorý vás urobí šťastnými.“

Štastie je umenie byť spokojný/á skonštatoval Ingmar Bergman a šťastie je tiež maximálne rozvinúť svoje schopnosti, čím sa riadil Napoleon.

📍Doplňte si svoju vlastnú definíciu šťastia a počítajte s tým, že bez útrap sa nezmení nič, o to menej ľudská osobnosť. 

Príspevok Túžba zmeniť svoj život súvisí s túžbou žiť ho zobrazený najskôr Life koučing.

Príspevok Rande so sebou zobrazený najskôr Life koučing.

Preťatie nemohúcnosti

Potom nastal okamih – teda nie jeden, skôr to bol proces zhromažďovania, než som sa rozhodla. Rázne, teda tak, ako to čo najodhodlanejšie šlo, som si povedala, že už žiadne upchávanie a látanie, potrebujem odpovede na otázky: „Prečo? Na čo som tu? Čo s tým všetkým?“ Teraz už viem, že to bolo možné aj preto, lebo som sa pod ťarchou nespokojnosti, ktorá ma tlačila ku dnu, zastavila. Obzerala som sa, kam vlastne idem. Keď som si chcela skontrolovať smer, nemala som veľmi podľa čoho. Žila som v medziach svojho bezpečnostného pásma a neposkytla si príležitosť na rast. Neučila som sa nové veci, necítila sa slobodná, hravá, spontánna a vôbec netušila, ako sa mám tešiť z naplneného života.

Čo vám zabudnú povedať

Každá zmena musí začať zvnútra, a to je to čaro, ktoré nám spočiatku chýba. To, že sa hneváme alebo sme nespokojní, nemá na svedomí spoločenská situácia, šéf, partner, rodičia… Môžem vám s určitosťou povedať, že pokým som sa neprestala sťažovať všetkým okolo mňa, nepohla som sa z miesta. Nič sa nezmenilo, než som neprevzala za svoj život zodpovednosť. Chcelo to od mňa zbaviť sa početných obmedzujúcich klapiek myslenia (ako napríklad: Môžem si dovoliť začať v tridsiatke od začiatku, veď by som už niekde mala byť!). Keď som si trúfla skúmať možnosti, ako si rozšíriť obzor a napínať svoj potenciál, aby som sa dostala o trochu vyššie, ďalej, hlbšie…, uvidela som ďalšie kroky, ktoré mi pomohli kráčať ďalej, hoci sa mi niekedy nechcelo.

Skutočne patrí život tým, ktorí veria v krásu svojich snov?

Opakovane som dostávala od svojich sprevádzateľov a učiteľov radu: „Musíš si vedieť predstaviť, čo je to, čo chceš.“ Znelo to ako jednoduché odporúčanie. Snažila som sa a premýšľala, ako to urobiť čo najlepšie. Spočiatku mi to nešlo – racionálne cenzurovanie mojich vzletných vízií sa bilo s tým, čo presadzovalo srdce. Napokon sa dohodli a ja som začala veriť tomu, čo sa o vízii hovorí – že umožňuje našu rozptýlenú energiu zamerať na jeden bod, a tým dosiahnuť silu lasera. Túžila som po tom, aby ma moja vízia povzbudzovala aj vo chvíľach, keď som nevedela kadiaľ kam. Stalo sa to, čo sa odohrá, keď je naše odhodlanie intenzívne – vytrvala som a dočkala som sa. Na konci septembra mám výročie, ktoré si považujem ako narodeniny. Na konci septembra  je to už plných 7 rokov, čo sa venujem pomáhajúcej profesii a slúžim ľuďom. Som za to vďačná – vnieslo mi to do života vytúžené uspokojenie, pokoj a súlad. A hoci to teraz popisujem ako úchvatnú cestu, lebo toto je oslavný článok na moju vytúženú prácu, nešlo to ako po masle. Ale o tom nabudúce, ako som sa aj vzdať chcela.

Dá sa spoľahnúť na to, že pri hľadaní príde niečo lepšie než to, čo máte?

Môžeme mať všetko poznanie vesmíru, no alfou a omegou je prax, teda uplatnenie teoretického poznania v reálnom živote. Nadobudnuté poznanie potrebujeme krok za krokom presadzovať v realite – tak často a tak dlho, ako treba. Veľkým povzbudením je skutočnosť, že keď človekom lomcuje narastajúca nespokojnosť, dá sa s ňou zručne naložiť: venovať jej pozornosť, vziať ju so sebou niekam na výpravu, zhovárať sa s ňou partnersky a rešpektovať ju ako učiteľa. A popri tom sa zbaviť ilúzií, ktorými klameme samých seba. Dospieť k vyrovnanosti je tiež o nadobúdaní trpezlivosti a dopriavaní si sebaskúmania, sebapoznávania a hľadania. Napríklad našej túžby, ktorá z nás robí reálnych ľudí, bez návykových masiek. O tom tiež v ďalšom blogu.

Moja inšpirácia

Nelson Mandela, napriek tomu, že bol dlhé roky väznený, vo svojej autobiografii napísal: „Som v podstate optimista. Či ide o dielo prírody, či výchovy, to netuším. K optimizmu patrí to, že človek nespúšťa oči zo slnka a jeho nohy neprestávajú kráčať vpred. Zažil som veľa temných chvíľ, keď bola moja viera v ľudskosť podrobená ťažkej skúške, nikdy som si však nezačal, ani som nemohol začať zúfať. To by znamenalo porážku a smrť.“

S vďakou za to, že ste :-) A s vďačnosťou za to, že zažívam radosť v tom, čo robím :-)

Príspevok Prežiť nešťastie je oveľa jednoduchšie – osobné šťastie je o zameraní na seba zobrazený najskôr Life koučing.