Naučila som sa nahliadať na všetko, čo prináša život, cez optiku dynamickej, stále sa meniacej rovnováhy. To znamená, že nevnímam len prichádzajúce obmedzenia, ale aj tú druhú stranu, prichádzajúce výhody. Veľmi mi to pomáha v tom, aby som so zmenami nebojovala a neplytvala svojou energiou tam, kde to nemá efekt, ale aby som zmenu čo najhladšie prijímala ako niečo prirodzené. Zároveň sa viac a vedome o seba starám, pretože viem, že môj postoj k mojím vnútorným zdrojom má veľký vplyv na to, ako sa mi žije. 

Zároveň, tým, že som sa (dvoj)mamou stala až v neskoršom veku, tesne pred 40-tkou, som síce vekom už midiferka, ale môj život je ešte plný rodičovských povinností a možno si vďaka tomu ešte tie obmedzenia tak nepripúšťam a „tvárim sa“ sama pred sebou ako mladíčka. 😊

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Mám svoj ranný rituál, ktorý úplne zbožňujem. Ráno, keď vychystám deti a pošlem ich s tatom do školy / škôlky, naťahujem na seba legíny a tenisky a upaľujem do lesíka k Dunaju, ktorý máme, našťastie, kúsok pri dome. Vždy sa pri rieke sprítomním, upokojím, „spojím sama so sebou“ a nabijem sa energiou. Niekedy sa aj dojmem, poplačem, rozradostím, jednoducho dávam priechod emóciám, ktoré práve potrebujú byť precítené. V zime to mám spojené aj s benefitom sledovania východu slnka. Snažím sa plánovať svoj pracovný režim tak, aby som tento rituál mohla praktizovať čo najčastejšie, pretože každý taký deň mi plynie úplne inak, na energetickej aj mentálnej úrovni.

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Je toho viac. Som zvedavá a teším sa na sledovanie cesty životom mojich detí. Teším sa na moje pracovné zážitky a nové poznanie a skúsenosti. Úprimne očakávam, že znovu naštartujem moju vášeň cestovania a spoznávania nových miest, zvykov a ľudí. Teším sa a verím, že druhá polovica života bude aj o kultivovaní zmysluplných vzťahov. A najviac o kultivovaní zmysluplného vzťahu k sebe, lebo tam to celé začína a končí.  

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Snažím sa s témou smrti pracovať tak, aby ma strach obmedzoval čo najmenej. Rozprávame sa o smrti ako súčasti života aj s mojimi deťmi (sami tú tému prinášajú do rozhovorov, najmä môj mladší syn). Ak by som však tvrdila, že sa nebojím smrti svojich blízkych, klamala by som. Zároveň je mojou veľkou motiváciou byť zdravá a mobilná čo najdlhšie, aby som si mohla užívať všetky tie veci, na ktoré sa teším v druhej polovici života a preto sa o seba viac a vedome starám. 

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Ja, úprimne, nie som úplne ten typ, ktorý s radosťou vstáva ráno z postele, pretože si rada pospím a chvíľu mi vždy ráno trvá, kým sa spamätám. 😊 Našťastie, môj muž to chápe a budí ráno deti a pripraví im raňajky, aby mi dal na spamätanie nejaký priestor. Potom ma môj výlet k rieke naladí a už fungujem v poriadku. 😊 

Vždy je však pre mňa dôležité poznať svoje priority a hodnoty a podľa nich sa na deň naladiť, aby som na konci dňa bola spokojná, že som strávila svoj deň zmysluplne. 

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Život je tu a teraz. Doprajme si ho žiť naplno a nielen prežívať. U každého z nás to znamená niečo iné, tak sa neostýchajme a hľadajme neustále to svoje vlastné „naplno“. Nikto iný to za nás neurobí.

Petra Laktišová (1979) je koučka a mediátorka.

Presvedčená o tom, že každý z nás disponuje unikátnou zostavou osobnostných kvalít, ktoré majú potenciál pomôcť človeku žiť spokojný, zmysluplný a udržateľný život so zdravými vzťahmi. Tieto kvality pomáha klientom objaviť a zúročiť, s rešpektom a úctou k ich jedinečnosti.

http://www.petralaktisova.sk/

Príspevok Petra Laktišová: „Náš postoj k vnútorným zdrojom má veľký vplyv na kvalitu života“ zobrazený najskôr Life koučing.

Ako sa vyrovnávate s obmedzeniami (ak nejaké vnímate), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?

Zrejme prvýkrát v živote sa pri tejto otázke zamýšľam nad tým, že asi už fakt starnem. 😊 Vlastne to nie je prvýkrát. Prvýkrát to bolo asi pred rokom v lekárni, keď mi pani magistra zobrala z rúk krém, na ktorom bolo pod nápisom uvedené „30+“ a vymenila ho za iný, s nápisom „40+“. Bolo to veľmi milé, no iné významné obmedzenia, s výnimkou toho kúpiť si vybraný krém, som zatiaľ nepocítila. Jasné, občas to chce už nejaké lekárske vyšetrenie, občas niečo niekde zabolí a pohľad do zrkadla či na váhu už nie je ten, čo býval. Stále si však naplno užívam všetko, čo mi život priniesol a čo som si doňho ja sama priniesla. Veľmi aktívnu prácu, šport, priateľov aj mnohé koníčky.

Keď to zhrniem – vek mi zatiaľ neprekáža ani nebráni v ničom, čo milujem. A život ma naučil, že nikdy nič nie je ideálne a vonkoncom nie samozrejmé či automatické, a preto sa riadim starým známym „ber to, čo je a všetko si to váž“. 

Máte návyk alebo rituál, ktorý vám pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek? 

Neviem, či je to návyk alebo rituál, no mne pomáha žiť naplnený život hlavne moja rodina, priatelia a všetko, čo spolu robíme. Milujem ranné prechádzky s našou Emmou (psík), spoločné varenie s manželom, preháňanie sa na windsurfingu s bratom alebo nespočetné stretnutia s priateľmi pri dobrom jedle a víne. Snažím sa, aby bol môj život týchto aktivít plný a mnohé tomu podriaďujem. Boli totiž roky, dokonca desaťročia, kedy som všetko podriaďovala práci. Bolo to fajn, svoju prácu som vždy milovala a milujem, no okrem toho, že to začalo mať zlý vplyv na moje zdravie, chýbali mi chvíle s rodinou a čas na priateľov a áno, aj čas pre seba.

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že práca nie je všetko a rodina či priatelia sú to, čo má v mojom živote prednosť. A že aj ja som pre seba dôležitá. Po odchode z politiky som sa začala viac venovať sebe, vrátila som sa k športom z mladosti, starým aj novým priateľstvám a naučila som sa užívať si život. Myslím, že som to spravila v hodine dvanástej a je to fakt skvelé. Nikdy som sa necítila lepšie – fyzicky aj mentálne.

Na čo sa tešíte vo svojej druhej polovici života? 

Teším sa na život, aký som si zariadila a budem sa snažiť ho do poslednej chvíle v rámci svojich možností formovať. Keďže som workoholik, nebola to jednoduchá zmena a veľmi mi v tom pomohol môj manžel. Robím prácu, ktorá ma baví, no nastavila som si limity, aby ma už nikdy celú nepohltila. Stále sa učím ho optimalizovať a neustále si pripomínam, že je príliš krátky na to, aby som v ňom mala aktivity, ktoré sa patria či očakávajú a ľudí, ktorí ma vysávajú a berú mi energiu. V rámci možností sa snažím odbúrať všetko, čo v živote mať nechcem a nahradiť to tým, čo v ňom chcem mať. Pretože aj toho je tak veľa, že sa to tam všetko nezmestí. Teším sa na čas, ktorý si venujem. Neviem, koľko toho mám ešte pred sebou, ale jedno viem – mám obrovské množstvo energie a chuti to naplno využiť. 

Robí vám niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Nerozmýšľam nad tým. Ako som už spomenula, beriem to, čo je a snažím sa z toho spraviť to najlepšie, čo dokážem. Nie len pre seba, ale pre celé svoje okolie. Ak mi niečo vo vzťahu k budúcnosti robí vrásky, je to to, či budem mať možnosť odísť z tohto sveta dôstojne. Pretože spoločnosť, v ktorej žijeme, tú možnosť mnohým nedáva a toto je niečo, čo ma naozaj trápi. 

Čo vám pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Je toho viac. Prvý je môj manžel. Vstáva skôr ako ja, spraví raňajky a keď počujem jeho spev z kúpeľne, začína „môj deň“. Potom je to Emma, ktorá sa príde k posteli pozdraviť a od radosti pri tom vrtí celým svojím telom tak roztomilým spôsobom, že sa jej nedá odolať. Potom je to všetko ostatné, čo ma v ten deň čká. Mám rada svoj život, a tak sa naň každý deň teším. Aj na radosti, aj na starosti a povinnosti. Jasné, že aj v mojom živote sú zatiahnuté dni. No ja som pozitívny človek a tak sa aj z takýchto dní snažím „vytrieskať“, čo sa dá. 😊

Váš odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Skôr ako odkaz by som chcela čitateľom niečo veľmi úprimne zaželať.

Majte taký život v každej jeho fáze, aký si prajete. Buďte zdraví a šťastní a nezabúdajte na to, že o väčšinu vecí v živote sa musíte zaslúžiť sami. A hlavne – nesťažujte sa na starobu. Pretože nie všetci mali to šťastie sa jej dožiť. 

Jana Kiššová (1974) je slovenská klasickoliberálna politička, ekonómka, manažérka a bývalá podnikateľka, bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky. 

Jana Kiššová – oficiálna stránka poslankyne NRSR (webforb.com)

Príspevok Jana Kiššová: „O väčšinu vecí v živote sa musíme zaslúžiť sami“ zobrazený najskôr Life koučing.

Od 35-ky som začala vnímať, že potrebujem viac spánku, dnes mám 45 a úplne som si na to zvykla, byť vyspinkaná do ružova. Už to nevnímam ako obmedzenie. Chvála bohu mám to tak, že čím som staršia, tým som zdravšia. Žnem úrodu celých rokov vedomej práce s telom, psychoterapií a vyladeného stravovania. A mám z toho dobrý pocit. Momentálne je jednou z mojich učiteliek dáma po sedemdesiatke, ktorá sa pohybuje ako vodný had, je jemná a flexibilná v pohyboch, nemá žiadne bolesti a je mi inšpiráciou, že môže byť zo mňa zdravá, životaschopná a radostná starenka. 😊 

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Pred niekoľkými rokmi si ma zavolal tekutý systém tela: veľa zvučím a dýcham do mojich tekutín, venujem svojmu prirodzenému prejavu tela veľa pozornosti a najväčším benefitom tejto praxe je, že tekutinový systém tela je „za“ sociálnou identitou, tj. za tým, ako som bola vychovávaná, čo ma naučili, čo si vyžadujú moje sociálne role a statusy. Je to čisté jednoduché bytie. Často v tele prežívam prúdenie života, vlnenie radosti, že žijem a je to bezdôvodné, celkom nezávislé od mojich životných okolností. Cítim prírodu a prepojenie so všetkým živým. V tomto rezonančnom poli vody je mi dobre a ľahko. Ak vnímam, že strácam tekutosť a plynulosť, nájdem si opäť čas, vedome dýcham, zvučím, hýbem sa a opäť cítim plynutie. Mojou túžbou bola ľahkosť bytia a na tejto vlne dnes surfujem. 

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Netuším. Od nejakého času som prepadla prítomnosti, vďačnosti za každý deň, za každý dych. Moja myseľ neputuje príliš často do budúcnosti. Prestala som samú seba umiestňovať do budúcnosti, čakať na niečo alebo po niečom túžiť. A takto som v živote spokojnejšia. 

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Uuuu, tak to je zaujímavá otázka. Je to vráska sústredenia. Áno, dalo by sa to tak povedať. Často „trénujem“ vedomý výdych ako vedomú smrť. Smrť je pre mňa bránou. Mám obrovský rešpekt pred neznámom, ale v tele neustále bežia procesy odumierania a celkom úprimne, niekedy sa na ne vedome nalaďujem, otváram sa cíteniu smrti a je to láskavejšie, akoby si to vedela hlava predstaviť. 

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Hmm, nemám na seba požiadavku ráno vstávať radostne. Skôr si strážim pravdivosť. Som otvorená cítiť sa rôzne a nemám v sebe, že radostne je viac ako pokojne, neutrálne, ustarostene. Ráno vstávam bežne medzi treťou a štvrtou a kým sa zobudí celá rodina, mám 3-4 hodiny čistého času pre seba, pozorovania ako sa noc rozjasnieva, Slnko ma často víta farebným divadlom, hrám si na gongoch, alebo meditujem, či čumím do blba a popíjam kávu. A to je niečo, čo mi vždy prinesie radosť, nech sa cítim po zobudení akokoľvek. 😊

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Poproste Život, aby vám ukázal, aký je zázrak, že žijete. Pripustite, že vaše bytie je mystériom, ktoré stojí za to odhaliť. 

Monika Stehlíková (1976) je somatická psychoterapeutka.

Venujem sa vedomej práci s telom už viac ako dve desaťročia a som mamou tanečnej psychoterapie na Slovensku. Vediem somatickú školu plynulosti emócií (naživo) a celoročné online vzdelávanie v akadémie Poď z hlavy do tela. 

Moju prácu výrazne ovplyvnil výcvik Dance Movement Psychotherapy, mindfulness, tantra, čchi-kung a holotropná prax. V súčasnosti skúmam pohybový prístup Continnum movement, ktorý vytvorila Emilie Conrad, a ktorý pracuje s tekutým systémom tela, fluiditou a vedomím tela. Mojou túžbou je pomôcť ľuďom, aby sa napojili na ich vnútornú životnú pulzujúcu silu, uvoľnili hlboké štruktúry tela, v ktorých sa uchovávajú dávno zabudnuté spomienky či vzorce, ktoré ich nevedome organizujú a napojili sa na múdrosť svojho tela. Z celého srdca želám každému, aby spoznal svoju esenciu, totalitu bytia a mystérium, ktorým je telo a život. Tak môže zažívať tichú (možno nikým nevidenú), ale plne živú extázu životu.

www.tajomstvorecitela.sk

Príspevok Monika Stehlíková: „Naše bytie je mystériom, ktoré stojí za to odhaliť“ zobrazený najskôr Life koučing.