Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú? 

V živote sú rôzne obdobia a každé má nejaké plusy a mínusy. Z tohto hľadiska sa mi zdá, že moje momentálne obdobie mi zatiaľ prináša viac plusov. Mám viac času na seba, som vyrovnanejšia, veci sú ustálenejšie. Naše mladé roky boli naozaj veľmi hektické, keďže som veľmi skoro mala deti, bolo náročné skĺbiť množstvo práce s rodinou. Teraz tento stres odpadol, už nemám výčitky svedomia, že niečo alebo niekoho zanedbávam. Mám čas na priateľov, na koníčky, ktoré som roky zanedbávala, a samozrejme aj na prácu a rodinu, ktorá však už nepotrebuje toľko môjho času a pozornosti.
Čo sa týka obmedzení, tak jediná vec, ktorá ma limituje, sú moje kolená, tie už nevydržia toľko ako kedysi. Tenis, ktorý som tak rada hrávala, už nehrávam, a obmedzila som trochu aj turistiku. Je mi to ľúto, ale na druhej strane je toľko krásnych vecí, ktoré sa dajú robiť!

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Všeobecne mi zrejme pomáha môj pozitívny prístup k životu, moja zvedavosť a záujem o druhých, túžba spoznávať nové veci. Veľmi rada cestujem, to je momentálne pre mňa veľké naplnenie. A samozrejme, veľkým naplnením sú pre mňa moje deti a aj vnúčatá. Naše rozhovory sú pre mňa rituálom, ktorý mi vždy dodá veľmi veľa energie. Takisto nezanedbávam mojich priateľov. Naše pravidelné stretnutia pri kávičke či v nasej obľúbenej vinotéke nesmú chýbať. 😊

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Veľmi sa teším, ako budem postupne čítať knihy z našej bohatej knižnice. Som veľký knihomoľ, za tie roky mám naozaj slušnú zbierku knižiek  a konečne mám teraz na čítanie čas. To je ďalšia výhoda vyššieho veku.
Teším sa na spoznávanie Slovenska aj iných krajín a kultúr v rámci našich výletov. Teším sa na ďalšie výstavy, divadelné hry, filmy, koncerty, ktoré ešte uvidím. 
A samozrejme, teším sa na množstvo peknej práce, ktorá ma ešte čaká. Koncom septembra máme premiéru  divadelnej hry Klimaktérium 2, aj v nej vtipnou formou hovoríme o ťažkostiach spojených so starnutím. 

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Skôr ma trápi momentálna situácia u nás i vo svete, ako sa všetko mení prostredníctvom technológií a sociálnych sietí. Mrzí ma, že sa ľudia spolu menej rozprávajú, že sme voči sebe menej vnímaví, citliví. Desí ma ľudská hlúposť a obmedzenosť.

Ale život beriem tak, že máme tu na svete určitý vymedzený čas, ktorý môžeme využiť, ako najlepšie vieme. Pred pár dňami som videla úžasný dokument o vesmíre, slnečnej sústave. Máme obrovské šťastie, že práve na našej planéte vznikol život. Príroda nám ponúka toľko krásy, bohatstva… a my ju tak ničíme a drancujeme…

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Dobrá káva, niečo sladké na raňajky a pomyslenie na to, čo ma v ten deň čaká. 

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Každý deň žiť naplno, nebáť sa a tešiť sa aj z maličkostí.

Katarína Brychtová (1967) je herečka a obľúbená moderátorka. Jej hlas poznáme z dabovania, kto by si nebavil Rachel z Priateľov či Suzan v Zúfalých manželkách.

Príspevok Katarína Brychtová: „Nezanedbávajme vzťahy, sme vďaka nim šťastnejší“ zobrazený najskôr Life koučing.

Uvedomujem si, že moje slová budú znieť nepravdepodobne. Avšak to, čo v tomto texte zdieľam, cítim každý jeden deň intenzívnejšie. Okolo mojej 40-tky, kedy som osobne prechádzala silnou transformáciou, sa mi veľmi začal meniť pohľad na svet, na moje vzťahy, prácu, postoje. Na seba samú, moje telo, moje životné, ale aj na tie malé dennodenné voľby. Teda takisto aj na to všetko, čo prináša “ageing”. Len na upresnenie, v tejto chvíli mám 47 rokov.

Paradoxne, s pribúdajúcimi rokmi mi je samej so sebou, v mojich vzťahoch, v mojom tele lepšie. Vedomejšie, zodpovednejšie. Som pripravenejšia a odvážnejšia meniť svoje minulé, neslúžiace presvedčenia. Som ochotnejšia nebrať sa tak vážne. Voliť si vnútorný pokoj namiesto boja o to, kto má pravdu. Vedomejšie si vyberať, čomu hovorím ÁNO. Zisťovať, že nekomfort mi prináša poznanie. 

Že emócie nie som ja a nemusím im slúžiť. 

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Mojim “návykom” a nevyhnutnosťou je nezabúdať na svoje telo. Ľahké telo pre mňa znamená ľahkú, nezaťaženú myseľ. Každým jedným mojim dňom ma sprevádza yoga. Tiež mám denný kontakt s vodou, v lete plávam v jazere, v zime otužujem. 

Yoga ma uzemňuje, sprítomňuje. Voda je živlom, mojou učiteľkou zmeny, inakosti a aj toho, ako funguje poznávanie cez nekomfort. Rada tiež behávam, je to môj kontakt s nesúdiacou a prijímajúcou prírodou. 

Toto všetko však pre mňa znamená oveľa viac, než len šport a pohyb. Je to čosi, čo volám priestor pre múdrosť tela. Vďaka týmto aktivitám som moje telo schopná tak naozaj počúvať. Rozlišovať, čo urobí môjmu telu naozaj dobre, pri čom ožije, stane sa ľahkým. Rozlišovať, kedy ma odhovára, alebo nahovára hlava, aby som čosi urobila alebo neurobila. 

Veľmi verím na sebadisciplínu. Je to náročný a zásadný postoj k životu, bez výhovoriek. Disciplína je však vždy odmeňujúca, vždy všetko vráti, vykompenzuje, stojí za to. Cez sebadisciplínu sa dostávame k bráne, ktorá otvára aj netušené a možno aj nepravdepodobné možnosti. 

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Životné skúsenosti ma akosi viac v sebe “usadili”, som sebavedomejšia. To sebavedomie však nie je o istote vo všetkom, čo robím. Naopak, neistotu cítievam často. Už sa jej však tak neobávam. Dokážem sa lepšie vyrovnať so zlyhaním, bez zhadzovania sa, obviňovania. Zároveň, som smelšia v tom, do čoho sa púšťam. Ak toto u mňa porastie, teším sa, čo všetko ma ešte so samou sebou čaká. 😊

Pravdou je, že by som nechcela vrátiť ani zastaviť čas. Akosi ma viac baví so sebou žiť.

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Vekom si čoraz viac uvedomujem, že život nie je o tom, čo bude. ŽIVOT je o tom, ČO JE.  Môže to znieť ako fráza, ale spolu s vekom si viac uvedomujem dané momenty, kratučké chvíle, predtým často neuvedomované dary prítomnosti. 

Mám troch synov, mohla by som sa obávať, čo prinesie budúcnosť, či sa o nich dokážem postarať. Radšej si však volím dávať dôveru tomu, že každý máme svoju cestu, príbeh. A jednoducho nejde ho neodžiť. Či sa to týka nás samých, alebo našich detí. 

Tak, ako nevieme zmeniť to, čo bolo, rovnako nedokážeme naplánovať budúcnosť. V mojich obavách mi pomáha múdra veta: “Všetko je presne tak, ako to je”. Boli časy, kedy som jej nerozumela. Teraz je pre mňa veľmi upokojujúca. 

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Mám v sebe veľa vďačnosti. Nebolo to v mojom živote vždy tak, ale teraz sa často aj v noci zobúdzam s úsmevom a vďakou. Cez seba vnímam, ako VĎAČNOSŤ TVORÍ. Cez vďačnosť dostávam veľa darov. Mám prácu, v ktorej zmysel verím a robím ju s veľkou láskou. Pracujem veľmi veľa, pre okolie až nepochopiteľne. Nepočítam, či mi vychádza “má dať/dal”. Ženie ma viera v to, čo robím. 

Aj tu to mám inak – neženie ma túžba zachrániť svet, už dobre viem, že to, čo robím musí dávať zmysel v prvom rade mne. Prínos pre ostatných je vždy až na druhom mieste. 

Aj únava, nepokoj, stres či napätie má v tomto veku u mňa akúsi inú podobu. Vždy s vďačnosťou. A nie je to vďačnosť za to, čo mám. Je to vďačnosť za to, kým som a smiem byť. 

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Čítam si po sebe svoje slová a áno, je zvláštne, že v téme ‚midlife‘ neoslovujem nič negatívne či obmedzujúce. Možno sa niekomu javí, že opisujem ‚ageing‘ ako idylku, na ktorú sa možno tešiť. A možno napíšem o 10 rokov čosi úplne iné, ktovie… 😊

V tejto chvíli som si však istá priestorom, ktorý zrelosť otvára. Vek ani skúsenosti sa nedajú sprostredkovať, urýchliť, nie sú prenosné. Keď sa raz (od nebeskej brány) budem na svoj život pozerať, viem, že sa nechcem nudiť. ☺️

A môj odkaz? 

Buďme vďační za svoju inakosť. Uznať inakosť je spôsob, ako sa prijať – bez ohľadu na vek. 

Mňa to naučili skúsenosti a aj moja terapeutická práca. Inakosť je o jedinečnosti. Jedinečnosť je o výnimočnosti. Výnimočnosť je schopnosť naplno uplatňovať a využívať svoje dary. 

A veru nepoznám lepší spôsob, ako prežiť svoj život ozajstnejšie. 

NINA MENKYNOVÁ (1976) je terapeutka a lektorka.

Tvorí podcasty na rôzne vzťahové záležitosti, píše články, veľa publikuje. V terapii sa špeciálne venuje vzťahovým témam, rodinám, párovej terapii, sprevádzaním počas obdobia životnej transformácie. Pracuje aj s mladistvými.
Venuje sa aktívne systemike, vedie workshopy so zameraním na stavanie rodinných, vzťahových konštelácií. 
Okrem toho už vyše 15 rokov miluje a učí vinyasa flow yogu. Pomáha jej pri tom aktívna minulosť reprezentantky/aktívnej pretekárky v modernej gymnastike.  
Yogu a terapeutickú prácu aktívne prepája. Špecializuje sa na silu prepojení medzi telom a mysľou, dušou, emóciami. Pracuje s touto synergiou a cielene využíva jej hĺbku.

https://www.ninamenkynova.com/

Príspevok Nina Menkynová: „Uznať inakosť je spôsob, ako sa prijať – bez ohľadu na vek“ zobrazený najskôr Life koučing.