1. Spomaľte bez ujmy

Dôležité je nájsť rovnováhu medzi myšlienkami, pocitmi a fyzickou námahou – objaviť to, čo sa dá vystihnúť ako „obmedzenie vnútornej rýchlosti“ – akúsi prijateľnú hranicu aktivít, ktorá vám dovolí splniť každodenné úlohy bez toho, aby ste dostali „pokutu“ za prekročenie mentálnej, citovej alebo fyzickej rýchlosti. Taká bezpečná, ekologická jazda, ktorú si užijete. Nízka spotreba energie vás poteší, lebo vám zostane ešte aj na niečo navyše.

2. Nechcite všetko odrazu

Potrebujete sa naučiť, ako požiadavky a nároky svojho života zvládnete z pohľadu naliehavosti a dôležitosti. O tom rozhodujete vy, nie niekto iný. Výkon na 120 % vám neprinesie automaticky úspech. Z dlhodobého hľadiska sa totiž nedá udržať a platíte zaň príliš veľké pokuty. Nedá sa vždy jazdiť iba v rýchlom pruhu. Stane sa totiž tonajhoršie zo všetkého – nebudete schopný ani relaxovať, ani pracovať. Cesta múdreho výberu je v sústredení sa buď na prácu, alebo na niečo iné – ale nič medzi tým!

3. Zvážte, kedy sa oplatí automat

Keď si poviete, že máte akútny nedostatok času, správate sa ako človek trpiaci nedostatkom peňazí, ktorý siahne po nevýhodnej pôžičke s vysokým úrokom. Riešením sú časové konfety – krátke chvíľky pre seba, ktoré vám spríjemňujú prežívanie. Čas vám totiž nepožierajú malé potešenia, ale nutkavé aktivity, ktoré si ani neuvedomujete, lebo myseľ riadi autopilot. Automat je síce pohodlný, ale nie vždy ideálny.

4. Naučte sa nové zaklínadlo

Poznám dobre fungujúci spôsob, ako tlak z nedostatku času ustáť. Keď budete mať najbližšie na jazyku „nemám čas“, skúste to formulovať nasledovne: Nie je to pre mňa dôležité! Nie je pre mňa dôležité starať sa o seba. Alebo: Nie je pre mňa dôležité navštíviť chorú kamarátku! Môže to znie príšerne, však? A práve to vás môže vyburcovať k prehodnoteniu postoja. Keď totiž chcete, čas si nájdete.

5. Zázračná časová dotácia

Keď sa budete chcieť skryť pred svetom, ktorý vás neustále ohlušuje, pomáhajú malé ostrovy pozitívnej istoty. Stačí vám na ne90 sekúnd. Hoci je to krátky čas, dokáže vás vymaniť z matrixu a uvoľniť rezervné sily. Keď si pre seba ticho poviete: „Čo je to 90 sekúnd?“ Neznie to nijak obzvlášť zaujímavo. Teraz to skúste s nasledujúcou vetou: „90 sekúnd iba pre mňa!“ Už to znie veľkolepejšie, však? Je tam počuť ten priestor, chvíľku pre seba, ktorú by ste mohli využiť. Ako to urobíte záleží od vás – hlavne že vypnete hučanie hlavy a uvoľníte sa. Keď si tento rituál počas dňa doprajete (ideálne) každých 90 minút, vyšlete samým sebe jasný signál: „Som taký dôležitý, že si vždy urobím čas pre seba!“  Takáto odmena samých seba je veľmi mocná, lebo sa stará o posilňovanie sebadôvery a sebaistoty.

6. Namiesto vzdoru si doprajte radosť

Pozrite sa na svoje zážitky ako na pobyt v hoteli. Viete, že hotel nevlastníte, len niekoľko dní v ňom žijete. Páči sa vám v ňom a ste slušní hostia. Nespálite koberce ani neukradnete uteráky. Podobne potrebujete pristupovať k relatívnej skutočnosti, v ktorej žijete. Beriete si z nej to, čo potrebujete, no nevlastníte ju. Keď budete vnímať svoje zážitky s týmto postojom, život sa nám bude javiť radostnejší. Oddelíte od seba to, čo ovplyvňovať viete od toho, kde iba zbytočne plytváte energiou. Vzdorovaním sa iba unavíte. Doprajte si viac radosti v zážitkoch, ktoré vás nadľahčia, tým načerpáte energiu do zásoby na horšie časy.

7. Menej na seba tlačte, zapojte zhovievavosť

Byť na seba tvrdý a chcieť od seba neomylnosť je vyčerpávajúce.Je ťažké niečo zmeniť, keď to robíte istým spôsobom veľa rokov. Je to, ako by ste mali zrazu obrátiť bojovú loď, ktorá sa ale otočiť nedá. Nepotrebujete od seba chcieť, aby ste sa zaraz zmenili na plachetnicu, chcite od seba hľadať spôsob, ako sa zmeniť na niečo ľahšie, čo sa dá obracať a smerovať. Stačí jedna malá zmena v návykoch, ktorá vám prinesie lepší pocit zo seba, a ktorú vydržíte robiť aspoň mesiac. Potom môžete pridať ďalšiu. Tá už pôjde ľahšie.

8. Zbavte sa starostí

Spomeňte si na jednu vec, ku ktorej sa v poslednom čas vraciate. Niečo, na čo by ste najradšej navždy zabudli. Napíšte si to na papier. Hneď teraz, keď dočítate – zaberie vám to minútku, dve. Potom to poskladajte a odložte niekam, kde to akoby odovzdáte na vyriešenie. Hoci je to iluzórne, uvidíte, ako sa vám uľaví. Skutočne to funguje, lebo to vyparkujete z hlavy von!

9. Keby všetko zlyhalo, inšpirujte sa príbehom

K pustovni prišiel pocestný a požiadal pustovníka o trochu vody. Mních s ním podišiel k nádrži a nabral mu plný pohár. Cudzinec sa s vďakou napil a potom s dôverou poprosil mnícha, či mu smie položiť jednu otázku: „Povedz, aký zmysel vidíš v pokoji, ktorý si si pre svoj život vybral?“ Mních ukázal na vodu v nádrži a povedal: „Pozri sa na hladinu! Čo vidíš?“ Pocestný sa pozrel do nádrže, zdvihol hlavu a povedal: „Nevidím nič.“ Po chvíľke ho mních vyzval znova: „Pozri sa na vodnú hladinu teraz. Čo vidíš?“ Cudzinec sa sklonil nad vodu a odpovedal: „Teraz vidím seba samého.“ „To je odpoveď na tvoju otázku,“ povedal mních. „Keď si sa pozeral do nádrže prvýkrát, hladina bola sčerená, lebo sme z nej brali vodu, preto si nemohol nič rozoznať. Teraz je voda pokojná.  A skúsenosť pokoja je, že človek vidí seba samého.“

Príspevok DEVÄŤ TIPOV NA MENTÁLNY WELLNESS zobrazený najskôr Life koučing.

Moja klientka mala krásny aha moment, keď si vyjasňovala, čo všetko potrebuje na pociťovanie pokoja. Ako nahlas premýšľala, čoho všetkého by sa chcela vo svojom živote zbaviť a naopak, čoho by potrebovala viacej, prišlo hlasné „už to mám“. Uvedomila si, že počas dňa nezažíva nijaké momenty, kedy by bolo ticho – ani v práci, ani doma. Má introvertnú tendenciu a stojí ju veľa energie ustáť všetko to bzučanie naokolo.

Nech by nám zvuky akokoľvek nevadili, aj tak si potrebujeme dávkovať ticho. Až keď sme bez „hluku“, môžu sa stretávať naše duchovné časti s tými hmotnými.

Sústredenosť mysle, srdca a tela, ktorá prispieva k vyrovnanosti, je závislá od stíšenia. Rovnako, ako sú niektoré odpovede závislé od mlčania…

Príspevok Rýchlosť žitia ženie naše duše ako stroje zobrazený najskôr Life koučing.

Naše telo – celý ten zložitý a rafinovaný systém, nám slúži ako materiálna podpora pre naše myšlienky, pocity a správanie. Nikto nás neučí cvičiť si bdelosť mysle zameranú na telo. A tak zvyčajne telo nevníme ako základ našich zážitkov. Myseľ a telo si nepodávajú ruky a nehovoria si navzájom: „Ahoj telo / ahoj myseľ, ako sa Ti darí?“ Je to škoda.

Telesné pocity si všímame, až keď nám dajú jasne najavo, že nám je zima, teplo, sme hladní, smädní… Zmyslom bdelosti vo vzťahu k telu je zaujať uvoľnený a bdelý postoj k fyzičnu bez toho, aby sme ho nejakým spôsobom posudzovali alebo sa s ním stotožnili. Neraz postačuje uvedomiť si, že: mám takýto pocit, keď telo odpočíva…, toto cítim, keď sa hýbem, tento pocit vyvoláva, keď stojím…, toto cítim, keď beriem do rúk telefón… Myseľ sa tak musí sústrediť na situáciu odohrávajúcu sa tu a teraz, a tak prepojí telo s vedomím, aby prišla odozva, čo sa deje. Netreba pri tom hodnotiť, či mám dostatočne krásne nohy a rovné prsty na rukách – stačí fascinácia tým, že ich mám a vďaka nim môžem robiť veľa vecí…

Nech zvolíme pomalý alebo rýchly stupeň pri všetkom tom rozpohybovaní našich súčiastok, podstatné je zvýšiť bdelosť mysle vo vzťahu k telu. Ono sa vždy nejako má a zaslúži si našu bdelú pozornosť, aby sme mu pomohli mať sa lepšie. Za na našimi pohybmi je totiž vždy skryté: pomáhať, slúžiť, milovať. Preto sa nám oplatí byť „vedomý“ v pohyboch, potom je tanec s realitou ladný.

Príspevok Ako tancovať s fyzickou realitou zobrazený najskôr Life koučing.