Zmyslom života je žiť ho. Je to také prosté, že k tomu netreba ďalší výklad. A predsa, akoby to nestačilo a všetci sa ženieme vo veľkom nasadení, akoby bolo potrebné dosiahnuť niečo omnoho viac. 

Niečo však dosahovať treba…

Aký zmysel má život?
To nevieme, môžeme veriť.

Aký zmysel má môj život?
Na túto otázku si odpovedá každý sám podľa slobody, ktorá sa odráža v jeho rozhodovaní, ktoré sa premieta do jeho konania.

Počas roka som si vypočula veľa úprimných vyznaní o pocitoch nezmyselnosti a prázdnoty. 
Aj keď sa to nezdá, je to zázrak krízy. Ponúka nám príležitosť skúmať, ako byť lepší v službách vlastného emocionálneho, mentálneho a duchovného rozvoja.

Zakladateľ logoterapie Viktor Frankl zdôrazňoval: “Človek nie je vec medzi iným vecami”.
Lenže on sa tak veľakrát cíti a je zmätený v tom, čo vlastne chce.

Práve objavovanie „chcenia“ je kľúčové. Chuť žiť nám nemizne zo života preto, že robíme niečo zle, ale preto, že nám môže vyhasínať nádej. Potrebujeme ju, aby sme neopúšťali svoje ideály. 
Neistota sa živí našim vnútorným rozporom a životný smer  našej duše potom postojí. Prešľapujeme na mieste, lebo sa stratíme v úvahách, ako chceme svoj život ďalej žiť a čo v ňom považovať za esenciálne. 

Jeden zo spôsobov, ako nepodliehať panike je budovanie vzťahu k zvedavosti, otvorenosti, tvorivosti, experimentovaniu a učeniu sa novému. Vďaka tomu sa zhovievavejšie prispôsobujeme novým kapitolám života a trénujeme flexibilitu. Zároveň, získavame obrovský bonus – všetko odžité má totiž potenciál pre dušu.

❓Doprajete si pravidelne čas a priestor, aby ste nad takýmito filozofickými úvahami mohli rozjímať a skúmať ich – nehodnotiaco a súcitne voči sebe?

Schopnosť adaptovať sa je nutnosťou pre dobrý život

Zahŕňa rozhodovanie, do čoho chceme investovať svoju energiu a čas a do čoho nie. Iba tak vieme dobre využívať vplyvy, ktoré na nás pôsobia. 

Prijať, že s pribúdajúcim vekom náš život nestúpa a nerozširuje sa, ale naopak, zužuje sa, je stratégia múdrej prevahy. Vzniká priestor pre hĺbku a tancovanie s časom, kedy nevzdorujeme tomu, čo nedokážeme ovplyvniť. Svoju pozornosť vieme v každej chvíli pútať na to, či žijeme v súlade s hodnotami, ktoré vyznávame, a ku ktorým sa hlásime. To vyživuje našu integritu a autentickosť a prispieva to k odolnosti a sebaistote. 

Ako skonštatoval Richard Bach: „Neexistujete preto, aby ste na svet urobili dojem. Existujete preto, aby ste žili vlastný život spôsobom, ktorý vás urobí šťastnými.“

Štastie je umenie byť spokojný/á skonštatoval Ingmar Bergman a šťastie je tiež maximálne rozvinúť svoje schopnosti, čím sa riadil Napoleon.

📍Doplňte si svoju vlastnú definíciu šťastia a počítajte s tým, že bez útrap sa nezmení nič, o to menej ľudská osobnosť. 

Príspevok Túžba zmeniť svoj život súvisí s túžbou žiť ho zobrazený najskôr Life koučing.

Keď existuje zmysel, láska a zodpovednosť, miznú absurdné rozdiely medzi ľuďmi. Láska však nie je niečo, čo dávame alebo dostávame. Je to niečo, čo vyživujeme a rozvíjame, o čo sa staráme, čo zveľaďujeme. Láska len tak niekde nesedí a nečaká, až si po ňu prídeme.

Keby ste dostali otázku: „A prečo vlastne nespáchate samovraždu?“, šokovala by vás? Takto sa pýtal svojich pacientov neurológ a psychiater Viktor Frankl, aby ich konfrontoval s tým, čo je pre nich to najdôležitejšie, čo dáva ich existencii zmysel.

V. Franklovi sa v praxi potvrdilo, že ten, kto má prečo žiť, vždy nájde spôsob ako. Súčasťou tohto „prečo“ je rozhodne láska. Láska k niekomu (partnerovi, deťom, priateľom, rodine alebo k zvieraťu) alebo láska k niečomu (zvyčajne spätá s kreativitou). 

Všeobecnej láske k ľuďom a medzi ľuďmi dali Starí Gréci pomenovanie AGAPÉ. Čím menej je v spoločnosti agapé, tým väčší priestor má závisť, neznášanlivosť, netolerantnosť, nenávisť. Preto má zmysel lásku rozdávať, vyžarovať, vytvárať, aby jej bolo medzi ľuďmi čo najviac a bezpodmienečnej, ktorá vo svojej nesebeckosti nič nevyžaduje.

V láske nie je dôležitá pravda. Dôležité je zdieľanie a prienik svetov, hodnôt a vízií. Nezaobíde sa to bez rešpektu – presvedčenia, že človek má dobrý dôvod vnímať situáciu takú, aká sa mu javí. Úsilie spočíva v pochopení, prečo si druhý myslí, čo si myslí a prijatí toho, že je to jeho slobodná voľba. Zároveň vieme, že človek nemôže dosiahnuť pokoj, mier a úprimné prepojenie s druhými ľuďmi, pokiaľ nedosiahne harmóniu a súcitné prepojenie sám so sebou. 

Láska nemá byť čistým luxusom. „Každý sa vie naučiť zveľaďovať šťastie a lásku. Na rast všetko potrebuje potravu, aj láska. Keď sa o ňu nestaráme, chradne. Keď napĺňame a podporujeme svoje šťastie, zlepšujeme našu schopnosť milovať. Preto milovať znamená zveľaďovať šťastie a lásku.“ Vyriekol mních Thich Nhat Hanh nominovaný na Nobelovu cenu za mier. 

Príspevok Láska je čin, nie iba pocit  zobrazený najskôr Life koučing.

Príspevok Rande so sebou zobrazený najskôr Life koučing.

Materstvo je o mocných zážitkoch a emóciách súvisiacich so starostlivosťou, obetavosťou a láskyplnosťou. Matkami sa nerodíme, ale sa nimi stávame. Učíme sa to od svojej vlastnej mamy, od ďalších žien v našej blízkosti a tiež zo svojich skúseností a omylov a pokusov.

Moja obľúbená Clarissa Pinkola Estésová  (autorka knihy Ženy, ktoré behali s vlkmi) to vystihla takto, voľne parafrázujem: Každá matka je spočiatku začiatočníčka, „detská matka“. Má istú predstavu o tom, ako byť matkou, potrebuje však materskú starostlivosť staršej ženy, ktorá ju podporí a pomôže jej pri starostlivosti o deti.

V súčasnosti je to skôr o tom, že žena je na tehotenstvo, rodenie a starostlivosť o dieťa sama, prípadne jej pomáha partner. Odpadla podpora od starších žien kmeňa alebo dediny. Je to na škodu, ochudobňuje to rodinné vzťahy o rozmer širšej komunity a vzťahov so staršou generáciou.

Vo svojej praxe vnímam ešte ďalšiu súvislosť, kedy je absentujúca podpora starších a skúsenejších žien na škodu. Keď si mladá žena rozvíja svoju identitu, chýba jej niekto, kto by jej so ženskosťou pomohol bez toho, aby to bolo nátlakové a niečím podmienené. Vnímajúc marketingovú tyraniu kultom krásy, mladosti a dokonalosti, vyrába to mladým ženám stres a tlak, že nespĺňajú kritériá pritiahnuté za vlasy. Podporu skúsených a vyzretých žien, ktoré im povedia, že sa môžu na to vykašlať, že to ide aj bez toho, nie je hlasno počuť a cítiť.

Považujem za nevyhnutnosť pre „kvalitné prežitie ženy“ jej dobrý vzťah s ostatnými ženami. Či už sú to pokrvné príbuzné alebo spriaznené duše. Som presvedčená, že žena môže mať viac matiek okrem svojej vlastnej. Sú to ženy, ktoré sú pre ňu príkladom, vzorom, autoritou… Také, ktoré pri nej stoja, veria jej, povzbudzujú ju, odovzdávajú svoje skúsenosti, podporujú, fúkajú, objímajú, chránia…

Býva mi smutno, keď žena vymení priateľku za partnera a potom sa na ňu obracia iba vtedy, keď na ňu partner nemá čas. Vzťahy medzi nami ženami by sme nemali podceňovať – sú nenahraditeľné a obohacujúce. Jedna od druhej sa dokážeme naučiť to, čo nikde inde nezískame. Ženská solidarita prináša obrovské hodnoty a podporu.

Na Deň matiek s pokorou a vďakou vyjadrujem lásku svojej maminke Betke ❤️ Ona je pre mňa prvou a najdôležitejšou ženou môjho života. Rovnako však vnímam, že princíp materskosti nemusí byť viazaný len na pokrvnú matku. Rozvíjanie starostlivosti, lásky a podpory medzi ženami sa týka duchovnej spriaznenosti, ktorá prekračuje biologické puto. Našu ženskú identitu netvorí iba to, keď porodíme dieťa. Každá žena má právo zvoliť si svoj vlastný spôsob materstva a zvoliť si svoju životnú cestu.

Skladám hold všetkým matkám, aj tým duchovným, od ktorých sa nám dostáva bezvýhradnej lásky a podpory. Patrí im veľká vďaka za ich starostlivosť a postoje, ktoré nám núkajú lásku k životu a robia všetko pre to, aby sme boli šťastní, spokojní a ľúbení.

Príspevok Moja mama mala so mnou kopu starostí, ale myslím, že si to užívala zobrazený najskôr Life koučing.

Šťastie je z môjho pohľadu záležitosť mysle a úloha na celý život. Nejde o jednoduché veci, ktoré možno urobiť raz a navždy. Nedá sa do automatu pri položke šťastie nahádzať príslušný počet mincí a potom čakať, až vypadne sladkosť zvaná šťastie! To by bolo rovnaké, ako naberať vodu do sita.

Životné šťastie je proces, cesta postupného rastu. Ako to vystihol J. Powell: “Cesta ku šťastiu je ako most, ktorý musíme prejsť, nie roh, za ktorý sa dá zahnúť.“

Pravda o šťastí je prostá: nič vonkajšieho nás nemôže urobiť šťastnými, ani nešťastnými. To dokážu iba naše myšlienky o sebe a o živote, pretože všetko sa odohráva vo vnútri nás a cez naše pocity.

Stratégie na prežitie šťastnejšieho a spokojnejšieho života spočívajú v rôznych veciach. Niektoré som zhrnula z pohľadu mojich skúseností.

Tri podstatné skutočnosti o šťastí:

• Šťastie je istým spôsobom vedľajší produkt – z našich zmysluplných skutkov.
• Byť obklopení šťastnými ľuďmi znamená byť šťastnými aj v budúcnosti.
• Šťastie je „infekčné“ – šíri sa od vás až k priateľom vašich priateľov.

V živote máme tri základné zdroje šťastia:

1. Môžeme na niečo pekné spomínať.
2. Môžeme niečo pekné práve prežívať.
3. Môžeme sa na niečo pekné tešiť.

Tri rady k „hľadaniu“ šťastia:

1. Aby ste si mohli uvedomiť najlepšiu možnú budúcnosť, nedívajte sa na ňu skrz analyzovanie toho zlého z minulosti. Zaoberajte sa hlavne tým, čo môžete ovplyvniť tu a teraz, lebo len na to máte dosah.
2. Nemožno udržať myseľ aktívnu, pokým je telo pasívne a naopak. Na “rozpohybovanie sa” za tým, po čom túžite a čo vám dáva zmysel potrebujete aj niečo viac, než len vzduch na dýchanie… Bez sebamotivácie a činorodosti ďaleko nezájdete.
3. Zbierajte pre seba informácie a skúsenosti nie za účelom podpory svojich pohodlných pozícií. Potrebujete ich na to, aby ste sa rozhodovali slobodne a s vedomím, že za svoje rozhodnutia nesiete zodpovednosť výhradne vy sami.

Tri postoje na odohnanie šťastia:

• Lenivosť a pasivita sú odkazy šťastiu, že sa nemusí unúvať.
• Šťastie nie je na predaj a kupovať si ho je klam.
• Šťastie nemá rado nátlak – trpezlivá viera v jeho existenciu ho skôr priláka.

Žijete v predstave, že je nevyhnutné za šťastie platiť?

Tým, že šťastie si tvoríme sami, nemusíme zaň platiť nič. Navyše, keď sme pozornými, vnímavými a počúvame samých seba, tak si k nemu prirodzenejšie nachádzame cestu. Je užitočné vedome si archivovať   krásne okamihy šťastia a častejšie o nich hovoriť. Čím viac rozprávame o tom, čo sme krásne a radostné prežili, tým väčšmi sa nám to ukladá do trvalej pamäte. Vďaka tomu si to môžeme ľahko vyvolávať do predstáv, keď nám je ťažko.

Príspevok Každé ráno pozeráte v zrkadle na človeka zodpovedného za vaše šťastie zobrazený najskôr Life koučing.

K tomu sa hodí, keď sa budete tešiť sami zo seba a  bez obáv si uvedomovať samého seba. Potom prichádza spokojnosť, čo je vlastne väčšie umenie ako byť šťastný.

Alebo ešte sa dá ísť „čínskou cestou“, kde príslovie hovorí:

Ak chceš byť šťastný…

• hodinu – zdriemni si
• deň – choď na ryby
• mesiac – ožeň sa
• rok – získaj bohatstvo
• celý život – niekomu pomôž.

Príspevok Spokojnosť je väčšie umenie ako byť šťastný zobrazený najskôr Life koučing.

V realite sme každý deň konfrontovaní so sklamaním z toho, že sa nám veci nedaria tak, ako sme si to vysnívali a ako sme očakávali. Skúsenosť mi ukazuje štyri časté prekážky, ktoré majú slušnú moc strhávať nás k tomu, aby sme sa vyhýbali plnému žitiu života.

Na premárnený pokus s novým odhodlaním

Nie vždy dostaneme šancu dať pobabrané naspäť dokopy. Je to ako s rozobratím hodinkového strojčeka, kedy kolieska a pružinky nezapadajú na svoje miesto. Získali sme však skúsenosť, ako to vo vnútri hodiniek vyzerá, aký je to zložitý a jemný mechanizmus. Vieme, že keď budeme potrebovať hodinky opraviť, tak ich radšej zveríme hodinárovi.
Všetko, čo vzniká z osobnej skúsenosti je cenné – je to najlepšia učiaca príležitosť. Keď ešte nemáme dostatočne nažité rôzne skúsenosti, myslíme si, že to, čo chceme, je rýchlo dosiahnuť vytýčený cieľ. A potom si hneď stanoviť nový a splniť ho na maximum. Najväčšie potešenie aj úžitok nám však prinesie poznanie toho, kým sa cestou k cieľu stávame. V podstate nijaké naše snaženie nevyjde nazmar, len ho možno nevyužijeme okamžite.

Na pocit viny s nastavením „tu a teraz“

Je to dotieravý a nepríjemný pocit, keď v sebe živíme výčitku, že sme mali niečo urobiť inak… Kruté na tom je, že z minulosti sa dá zobrať iba ponaučenie, nič ďalšie tam nie je. Keď v nej zostaneme žiť, sme stratení. Tie minulé myšlienky sú totiž niečo, čo už neexistuje. Lenže, berú si rovnakú energiu ako tie, ktoré sa v prítomnosti o niečo pokúšajú. Preto potrebujeme hľadať spôsob, ako na minulosť nazerať ako na niečo, čo nám pomôže vyznať sa v prítomnosti.
Nietzsche to vystihol trefne: „Akokoľvek ďaleko alebo rýchlo pobežíme, reťaz minulosti beží s nami.“ Z môjho pohľadu je rozdiel, či ňou máme omotané nohy, alebo je to doplnok, ktorý nás neobmedzuje v plnom žití tu a teraz.

Na teror príležitostí vďačnosťou

Keď sa pristihnem, že sa pachtím za matériou meniaceho sa sveta, naordinujem si poriadnu dávku vďačnosti, to ma krásne uzemní. Darmo chcem hľadať spokojnosť niekde vonku okolo seba, je to len taká malá, dočasná náplasť. Trvácne a podporné je to, čo nájdem výhradne vo svojom vnútri. Tam mám vždy odpoveď na to, čo je pravým zmyslom môjho života. Nepotrebujem sa pretekať, porovnávať a hodnotiť – stačí, keď budem tvoriť v súlade so svojimi hodnotami. Tak si to pripomínam, keď ma moje pyšné ego ťahá do závisti a k ľahkým riešeniam. Sú podozrivé, aj keď sú veľmi lákavé. Platí sa za ne omnoho viac, ako pri klasickej námahe. A rýchlo pominú. Trvácne je to, čo sme si zaslúžili a podporili hodnotou, ktorú sme vytvorili.

Na rozčarovanie smiechom

Je to lacná a účinná medicína. Je dokonca exaktne preukázané, že aj keď máme zlú náladu, dokážeme si ju okamžite pozdvihnúť, ak sa donútime zasmiať. Na silu to síce nie je ono, ale mozog nerozozná či je to skutočné, alebo sa o to snažíme. Keď máme aspoň 90 sekúnd mimiku v úsmeve, vyplavia sa endorfíny. Nepoznám lepší spôsob od smiechu, ako sa rýchlo zbaviť stresu, úzkosti alebo pochybností. Keď mi je do plaču, skúšam sa najskôr zasmiať. Plakať môžem aj potom. A napokon, na úsmev potrebujeme rozpohybovať iba 17 svalov, pričom na zamračenie ich treba dať do pohybu až 43. Alebo ako hovoria Škóti – úsmev stojí menej ako elektrický prúd a dáva viac svetla.

Príspevok Niet takého šťastia, aby si bol vždy spokojný zobrazený najskôr Life koučing.

O partnerstve a vzťahovosti sme sa učili v detstve

Z rozprávok: Krásny princ oslobodil princeznú zo zajatia u strašného draka a žili šťastne, až kým nepomreli.

Z romantických filmov, kde pár prekonal všetky prekážky a zosobášil sa navzdory neprajným okolnostiam…

Z textov pesničiek, kde sa to len tak hemží pestrými vyznaniami…

To najzásadnejšie učenie však vzišlo z pozorovania svojich rodičov a príbuzných. Z týchto zdrojov vychádzame, lebo nás ovplyvnili najväčšmi.

Vypočuté v praxi

Psychický problém v podstate nemáme. Náš problém by sa vyriešil, keby môj manžel konečne uznal, že mám pravdu!“ odhodlane začína rozprávať žena. Manžel vracia úder: „To je fakt, psychický problém nemáme. Náš problém by sa vyriešil, keby moja žena robila to, čo hovorím – tak ako kedysi.“

Vo vzťahovom koučovaní mám pri takejto konštelácii samé zlé karty. Očakávania manželov, aby som docielila, nech ten druhý ustúpi, nedokážem naplniť. Bola by z toho nanič koalícia. Prax ma naučila, že tento druh „nekončiacich vojen“ nemá priamočiare riešenie. Aj preto, lebo v „bojových manželstvách“ je len slabý záujem o nudný mier.

Rozchod – Áno? Nie?

Pri vzťahových otázkach vyrába súboj racionality s citovosťou obrovský konflikt. Podľa čoho sa rozhodnúť, keď hlava trvá na jednom a srdce na druhom? Rozhodovacia súvaha môže mať 9 dôvodov proti a 1 za, a pokojne to celé preváži ten jeden. Niekedy je to v prospech človeka, inokedy nie. Mnoho ľudí zostáva v nešťastných partnerstvách, spútaní vinou alebo pravidlami viery, alebo finančnými záujmami. Je to potom pravá zajatecká dráma – hoci sa obaja partneri chcú rozísť, zostanú uviaznutí v nefungujúcom vzťahu. Obetujú svoje životy niečomu, čomu síce neveria, ale tak sa boja od toho odísť, že radšej zostanú omráčení paralýzou.

Niektoré túžby sa nenaplnia

A napriek tomu môže vzťah prosperovať. Je prirodzené, že keď sa dvaja spoja, majú rôzne priority, záväzky, presvedčenia, emócie, zvyky, aj financie… V zdravom vzťahu môžeme odmietnuť naplniť túžbu partnera, a odmietnutie neohrozí partnerstvo za predpokladu… že pár má prekryv vo svojich hodnotách. Nedá sa vybudovať dôvera a blízkosť s klamárom, keď má ten druhý v hodnotovom svete vysoko pravdovravnosť.

Hádanie túžob

Poznáte to, keď si povzdychnete: “Keby tak… môj muž / žena pochopil/a, čo je pre mňa dôležité. Tento druh hry na uhádni, čo si myslím je pre vzťah toxický. Bez transparentnej a úprimnej komunikácie sa pár nedostaneme ďalej ako k hypotetickým predpokladom. Overovať si ich len tak naslepo znamená strieľať bez mierenia. Môžeme trafiť, ale zvyčajne míňame. Každý zásah mimo býva interpretovaný ako znamenie nedostatku lásky alebo záujmu či pozornosti.

Ako chcete zdieľať lásku so svojím partnerom?

A ako on s vami? Máte v tom jasno? Viete sa na tom zhodnúť? Sú vám jasné pravidlá, ktoré ste si spoločne nastavili? Ctíte a rešpektujete sa navzájom? Výborne, spĺňate predpoklady na to, aby ste svoj vzájomný vzťah chránili a zvelaďovali. Láska totiž len tak niekde nesedí, treba jej chodiť v ústrety. Láska pozerá a vidí, načúva a počuje. Milovať znamená podieľať sa na veciach celou svojou dušou. A to je veru potom poriadne cítiť.

Láska ako najlepšia odpoveď na krízu

Mať rád partnera takého, aký je neznamená nemať od neho nijaké očakávania, potláčať svoje túžby alebo všetko odovzdane prijímať. Neznamená to nerozčuľovať sa, nehádať sa s ním. Nejde o to nedať na sebe znať negatívne vnútorné rozpoloženie, alebo sa dívať na problematické situácie ružovými okuliarmi. Znamená to, že meníme a vplývame iba na veci, na ktoré máme priamy dosah. Nenaprávame toho druhého na svoj obraz. Hľadáme spôsoby, ako sa vkladať do vecí tak, aby sa naša energia, pozornosť a úsilie zúročili. Deje sa to vtedy, keď meníme svoj postoj, uplatňujeme slobodu voľby a preberáme zodpovednosť za svoje správanie a svoje šťastie. Vtedy sme pre druhého najpríťažlivejší.

Páry, ktoré už majú spolu niečo nažité pochopili, že ich rokmi preverený a zrelý vzťah je omnoho cennejší ako krátkodobá aféra, po ktorej tajne túžia. Vedia, že šedivosť streotypného života rada ustupuje farebnej hre zmien, pokiaľ sa dívajú na svet okolo očami lásky. Naučili si, že vďačnosť, uznanie, nadšenie či potešenie sú ďalšími formami lásky.

Príspevok Prečo muži opúšťajú ženy a ženy mužov zobrazený najskôr Life koučing.

Príznaky „odumierania vzťahu“ sú nenápadné

Najskôr začneme brať všetko za samozrejmé – ženu, deti, priateľov, príbuzných, kolegov… Pohrúžime sa do práce, lebo sa chceme mať lepšie. Postupne nám práca začne zaberať čoraz viac času, aj cez víkendy. Potom sme vyčerpaní a nič sa nám nechce, chceme len pokoj od okolitého sveta. Prestaneme tráviť čas s tými, na ktorých nám záleží. Začneme sa s partnerom rozprávať iba keď treba niečo vybaviť, opraviť, zariadiť. Najdlhšie debaty sú venované hádkam a nezhodám. A úplne nakoniec sa prestaneme aj prieť, lebo si proste nemáme už čo povedať. Zjednodušila som to, ale priebeh „uhynutia“ vzťahu vyzerá nejako obdobne. Nenápadne, plíživo, s krutým precitnutím, že vo vzťahu nie sme šťastní a nenapĺňa nás.

Prevencia: byť skutočne jeden pre druhého

K zhoršeniu vo vzťahoch prichádza vtedy, keď každodenná rutina, domácnosť, povinnosti, práca a veľa ostatného spotrebujú všetku našu pozornosť. Potom nám už nezostane náklonnosť pre partnera, lebo sme energiu minuli. Rezervný fond pozornosti sa nedá vytvárať do zásoby. A pozornosť je tým prvým a najkľúčovejším nástrojom v komunikácii. Ona má na svedomí spojenie dvoch ľudí. Avšak toto spojenie treba udržiavať, znovu a znovu oživovať. Môžete sa spoľahnúť na to, že minimálnu dennú kvótu tvorí „len“ 10 minút pozorného načúvania a sústredenia sa jeden na druhého. Rozhodne je to efektívnejšie, než hodina bezbrehého rozprávania o niekom a niečom inom. Smelo vyhlasujem, že naplno venovať partnerovi alebo niekomu, na kom vám záleží, 10 minút neprerušovanej, skutočnej pozornosti denne pomôže vzťahu viac, ako celý večer strávený vedľa partnera pri telke.

Moje odporúčanie: vytvárajte ostrovy pozornosti

Každý z nás túži po láskavej pozornosti. Dobrá správa je, že nejde tak ani o intenzitu alebo trvanie pozornosti, ako o jej kvalitu. Žiadne spoločné nečinné vysedávanie popri sebe, ale byť tam naplno pre toho druhého. Pozorne mu načúvať bez toho, že by sme v niečom listovali, kontrolovali mobil, sledovali telku či upratovali kuchyňu. Mám na mysli sústredenú pozornosť, nerozptylovanú ďalšími početnými vedľajšími aktivitami. Obdobný mechanizmus platí v podstate pre všetky vzťahy, súkromné aj pracovné. Byť vypočutý a môcť rozprávať bez toho, aby to niekto hodnotil pre nás znamená viac, než čokoľvek iné. Vtedy sa totiž cítime prijatí a pochopení, a to je pre nás dôležité, udržiava to našu citovú hladinku zaopatrenú.

Ako partnerstvo chrániť pred stereotypom

Pripísať vzťahu dôležitosť značí venovať mu cielene čas a pozornosť. V realite to potom obnáša strážiť si, by rutina nepohltila všetok váš voľný čas. Docieliť sa to dá práve vďaka ostrovčekom pozornosti a časovým úsekom vyhradených iba vášmu partnerovi. Nie je hanbou mať v diári označené termíny, ktoré patria  vášmu vzťahu (môj prípad).

Jedno je isté, keď pestujete kvalitu spolužitia a ste voči sebe navzájom úprimne pozorní, ako by ste sa videli po prvý raz, do vášho nažívania sa nevkradne chlad. Moja skúsenosť hovorí, že sa oplatí byť zvedaví na svojho partnera, aj keď ste presvedčení, že už ho poznáte naspamäť. Vzájomné obdarúvanie sa pozornosťou, bez kŕčovitého usilovania o niečo určité, je tou najlepšou ochranou.

Ešte jeden malý tip v podobe príbehu od Mitcha Alboma na podporu odvahy zdieľať svoje pocity a hovoriť o nich.

Manžel pochováva manželku. Stál pri hrobe vedľa kňaza a po tvári mu stekali slzy.

„Ľúbil som ju,“ zašepkal. Kňaz prikývol.

„Teda… naozaj som ju ľúbil.“ Ten človek bol celkom zničený.

„A… takmer som jej to raz povedal.“

Prajem Vám dni naplnené láskou a všetkým tým, čo vám pripomenie, akí ste pre ľudí v ich životoch dôležití.

Vaša Janette

Príspevok Prenasleduje nás to, čo nepovieme zobrazený najskôr Life koučing.

Začnem malou obkľukou u Dr. Seligmana. Odborníci i laici sa zhodujú, že žiadny psychológ v dejinách neurobil toľko objavov pre ľudské prospievanie ako Martin Seligman, ktorý je považovaný za Nr. 1 pozitívnej psychológie.

Vo svojich prieskumoch si popredný odborník kládol otázku: Čo je tým, čo ľuďom umožňuje kultivovať svoje nadanie, vytvárať hlbšie a trvalejšie vzťahy s ostatnými ľuďmi, cítiť radosť a zmysluplne prispievať svetu? Čiže zjednodušene vystihnuté: Čo je tým, vďaka čomu môžete prospievať? Dr. Seligman vyhodnotil, že kľúčová je osobná pohoda (well-being), pričom šťastie (happiness) a pozitívne emócie z neho sa stávajú jedným z piatich pilierov pozitívnej psychológie, spolu so zaujatím, pozitívnymi vzťahy, zmysluplnosťou a úspešným výkonom. Čiže šťastie samotné, hoci je dôležitou súčasťou osobnej pohody, je preceňované, nedáva životu človeka úplný a pravý zmysel.

Prišla som na to aj vo svojej koučovacej praxi. Mám krásnu zbierku rôznych „potvrdení“ od klientov, ktorým sa zlepšil duševný stav. Nie je za tým nič viac a nič menej než to, že ich učím väčšmi sa sústreďovať na posilňovanie pozitívnych emócií. Práci s negatívnymi myšlienkami sa venujeme iba do tej miery, že ich transformujeme z roviny obmedzujúcich a limitujúcich presvedčení do proaktívneho postoja v zmysle hľadania riešení a východísk.

Keď si chcete vyskúšať pozitívnu terapiu podľa Dr. Seligmana, môžete si ju naordinovať sami ako súčasť práce na sebe a svojom rozvoji. Pripravila som vám skrátený prehľad cvičení v pozitívnej terapii podľa Seligmana (a spol., 2006):

1. Využívajte svoje silné stránky. Ktoré sú tie vaše? Viete o nich? Potrebujete ich preskúmať a pri piatich najsilnejšie zastúpených uvažujte o tom, ako ich uplatniť v každodennom živote.
2. Zapíšte si každý večer tri dobré veci. Tým pútate pozornosť a energiu smerom, kde sú zdroje pozitívnych emócií a vašich postojov, ktoré smerujú ku konaniu dobra.
3. Napíšte si vlastný nekrológ alebo životopis. Spíšte si jednu až dve stránky, čo chcete, aby sa v rozprávaní o vás objavilo. Čo by sa vám páčilo, aby ľudia o vás a vašom úspešnom živote  rozprávali?
4. Uvažujte o človeku, ktorému ste vďačný. Poďakovali ste mu? Pravdepodobne nie. Napíšte preto ďakovný list a vystihnite príležitosť, aby ste s jeho obsahom tohto človeka zoznámili. Keby to nebolo možné osobne, využite telefonát.
5. Reagujte pozitívne a so zjavným nadšením na dobrú správu. Keď sa vám podarí aspoň raz denne takto reagovať na niekoho vo svojom okolí, vaše reakcie môžete považovať za aktívne a konštruktívne.
6. Vychutnávajte. Aspoň raz denne si užívajte niečo, s čím sa inak ponáhľate, napr. jedlo, sprchu, chôdzu… Zaznamenávajte si, v čom sú vaše zážitky iné – tak si prehĺbite sebauvedomenie o tom, prečo sa vám oplatí „stišovať“ a väčšmi sledovať svoje pocity, a tým žiť tu a teraz.

 Na záver povzbudenie od Marthy Graham, tanečníčky storočia: „Učíme sa trénovaním. Či už to znamená, že sa učíme tancovať trénovaním tanca, alebo sa učíme žiť trénovaním života.” 

Príspevok Túžite sa lepšie vyrovnávať s nepriazňou a odmietaním? zobrazený najskôr Life koučing.

Mala by som jeden tip z praxe. Chce to ubrať zo svojich vysokých nárokov – na seba aj na druhých. Skúsenosti mi potvrdzujú, že sa netreba snažiť o dokonalosť, ale o to, robiť veci tak, aby sme sa cítili dobre. A to je pre nás vždy výzva, lebo sme boli vedení k tomu, aby boli všetci okolo nás spokojní, ale je sebecké, keď na to dbáme najprv u seba. Isto ste už prišli na to, že najprv to začína u seba…

Chvíľu nám cez Vianoce potrvá, než “prídeme” k pokoju. Je to zložité, lebo sa treba zastaviť, niekam odísť, vypnúť mobil a vyčistiť si hlavu, usporiadať neusporiadané… A zmieriť sa sami so sebou a potom aj so svetom.

Moje vnímanie vnútorného pokoja vychádza nie z toho, že sa mi všetko darí, ale z toho, že život je obdarovanie a dar.

Verím, že sa budete môcť cez sviatky opájať šťastím a láskou. A keďže šťastie vždy pochádza z našich činností, a nedá sa k nemu prísť ako k niečomu hotovému, prajem Vám, aby sa výsledky všetkých vašich činností zúročili v tom, že sa dokážete radovať, pociťovať vďačnosť, odpúšťate, nestrácate nádej a zmysel svojho konania povýšite nad osobný prospech…

S láskou Janette

P.S. Ešte jedno odporúčanie pre krízové stavy, ktoré vystihol Will Smith: “Nenechajte ľudí, ktorí pre vás nič neznamenajú, aby ovládali vašu myseľ, pocity a emócie.”

Príspevok Chcite naozajstné zážitky, nie neurčité nádeje zobrazený najskôr Life koučing.