Vie byť z toho chaos. Zavše hlava vyhlási vojnu voči ďalším myšlienkam, ktoré nevedú k riešeniam. V paralýze z analýzy pustí sebaovládanie a priestor si zoberú emócie. Unesú nás mimo konštruktívnosť a výrazne obmedzia slobodu nášho konania. Nestačíme sa čudovať, akých neprimeraných reakcií sme schopní, aké výbuchy, útoky a sabotáže vyrobíme. 

Eliminovať tieto stavy, kedy máme pocit, že nás ten pretlak rozpučí, spočíva v privedení hlavy a srdca k dohode, že pôjdu jedným smerom. Proces je to takmer jednoduchý. Najskôr potrebujeme rozpoznať a rozdeliť záležitosti na tie, ktoré sú mimo našej kontroly a nedokážeme ich ovládať, a na tie, ktoré môžeme ovplyvniť.
Príde kľúčová otázka: Ako rozlišovať medzi tým, čo môžem a tým, čo nemôžem zmeniť? Závisí to od toho, na čo máme a na čo nemáme dosah po vyhodnotení situácie z pohľadu možných riešení. 

Prijať veci, či akceptovať situáciu však neznamená vzdať sa. Ak nemôžeme nič urobiť, aby sme situáciu zmenili, neznamená to, že s ňou nemôžeme zaobchádzať aktívnym spôsobom. Dovedie nás to k sebe samým, svojim hraniciam, hodnotám, postojom a zodpovednosti. 

Použiť môžeme iba silu – či už mentálnu, duševnú alebo emočnú, ktorú máme v danom okamihu. Tak máme vo svojej moci rozhodnutia, ktoré urobíme práve teraz. Keď sa sústredíme na rozpoznávanie toho, ktoré časti nášho dňa sú a ktoré nie sú v našej moci, budeme vyrovnanejší. Na rozdiel od postoja v každej chvíli vzdorovať, bojovať, útočiť, a tým svoje prežívanie vystavovať bezmocnosti, frustrácii a strate energii a času.

Napísané jednoducho krkolomne: To najlepšie, čo môžeme robiť, je robiť to najlepšie, čo môžeme.
Ako hovorí staré príslovie: „Ako robíš niečo, tak robíš všetko“.
V každej chvíli vieme byť láskaví k druhým aj k sebe a pomáhať tak, ako nám to dáva zmysel.
Nemusíme sa rozlaďovať rozčuľovaním sa nad tým, ako nemožne to robia tí druhí. 

Príspevok Ako vyjednať prímerie medzi hlavou a srdcom? zobrazený najskôr Life koučing.

Moja klientka mala krásny aha moment, keď si vyjasňovala, čo všetko potrebuje na pociťovanie pokoja. Ako nahlas premýšľala, čoho všetkého by sa chcela vo svojom živote zbaviť a naopak, čoho by potrebovala viacej, prišlo hlasné „už to mám“. Uvedomila si, že počas dňa nezažíva nijaké momenty, kedy by bolo ticho – ani v práci, ani doma. Má introvertnú tendenciu a stojí ju veľa energie ustáť všetko to bzučanie naokolo.

Nech by nám zvuky akokoľvek nevadili, aj tak si potrebujeme dávkovať ticho. Až keď sme bez „hluku“, môžu sa stretávať naše duchovné časti s tými hmotnými.

Sústredenosť mysle, srdca a tela, ktorá prispieva k vyrovnanosti, je závislá od stíšenia. Rovnako, ako sú niektoré odpovede závislé od mlčania…

Príspevok Rýchlosť žitia ženie naše duše ako stroje zobrazený najskôr Life koučing.

Pocit šťastia sa umocňuje iba keď žijeme medzi šťastnými ľuďmi. Denne tak stojíme pred výzvou, aby sa vymaniť z „obyčajnosti“ a vydať zo seba to najlepšie. Pre dobrý pocit zo seba a pre dobrý pocit z toho, že život patrí nám všetkým a my môžeme prispievať k jeho naplnenosti a zmysluplnosti.

Už len tým, že nebudeme kĺzať iba pohodlne po povrchu, ale zalovíme aj hlbšie v sebe a vydolujeme niečo, čo bude mať väčšiu hodnotu od všednosti…

Hoci tým, že venujeme čas a lásku, v ktorých je vždy aj kúsok nášho srdca…

Príspevok Zaloviť hlbšie v sebe zobrazený najskôr Life koučing.