Návyky mávajú v správaní sa partnerov na svedomí nezhody či konflikty, lebo poukazujú na odlišnosti. Pre spokojné spolužitie sú však nevyhnutné isté ústupky, zdravá miera kompromisov a ústretovosť oboch partnerov. Tolerancia a rešpekt sú však najkľúčovejšie a sú nevyhnutnou súčasťou kvalitného a spokojného vzťahu. Jednoducho povedané – treba sa naučiť spolu hovoriť a žiť.

Ak majú byť obaja partneri vo vzťahu spokojní, je dôležité:

• Sporné veci si vyjasniť a dohovárať sa na nich. K tomu patrí aj rozprávanie sa o tom, čo je „len moje“ a čo je „naše“ spoločné. Záleží totiž na tom, čo je pre oboch partnerov správne a prijateľné. V prípade, že partner situáciu vidí inak, je dobré jeho rozhodnutie rešpektovať, pokiaľ ho máte rada a chcete s ním žiť. Samozrejme, za predpokladu, že to nie je deštruktívny a toxický návyk a jeho správanie nejde na úkor vás a vašich blízkych. 

• Partner má poznať vaše očakávania a pocity, ktoré vedú k tomu, že isté veci k vám neodmysliteľne patria a trváte na nich. Dôležité je počúvať a snažiť sa pochopiť druhého bez presadzovania iba svojho názoru, odsudzujúceho hodnotenia a bez tvrdej kritiky. 

• Pri rozdielnych návykoch je dôležité vytýčiť si vzájomné hranice a mať jasno v tom, či je akceptácia vôbec možná alebo kde to už zachádza za vaše možnosti. Vtedy je na partnerovi, či dokáže svoj návyk zmeniť, aby ním nezraňoval a neubližoval. 

• Okrem vlastných návykov sú dôležité aj tie spoločné. Pestovanie partnerských rituálov a zvykov pomáha ľahšie prijímať vzájomné odlišnosti a pestovať dôveru, ktorá uľahčuje dohovorenie sa a vzájomné rešpektovanie. 

Príspevok Ako fungovať vo vzťahu s rozdielnymi návykmi?  zobrazený najskôr Life koučing.

O partnerstve a vzťahovosti sme sa učili v detstve

Z rozprávok: Krásny princ oslobodil princeznú zo zajatia u strašného draka a žili šťastne, až kým nepomreli.

Z romantických filmov, kde pár prekonal všetky prekážky a zosobášil sa navzdory neprajným okolnostiam…

Z textov pesničiek, kde sa to len tak hemží pestrými vyznaniami…

To najzásadnejšie učenie však vzišlo z pozorovania svojich rodičov a príbuzných. Z týchto zdrojov vychádzame, lebo nás ovplyvnili najväčšmi.

Vypočuté v praxi

Psychický problém v podstate nemáme. Náš problém by sa vyriešil, keby môj manžel konečne uznal, že mám pravdu!“ odhodlane začína rozprávať žena. Manžel vracia úder: „To je fakt, psychický problém nemáme. Náš problém by sa vyriešil, keby moja žena robila to, čo hovorím – tak ako kedysi.“

Vo vzťahovom koučovaní mám pri takejto konštelácii samé zlé karty. Očakávania manželov, aby som docielila, nech ten druhý ustúpi, nedokážem naplniť. Bola by z toho nanič koalícia. Prax ma naučila, že tento druh „nekončiacich vojen“ nemá priamočiare riešenie. Aj preto, lebo v „bojových manželstvách“ je len slabý záujem o nudný mier.

Rozchod – Áno? Nie?

Pri vzťahových otázkach vyrába súboj racionality s citovosťou obrovský konflikt. Podľa čoho sa rozhodnúť, keď hlava trvá na jednom a srdce na druhom? Rozhodovacia súvaha môže mať 9 dôvodov proti a 1 za, a pokojne to celé preváži ten jeden. Niekedy je to v prospech človeka, inokedy nie. Mnoho ľudí zostáva v nešťastných partnerstvách, spútaní vinou alebo pravidlami viery, alebo finančnými záujmami. Je to potom pravá zajatecká dráma – hoci sa obaja partneri chcú rozísť, zostanú uviaznutí v nefungujúcom vzťahu. Obetujú svoje životy niečomu, čomu síce neveria, ale tak sa boja od toho odísť, že radšej zostanú omráčení paralýzou.

Niektoré túžby sa nenaplnia

A napriek tomu môže vzťah prosperovať. Je prirodzené, že keď sa dvaja spoja, majú rôzne priority, záväzky, presvedčenia, emócie, zvyky, aj financie… V zdravom vzťahu môžeme odmietnuť naplniť túžbu partnera, a odmietnutie neohrozí partnerstvo za predpokladu… že pár má prekryv vo svojich hodnotách. Nedá sa vybudovať dôvera a blízkosť s klamárom, keď má ten druhý v hodnotovom svete vysoko pravdovravnosť.

Hádanie túžob

Poznáte to, keď si povzdychnete: “Keby tak… môj muž / žena pochopil/a, čo je pre mňa dôležité. Tento druh hry na uhádni, čo si myslím je pre vzťah toxický. Bez transparentnej a úprimnej komunikácie sa pár nedostaneme ďalej ako k hypotetickým predpokladom. Overovať si ich len tak naslepo znamená strieľať bez mierenia. Môžeme trafiť, ale zvyčajne míňame. Každý zásah mimo býva interpretovaný ako znamenie nedostatku lásky alebo záujmu či pozornosti.

Ako chcete zdieľať lásku so svojím partnerom?

A ako on s vami? Máte v tom jasno? Viete sa na tom zhodnúť? Sú vám jasné pravidlá, ktoré ste si spoločne nastavili? Ctíte a rešpektujete sa navzájom? Výborne, spĺňate predpoklady na to, aby ste svoj vzájomný vzťah chránili a zvelaďovali. Láska totiž len tak niekde nesedí, treba jej chodiť v ústrety. Láska pozerá a vidí, načúva a počuje. Milovať znamená podieľať sa na veciach celou svojou dušou. A to je veru potom poriadne cítiť.

Láska ako najlepšia odpoveď na krízu

Mať rád partnera takého, aký je neznamená nemať od neho nijaké očakávania, potláčať svoje túžby alebo všetko odovzdane prijímať. Neznamená to nerozčuľovať sa, nehádať sa s ním. Nejde o to nedať na sebe znať negatívne vnútorné rozpoloženie, alebo sa dívať na problematické situácie ružovými okuliarmi. Znamená to, že meníme a vplývame iba na veci, na ktoré máme priamy dosah. Nenaprávame toho druhého na svoj obraz. Hľadáme spôsoby, ako sa vkladať do vecí tak, aby sa naša energia, pozornosť a úsilie zúročili. Deje sa to vtedy, keď meníme svoj postoj, uplatňujeme slobodu voľby a preberáme zodpovednosť za svoje správanie a svoje šťastie. Vtedy sme pre druhého najpríťažlivejší.

Páry, ktoré už majú spolu niečo nažité pochopili, že ich rokmi preverený a zrelý vzťah je omnoho cennejší ako krátkodobá aféra, po ktorej tajne túžia. Vedia, že šedivosť streotypného života rada ustupuje farebnej hre zmien, pokiaľ sa dívajú na svet okolo očami lásky. Naučili si, že vďačnosť, uznanie, nadšenie či potešenie sú ďalšími formami lásky.

Príspevok Prečo muži opúšťajú ženy a ženy mužov zobrazený najskôr Life koučing.