Súčasná generácia detí má oveľa viac citových problémov, než predchádzajúce generácie. Mladí ľudia častejšie trpia osamelosťou a depresiami, sú impulzívnejší, nervóznejší, agresívnejší a majú väčšie sklony robiť si starosti ako ich rodičia. Nechcem to nafukovať, ale výskumy Ligy za duševné zdravie poukazujú na alarmujúce štatistiky. 

Detstvo a dospievanie sú kľúčové obdobia v živote. Práve vtedy sa vytvárajú emočné návyky, ktoré neskôr určujú smerovanie človeka. Citová výchova niektorých detí je ponechaná náhode. V tomto spočíva hrozba. Keď deťom neposkytneme dobrý základ, na ktorom by mohli ďalej rozvíjať svoju emocionálnu inteligenciu, nemôžeme očakávať, že si s nástrahami náročnej doby poradia. 

Sociológ Michal Vašečka to vystihol: „Škola môže osobnosť len rozvíjať, ona ju samotnú nevytvorí.“ Zároveň, v školách pretrváva prístup, ktorý opísal Seth Godin: „Ak odovzdáte sloh s dokonalou gramatikou, bežný učiteľ vás ohodnotí na výbornú. Kontroluje, či viete, kde sa píše tvrdé a mäkké ‚i‘ a či používate spisovné slová. Či ho váš príbeh dojal, nie je pre neho podstatné. Takto škola potláča tvorivosť.“ Dodávam, že aj emočnú otvorenosť a transparentnosť. 

Čo všetko by mohli rodičia aj školy robiť, aby vychovávali celistvého človeka? Čo sa dá podniknúť na to, aby v triedach dochádzalo k spájaniu intelektu a emócií? Skúsenosti mi ukazujú, že deti treba odbremeňovať od toho, aby boli svedkami nezvládnutých životov dospelých, za ktorých potom svojsky preberajú zodpovednosť. 

Áno, sme preťažení, unavení, frustrovaní… to nás však neospravedlňuje, že ideme zlým príkladom a mnohé problémy ignorujeme, neriešime konflikty, otvorene nekomunikujeme, neregulujeme svoje emócie, nezvládame stres a nestaráme sa o svoje fyzické a mentálne zdravie.

Udržiavať zdravý mozog a vyrovnané emočné prežívanie spočíva v zásadách, ktoré keď praktizujeme my, deti sa pridajú. Sú prosté a účinné:

1. Dostatočne spať.
2. Limitovať pobyt v online svete.
3. Pravidelne sa hýbať.
4. Dobre sa stravovať.
5. Vyhýbať sa drogám a alkoholu.
6. Čítať každý deň.
7. Redukovať stres a dbať na psychohygienu.
8. Pestovať si záujmy.
9. Starať sa o vzťahy.
10. Praktizovať vďačnosť a súcit. 

Zredukované: namiesto rozčuľovania sa, kritizovania a lamentovania robiť správne veci.

Príspevok Vždy je dosť času na to, aby sa isté veci robili zobrazený najskôr Life koučing.

Keď zdravo spravujeme svoju „podstatu“, žijeme v súlade so svojim hodnotovým rebríčkom a delíme sa o to, čoho máme dostatok, žijeme spokojnejšie. Nepotrebujeme k tomu nákladné veci, vystačíme si s maličkosťami. A s odhodlaním zastavovať sa a len tak byť a naplno vnímať. Také ľahké a také ťažké zároveň. Ako zostať vo vetre bez pohybu. 

Mávate tendenciu uháňať, aby vám neutieklo nič, čo stojí za to?

Asi ste už dostali lekciu, že keď nepostojíte, tak vám utečie niečo, čo stojí za to. Takéto skúsenosti nás učia, na čom skutočne záleží. Krásna analógia je v zľudovenom príbehu.

Jeden múdry starec sedával každý deň so svojou vnučkou v hojdacom kresle pred domom. Čakali, aby mohli pozdraviť turistov prechádzajúcich cez ich mestečko. Jedného dňa sa nejaký turista začal rozhliadať, akoby hľadal miesto, kde by sa mohol usadiť. „Aké vlastne toto mesto je?“ spýtal sa.
Starý muž odpovedal: „A z akého mesta ste vy?“
Muž zareagoval: „Som z mesta, kde ľudia kritizujú jeden druhého. Je to naozaj zlé miesto pre život.“ „Viete, toto mesto je také isté,“ povedal starec.
Neskôr sa zastavila rodina. Otec vystúpil a spýtal sa starca: „Ako sa v tomto meste žije?“
„A aké je mesto odkiaľ ste vy?“ opáčil dedo.
Muž mu odpovedal: „Tam, odkiaľ pochádzam, sú si všetci blízki a vždy sú ochotní podať pomocnú ruku. Naozaj by som odtiaľ nechcel odísť.“
Starec sa usmial a vraví: „Vidíte, toto naše mesto sa veľmi podobá vášmu.“
Keď rodina odišla, vnučka sa prekvapene spýtala: „Ako to, že si prvému mužovi povedal, že naše mesto je hrozné na život, a tomu druhému, že sa tu žije krásne?“
Starý muž láskavo odvetil: „Anjel môj, nech ideš kamkoľvek, berieš si so sebou svoj postoj, a ten urobí dané miesto buď hrozným, alebo krásnym.“

Príspevok Ako nemrhať vlastným životom? zobrazený najskôr Life koučing.

Jednotvárne rutinné zvyky, v ktorých často uviazneme, vytvárajú vyjazdené koľaje. Mnohé z nich sa po čase stávajú neužitočnými, ale nahrávajú našej pohodlnosti, tak ich nemeníme. 

Existuje veľa variácií príbehu o dopravnej značke na začiatku dlhej, prašnej cesty na Aljaške. Na značke je napísané: „Vyberte si starostlivo svoje koľaje. Budete v nich dlho.“ Každý máme svoju aljašskú cestu a čas strávený v koľajách. Posolstvo je vždy rovnaké: akonáhle sa raz do koľají dostaneme a zostaneme v nich dlho, nebýva ľahké dostať sa z nich von. 

Dobrá správa je, že si môžeme zvoliť nové koľaje, také, ktoré nás dovedú na podnetnejšie cesty plné obohacujúcich zážitkov. A hoci každé opustenie starého známeho znamená neistotu, nevypláca sa držať vrabca v hrsti. Bez odvahy k zmene sa nemôže diať zlepšenie a rast. Preto potrebujeme pravidelne robiť revíziu svojich hodnôt, postojov a životného cieľa – to je cesta k spokojnosti. 

Vedci sa zhodujú na tom, že náš život má štyri dôležité dimenzie: fyzickú, mentálnu, sociálnu a spirituálnu. Každá z nich obsahuje základné potreby, ktoré keď nie sú dostatočne naplnené, stagnujeme. Keď ich dlhodobo prehliadame, príde niečo, čo nás prinúti spomaliť, aby duša dohnala telo. Či už cez chorobu, stratu radosti zo života alebo vyhorením. 

Malé pripomenutie, čo sa nám oplatí na úrovni štyroch kľúčových potrieb strážiť. 

Fyzické potreby – dobrá starostlivosť o telo pomáha odbúravať záťaž a stres. 
Sociálne potreby – sme priemerom piatich ľudí, s ktorými trávime najviac času. Keď sa im nechceme podobať, potrebujeme sa otvoriť novým vzťahom.
Mentálne potreby – psychická sila spočíva v kontrole negatívnych a obmedzujúcich myšlienok a ich neutralizovaní.  
Duchovné potreby – načerpáme ich v učení sa od veľkých postáv rôznych náboženstiev a filozofov.

Príspevok Vyhodení z vyjazdených koľají zobrazený najskôr Life koučing.

Čo ste ochotní podniknúť kvôli dobrému pocitu zo seba? A čo kvôli zážitkom, ktoré vás transformujú do svojej lepšej verzie? 

Možno máte odpovede hneď naporúdzi. A možno ich práve teraz hľadáte. Možno ste si povedali, že zostanete voči týmto otázkam vnímaví v každej chvíli.  

Životná úloha

„Nikto vám nemôže postaviť most, po ktorom musíte vy, iba vy, prekročiť rieku života,“ napísal mladý Nietzsche, keď uvažoval o tom, čo je potrebné na nájdenie samého seba. 

Často sa ma na to klienti pýtajú. Nemám na tento druh objavovania špeciálny repertoár techník, ktoré by priniesli okamžité a spoľahlivé odpovede. Zvyknem sa pýtať: 

„Máte chuť byť každé ráno začiatočníkom?“

 Ponúkam zamyslenie sa nad touto otázkou ako „skratku“ k priblíženiu sa k sebe. Nie tým, že by sme kráčali míľovými krokmi. Práve naopak. Tajomstvo začiatku je v správnom rozložení zložitých a veľkých úloh na menšie, zvládnutejšie. Na to sa koučovacie sprevádzanie hodí – vďaka nemu sa dá produktívne vyjasniť a vyskladať postupnosť krokov. 

Kde začať a ako?

To si každý vyberá v závislosti od toho, v akej je práve životnej etape a čo ho doterajšie skúsenosti naučili. Čím jednoznačnejšie to máme vyriešené so zodpovednosťou voči sebe aj voči svetu, tým sebaistejšie vykračujeme v ústrety svojim víziám a túžbam.  

Mám na to zaužívané pravidlo – spisujem si svoje záväzky, aby som mala o nich dobrý prehľad. Slúžia ako kompas, ktorý mi ukáže, keď sa vychýlim zo svojho hodnotového rámca. Ich počet na začiatku roka skontrolujem, aby zodpovedal číslovke veku, ktorý dovŕšim. 

Niektoré odhodlania som editovala, daktoré žijú svojim životom už dlho, niektoré sú stále výzvou, ďalšie majú za úlohu konfrontovať ma s mojimi tieňmi. Pravidelné reflektovanie toho, ako si počínam, mi pomáha zlepšovať sa a neprestať sa snažiť.   

1. Buď otvorená voči novým zážitkom a učeniu sa nových vecí.
2. Buď štedrá v empatii a pochopení. 
3. Buď tvorivá, prekonávaj svoju pohodlnosť a narúšaj neužitočný stereotyp. 
4. Buď vďačná za každého, kto ti príde do života, je to učiteľ. 
5. Buď verná svojim zásadám, postojom a rituálom.
6. Dopraj si pozitívne sebectvo každý deň.
7. Dopraj si ticho a denné meditácie. 
8. Dopriavaj si radosť a potešenie v maličkostiach. 
9. Hľadaj zdroje energie všade okolo seba.
10. Kráčaj s ľahkosťou a usmievaj sa. 
11. Kroť hodnotiace súdy voči iným aj voči sebe. 
12. Maj sa na pozore pred ilúziou úspechu. 
13. Meň kontext svojho života, nezostaň iba pri obsahu. 
14. Na svoj kritický vnútorný hlas reaguj súcitne. 
15. Nahraď rozčuľovanie sa robením správnych vecí. 
16. Nechaj veci občas len tak byť a choď do prírody.
17. Nikdy neohýbaj svoje hodnoty, ani svoju morálku. 
18. Obracaj svoju tvár k slnku, aby tiene padali za teba. 
19. Ochraňuj slobodu svojej voľby.  
20. Opúšťaj schémy a vzorce, ktoré ťa zraňujú. 
21. Padni koľkokrát potrebuješ, ale zakaždým o kúsok lepšie. 
22. Pestuj nádej a optimizmus a šír ich okolo seba.  
23. Počúvaj namiesto toho, aby si dopredu odpovedala. 
24. Počúvaj svoju intuíciu a nasleduj vnútorný hlas. 
25. Podeľ sa o svoje nadšenie a nadchýňaj ostatných.
26. Podnikaj aktívne kroky smerom k svojim túžbam.
27. Preukazuj každému úctu a rešpekt, aj keď sa cítiš ukrivdená. 
28. Pri rozhodovaní vychádzaj z pokory, ohľaduplnosti a primeranosti. 
29. Prijímaj samú seba bezvýhradne a úctivo. 
30. Prijímaj to, čo nemôžeš ovplyvniť a zmeniť. 
31. Prijímaj zmeny, ktoré si si vybrala aj tie, ktoré ti chodia. 
32. Pristav sa pri tom, čo sa ti nedarí a dopraj si čas prebádať to. 
33. Reaguj na ľudí priateľsky a vrúcne, aj keď si unavená.
34. Rob dobré skutky a podeľ sa o to, čoho máš dostatok.
35. Rozvíjaj svoju odvahu a statočnosť. 
36. Snaž sa iba v miere, ktorá nejde na úkor teba a druhých. 
37. Sprchuj svoju dušu denne.
38. Stanovuj si jasné hranice a hovor nie, keď to tak cítiš.
39. Staraj sa o svoje vzťahy ako o to najcennejšie, čo máš. 
40. Stráž si integritu a autonómiu.
41. Svoj zápal, nadšenie a vášeň pre to, kým si a čo robíš udržiavaj v dobrej kondícii. 
42. Uprednostňuj najjednoduchšie veci, sú často tie najpravdivejšie.
43. Uvoľňuj svoju bolesť, strach, hnev a smútok priebežne. 
44. Venuj ľuďom v každej chvíli pozornosť a láskyplnosť. 
45. Vnímaj naplno to, čo sa deje v danej chvíli. 
46. Vyberaj si budúcnosť namiesto minulosti. 
47. Vyjadruj svoju lásku všetkými spôsobmi. 
48. Zmeň prostredie, ktoré ti nerobí dobre. 
49. Ži svoju autentickosť, aj keď budeš spochybnená. 

Každý z bodov ma priamo či nepriamo vedie k tomu, aby som sa cítila šťastnejšia a spokojnejšia, venovala sa tomu, čo mi dáva zmysel, čo je v súlade s mojimi hodnotami, baví ma to a spája s ľuďmi, ktorých mám rada. Tak sa mi dostáva do života radosť a pozitívna energia. A hoci narážam na  prekážky a starosti, aj tak ma môj život baví. Som v ňom sama sebou a to mi dodáva dobré pocity zo seba a vytvára motiváciu snažiť sa byť tou, ktorou chcem byť. 

Príspevok Byť človekom, ktorým naozaj chcem byť zobrazený najskôr Life koučing.

Máme rozmazané hranice. Izolácia spôsobuje, že nie je taká jasná deliaca čiara medzi tým, kde je práca a kde sme doma sami za seba a svoje vzťahy.  

Romantická predstava toho, ako si väčšmi užijeme partnera je zničená realitou. Neboli sme zvyknutí na toľko spoločného času. Ako hľadať jeden druhého, keď sme tak blízko pri sebe? 

Nepôjde to bez času pre seba. Potrebujeme venovať pozornosť svojim individuálnym potrebám a záujmom. Bez vlastnej identity a autonómie sa strácame v tých druhých a ťažko sa nám obhajujú vlastné nevyhnutnosti. Bez toho, aby sme našli seba, nenájdeme tých druhých. 

Nastavte si meradlo času pre seba 

Každý človek má svoj index času stráveného osamote. Oplatí sa preskúmať, aký a koľko času to je, ktorý vás udrží v pohode a rovnováhe so sebou, a potom aj s ostatnými. V závislosti od extrovertnej alebo introvertnej tendencie to môže byť chvíľka, alebo aj hodiny, než si vyčistíte hlavu. 

Zozbierané obsahy zvonka potrebujeme nejako potriediť, premyslieť a nájsť im miesto v našom vnútornom úložisku alebo ich vyradiť na recykláciu. Potrebujeme samým sebe načúvať, nechať myšlienky bežať až do konca, dať priestor svojim úvahám bez cenzúry. Bez času pre seba sa to nemôže diať. Keď sme zahltení, nevyznáme sa v sebe, máme citlivejší prah trpezlivosti a sme popudliví. A pritom to vôbec nesúvisí s tými druhými, oni nám poslúžia iba ako hromozvod. Aby sme dokázali čeliť aj bolestným emóciám, potrebujeme bezpečný vzťah. Najskôr ten so sebou samými, a potom sa môžeme cítiť bezpečne aj s ostatnými.  

Čo to je, „čas venovaný sebe“? 

Najskôr si ujasnime, čo to nie je. Nie je to čas venovaný činnostiam, ktoré robíte bežne, a ktoré by ste aj tak robili. Aktivity týkajúce sa hygieny, spánku, jedla a podobne, si môžete vylepšiť a spríjemniť, ale nie je to pravý čas iba pre vás.

Počas chvíľ pre seba neriešite pracovné ani rodinné záležitosti, žiadnu operatívu, starostlivosť, obetavosť, záchranárstvo… Čas pre vás sa riadi heslom: Nič nemusíte a všetko môžete!

Ako na to

Potrebujete si vyčleniť v diári minimálnu možnú časovú kvótu, ideálne na dennej báze, ale keď to nejde, tak na týždennej. Až čas zapísaný v diári ako váš osobný sa má šancu uskutočniť. Pokým tam nemá svoje miesto, vytlačia ho iné veci. Na začiatok sú ideálne dve hodiny týždenne, aby ste efekt napojenia na seba zavnímali a mali z neho pôžitok. Možno nebudete hneď osviežení a radostní, ale rozdiel v prežívaní nastane. Keď sa dostaví radosť a dobrý pocit z príjemnej aktivity, ktorú ste si vybrali podľa seba, vaše telo sa uvoľní. Následne hlava a potom aj vy ako celok zložitej bio-psycho-sociálnej bytosti. 

Čomu sa budete venovať? 

Hovoríte si, že vôbec neviete, čo by to mohlo byť, aby ste boli sami so sebou? Od klasických odporúčaní na pohyb, tvorivosť, meditovanie a podobne, si viete pomôcť zoznamom. To môže byť vaša prvá investícia do času pre seba. Začnete premýšľať nad vecami, ktoré vás tešia, alebo vás v minulosti tešili. Potrebujete to dať na papier, nemá sa to preháňať iba tak v hlave. Napíšte si, z čoho máte radosť, pri čom si oddýchnete. Zahrňte tam aj veci, ktoré vyskúšané nemáte, ale lákajú vás. So zoznamom pracujte nepretržite, zbierajte naň čokoľvek, o čom predpokladáte, že to bude pre vás radostné, zábavné, obohacujúce. Zostaňte otvorení voči čomukoľvek, pri čom by ste si mohli potvrdiť dobrý pocit zo seba, buďte zvedaví a spontánni.

Prečo sa vám to oplatí? 

Vďaka tomu, že svoje myšlienky necháte voľne plynúť a netlačíte na seba, odovzdávate časť vecí na riešenie vášmu podvedomiu. Ono pracuje kreatívnejšie, lebo menej používa racionálnu cenzúru a nezavrhuje možnosti hneď v zárodku. 

Venovať si chvíle pre seba  znamená tiež cítiť naplnenie bez nutnosti podávať výkon a o niečo sa snažiť. V odstupe a s ušetrenou energiou sa vám ľahšie rozhoduje a nepozerá na svet takými kritickými očami. 

Keď sa vstrebe a potriedi váš nazbieraný obsah myšlienok a emócií, cítite sa oveľa príjemnejšie a veselšie. Spoločný čas s partnerom aj ostatnými ľuďmi si potom väčšmi užívate. A má to ešte jednu veľkú výhodu. Budete mať menšiu tendenciu rozprávať o problémoch a o tom, čo ich spôsobilo. Tým si ušetríte zbytočné obvinenia a výhovorky voči sebe i voči druhým. Keď máte v sebe upratané, s väčšou ľahkosťou rozprávate o riešeniach a o tom, čo chcete. Lebo to už máte so sebou prebraté a nemotáte sa v tom. Nechcete od druhých, aby sa presne trafili do toho, čo je pre vás dobré. Viete to najlepšie iba vy sami.

Príspevok Ako hľadať jeden druhého, keď sme tak blízko pri sebe? zobrazený najskôr Life koučing.

Šťastie je z môjho pohľadu záležitosť mysle a úloha na celý život. Nejde o jednoduché veci, ktoré možno urobiť raz a navždy. Nedá sa do automatu pri položke šťastie nahádzať príslušný počet mincí a potom čakať, až vypadne sladkosť zvaná šťastie! To by bolo rovnaké, ako naberať vodu do sita.

Životné šťastie je proces, cesta postupného rastu. Ako to vystihol J. Powell: “Cesta ku šťastiu je ako most, ktorý musíme prejsť, nie roh, za ktorý sa dá zahnúť.“

Pravda o šťastí je prostá: nič vonkajšieho nás nemôže urobiť šťastnými, ani nešťastnými. To dokážu iba naše myšlienky o sebe a o živote, pretože všetko sa odohráva vo vnútri nás a cez naše pocity.

Stratégie na prežitie šťastnejšieho a spokojnejšieho života spočívajú v rôznych veciach. Niektoré som zhrnula z pohľadu mojich skúseností.

Tri podstatné skutočnosti o šťastí:

• Šťastie je istým spôsobom vedľajší produkt – z našich zmysluplných skutkov.
• Byť obklopení šťastnými ľuďmi znamená byť šťastnými aj v budúcnosti.
• Šťastie je „infekčné“ – šíri sa od vás až k priateľom vašich priateľov.

V živote máme tri základné zdroje šťastia:

1. Môžeme na niečo pekné spomínať.
2. Môžeme niečo pekné práve prežívať.
3. Môžeme sa na niečo pekné tešiť.

Tri rady k „hľadaniu“ šťastia:

1. Aby ste si mohli uvedomiť najlepšiu možnú budúcnosť, nedívajte sa na ňu skrz analyzovanie toho zlého z minulosti. Zaoberajte sa hlavne tým, čo môžete ovplyvniť tu a teraz, lebo len na to máte dosah.
2. Nemožno udržať myseľ aktívnu, pokým je telo pasívne a naopak. Na “rozpohybovanie sa” za tým, po čom túžite a čo vám dáva zmysel potrebujete aj niečo viac, než len vzduch na dýchanie… Bez sebamotivácie a činorodosti ďaleko nezájdete.
3. Zbierajte pre seba informácie a skúsenosti nie za účelom podpory svojich pohodlných pozícií. Potrebujete ich na to, aby ste sa rozhodovali slobodne a s vedomím, že za svoje rozhodnutia nesiete zodpovednosť výhradne vy sami.

Tri postoje na odohnanie šťastia:

• Lenivosť a pasivita sú odkazy šťastiu, že sa nemusí unúvať.
• Šťastie nie je na predaj a kupovať si ho je klam.
• Šťastie nemá rado nátlak – trpezlivá viera v jeho existenciu ho skôr priláka.

Žijete v predstave, že je nevyhnutné za šťastie platiť?

Tým, že šťastie si tvoríme sami, nemusíme zaň platiť nič. Navyše, keď sme pozornými, vnímavými a počúvame samých seba, tak si k nemu prirodzenejšie nachádzame cestu. Je užitočné vedome si archivovať   krásne okamihy šťastia a častejšie o nich hovoriť. Čím viac rozprávame o tom, čo sme krásne a radostné prežili, tým väčšmi sa nám to ukladá do trvalej pamäte. Vďaka tomu si to môžeme ľahko vyvolávať do predstáv, keď nám je ťažko.

Príspevok Každé ráno pozeráte v zrkadle na človeka zodpovedného za vaše šťastie zobrazený najskôr Life koučing.

Ženstvo má citlivý vzťahometer, ktorý je stále vnímavý voči tomu, či v ženinom intímnom vzťahu prúdi láska alebo nie. Keď láska prúdi, celý jej život sa prežiari. Keď láska neprúdi, na celý jej život padne tieň, zahalí jej prácu, chvíle, ktoré trávi s priateľmi aj tie, kedy je sama. Vzťahometer v jej srdci je vždy citlivý voči tomu, aký pocit žena zo svojho vzťahu má.

Srdcometer mužstva je vyladený na odlišnú frekvenciu. Tento mužský snímajúci prístroj sa pýta: ‚Prebieha moje poslanie, moja cesta k cieľu, dobre?‘ Pokiaľ muž s mužskou sexuálnou esenciu na niekoľko dní uviazne s riešením nejakého problému, na ktorom sa práve v kancelárii pracuje, môže to zafarbiť celý jeho život. Bez ohľadu na to, ako milujúcu má partnerku, bude sa so svojím problémom stále zaoberať, pohrúži sa do seba a nedokáže na svoju ženu plne reagovať, pokiaľ sa jeho situácia v práci neupraví.

Príspevok Ženský vzťahometer, mužský srdcometer zobrazený najskôr Life koučing.

K tomu sa hodí, keď sa budete tešiť sami zo seba a  bez obáv si uvedomovať samého seba. Potom prichádza spokojnosť, čo je vlastne väčšie umenie ako byť šťastný.

Alebo ešte sa dá ísť „čínskou cestou“, kde príslovie hovorí:

Ak chceš byť šťastný…

• hodinu – zdriemni si
• deň – choď na ryby
• mesiac – ožeň sa
• rok – získaj bohatstvo
• celý život – niekomu pomôž.

Príspevok Spokojnosť je väčšie umenie ako byť šťastný zobrazený najskôr Life koučing.

V realite sme každý deň konfrontovaní so sklamaním z toho, že sa nám veci nedaria tak, ako sme si to vysnívali a ako sme očakávali. Skúsenosť mi ukazuje štyri časté prekážky, ktoré majú slušnú moc strhávať nás k tomu, aby sme sa vyhýbali plnému žitiu života.

Na premárnený pokus s novým odhodlaním

Nie vždy dostaneme šancu dať pobabrané naspäť dokopy. Je to ako s rozobratím hodinkového strojčeka, kedy kolieska a pružinky nezapadajú na svoje miesto. Získali sme však skúsenosť, ako to vo vnútri hodiniek vyzerá, aký je to zložitý a jemný mechanizmus. Vieme, že keď budeme potrebovať hodinky opraviť, tak ich radšej zveríme hodinárovi.
Všetko, čo vzniká z osobnej skúsenosti je cenné – je to najlepšia učiaca príležitosť. Keď ešte nemáme dostatočne nažité rôzne skúsenosti, myslíme si, že to, čo chceme, je rýchlo dosiahnuť vytýčený cieľ. A potom si hneď stanoviť nový a splniť ho na maximum. Najväčšie potešenie aj úžitok nám však prinesie poznanie toho, kým sa cestou k cieľu stávame. V podstate nijaké naše snaženie nevyjde nazmar, len ho možno nevyužijeme okamžite.

Na pocit viny s nastavením „tu a teraz“

Je to dotieravý a nepríjemný pocit, keď v sebe živíme výčitku, že sme mali niečo urobiť inak… Kruté na tom je, že z minulosti sa dá zobrať iba ponaučenie, nič ďalšie tam nie je. Keď v nej zostaneme žiť, sme stratení. Tie minulé myšlienky sú totiž niečo, čo už neexistuje. Lenže, berú si rovnakú energiu ako tie, ktoré sa v prítomnosti o niečo pokúšajú. Preto potrebujeme hľadať spôsob, ako na minulosť nazerať ako na niečo, čo nám pomôže vyznať sa v prítomnosti.
Nietzsche to vystihol trefne: „Akokoľvek ďaleko alebo rýchlo pobežíme, reťaz minulosti beží s nami.“ Z môjho pohľadu je rozdiel, či ňou máme omotané nohy, alebo je to doplnok, ktorý nás neobmedzuje v plnom žití tu a teraz.

Na teror príležitostí vďačnosťou

Keď sa pristihnem, že sa pachtím za matériou meniaceho sa sveta, naordinujem si poriadnu dávku vďačnosti, to ma krásne uzemní. Darmo chcem hľadať spokojnosť niekde vonku okolo seba, je to len taká malá, dočasná náplasť. Trvácne a podporné je to, čo nájdem výhradne vo svojom vnútri. Tam mám vždy odpoveď na to, čo je pravým zmyslom môjho života. Nepotrebujem sa pretekať, porovnávať a hodnotiť – stačí, keď budem tvoriť v súlade so svojimi hodnotami. Tak si to pripomínam, keď ma moje pyšné ego ťahá do závisti a k ľahkým riešeniam. Sú podozrivé, aj keď sú veľmi lákavé. Platí sa za ne omnoho viac, ako pri klasickej námahe. A rýchlo pominú. Trvácne je to, čo sme si zaslúžili a podporili hodnotou, ktorú sme vytvorili.

Na rozčarovanie smiechom

Je to lacná a účinná medicína. Je dokonca exaktne preukázané, že aj keď máme zlú náladu, dokážeme si ju okamžite pozdvihnúť, ak sa donútime zasmiať. Na silu to síce nie je ono, ale mozog nerozozná či je to skutočné, alebo sa o to snažíme. Keď máme aspoň 90 sekúnd mimiku v úsmeve, vyplavia sa endorfíny. Nepoznám lepší spôsob od smiechu, ako sa rýchlo zbaviť stresu, úzkosti alebo pochybností. Keď mi je do plaču, skúšam sa najskôr zasmiať. Plakať môžem aj potom. A napokon, na úsmev potrebujeme rozpohybovať iba 17 svalov, pričom na zamračenie ich treba dať do pohybu až 43. Alebo ako hovoria Škóti – úsmev stojí menej ako elektrický prúd a dáva viac svetla.

Príspevok Niet takého šťastia, aby si bol vždy spokojný zobrazený najskôr Life koučing.

Ako trénovať spokojnosť?

Nie je na to nijaký špeciálny tréning, teda aspoň som ho vo svojej praxi zatiaľ neobjavila. Pomáha uvedomovať si, čo všetko dobré a hodnotné sme už dokázali. Vďaka tomu a vďaka vďačnosti si spokojnosť vieme privolávať. Nespokojnosť nás dokáže mátať preto, lebo podliehame ilúzii o tom, že v živote môžeme dosiahnuť stav dokonalosti. Je to naša odveká túžba, aby všetko zapadlo tam, kam má. Je to prirodzené, chceme, aby naše snaženie bolo zakaždým zavŕšené. Sklamem každého neochvejného perfekcionistu – nestane sa to, lebo všetko sa neustále mení. Toto je skutočnosť, na ktorú nemáme dosah. Môžeme očakávať pri všetkom dokonalosť, ale koledujeme si o sklamanie. Nech urobíme čokoľvek, aby sme to ovplyvňovali, a nech si akokoľvek obratne počíname pri napĺňaní svojich prianí, môžeme zlyhať. A zlyháme. Je to ľudské. Zlyhanie nám ukáže, že aj keď nemôžeme priamočiaro napredovať v ústrety tomu, čo sme si predsavzali, dosiahneme to aj tak. Iným spôsobom, možno pre nás prínosnejším, než bol ten pôvodne zamýšľaný. Je to ako pri počítaní hviezd na oblohe, pričom niektoré zhasínajú, aby sa rozžínali iné.

Nezískame všetko, po čom túžime

Ťažko sa nám zmieruje s tým, že sa nám nepodarí nadobudnúť všetko, po čom naša duša piští. Napriek tomu môžeme byť spokojní, len sa potrebujeme naučiť radovať z toho, čo už máme. Lebo keď nie sme spokojní s tým, čo už máme, nebudeme spokojní ani s tým, čo si želáme. Berieme neraz ako samozrejmosť, že vynaložíme úsilie, aby sa nám niečo podarilo, a potom výborne, máme to, ide sa ďalej. Lenže splniť si svoju predstavu môže byť relatívne ľahké, ďaleko náročnejšie je si ju udržať aj potom, čo sa stane realitou. Nezastavovať a usilovať sa o ďalší a ďalší úspech môže byť zničujúce. Aj preto, že potrebujeme energiu na udržanie toho, čo sme už dosiahli. Lebo to budúce je ešte len niečo, čo budeme mať. Tu a teraz však už niečo máme bez ohľadu na to, čo príde.

Snažiť sa či nesnažiť?

Akonáhle človek dosiahne to, čo chce, je veľmi pravdepodobné, že bude chcieť ešte viac. Je to tak dobre vymyslené, je to znak zdravého fungovania – potrebujeme napredovať a o vzostup sa stará práve nespokojnosť. Avšak tá konštruktívna nespokojnosť, kedy chceme, aby veci fungovali lepšie a my sme mali z toho radosť a dobrý pocit. Je však zásadný rozdiel v tom, keď je nespokojnosť spôsobená nami samými. Keď vzniká z duševnej nevyrovnanosti a z nenaplnených, alebo málo úspešných želaní. Spôsobuje nám to nesúlad, keď si netrúfame siahnuť po tom, po čo túžime, alebo keď sa načahujeme za niečím, čo je iba napodobeninou skutočnej hodnoty.

Žiť len z nádeje a o nič sa nepokúšať nie je cesta k spokojnosti

Zmyslom je udržať si to, čo už máme. Je to prosté: Stačí sa radovať z toho, čo sme dosiahli, a postupne tú radosť ďalej zvelaďovať bez toho, aby to šlo na úkor nás alebo niekoho iného. Bez nátlaku a výhrad voči sebe aj  iným, bez nadsadených očakávaní a nezmyselných požiadaviek od seba a od druhých.

Príspevok Je dobrou hnacou silou nespokojnosť? zobrazený najskôr Life koučing.

Neviem, či by to pomohlo. Ale aspoň by to varovalo :-) A hoci v tom virvale máme pocit, že nemáme na výber, lebo veď idú Vianoce…, máme na výber. Spísala som desať prostých odporúčaní, ako ten zhon ustáť bez veľkého „potlčenia“. Uvedomila som si, že sú vhodné do každého obdobia, ale do tohto exponovaného ešte väčšmi.

1. S MIEROU

Nerealizujte všetky svoje nápady. Klaďte si otázku: „Musím sa nutne púšťať do všetkého, čo mi napadne?“ Zvyčajne to nejde, lebo telo ani duša na takú záťaž nestačia. Potrebujete nájsť rovnováhu medzi podnetmi a odpočinkom. Hranicu však môžete určiť iba vy sami. Tiež sa môže stať, že budete nedisciplinovane pobehovať od jedného k druhému a nič nedotiahnete do konca, pretože váš neposedný rozum sa bude dožadovať stále niečoho nového. Zatrhnite si to.

Nedohoníte to, čo ste počas roka zmeškali! Vytvárajte to, čo dokážete obsiahnuť tu a teraz!

2. VYBERAJTE SI

Starostlivo si zvoľte, čo budete robiť vo voľnom čase. Nesnažte sa za jeden večer stihnúť návštevu divadla, posilňovne aj vianočných trhov. Argument, že „vás to baví“ nestačí.

Času máte vždy rovnako, aj keď idú sviatky! A iba obmedzenú kapacitu energie. Oplatí sa ju vkladať tam, kde z nej budete mať najväčší možný pôžitok, úžitok a zážitok!

3. BALANSUJTE

Spíšte si zoznam každodenných aktivít a poznamenajte si k nim „príjem energie“ a „výdaj energie“. To vám umožní nezrýchľovať, keď potrebujete brzdiť.

Rovnováha nie je buď jedno, alebo druhé. Je to jedno aj druhé. Nech robíte čokoľvek, potrebuje od toho aj odchádzať, aby ste sa mohli s chuťou zase vracať.

4. ZARAĎTE SPIATOČKU

Určite si postup, ktorý zvolíte, keď vás nekontrolovane zaplaví more podnetov a budete mať pocit, že sa topíte. Napríklad:

• Choďte na prechádzku, pohyb upokojuje dušu.
• Prerušte tok myšlienok manuálnou činnosťou. Uvarte si čaj, vytrieďte papiere…
• Sadnite si do kaviarne a pozorujte ostatných. Nekonečnú špirálu myšlienok prerušia nové podnety.

5. VYBERTE SI DOBRÚ SPOLOČNOSŤ

Okrem povrchnejších každodenných konverzácií potrebujete viesť aj hlbšie zmysluplné rozhovory.

Vašu mizernú náladu dokáže prerušiť debata s niekým, kto je pozitívne naladený a potiahne vaše rozpoloženie hore.

6. HOVORTE NIE

Chcete so všetkými vychádzať a všetkým vyhovieť? Zabudnite na takéto odhodlanie, je to cesta k frustrácii – nezavďačíte sa všetkým.

Vyhovte sebe a tomu, čo cítite. Nekývajte na niečo, s čím vnútorne nesúhlasíte. Ušetríte sa tak kopec komplikácií, ktoré z toho vzídu.

7. ZABEZPEČTE SI DUŠEVNÚ POTRAVU

Čo vás dostane do pohody, aby ste cítili naplnenie a zmysel? Vaše dary potrebujú cítiť, že ich náležite využívate a robíte to, pre čo ste boli stvorení. Ak aj to nie je vašou obživou, môžete svoje poslanie vykonávať vo voľnom čase. Vianoce sú ideálne na dobré skutky.

Choďte za tým, čomu sa chcete venovať najradšej a robte to!

8. VEĎTE ROZHOVOR SO SEBOU

Načúvajte svojmu vnútru. Nie preto, aby ste to racionálne analyzovali, hodnotili a poúčali sa. Doprajte si pohľad na celú situáciu z odstupu a nadhľadu, ako nejaký pozorovateľ.

Vyberte si potom z toho celého, na čo skutočne chcete reagovať a čo sa vás naozaj dotýka.

9. NA PLAČ SO ŠTVORUHOLNÍKOM

Keď máte plač na krajíčku, ale nechcete plakať, vyhľadajte očami najbližší štvoruholník, napríklad okno alebo dvere. Zafixujte pohľad do ľavého horného rohu, odtiaľ prejdite do pravého horného, ďalej do pravého spodného a nakoniec do ľavého spodného rohu. A potom zase nahor. Snažte sa čo najmenej hýbať hlavou.

To, čo potláča slzy, je pohyb očných svalov.

10. UPREDNOSTŇUJTE TIE NAJDÔLEŽITEJŠIE VECI

Svoje bohatstvo si vytvárate tým, z čoho máte radosť. Netvorí ho to, čo sa snažíte nadobudnúť, lebo vo vlastnení nie je pocit istoty. Tá sa nachádza vo viere v seba a v ľudí, ktorým dôverujete.

Povedzte ľuďom, že ich máte radi, že sú pre vás dôležití, že vám na nich záleží… Robte to pri každej možnej príležitosti.  

P.S. Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tým viac ti zostáva. Antoine de Saint-Exupéry

Príspevok 10 pohodlných tipov, ako prežiť Vianoce bez „rozbitia“ zobrazený najskôr Life koučing.

Príbeh jeden z mnohých

Vyhľadal ma muž, ktorý sa jedného rána zobudil a z ničoho nič sa rozhodol odísť z domu, pretože nebol šťastný. Mal pritom všetky „výhody“ úspešného človeka – manželku a deti, prácu s vysokým finančným ohodnotením, dom, autá, dovolenky…, až na jednu vec. Chýbala mu autentickosť. Sám si to hneď nepomenoval, prišli sme na to, keď mi rozprával o svojom živote. Uviazol v ňom, lebo zanevrel na sen z mladosti. Vytvoril si život, v ktorom boli jeho rozhodnuia a činy uvážené, premyslené, ale nie v súlade s tým, čo bolo pre neho samého dôležité. Žil život, ktorý sa páčil ostatným – rodičom, manželke, ale jemu samému sa nepáčil. Jeho srdce ho neprijalo, prišiel mu umelý. A hoci si naň zvykol, už ďalej nevládal vítať dni s radosťou ako keď bol dieťa snívajúce o tom, že raz bude umelcom. Až v „polovici“ svojho života si povedal, že nechce žiť tak, ako je to „správne“. Rázne sa rozhodol počúvnuť svoju potrebu urobiť niečo iné, než čo očakávajú ostatní. Povedal si, že zahodí zlatú klietku.

Možno tiež poznáte niekoho, kto na seba takéto riziko zobral, aby mohol viesť autentickejší život. Nájdu sa takí, ktorí ho budú haniť za zmeny, ktoré urobí, aby šiel svojou cestou. Vonkoncom to nebude mať jednoduché – bude musieť vydržať výčitky ľudí okolo seba a oľutovať bolesť, ktorú spôsobia jeho činy.

Na akej pravde záleží?

Rozumiem stavom, keď sa ľudia priznávajú, že nie sú šťastní a spokojní. Nie vždy máme totiž ujasnené, čo potrebujeme, po čom túžime a čo spája naše vonkajšie správanie s našou vnútornou pravdou. Vedomie, že neexistuje nijaká objektívna realita, nijaká univerzálna pravda a že nikto v skutočnosti nemá pravdu, je nesmierne oslobodzujúce. V tom je istý zdroj harmónie a spokojnosti, netlačiť sa do cudzích rámcov. Predovšetkým, potrebujeme prepojiť svoj vnútorný a vonkajší svet do jedného, aby nám veci dávali zmysel bez pretvárky, falošnosti a štylizácie. Na to nám je ten autentický život. Keď to tak necítime, stávame sa vyčerpanými, podráždenými, nepokojnými a večne sa naháňajúci za chymérou šťastia.

Byť autentický si vyžaduje odvahu

Tá premení z toho, že preskúmame všetky stránky svojho JA – dobré, zlé, nepríjemné aj tie zahanbujúce. Keď to poctivo a férovo voči sebe urobíme, začneme žiť život, ktorý presahuje naše najtrúfalejšie sny. Pustí nás k tomu vedomie toho, že keď niečo chceme, máme si za tým aj ísť a dočiahnuť si to. Bez viery v seba to však nepôjde. A tá seba-dôvera potrebuje vedieť, kto sme a prečo to chceme.

Steve Jobs bol adoptované dieťa a nikdy nedokončil vysokú školu. Keď sa prihováral k absolventom Stanfordu, povedal: „Počas posledných tridsiatich troch rokov som sa každé ráno pozeral do zrkadla a kládol si otázku: Keby dnes bol posledný deň môjho života, chcel by som robiť to, čo chcem robiť dnes? A vždy, keď príliš veľa dní za sebou zaznela odpoveď nie, vedel som, že niečo potrebujem zmeniť. Váš čas je obmedzený, preto ním neplytvajte na žitie života niekoho iného. Nenechajte sa uväzniť dogmou, ktorou je žitie s výsledkami myslenia iných ľudí. Nedovoľe, aby hluk názorov iných ľudí prehlušil váš vlastný vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie, nájdite v sebe odvahu nasledovať svoje srdce a intuíciu. Tie už nejakým spôsobom vedia, čím sa skutočne chcete stať. Všetko ostatné je druhoradé.“

Realita z praxe

Je to krásny motivačný príbeh o tom, ako nasledovať svoje sny, ale… nie každý dokáže zmeniť svoj život. V praxi som vytriezvela z ideálov a rozhodne na požiadanie iných „nezachraňujem“ niekoho, kto zachraňovať nechce, ani nepotrebuje. Sú totiž ľudia, ktorí nemyslia na to, že si chcú osvojiť nové správanie. A bez toho nedokážu inak myslieť, alebo inak prežívať seba a svoje vzťahy. Pre zjednodušenie mám na to dva šuflíky (aj keď je to nespisovné slovo, mám ho rada) – v jednom sú tí, ktorí majú nastavenie „nebudem“ a v druhom tí s postojom „nemôžem“.

Ľudia „nebudem“ nemajú záujem o zmenu, pretože necítia, že by mali problém. A hoci ich príbuzní a priatelia to vidia inak a snažia sa im dohovárať a meniť ich, je to zbytočné. Oni sami problém nevidia, alebo nechcú vidieť. Pre svoje „nechcem“ majú dobré dôvody. Najčastejšie sú za tým strachy z toho, čo môže prísť.

Ľudia „nemôžem“ by sa, naopak, radi zmenili. Majú však problém s tým, že neveria, že je to možné. To je ich dôvod, prečo o zmene neuvažujú, ani ju nepripúšťajú. Majú jasno v tom, že sa to neoplatí.

Konštruktívna nespokojnosť

Je tá, ktorá nás priebežne poháňa vpred za možnosťami skúmať, čo môžeme robiť a mať inak. To nás potom chráni od robenia radikálnych rozhodnutí a obracania života naruby. Je pre nás dôležité dopriavať si robenie toho, čo nám prináša dobrý pocit zo svojho života. Najmenej nápomocné pri tom sú veľké kompromisy a prehliadanie niektorých vecí, ktoré idú na úkor nás. Vytvárajú nám pocit neslobody a nepustia nás tam, kde chceme. Odmena chodí iba z toho nášho snaženia, kedy pocítime vyrovnanosť mysle, zmysluplnosť, vnútorné uspokojenie a spoločnosť ľudí, ktorých máme radi. V tomto je moc autentickosti – keď môžeme byť samými sebou a na nič sa nehrať, sme uvoľnení. A v uvoľnenosti pozorne načúvame svojmu vnútornému hlasu, ktorý nás vedie.

P.S. Dobrým indikátorom, ako spoznáte štastného človeka je postreh Bronnie Ware: “Šťastní ľudia neodsudzujú iných kvôli tomu, že žijú svoj vlastný život. Rešpektujú to.”

Príspevok Ako vytŕčať z radu a neprísť o hlavu? zobrazený najskôr Life koučing.