Vzťah nevyhnutne zmení fungovanie človeka. V prospech vzťahu obetujeme to, čo sme predtým robili radi, ale niektoré príležitosti prejaviť sa sami za seba sa po fáze zaľúbenosti nutne dostavia. Je to nevyhnutné, potrebujeme to kvôli zachovaniu integrity a autonómie. Vzťah a to, že každý z partnerov má aj svoj vlastný život, sa navzájom nevylučujú. Vo vzťahu je každý sám za seba a potom spoločne za vzťah. Trávenie času s inými ľuďmi zároveň napomáha rozširovať si obzory a pomáha zachovávať vyrovnanosť vo vzťahu.  

Čo to je, priestor vo vzťahu? 

Možno si ho vysvetľovať aj z pohľadu toho, že každý z partnerov smie mať aj svoje súkromné ​​veci, aby neutrpela individualita každého z dvojice. Každý z páru potrebuje mať, bez pocitu viny, niečo len svoje. Intimita je v tom, že ja chránim intímny priestor partnera a on zase ten môj. 

Snaha dohodnúť sa na pravidlách a hľadanie dohody, ktorá bude obom partnerom vzájomne vyhovovať, si vyžaduje ohľaduplnosť, úctivosť a láskavosť voči partnerovi, aj voči sebe samému. Zmyslom je prispôsobiť svoje očakávania a správanie tak, aby sa partner/ka cítil/a milovaný/á, ale nie vlastnený/á. Kompromisy nebývajú dobrým riešením, lebo obaja nadobúdajú pocit, že sa museli vzdať niečoho významného pre seba. Čím viac kompromisov, tým viac nespokojnosti môže nastať. 

Dôvera vo vzťahu potrebuje podmienky

Bez toho nemôže rásť. Ideálne je, keď si obaja partneri trúfnu byť autentickí a nemanipulujú druhého smerom, ktorým chcú oni. Aj na to je priestor vo vzťahu nevyhnutný – pomáha nám vidieť nášho partnera ako výnimočného človeka, ktorý nám imponuje a má našu exkluzívnu pozornosť, aj keď sa vzdialime. 

Vzťah je v najlepšej kondícii, keď obaja partneri vychádzajú zo svojej voľby, zo srdca. Keď každý z nich do vzťahu vkladá „svoje investície“ s ľahkosťou a druhý takéto ponuky radostne prijíma a oceňuje. Je náročné túto rovnováhu udržiavať. Vzťah začína vášňou, zaujatím a vnútornou motiváciou. Postupom času sa prirodzene nabaľujú vzájomné záväzky. Potrebujeme vedieť, že sa na druhého môžeme spoľahnúť. Musíme sa dohovoriť na množstve čisto praktických záležitostí. A tak sa zo spolužitia postupne vytráca romantika a ľahkosť, lebo kormidlo prevezme stereotyp a operatíva. Nie je na to iný recept, než sa o vzťah v každodennosti starať a investovať do neho čas, pozornosť, vnímavosť, všímavosť, empatiu a pochopenie pre akceptáciu odlišností. 

Potreby kontra priestor

Pre každého je potreba vlastného priestoru, akejsi „vzdialenosti“ od partnera iná. Každý z nás je jedinečný a naše hranice, potreby, očakávania a túžby sú rozdielne. Súvisí to so skúsenosťami z detstva, ako to človek zažil pri svojich rodičoch a blízkych, a zároveň na to vplýva osobnostná výbava. Pre ľudí s introvertnou tendenciou je veľa „blízkosti“ ohlušujúcej, potrebujú byť väčšmi sami so sebou, lebo tak si vytvárajú energiu a upokojujú sa. Pre ľudí s extrovertnou tendenciou je zdroj energie práve v ľuďoch okolo. 

Náročné to býva aj kvôli predošlým vzťahovým skúsenostiam. Keď bol jeden z partnerov v predchádzajúcom vzťahu s partnerom, ktorý napríklad vôbec necítil potrebu mať dostatok času pre seba, je pre neho ťažké prispôsobiť sa novej vzťahovej dynamike, ktorú predtým nezažili.

Potreba priestoru vo vzťahu nie je rodovo špecifická záležitosť. Zo svojej praxe môžem povedať, že obdobnú potrebu mať dostatočný „priestor na dýchanie“ majú tak ženy aj muži. Očakávania od „vytvárania“ priestoru sa však môžu líšiť v závislosti od toho, ako trávia voľný čas muži a ako ženy.   

Hrozba udusenia

Často počujem obrannú reakciu mužov alebo žien: „Bojím sa, že si niekoho nájde, keď bude chodiť medzi ľudí sám/a. Takže ideme obaja alebo nikto.“ Tento spôsob riešenia potenciálnej hrozby od seba partnerov v skutočnosti vzďaľuje. Vytvára prekážky k slobodnému priestoru vo vzťahu, lebo ak má jeden z partnerov, alebo aj obaja, nízku sebaúctu a sebadôveru, stanú sa závislými od toho druhého. Nastane nezdravé naviazanie sa na partnera, čo sa premietne do nerovnocenného vzťahu. 

Hoci to tak nevyzerá, prichádza k tomu tak, že sme neverný sami sebe, lebo ideme za hranice seba samého a nepočúvame svoje potreby. Popierame, kto v skutočnosti sme. Nerešpektujeme sa. Nevieme, čo potrebujeme, čo chceme a po čom túžime. Aj keď nás partner z celého srdca miluje, nevie nám s tým pomôcť, je to úloha pre nás samých. Pokiaľ chceme spokojný vzťah, nezaobíde sa to bez sebapoznania a sebauvedomenia. Len tak porozumieme svojim potrebám a potom aj partnerovým. 

Slobodou proti kríze

Keď sú vo vzťahu zdravé hranice a partneri preberajú zodpovednosť za svoje činy a dôsledky svojich emócií, je tam harmonicky. Spoločne vytváraný transparentný priestor pre autenticitu vo vzťahu prispieva k tomu, že partneri slobodne vyjadrujú, čo si myslia a čo cítia. Nedeje sa vzájomné obviňovanie, že ten druhý je zdrojom nepríjemných pocitov a nevytvára sa tak toxické emočné nepohodlie. 

Zdravý a vyvážený vzťah dáva obom partnerom priestor na samostatnosť. Vzťahy, v ktorých majú partneri dostatok slobody a primeranú voľnosť v myslení i konaní sú zdravšie a odolnejšie, pretože lepšie čelia krízam. 

„Sloboda sa vždy vzťahuje k láske. Láska je naplnením slobody.“

Róbert Bezák

Príspevok Priestor vo vzťahu – nutnosť alebo hrozba? zobrazený najskôr Life koučing.