Čo ste ochotní podniknúť kvôli dobrému pocitu zo seba? A čo kvôli zážitkom, ktoré vás transformujú do svojej lepšej verzie? 

Možno máte odpovede hneď naporúdzi. A možno ich práve teraz hľadáte. Možno ste si povedali, že zostanete voči týmto otázkam vnímaví v každej chvíli.  

Životná úloha

„Nikto vám nemôže postaviť most, po ktorom musíte vy, iba vy, prekročiť rieku života,“ napísal mladý Nietzsche, keď uvažoval o tom, čo je potrebné na nájdenie samého seba. 

Často sa ma na to klienti pýtajú. Nemám na tento druh objavovania špeciálny repertoár techník, ktoré by priniesli okamžité a spoľahlivé odpovede. Zvyknem sa pýtať: 

„Máte chuť byť každé ráno začiatočníkom?“

 Ponúkam zamyslenie sa nad touto otázkou ako „skratku“ k priblíženiu sa k sebe. Nie tým, že by sme kráčali míľovými krokmi. Práve naopak. Tajomstvo začiatku je v správnom rozložení zložitých a veľkých úloh na menšie, zvládnutejšie. Na to sa koučovacie sprevádzanie hodí – vďaka nemu sa dá produktívne vyjasniť a vyskladať postupnosť krokov. 

Kde začať a ako?

To si každý vyberá v závislosti od toho, v akej je práve životnej etape a čo ho doterajšie skúsenosti naučili. Čím jednoznačnejšie to máme vyriešené so zodpovednosťou voči sebe aj voči svetu, tým sebaistejšie vykračujeme v ústrety svojim víziám a túžbam.  

Mám na to zaužívané pravidlo – spisujem si svoje záväzky, aby som mala o nich dobrý prehľad. Slúžia ako kompas, ktorý mi ukáže, keď sa vychýlim zo svojho hodnotového rámca. Ich počet na začiatku roka skontrolujem, aby zodpovedal číslovke veku, ktorý dovŕšim. 

Niektoré odhodlania som editovala, daktoré žijú svojim životom už dlho, niektoré sú stále výzvou, ďalšie majú za úlohu konfrontovať ma s mojimi tieňmi. Pravidelné reflektovanie toho, ako si počínam, mi pomáha zlepšovať sa a neprestať sa snažiť.   

1. Buď otvorená voči novým zážitkom a učeniu sa nových vecí.
2. Buď štedrá v empatii a pochopení. 
3. Buď tvorivá, prekonávaj svoju pohodlnosť a narúšaj neužitočný stereotyp. 
4. Buď vďačná za každého, kto ti príde do života, je to učiteľ. 
5. Buď verná svojim zásadám, postojom a rituálom.
6. Dopraj si pozitívne sebectvo každý deň.
7. Dopraj si ticho a denné meditácie. 
8. Dopriavaj si radosť a potešenie v maličkostiach. 
9. Hľadaj zdroje energie všade okolo seba.
10. Kráčaj s ľahkosťou a usmievaj sa. 
11. Kroť hodnotiace súdy voči iným aj voči sebe. 
12. Maj sa na pozore pred ilúziou úspechu. 
13. Meň kontext svojho života, nezostaň iba pri obsahu. 
14. Na svoj kritický vnútorný hlas reaguj súcitne. 
15. Nahraď rozčuľovanie sa robením správnych vecí. 
16. Nechaj veci občas len tak byť a choď do prírody.
17. Nikdy neohýbaj svoje hodnoty, ani svoju morálku. 
18. Obracaj svoju tvár k slnku, aby tiene padali za teba. 
19. Ochraňuj slobodu svojej voľby.  
20. Opúšťaj schémy a vzorce, ktoré ťa zraňujú. 
21. Padni koľkokrát potrebuješ, ale zakaždým o kúsok lepšie. 
22. Pestuj nádej a optimizmus a šír ich okolo seba.  
23. Počúvaj namiesto toho, aby si dopredu odpovedala. 
24. Počúvaj svoju intuíciu a nasleduj vnútorný hlas. 
25. Podeľ sa o svoje nadšenie a nadchýňaj ostatných.
26. Podnikaj aktívne kroky smerom k svojim túžbam.
27. Preukazuj každému úctu a rešpekt, aj keď sa cítiš ukrivdená. 
28. Pri rozhodovaní vychádzaj z pokory, ohľaduplnosti a primeranosti. 
29. Prijímaj samú seba bezvýhradne a úctivo. 
30. Prijímaj to, čo nemôžeš ovplyvniť a zmeniť. 
31. Prijímaj zmeny, ktoré si si vybrala aj tie, ktoré ti chodia. 
32. Pristav sa pri tom, čo sa ti nedarí a dopraj si čas prebádať to. 
33. Reaguj na ľudí priateľsky a vrúcne, aj keď si unavená.
34. Rob dobré skutky a podeľ sa o to, čoho máš dostatok.
35. Rozvíjaj svoju odvahu a statočnosť. 
36. Snaž sa iba v miere, ktorá nejde na úkor teba a druhých. 
37. Sprchuj svoju dušu denne.
38. Stanovuj si jasné hranice a hovor nie, keď to tak cítiš.
39. Staraj sa o svoje vzťahy ako o to najcennejšie, čo máš. 
40. Stráž si integritu a autonómiu.
41. Svoj zápal, nadšenie a vášeň pre to, kým si a čo robíš udržiavaj v dobrej kondícii. 
42. Uprednostňuj najjednoduchšie veci, sú často tie najpravdivejšie.
43. Uvoľňuj svoju bolesť, strach, hnev a smútok priebežne. 
44. Venuj ľuďom v každej chvíli pozornosť a láskyplnosť. 
45. Vnímaj naplno to, čo sa deje v danej chvíli. 
46. Vyberaj si budúcnosť namiesto minulosti. 
47. Vyjadruj svoju lásku všetkými spôsobmi. 
48. Zmeň prostredie, ktoré ti nerobí dobre. 
49. Ži svoju autentickosť, aj keď budeš spochybnená. 

Každý z bodov ma priamo či nepriamo vedie k tomu, aby som sa cítila šťastnejšia a spokojnejšia, venovala sa tomu, čo mi dáva zmysel, čo je v súlade s mojimi hodnotami, baví ma to a spája s ľuďmi, ktorých mám rada. Tak sa mi dostáva do života radosť a pozitívna energia. A hoci narážam na  prekážky a starosti, aj tak ma môj život baví. Som v ňom sama sebou a to mi dodáva dobré pocity zo seba a vytvára motiváciu snažiť sa byť tou, ktorou chcem byť. 

Príspevok Byť človekom, ktorým naozaj chcem byť zobrazený najskôr Life koučing.

Zároveň kladiem otázku: Čo necháte za sebou, keď sa transformujete? Bude vám to chýbať? Pretože môžeme byť nadšení a hnať sa dopredu, ale potrebujeme sa aj pristavovať. Inak si nevieme overiť, či to, kde sme, naozaj prináša to, čo sme chceli. Je užitočné všímať si tak tienisté stránky našich rozhodnutí, ako aj nadšenie z možností. 

Je ľahké nadchnúť sa, prináša to eufóriu

Podržať si nadšenie a vášeň nebýva také ľahké. Nepôjde to bez toho, že by sme sa samých seba nespýtali, aké sú možné straty zo zmeny, alebo čo by sa v procese zmeny mohlo ukázať ako náročné. Hodí sa nám to na to, aby sme neboli zaskočení a nevzdali sa skôr, než uvidíme cieľovú rovinku. S ambíciami to býva tak – nesmieme ich ani príliš nadsadiť, ani podliezť, lebo v oboch prípadoch  pochováme motiváciu.

Pre jej vyživovanie potrebujem zámer, cieľ, plán, stratégiu, víziu, misiu – niečo, čo nás rozpohybuje v ústrety tomu, kde nám bude samým so sebou dobre a náš potenciál si bude spokojne hovoriť, že „toto“ mu sedí. V takomto naplnenom sebarealizovaní sa prestaneme vyčerpávať vkladaním energie do niečoho, čo za to nestojí. 

Ešte jedna nenápadná vec vplýva na vyparovanie nadšenia. Nie sme totiž najúprimnejšie tvory na tejto planéte. Často povieme jednu vec a urobíme druhú. Častejšie povieme to, čo si myslíme, že chcú počuť iní ľudia. Až potom, keď sme sami, sa snažíme robiť to, čo naozaj chceme. Bývame z tej rozporuplnosti frustrovaní a bezmocní. Úprimnosť voči sebe pomáha k tomu, aby sme sa za seba postavili a obhájili si to, čo je pre nás dôležité a významné. Nikto iný to pre nás nedokáže urobiť. 

Bombardovanie posolstvami spásy a istoty

Už sme sa poučili, že potrebujeme byť v strehu, keď nás niekto presviedča o rýchlom riešení, ku ktorému vedie desať ľahkých krokov. Je to lákavé, kto by nechcel nenáročné riešenia na všetko? Existenciálne však nevieme mať istotu. Svet nám rád ukazuje svoju nablýskanú podobu, ktorú chce, aby sme videli, ale to nie je realita. V realite potrebujeme čeliť tomu, že všetko sa mení a zmena je jediná istota.  

Ako koučka pomáham klientom žiť s neistotou. Neponúkam im falošnú istotu, že keď urobia „toto“ alebo „tamto“, stane sa „táto“ vec. Hovorievam, že keď som pracovala s niekým iným, alebo keď som niečo sama urobila, „toto“ nastalo. Každý je individualita a máme rozdielne skúsenosti. Univerzálne riešenia neexistujú. Ukazuje sa však, že sa nám pri niektorých záťažových situáciách hodí sprievodca. Nie že by sme ich sami nezvládli, ale môžeme sa s nimi mocovať kratší čas, keď máme spolucestujúceho. Vyberáme si ho podľa toho, aký druh pomoci potrebujeme a vďaka za tú pestrú ponuku odborníkov, ktorí majú akreditované vzdelanie, držia sa svojich kompetencií a etiky profesie.

Je nemožné zmeniť minulosť a predvídať budúcnosť

 Pokúšame sa o to a vzdorujeme, hľadáme spôsoby, ako by sme to obišli. Bývame rozšafní a mnohé naše pokusy sa podobajú na zbytočné nakupovanie a vyhadzovanie. Vedomá stratégia udržateľnosti – aj mentálnej a emočnej, spočíva v zmene kladenia si otázok. Namiesto toho, aby sme sa pýtali, ako zarobiť viac peňazí, sa môžeme radšej pýtať, čo vlastne skutočne potrebujeme. Nadbytok to nebude. Nevieme odrazu šoférovať tri autá a bývať v dvoch domoch. Exupéry by nám na to povedal, že „dokonalosť sa nedosahuje vtedy, keď už nie je možné nič dodať, ale vtedy, keď nie je možné nič odobrať.” 

Aj keď nám to tak v kríze nepríde, sme dobre vybavení potrebnou silou na tvorenie, na premenu správania a formulovanie myšlienok vo svojom vnútri tak, aby smerovali k pozitívnej zmene. 

Ak sa veci nevyvíjajú tak, ako chceme, signalizuje nám to, že sa máme naučiť niečo nové, čo nám pomôže zdolať prekážky. Ak chceme zmeniť svoj život, musíme najskôr zmeniť niektoré svoje postoje. Zámerne nepíšem, že zmeniť seba – výbava je daná, karty sú rozdané. Hráme s tým, čo máme. Použijeme dôvtip, predvídavosť, fakty aj emócie, hravosť, vynaliezavosť a trochu zariskujeme, keď sa vydáme za komfortnú zónu. 

Čo so svojim zúfalým, skľúčeným, smutným… životom? 

Potrebujeme si dovoliť naplno sa venovať sebe, aby sme znovu objavovali seba samého. Je to nevyhnutné na to, aby sme posilnili vieru v samých seba, vo svoje zásady, hodnoty a presvedčenia, ktoré nám kryjú chrbát a držia nás pokope z hľadiska integrity. 

Zo svojej praxe môžem potvrdiť, že hodnotu má spoznať sa a stať sa sami sebou vo svojej úplnosti a prirodzenosti. Zmyslom je dosiahnuť celistvosť svojho bytostného Ja. Nedá sa to bez nadviazania kontaktu so svojím vnútrom, nahliadnutím na svoje tienisté stránky a zmierením sa s nimi. Predchádza tomu vysporiadanie sa s personou. Je to maska, ktorú sme si sami vytvorili, aby sme obhájili svoju pozíciu. Je obrazom nášho prispôsobenia sa spoločenským a kolektívnym hodnotám. Zatrasie nami, keď zistíme, že to, akí sme vo svojej podstate, a to, akí sme, keď máme nasadenú masku, sú dve odlišné bytosti. 

Keď sa príliš štylizujeme do podoby, ktorú sme si vytvorili, aby sme boli prijatí, pochopení a ocenení, strácame svoju autenticitu. Stojí nás to veľké množstvo duševnej energie, pretože v interakciách s ľuďmi nekonáme tak, ako chceme my sami, ale ako nám káže naša maska. Rada nás limituje pochybnosťami a strachom.

„Máme v sebe veľký, zaužívaný strach. Máme strach z mnohých vecí: z vlastnej smrti, zo straty milovaných, zo zmeny, zo samoty. Cvičenie všímavosti nám pomáha dotknúť sa nebojácnosti. Len tu a teraz môžeme zažiť úplnú úľavu, úplné šťastie. V praxi budhizmu vidíme, že všetky mentálne formácie – vrátane súcitu, lásky, strachu, smútku a zúfalstva, sú organického charakteru. Nemusíme sa báť žiadneho z nich, pretože transformácia je vždy možná.“

Podpora od veľkého vietnamského budhistického učiteľa a mierového aktivistu Thicha Nhata Hanha. Delil sa o svoje skúsenosti s praktizovaním vedomej praxe všímavosti. So všímavosťou sa každá činnosť v našom každodennom živote, vrátane chôdze, čistenia zubov alebo umývania riadu môže stať radostnou, uvoľnenou a zmysluplnou. Takýto prístup nám prináša pokoj, jasnosť a nadhľad. Vtedy sa transformácia odohráva bez vzdorovania voči vlastnej prirodzenosti.   

P.S.

„Ži svoju pravdu. Vyjadri svoju lásku. Podeľ sa o svoje nadšenie. Podnikni kroky smerom k svojim snom. Tancuj a spievaj. Prijmi svoje požehnania. Nech je dnešný deň hodný zapamätania.“ Steve Maraboli

Príspevok Ako opustiť svoj starý „nešťastný“ život zobrazený najskôr Life koučing.

Za mňa je to proces, vďaka ktorému sa dostávame bližšie k človeku, ktorým máme byť. 

Svet, v ktorom žijeme, si tvoríme svojim vlastným pohľadom

To, čo okolo seba vidíme, je naša realita – pre nás neexistuje žiadna iná. Sú životné obdobia, kedy potrebujeme odstúpiť a doladiť optiku, ktorou sa dívame.

Práca na sebe a svojom rozvoji nie je súťaž o prvenstvo. Nie je to ani vedecká teória alebo dokonalý manuál. Za mňa je to určitý pohľad na našu životnú cestu a na to, ako sa mení náš vzťah k tomu, čo prežívame. 

Keď klientov sprevádzam, zameriavam ich pozornosť na to, ako vytvárajú zmysel zo svojich skúseností. So všetkou pokorou a vľúdnosťou nasledujem ich túžbu zmeniť smer svojho života. Úprimne verím v to, že sa v rámci svojho

chápania sveta snažia o to najlepšie riešenie situácií okolo seba aj v sebe. Niekedy im však dochádzajú odpovede, sila, nádej, viera… 

Vrodená tendencia konať v súlade so svojimi postojmi 

Ku kognitívnym schopnostiam človeka nepatrí iba to, čo si myslíme o veciach, ktoré prežívame, ale aj vnímanie a zameriavanie pozornosti na to, čo je pre nás práve dôležité. Okrem procesov myslenia, učenia, argumentácie, logiky a plánovania sú súčasťou kognitívnych procesov aj naše predstavy, viera a presvedčenia. Aj emócie majú v tejto významovej súvislosti svoj kognitívny podiel. 

Prečo to zmieňujem? Lebo najdôležitejšia zásada v oblasti kognitívnych procesov je táto: rozdielne kognície (poznávacie schopnosti) môžu byť negatívne či pozitívne. Dôležité však je, že sú harmonické. Inými slovami – musia do seba zapadnúť a vytvoriť jednotný obraz. Ak tomu tak nie je, necítime sa dobre a všetkými možnými spôsobmi sa snažíme harmóniu obnoviť. Pokiaľ sa to nedarí, hovoríme o kognitívnej disonancii. To je tá „vec“ zodpovedná za nesúlad, kedy zozbierame skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave. Vyvolá to v nás nepríjemný pocit napätia. 

Tieto rozpory medzi postojmi (vierou, správaním) a skutočným stavom v realite nás poháňajú k tomu, aby sme s tým niečo urobili, ideálne to odstránili. Je to ako s kamienkom v topánke, ktorý nás tlačí tak dlho, pokým ho nevytrasieme. 

Dva príbehy

Nasledujúce príbehy sú zhrnutím zo stretnutí s mojimi klientmi. Opísané sú všeobecne, neodzrkadľujú žiadny konkrétny príbeh.

BEÁTA pracuje 12-14 denne. Keď nepracuje, spí. Je mŕtva od vyčerpania. Priestor jej zostáva iba na starostlivosť o seba. Prácu zbožňuje, hlavne ten pocit úspechu. Je blažená, keď zarobí veľa peňazí a môže si dopriať nákupy značiek, ktoré z nej robia výnimočnú ženu. Občas sa prihlásia pocity akéhosi divného smútku a uvažovania, či by si nemala nájsť muža, aby stihla deti. Po tridsiatke má už dávno, až sa to bojí priznať. Zaženie to argumentmi, že sa musí o seba dobre postarať, aby nebola závislá od muža. Keď naposledy ochorela, premáhala ju úzkosť, že jej nemá kto podať pohár vody. Vie, že nechce zostať sama, ale nevie si predstaviť, že by skĺbila pracovné nasadenie s požiadavkami spolužitia vo vzťahu. Posledná vzťahová skúsenosť s kolegom nedopadla dobre. Vôbec nemal pochopenie pre jej ambíciu stať sa spoločníčkou vo firme. Rozišla sa s ním, nedá sa predsa obmedzovať niekým, kto je málo ctižiadostivý.  

PAĽO s hrdosťou hovorí, že dosiahol, čo chcel. Jeho firma prosperuje, len ho to už nebaví. Ani manželka ho nebaví. Vôbec mu nerozumie a chce od neho, aby sa pripravovali na dôchodok. Večne sa na túto tému hádajú. Naposledy sa odsťahoval do bytu, ktorý prenajíma, aby mal pokoj. Prekvapene skonštatoval, že pokoj sa nedostavil. Manželka, ktorá ho nepretržite zavaľovala požiadavkami, sa v urazenosti odmlčala, ale Paľovi aj tak znie jej nástojčivý hlas v hlave. Túži po inom živote a zároveň sa ho bojí. Nemôže predsa odísť od ženy po 30 rokoch spolužitia. Ale ani sa k nej nevládze vrátiť. Hodnotovo a postojovo sa takmer na ničom nezhodnú. Paľo si chce uchovať mladý mentálny vek, nechce sa mu horekovať nad tým, ako starne a chorľavie ako jeho žena. 

Stratení

Dva odlišné príbehy, napriek tomu ich niečo spája. Tipnete si, čo by to mohlo byť? 

Z debát s Beátou a Paľom môžem napísať, že je to nespokojnosť a pocit nenaplnenosti. Obaja ma vyhľadali, lebo chcú porozumieť tomu, čo sa s nimi deje a prečo necítia radosť a pokoj na duši. Od pohľadu zvonka majú mnoho toho, čo im možno závidieť. Finančnú slobodu, prácu, zdravie, priestor pre seba…

Napriek tomu, že sa stali úspešnými, ich vzťahy nefungujú. Hoci sú obklopení ľuďmi, cítia sa osamotení, nepochopení, neľúbení. Cítia, že im niečo bráni byť voči sebe čestní, úprimní a féroví.

Uviaznutí

Bea s Paľom s rozpakmi priznávajú, že uviazli v niečom, čo sa im ťažko priznáva. Cítia akúsi hanbu, ktorú nevedia vysvetliť. Pokým to šlo, uisťovali sa, že ich cesta je správna. Vyberali si tie názory, ktoré potvrdzovali ich voľbu. Obmedzili vzťahy s ľuďmi, ktorí ich konfrontovali s odlišným vnímaním. Nabrali smer, z ktorého nemali chuť vybočovať, ani sa dať zdržiavať. Mali svoje výzvy a méty. 

Získavali veľa príjemného a potešujúceho, ich mozog bol blažený ohňostrojmi z úspechu. Obaja za to poriadne zaplatili a odpracovali si to. Teraz sa im ťažko akceptuje, že by mali vybočiť zo svojich zabehnutých koľají. Aj to chcú, aj majú obavy. Sú plní paradoxov a neistoty. 

Vymknutí

Vízia, ktorá Beátu s Paľom získala pre neúnavný pochod vpred, ich teraz dusí. Akoby im dochádzal kyslík, hoci okná otvárať môžu. Zvláštny druh paralýzy z analýzy ich uväznil vo vlastných hlavách a iba opatrne vykúkajú cez mreže, ktoré tvorí strach a zmiešané pocity. 

Nakoľko sa sami vymkli a nakoľko za to niekto môže? Hru na hľadane vinníka som im odporúčala nehrať. Ponúkla som im skúmať rozhodnutie, či chcú naozaj žiť inak. Výčitky, vyčerpanie, pochybnosti, konflikty a negatívne pocity ich potisli k hlasovaniu za ÁNO. Vedia, že odniekiaľ potrebujú začať, aby ten tyranizujúci hlas v ich vnútri zmiernil kritickú rétoriku a prestal robiť poplach. 

(Ne)zachránení

Hoci to ľudí neraz zaskočí, je nevyhnutné, aby so zmenou prišli obavy. A pochybnosti. A iracionálny strach. A intenzívne stresové reakcie. Musia sa dostaviť, inak by to nebola zmena, ktorá má rozmer transformácie. 

Priťaží veľa otázok: 

• Môžem to vôbec zvládnuť? 
• Budem mať radosť zo života, aj keď budem cítiť bolesť? 
• Čo mi zostane, ak sa vzdám toho, čo už mám? 
• Ako budem zvládať životné ťažkosti, keď nebudem mať to, na čo som zvyknutý/á? 
• Stojí mi vôbec za to, aby som sa toľko trápil/a a nemala garanciu, kam to smeruje?

Všetko legitímne otázky nahrávajúce tomu, aby sme zostali radšej pri starom. Pri tom, čo dôverne poznáme, nech sa nemusíme konfrontovať so svojou krehkosťou a zraniteľnosťou, obavami a nedôverou v seba alebo okolnosti. 

Čo váš život požaduje a čo ste schopní urobiť?

Nepočúvnuť svoj vnútorný hlas nespokojnosti, trápenia či ľútosti vedie k sebadeštrukcii. Nemusí byť viditeľná a dramatická, ale dokáže naštrbiť sebaobraz a sebahodnotu. Až do tej miery, že integrita a autonómnosť neustoja vytrvalý nápor očakávaní, výčitiek a kritiky od seba – od tej svojej časti, ktorá chce byť vypočutá, lebo nesie zodpovednosť za zmysluplnosť. 

Som zástankyňou postoja, že pokým nám v niečom nie je dobre, rozhodne má význam snažiť sa z toho vystúpiť von. Pri strate istoty sa ukazujú nové zdroje, ako nasledovať samých seba. Od niečoho odchádzať otvára cestu k objavovaniu niečoho nového, čo rezonuje s našimi hodnotami.

Ako sa hľadá cesta k „znovuzrodeniu“? 

Napríklad zbieraním odpovedí na otázky, ktoré vám pomáhajú porozumieť tomu, ako sa chcete ďalej rozhodovať o svojom vlastnom vývoji. Môžete vďaka nim rozpoznať vzorce a schémy vášho myslenia a toho, čo vás v určitých okamihoch ťahá jedným alebo druhým smerom. Vďaka tomu dokážete tieto vzorce ovplyvňovať a smerovať samých seba k tomu, aby ste boli spokojnejší a šťastnejší.

Môžete si to teraz vyskúšať a úprimne si odpovedať:

• Nakoľko sú moje odpovede ovplyvnené tým, čo si ostatní myslia, že by som mal/a robiť? 
• Nakoľko názory ostatných formujú môj vlastný pohľad na mňa samotného/samotnú?
• Do akej miery sa pokúšam naplniť očakávania ostatných namiesto toho, aby som formuloval/a svoje vlastné odpovede a štandardy?
• Čo by som si o sebe myslel/a, keby boli zo mňa ostatní sklamaní?
• Čo by som si o sebe myslel/a, keby som nenaplnil/a očakávania, ktoré mám od seba?
• Nakoľko je moja identita postavená na mojom presvedčení, podľa ktorého sa riadim?
• Do akej miery som ochotný/á vidieť celý obraz a nakoľko som uzavretý/á vo svojej vlastnej perspektíve?
• V akej miere sa dívam na svoj život hodnotiaco, kriticky a čiernobielo? 
• Som otvorený/á brať život tak ako prichádza a chápať ho ako zaujímavý a bohatý?

Ako to zvládnuť?

Pre každého to bude jeho vlastná cesta. Nezaobíde sa bez sebapoznania a uvedomenia si svojich hodnotových a postojových rámcov, reflektovania vlastného prežívania a jeho zdieľania v bezpečí. Smeruje to k tomu: 

• Byť realistickejší vo svojich očakávaniach.
• Chápať svoje vlastné limity.
• Porozumieť, kde ležia spúšťače nežiaduceho správania sa a prečo.
• Slobodne sa rozhodovať o svojom rozvíjaní a napredovaní. 
• Pestovať otvorenú myseľ a srdce, čo vedie ku komplexnejšiemu pohľadu na vlastný život. 

Vyberte si na svoj rast toľko pomoci, koľko sa vám bude žiadať

Keď máte pocit, že „presmerúvanie k sebe“ je naozaj veľmi ťažké, nebuďte v ňom sami. Vyhľadajte pomoc. Odbornú, kamarátsku, rodinnú. Chyťte sa podanej ruky. Nie je to hanba – je to statočnosť odokryť svoju zraniteľnosť a priznať si, že tento úsek radšej prejdete s niekým, kto vám bude kryť chrbát. Niežeby ste to nezvládli sami, ale načo sa zbytočne vyčerpávať, keď ušetrenú energiu môžete vložiť do niečoho zmysluplnejšieho. Napríklad do posilňovania dôvery v seba, na sebamotiváciu a udržiavanie odhodlania pre svoje „znovuzrodenie“. 

Príspevok <strong>Čo od vás život chce? Ako mu na to odpovedáte?  </strong> zobrazený najskôr Life koučing.

Stačí byť sám sebou? 

Kľúčová úloha sebaprijatia spočíva v tom, aby sme sa dokázali tešiť z toho, kým sme a nachádzali vo svojom bytí zmysel a uspokojenie. Cesta k sebe nás núti pýtať sa, ako si počíname vo vzťahu k sebe aj k svetu. Chce od nás odpovede, kde je v našom živote presah, po ktorom prahne naša duša, a kvôli ktorému sme tu. Bez odpovedí nejdeme v ústrety sebe, ale sme skôr vlečení tým, čo na nás tlačí zvonka. 

Sebareflexiou k lepšiemu JA

K tomu, kým chceme byť, sa vo svojom živote vzťahujeme. Podľa toho si vyberáme hodnoty, ktoré vyznávame. Naše lepšie JA si pýta svoj nelimitovaný priestor s rešpektujúcimi hranicami. Vieme mu ho poskytnúť sebareflexiou. Je tým nástrojom, ktorý nám umožňuje úprimne sa obrátiť k svojim pocitom, myšlienkam, ašpiráciám a postojom, aby sme mali jasnejšie vo svojom rozhodovaní a snažení. 

Sebareflexiu možno označiť za akúsi osobnú analýzu, ktorá človeku pomáha stať sa takým, akým chce byť. Zároveň je kľúčom k sebauvedomeniu. To pomáha sebapoznaniu a celé sa to prepojí do sebaistoty. Keď poznáme svoju hodnotu, nepodliezame ju, ani ju falošne nepreceňujeme. 

Osem sfér, ktoré potrebujeme preskúmať

Profesor psychológie Gregg Henriques vymedzil základné oblasti sebareflexie. Sú to tie, ktoré sa podieľajú na vytváraní obrazu človeka o sebe samom, a zároveň vytvárajú priestor skúmať, v ktorej rovine sebazdokonaľovania sa potrebuje rozvinúť. 

Pri hľadaní kľúčových odpovedí pre ďalšie smerovanie je užitočných týchto osem „poznaní“ týkajúcich sa: 

1.         rodinnej a vlastnej vývinovej histórie,

2.         svojich prianí, motivácie, potrieb a emócií,

3.         svojich obrán a spôsobov ako zvládať kritiku,

4.         silných a slabých stránok,

5.         vlastných hodnôt, presvedčení a svetonázoru,

6.         zmyslu svojho života,

7.         spätnej väzby od druhých, 

8.         rodného kultúrneho prostredia.

Sebarozvojom k dobrému životu 

Keď máme odpovede, ktoré potrebujeme, prepracujeme sa k tomu, že by nás C. Rogers, jeden z najvýznamnejších humanistických psychológov, popísal ako „plne fungujúcu osobu“. Tá smeruje k tomu: „Byť tým JA, ktorým človek naozaj je“. Tvrdil, že „dobrý život je proces, nie stav bytia. Je to smer, nie cieľ cesty. Smer, ktorý tvorí dobrý život, je ten, ktorý si zvolí celý organizmus (JA), keď má psychologickú slobodu ísť ktorýmkoľvek smerom.“

C. Rogers zaviedol výraz „dobrý život“ a popísal jeho znaky: 

• otvorenosť voči prežívaniu, kedy nie sú ohrozujúce zážitky popierané,
• vzrastajúca existenciálna kvalita žitia, prejavujúca sa plným žitím v každom okamihu, s neobmedzenosťou voči prežívaniu tu a teraz, s objavovaním možností riešiť situácie,
• posilňovanie dôvery vo svoj organizmus, v seba samého, v schopnosti uspokojiť všetky potreby rastu, ako sú láska, priateľstvo, vzťahy, sebaaktualizácia, 
• rozvíjanie tvorivého sebavyjadrenia pre naplnenie svojho života, citlivá vnímavosť voči vlastnému prežívaniu premietajúca sa v dôveru v seba.

Našli ste tieto znaky vo svojom živote? Dali by sa ešte väčšmi posilniť a rozvinúť? V čom konkrétne? Zapíšte si svoje úvahy, urobia vám dobrú službu pri zadefinovaní si toho, ako si ďalej pre seba dobre vyberať. 

Kvalitný život sa nedá kúpiť, ale nie je zadarmo

Všetko úsilie venované procesu „dobrého, kvalitného života“ si od nás vyžaduje poriadne zabrať a rásť, uskutočniť zo svojich možností čo najviac. Rogers vystihol tento proces sebauskutočnenia krásnym vyznaním: „Na ľudských bytostiach je nesmierne vzrušujúce to, že keď je jednotlivec vnútorne slobodný, zvolí si ako dobrý život práve tento proces stávania sa samým sebou.“

My si vyberáme, akými chceme byť

• Našou prácou, činnosťou a postojmi vždy prispievame k istej zmysluplnosti. Denne robíme rozhodnutia, ktoré majú vplyv na naše budúce konanie. Rozvojom svojich možností získavame dôstojnosť a rešpekt voči sebe.  
• Bez zmyslu pokojne prežijeme – avšak s tým, že vtedy prežívame, nie žijeme! Lenže nežijeme, aby sme prežili, ale aby sme žili. A nie je to o tom, že by sme potrebovali mať všetko aj nič zároveň. Stačí sa pohybovať v ústrety k podnetnejším a obohacujúcejším zážitkom.
• Najväčšie sebauspokojenie spočíva v našej schopnosti pomáhať iným. Zmysel spočíva v prínose a našej užitočnosti, v žití pre niečo vyššie než pre seba samého. Kľúčom k nájdeniu naozaj hlbokej radosti je uvedomenie si toho, že sme prepojení s ostatnými.
• Šťastie je vedľajší produkt naplneného života. Keď chodíme proti sebe, zvádzame vnútorný boj a kopí sa nám frustrácia. Z tej nespokojnosti nemôže vzísť radosť. Keď žijeme v súlade s vlastnými hodnotami, presvedčeniami, potrebami a cieľmi, máme všetko potrebné na vybudovanie si života, ktorý nám prinesie naplnenie a uspokojenie. 

Príspevok Seba nevyrábame ani nevymýšľame. Seba stvoríme! zobrazený najskôr Life koučing.

Každý z nás sa minimálne raz denne ocitne v interakcii so sebou alebo s ostatnými, keď zvádza „boj o prežitie“. Našťastie, nie pravý, ale aj tak dostatočne stresujúci a vyčerpávajúci. Volám to povláčenie „sociálnou búrkou“, keď sme vystavení konfliktom, nepochopeniu, manipulácii, agresivite, arogancii, neúcte, neakceptácii, netolerancii. Nejaká časť z nás je po takomto otrase zmätená, zasiahnutá, premočená, zničená.

Sociálnym búrkam sa nedá celkom vyhýbať, ale môžeme sa lepšie „obliecť“. Napríklad do „užitočnosti“, ktorá celkom dobre odpudzuje deštrukciu takýchto búrok. Je to prosté – byť sebe aj ľuďom užitočný, prínosný, obohacujúci, inšpiratívny, podporný, pozitívny – znamená šíriť radosť. Tá dokáže s ľahkosťou nahrádzať strach. Keď máme o trochu viac odvahy než strachu, tak sme väčšmi v pohode a výkyvy znášame ľahšie. Prípadne ich začneme vnímať omnoho skôr, než naberú rozmer tornáda.

Príspevok Prežitie v sociálnych búrkach. Číta Robert Roth. AUDIOBLOG zobrazený najskôr Life koučing.

 Zmysel života sa nevyrába ani nevymýšľa

„Človeka možno obrať o všetko okrem jedinej veci: poslednej z ľudských slobôd – možnosti vybrať si za daných okolností vlastný prístup, vybrať si svoju vlastnú cestu.“ Sú to slová Viktora Frankla, psychiatra a človeka, ktorý prežil holokaust. Vo vyhladzovacích táboroch zažil des a všimol si to, že ľudia reagovali na svoju situáciu rôzne. Niektorí dokázali uniknúť z hrôzy daného okamihu do radosti v minulosti a nádeje v budúcnosti. Spomínal, ako aj v tej najväčšej hrôze vybiehali väzni zo svojich barakov len preto, aby uvideli západ slnka, v úžase hľadeli na oblohu a nechali na seba pôsobiť jej krásu. Ešte aj v situáciách, keď bola smrť blízko, život hrozný a budúcnosť sa zdala beznádejná, si stále udržiavali jednu oblasť svojho života, nad ktorou mohli cítiť nejakú kontrolu: boli to ich myšlienky a pocity.

 Ostrý obraz hmlistej zmysluplnosti nám je nanič

Niekedy sa naše snaženie po pátraní v sebe samých podobá očakávaniam voziť sa na lúke na eskalátore. Postaviť sa tam dá, lenže aký by to malo zmysel?

Antoine de Saint-Exupéryvo svojej Citadele vraví, že zmyslom života je stať sa sám sebou. Aké jednoduché a zložité zároveň. Začať sa dá prosto – cez pochopenie samého seba. To nám pomáha zamerať ohnisko svojho vedomia na vlastné vnútro, kde nájdeme všetky potrebné indície na odpovede určujúce naše smerovanie.

 Pomôcť môže aj nasledujúcich päť otázok:

Ako dobre poznáte samých seba?

Čo je to, čo chcete, potrebujete, čo vám robí radosť? Ako tomu prispôsobujete život okolo seba? Nájsť zmysel života je o dobrom poznaní samých seba. Poznať nielen svoje silné stránky, ale vedieť prijať a chcieť zmeniť aj tie slabé.

Kľúčová úloha sebaprijatia je, aby ste sa dokázali tešiť z toho, kým ste a nachádzali vo svojom bytí uspokojenie. Máte v sebe jednu zásadnú „zložku“ pre zmysluplný život, a tou je uplatnenie vašich silných stránok na podporu konania dobra… v službe niečomu, čo vás presahuje.

Čo zbožňujete?

Čo je to, o čom keď s niekým hovoríte, tak o tom rozprávate s vášňou a iskrou v oku? A ste schopní o tom vykladať dlhé hodiny? Po čom ste v detstve túžili a odložili to na neskôr? Na čo zo svojich vášní z čias bezstarostnosti ste zabudli? Rozpomínanie a hľadanie cesty k tomu, aby ste svoj čas, energiu a pozornosť venovali niečomu, pri čom strácate pojem o čase vás povedie k radosti a dobrým pocitom. Tie viete zúročiť vo veciach, ktoré chcú plné nasadenie a celé vaše srdce.

V čom ste dobrí?

Nemám na mysli nejakú vašu geniálnu schopnosť. Väčšina z nás ju nemá a nepotrebuje. Každý disponuje kombináciou schopností, ktorými dokáže zapôsobiť. Popýtajte sa ľudí okolo vás. Zbierajte spätnú väzbu na seba z rôznych zdrojov, aby vám vyšiel celkový obraz toho, ako vás vnímajú ostatní. Bude to zároveň cvičenie na bytie v mimo komfortnej zóne, lebo sa bojíte, čo sa o sebe dozviete. Zvyčajne samé prekvapivé a skvelé veci. Vnímate aj vy seba rovnako? Keď spochybňujete, či sa iní nemýlia, veď nie ste takí šikovní, dobrí, múdri… venujte pozornosť svojej sebadôvere a sebavedomiu. Ak si málo veríte, bude vám chýbať odvaha púšťať sa do nových vecí.

Žijete v súlade so svojimi hodnotami?

Tak objavíte šťastie ako vedľajší produkt života, ktorý vám dáva zmysel. Keď „chodíte“ proti svojim hodnotám, zvádzate vnútorný boj so sebou a kopí sa vám frustrácia. Z tej nespokojnosti nemôže vzísť radosť. Keď žijete v súlade s vlastnými hodnotami, presvedčeniami, potrebami a cieľmi, máte všetko potrebné na vybudovanie zmysluplného života. Chce to už len odhodlanie, vytrvalosť a húževnatosť pátrať po tom, aká je vaša úloha a nedať sa odradiť, keď niečo nevyjde na prvý pokus.

 Robíte to, čo má zmysel pre vás, a nie pre niekoho iného?

Bez ohľadu na scenár, ktorý vám chce niekto ponúknuť, nikdy sa nevzdávajte svojej slobody vybrať si vlastnú odpoveď a zaujať svoj postoj. Ste skonštruovaní tak, že potrebujete k svojmu životu tvorivosť, úspechy, pocit naplnenia. Pokým vám z toho, čo robíte, „nechodia“ tieto hodnoty, potrebujete sa otvoriť zmene a experimentovať ďalej. Niekedy neobjavíme všetky svoje schopnosti v jednom pokuse. Len čo si začnete zariaďovať život podľa svojho srdca, budete vnímať hlbší zmysel mnohých každodenných situácií. To sa postará o to, aby rástlo vaše nadšenie zo života. Ono vás povedie, kam túžite.

Príspevok Päť otázok nápomocných pri objavovaní zmyslu života zobrazený najskôr Life koučing.

Štúdie na Harvarde potvrdzujú, že životný postoj je omnoho dôležitejší než inteligencia, vzdelanie, talent alebo šťastie. Postoje ovplyvňujú až 85 % životných úspechov, zatiaľ čo zostávajúcich 15 % je vecou schopností. Za postoj sa pokladá duševné rozpoloženie a spôsob, ako myslíme, rovnako ako všetko to, čo sa odohráva vo vnútri človeka na emočnej úrovni.

Postoje nás poháňajú dopredu k víťazstvám, alebo ťahajú k porážkam. Sú našou oporou na každom kroku a sú tým, čo ostatní vnímajú ako našu vnútornú osobitosť: postoje nás popisujú a definujú, prostredníctvom nich interagujeme so svetom.

Dokážem ľuďom pomáhať práve preto, že sú ochotní meniť svoje neefektívne postoje a nahrádzať ich takými, ktoré im vnesú do života viac zmysluplnosti, a tým aj šťastia a úspechu. Za úspešných považujem všetkých, ktorí idú v rámci svojich schopností za najvyšším cieľom a vydávajú pritom zo seba to najlepšie.

Keby som mala charakterizovať, čo je príznačné pre úspešných ľudí, tak by som to zhrnula do týchto šiestich postojov:

1. Berú život taký, aký je – so všetkými komplikáciami a náročnými úlohami. Skôr sa mu prispôsobujú, než by sa sťažovali. Preberajú zodpovednosť za svoj vlastný život namiesto toho, aby obviňovali druhých alebo sa vyhovárali. Radujú sa zo života, berú ho ako dar a užívajú si ho naplno. Prijímajú aj jeho negatívne stránky, väčšmi sa však zaoberajú tým, čo im ponúka, aby si zobrali to, čo sami chcú. Hľadajú v druhých ľuďoch aj v okolitom svete dobro a zvyčajne ho aj nachádzajú. Na život nazerajú ako celý rad príležitostí a možností, ktoré sa oplatí preskúmať.
2. Budujú si zdravé medziľudské vzťahy – dokážu vnímať potreby a city ostatných. Sú ohľaduplní a zdvorilí. Dokážu inšpirovať ostatných k tomu, aby prejavovali to najlepšie v sebe. Hodnota vzťahovosti je pre nich kľúčová a uprednostňujú ju pred inými vecami. Vedia, že bez naplnených vzťahov by nemohli žiť zmysluplný život. Súautentickí a samými sebou, k čomu podnecujú aj ostatných.
3. Majú zmysel pre smerovanie – vedia kam idú a prečo. Stanovujú si ciele a méty. Keď ich dosiahnu, vytýčia si ďalšie – v súlade so svojimi hodnotami a presvedčením. Radi prijímajú aj náročné úlohy, berú ich ako príležitosť vystúpiť mimo svoju komfortnú zónu a prekročiť vlastné hranice.
4. Túžia po nových poznatkoch – o živote, o svete, o sebe samých. Učenie je pre nich radosť, nie povinnosť. Neustále obohacujú svoj život novým poznaním a sebazdokonaľovaním. Sú otvorení novým možnostiam a experimentujú. Neobávajú sa riskovať, lebo vedia, že tak môžu veľa získať.
5. Sú činorodí – dokončujú, čo začali, pretože sa neboja húževnato pracovať. Lenivosť sa snažia pokoriť, lebo vedia, že ňou márnia čas. Majú sa na pozore pred stereotypom a neustále hľadajú nové zážitky, ktoré im pomáhajú posúvať sa v ústrety tomu, čo sýti ich potenciál. Využívajú tvorivosť, aby mali odstup a nadhľad.
6. Ctia si mravnosť a sú etickí – vedia, že poctivosť je jednou z najdôležitejších súčastí charakteru dobrého človeka. V osobnom i profesijnom živote sa riadia hodnotami rešpektu, úcty, akceptácie a tolerancie.

P.S. Autor tohto prehľadu nie je známy, ale sedí to na 100 %

ŠANCE NA ÚSPECH

Neurobím to: 0 %

Nedokážem to urobiť: 10 %

Neviem ako to urobiť: 20 %

Chcel by som to urobiť: 30 %

Chcem to urobiť: 40 %

Myslím, že by som to mohol urobiť: 50 %

Môžem to urobiť: 60 %

Myslím, že to dokážem urobiť: 70 %

Dokážem to urobiť: 80 %

Robím to: 90 %

Urobil som to: 100 %

Príspevok Šesť postojov vedúcich k úspechu zobrazený najskôr Life koučing.

Pocit šťastia sa umocňuje iba keď žijeme medzi šťastnými ľuďmi. Denne tak stojíme pred výzvou, aby sa vymaniť z „obyčajnosti“ a vydať zo seba to najlepšie. Pre dobrý pocit zo seba a pre dobrý pocit z toho, že život patrí nám všetkým a my môžeme prispievať k jeho naplnenosti a zmysluplnosti.

Už len tým, že nebudeme kĺzať iba pohodlne po povrchu, ale zalovíme aj hlbšie v sebe a vydolujeme niečo, čo bude mať väčšiu hodnotu od všednosti…

Hoci tým, že venujeme čas a lásku, v ktorých je vždy aj kúsok nášho srdca…

Príspevok Zaloviť hlbšie v sebe zobrazený najskôr Life koučing.

Pravdaže, dobre vieme, že si máme dať pozor na to, čo je to, čo si skutočne želáme. Moja skúsenosť ukazuje, že než si začneme v želaniach robiť poriadok, potrebujeme urobiť niečo významné. Postaviť sebalásku do epicentra svojej životnej filozofie. Bez sebaprijatia a spokojnosti so sebou si nevieme želať bezvýhradne. Lebo aj samých seba podmieňujeme neustálymi požiadavkami. Môžem sa mať rád, zaslúžiť si, oceniť sa… až keď… sa zbavím toho ohyzdného muffinu (rozumej tuk okolo brucha). Sebaláska však nenaskočí sama od seba iba preto, že nadobudnem vysnívané brucho, získam vytúžený post, alebo si nájdem dobrého muža…

Nepotrebujete sa meniť kvôli tomu, aby ste zapadli do nejakých metrík určených aktuálnymi trendmi. Ani získať niečo, čo z vás urobí lepšieho človeka. Ani nič špeciálne urobiť či dokázať. Potrebujete sa meniť kvôli sebe a pocitu zo seba. Nájsť dôvody, vďaka ktorým sa vaša sebaláska začne rozvíjať, aby ste mohli cítiť spokojnosť. To je hlavný dôvod vášho snaženia, než príde na vyplnenie želaní. Než nenadobudnete dostatok sebalásky, nikdy nebudete počúvať samých seba, pretože si nebudete veriť. Preto aj vaše želania budú závisieť od toho, či vám ich niekto odobrí a schváli. A nikto nevie lepšie ako vy sami, čo je pre vás dobré a čo skutočne potrebujete.

Príspevok Kvôli čomu sa nám oplatí meniť? zobrazený najskôr Life koučing.

Keď chceme vec vyriešiť rýchlo a bezbolestne, chňapneme po ňom. Lenže život nepozná okamžité riešenia. Pozná len neochabujúcu a nezdolnú silu, ktorá je potrebná na to, aby sme to nevzdali. Keď si povieme, že nájdeme spôsob, ako to zvládneme, aj keď to nebude ľahké, riešenie sa dostaví.

Mám odporúčanie, ktoré nie je veľmi populárne. Čeliť problémom možno aj tak, že sa „stačí“ uviesť do pohybu a začať na sebe „zľahka“ pracovať. Prízvukujem svojim klientom, že ambícia dosahovania dokonalosti je zotročujúca. Dokonalosť je v skutočnosti nedostihnuteľným ideálom. To, čo funguje spoľahlivo, je postupná zmena postoja a správania. Pri nich nevyjde na zmar ani jeden krok. Každý jeden totiž vedie k tomu, že si na rast zvykáme a stáva sa omnoho zaujímavejším, než zotrvávanie v tom, s čím nie sme spokojní.

Tam, kde sa nedeje zmena, nemožno nič nové nájsť. Preto dávam za pravdu E. C. Stantonovej, ktorá tvrdí, že: „sebazdokonaľovanie je vyššou povinnosťou než sebaobetovanie.“

Príspevok Zmenou postoja zmeníme takmer všetko zobrazený najskôr Life koučing.

Príspevok Sebazdokonaľovanie je vyššou povinnosťou než sebaobetovanie AUDIOBLOG (90 sekúnd) zobrazený najskôr Life koučing.

Premýšľali ste niekedy nad tým, ako zneje váš osobný príbeh? Keď o sebe rozprávate, čo dávate zo svojho sveta ostatným na vedomie?

Príbeh je veľmi účinný nástroj

Príbeh dáva tvar všetkému, čo sme zažili. Sami sebe aj ostatným rozprávame príbehy o tom, kto sme, čo sa nám prihodilo a aký je svet okolo nás. Náš príbeh je stále s nami – pri každom stretnutí, v každom vzťahu. Práve preto má takú veľkú moc. To, ako na seba v príbehu nazeráme, nás dokáže posilniť a povzniesť, ale aj zraziť k zemi a nanútiť nám rolu obete. Je rozdiel, či rozprávame o svojich zážitkoch ako o katastrofických veciach, ktoré spôsobili, že nie sme tam, kde túžime byť, alebo z pohľadu toho, ako nás to, čo nám prišlo do cesty veľa naučilo, ukázalo nám, čo je pre nás dobré a čo potrebujeme o živote vedieť. To z nás robí ľudí buď s postojom večného kritika a sťažovateľa, alebo človeka vďačného a pokorného, ktorý hľadá možnosti.

Čo všetko taký príbeh dokáže?

Každý má to šťastie, že nad svojim príbehom má absolútnu moc. Má ho len a len vo svojich rukách. Pravdaže, zavše sa stretneme s niekým, kto sa nám bude snažiť „predať“ vylepšenú verziu, ale rýchlo nám dôjde, že je to nanútené. To, s čím sa stotožníme a považujeme za autentické vychádza iba zvnútra nás samých, o tom nemá nikto rozhodovať. Hlavne preto, že náš príbeh priamo ovplyvňuje naše myslenie. A keby len to, on ho zároveň utvára a vplýva ním tak na naše vnímanie. A naše vnímanie má vplyv na naše rozhodnutia. A naše rozhodnutia majú vplyv na naše činy. A naše činy sú v konečnom dôsledku náš osud.

Pozrite sa na svoj život inými očami a prepíšte svoj príbeh

Keď uvažujete nad tým, ako zmeniť scenár vášho života, sústreďte sa na to, ako veci interpretujete. Aké pre vás sú, keď o nich premýšľate a hodnotíte ich? Aký význam a hodnotu im pripisujete? Trefná paralela je v príbehu o riziku zo Slepačej polievky.

 V úrodnej jarnej pôde ležali bok po boku dve semienka.

Jedno z nich povedalo: „Chcem rásť! Chcem svoje korienky zapustiť hlboko do zeme podo mnou a vyhnať klíčky cez kôru zeme nado mnou … Chcem rozvinúť svoje krehké púčiky a oznámiť tak príchod jari … Chcem, aby moju tvár zalievalo teplo slnka a moje lupienky ovlažila ranná rosa!“

Semienko teda vyrástlo.

Druhé povedalo: „Mám strach. Ak moje korienky pošlem dole do zeme, neviem, na čo v tom tmavom neznáme narazia. Keď si budem raziť cestu cez tvrdú vrstvu nado mnou, môžem si poškodiť krehké klíčky… a čo keď vonku otvorím svoje púčiky a slimák ich zožerie? A keď sa budú otvárať moje kvietky, príde nejaké dieťa a odtrhne mi ich. Nie, radšej tu počkám, tu je to zatiaľ bez rizika.“ A tak čakalo.

Po dvore chodila sliepka a vyhrabávala si potravu. Našla semienko a okamžite ho zožrala.

Odkaz z príbehu je jasný: Tých z nás, ktorí odmietajú riskovať a rásť, život prehltne.

S praním podporných a výživných jarných dní, ktoré vám dodajú veľa impulzov pre odvahu a chuť rozvíjať vlastný životný príbeh tak, aby ste rástli v niečo úchvatné, na čo ste hrdí :-)

Vaša Janette

P.S. Merať vás podľa vašich najmenších skutkov je ako posudzovať silu oceánu podľa krehkosti jeho peny na vlnách. Súdiť vás podľa vašich neúspechov je ako súdiť ročné obdobia za ich premenlivosť. Chalíl Džibrán

Príspevok Vytvorte si osobný príbeh, vďaka ktorému vyrastiete zobrazený najskôr Life koučing.

Prečo je také ťažké dodržiavať predsavzatia?

Albert Eistein by vtipne poznamenal: „Teoreticky sú teória a prax to isté. Prakticky nie.“

Pri sprevádzaní ľudí dôverne poznám, aké náročné je dosiahnuť udržateľné sebazdokonaľovanie. Je to s ním skutočne ťažké – aj tí najdisciplinovanejší a najúspešnejší ľudia pri sebazdokonaľovaní stroskotajú. Avšak, nevzdajú to, hľadajú stále nové spôsoby ako so sebou vyjednávať a neuhýbať, pestovať debadisciplínu a zotrvať v pozitívnych návykoch.

Rada od firmy Nike by vás povzbudila, že ak sa cítite neistý, nemajú vám to za zlé. „Len to robte častejšie.“ Je to taká naša ľudská prirodzenosť, že sa oveľa viac vyžívame v tom, že sa ponosujeme na nedostatok niečoho (času, pohybu, peňazí…) namiesto toho, aby sme hľadali spôsoby, ako tento problém vyriešiť.

Ako teda na to?

Skvelým tipom sú mikropredsavzatia. Sú to ucelené a pevné záväzky, ktoré majú upevniť nejaký cieľ v správaní a okamžite priniesť osoh. Nepotrebujete chcieť od seba zaraz veľké veci typu budem zodpovednejší, organizovanejší, efektívnejší… Potrebujete si nastaviť malé, postupné kroky, aby ste v každodennosti vykázali pre dobrý pocit zo seba ten druh činorodosti, ktorý vás dovedie bližšie k tomu, po čom túžite. Zmyslom je robiť, hoci malú aktivitu tak často, až sa z nej vypestuje návyk vedúci k stabilnému postoju. Potom sa dá pridať ďalšia aktivita, zmysel je v postupnosti, nie v urýchľovaní.

Príbeh zo života

Vyhľadala ma mladá žena, povedzme Janka, ktorá je zvyknutá pracovať 12-14 hodín denne. Neprišla preto, aby som jej dohovorila, aké to bude ma pre ňu následky. Hľadala spôsob, ako si dovolí nechať nejaký čas aj pre seba, lebo prioritu tvorí práca, ktorá jej uspokojuje väčšinu potrieb. Rozum ju vystríhal, že keď to neurobí, môže sa odpáliť a to ju primälo premýšľať nad tým. Hoci pocitovo mala chuť naďalej veľa pracovať, lebo jej to nateraz prináša efekt. Odhodlanie pracovať menej sa jej nijako nedarilo presadiť v praxi. Vždy bolo niečo dôležitejšie a naliehavejšie, než jej voľnočasová aktivita. Jankina prirodzená tendencia odvádzať prácu na 100 a viac percent sú mocnejšie, než dovolenie si poľaviť. Spoločne sme skúmali, akú malú zmenu, hoci nepatrnú by ocenila, keby sa v súvislosti s jej neexistenciou voľného času niečo zmenilo. Uvedomila si, že keby obmedzila tlak na seba, že musí nepretržite podávať vysoký výkon, uľavilo by sa jej. Začala s 10 minútami večerného „ničnerobenia“ denne. Pozostávali v tom, že si v hlave zoradila, aký mala deň, zapísala si 3 krátke vety, za čo je vďačná a poskúmala najintenzívnejší pocit z dňa – ako jej s ním bolo a čo jej chcel povedať. Chcela od seba na začiatok iba toto jediné – počas 10 minút sledovať svoje myšlienky, zatriediť si ich a na druhý deň urobiť opäť to isté. Deň za dňom, než prešiel týždeň, druhý, tretí a ani nie do mesiaca u Janky nastala zmena priorít, ktorá podporila jej nový zvyk – začal sa diať akoby automaticky. Vďaka nemu sa začala meniť aj jej predstava o sebe samej. Zbadala, že nový spôsob prístupu k času voči sebe z nej robí iného človeka. Začala sa stotožňovať s novým správaním a začala samú seba inak vnímať. Spozorovala, že sa zlepšila a v skutočnosti prešla zmenou.

Janka svoj postoj k predsavzatiu, že by mala mať viacej času na seba po predošlým skúsenostiach prehodnotila. Namiesto veľkého, dlhodobého cieľa, že bude menej pracovať si našla svoju cestu k sebe cez to, že si začala vyčleňovať malé časové rámce, aby sa stišovala a premýšľala nad tým, aké to pre ňu je. Zrazu sa stala prioritou sama pre seba a nechcelo to žiadny radikalizmus, ani vyčerpávajúce súboje so svojím nastavením.

Ponaučenie z krízového vývoja

Práve primerané predsavzatia prinášajú okamžitý a pretrvávajúci úžitok. Je to prosté – úspech v každodennom záväzku nás zmení viac, než príprava na ten veľký dôležitý skutok, ktorý plánujeme toľko, až sa vyčerpáme nerozhodnosťou.

Toľko oslava mikropredsavzatia, lebo je to čin, nie niečo, čo si sľúbite byť, ale niečo, čo si zaumienite urobiť. Nie je to želanie, ale poctivý plán vytvoriť, zmeniť či ignorovať určitý návyk alebo postoj.

Pozitívne návyky sú ako energetická tyčinka

O koľko by bola naša cesta k prosperite istejšia, keby mal každý z nás niekoho, kto by ho konfrontoval so životne dôležitými otázkami a neuspokojil by sa s jednoduchými odpoveďami či výhovorkami. Inšpiratívna analógia je v tomto starom príbehu: Kedysi dávno šiel jeden múdry muž po ceste, keď ho prekvapil samurajský bojovník. Vytiahol meč a povedal: „Kto si? Kam ideš? Prečo tam ideš?“ Múdry muž sa nedal zastrašiť a odpovedal: „Koľko vám platí váš majster?“ Samuraja prekvapilo, že muž neprejavil strach. „Dve zlatky mesačne“, odpovedal. Múdry muž chvíľu premýšľal a potom povedal: „Mám pre vás návrh. Ja vám budem platiť tri zlatky za mesiac, keď ma na tejto starej ceste každý deň zastavíte a budete chcieť, aby som odpovedal na vaše tri otázky.“

Máte už svojho „samuraja“? Hoci len denníkového?

Držím palce a keď budete mať chuť, podeľte sa o svoje malé víťazstvo nad sebou. Rada venujem ocenenie a povzbudenie.

P.S.  Ak sa neviete popasovať s nenáročným predsavzatím, musíte si uvedomiť, že okrem nejakého zázračného veľkého tresku vám už nič nepomôže zmeniť spôsob života. Caroline L. Arnold

Blog si môžete aj vypočuť :-)

Príspevok Hlavné je jednoducho začať – aj v AUDIO verzii zobrazený najskôr Life koučing.