Koho počúvať – hlavu alebo srdce?

Nie je taký človek, ktorého by emócie niekedy neprevalcovali. Ja pri svojom temperamente som bola valcovaná toľkokrát za deň, že som si večer pripadala iba 2D. Trvalo mi, než som porozumela schéme, že namiesto vrhania sa pod valec sa najprv potrebujem dohodnúť s jeho šoférom. Keď mi napríklad pocit zavelí „Uteč!“ alebo „Jedz, nech si spravíš náladu“, spýtam sa najprv na názor rozumu (vodiča valca). Možno mi moja hlava potvrdí: „Áno, áno, presne toto chceš“. Alebo sa spýta: „A čo tvoje odhodlanie byť v plavkách bez skrývania sa?“ Alebo skonštatuje: „Nuž, keď chceš, dobre, ale ponesieš zodpovednosť“. Inokedy mi zase príde, že by som mala, naopak, vypočuť svoj pocit aj napriek varovaniu rozumu. To je vždy, keď už cítim únavu a vyčerpanie, ale hlava mi nahovára, že to ešte vydržím.

Poučenie z krízového vývoja č. 1

Nemusíte slepo počúvať ani svoje pocity ani rozum. Najskôr sa naučte načúvať samým sebe, aby ste vedeli rozlíšiť, čo je to, čo skutočne aktuálne potrebujete a odkiaľ ten hlas potreby vôbec ide. Zvyčajne sa totiž rád maskuje za strach a obavy alebo prehnané nadšenie.

Klapky z očí dolu

V záplave emócií sa ľahko môže stať, že uvidíme len jediné východisko. Naštval ma ten človek? Už ho nikdy nechcem vidieť! Vzdúvajúca sa vlna emócií a obmedzená úloha rozumu potláčajú našu slobodu voľby a bránia nám vidieť celú škálu možných reakcií. Spojením emócií a rozumu sa zvyšujú šance, že svoj život budeme riadiť uvedomelo, bez zbrklostí, extrémov a radikálnych zaprisahaní sa. Najlepšie to ide vtedy, keď sa naučíme nebáť sa vidieť problémy a pustíme sa do hľadania ich riešení.

Poučenie z krízového vývoja č. 2

Musíte sa naučiť vidieť viac možností, ale zároveň nebyť za každú cenu len nekriticky pozitívni. Už „vyrastený“ človek dokáže vnímať svoje pocity, vyberať si k nim adekvátne myšlienky, a potom si vedome zvoliť vhodnú a bezpečnú reakciu – tak pre neho, ako aj pre ostatných.

Dohoda s vnútorným dieťaťom

Ako často dokážete v sebe emócie dusiť, pretože sa bojíte, že ak by ste ich pustili zo seba von, znamenalo by to explóziu hodnú sopky Etny? Dokážete sa naštvať tak, že o tom ostatní nemajú ani tušenia? Máte strach, že by ste niekoho udreli, napľuli niekomu do tváre, kričali alebo sa hádali tak, že by ste navždy pochovali nejaký vzťah? V tom prípade niet inej cesty, než sa naučiť svoje emócie rozlišovať. To „živočíšne“, čo sa z nás derie von, je neraz emócia poznačená strachom zakúseným v detstve, kedy sme nevedeli, čo si počať.

Na šťastné detstvo nie je, našťastie, nikdy neskoro. Nemôžeme síce zmeniť svoju minulosť, ale môžeme si vybrať, ako sa k nej postavíme. Ako veľkí si môžeme dopriať to, čo nám bolo kedysi odopreté. Môžeme nájsť vlastný spôsob, ako zmätenému dieťaťu vo svojom vnútri vysvetliť: „Je úplne v poriadku, že cítiš smútok / hnev / rozčúlenie / stud… Na tom nie je vôbec nič zlé. Mne to nevadí.“ Možno to znie trochu schizofrenicky, ale funguje to. Načúvajte svojmu vnútru. Doprajte svojim pocitom slobodnú existenciu a pokúste sa ich pomenovať.

Poučenie z krízového vývoja č. 3

Každý dospelák už nie je dieťa – teda v zmysle, že by mal na emócie ako bezbranné a bezmocné malé stvorenie reagovať. Vyrástli ste a viete svoje vnútorné dieťa usmerniť tak, aby vás počúvalo. Spôsobov je veľa, potrebujete objaviť ten, na ktorý bude dobre reagovať vaše vlastné dieťa. Dokážete ho tak zbaviť zlých modelov z detstva, kedy bolo usmerňované, ako má „správne“ reagovať bez ohľadu na to, ako to práve potrebovalo.

Na to, aby vás emócie nevláčili kade sa im zachce, sa vám hodia tri lekcie z predmetu emočná inteligencia:

Lekcia prvá

Uvedomte si, že váš pocit ešte nutne neznamená, že sa ním musíte riadiť. Pocit je predsa len pocit. Je také jednoduché, a pritom zložité si priznať: „Teraz sa cítim takto…“ Všimnite si, čo je to za pocit. Emócie, ktoré si pripustíme, sa málokedy zmenia na násilné. Na povrch sa, naopak, najviac derú tie, ktoré potláčame.

Lekcia druhá

Pocit spravidla netrvá viac ako pár minút. Pokiaľ ho prijmete a necháte existovať, vcelku rýchlo odznie. Avšak emócie, ktoré v sebe dusíte, nechápete alebo podceňujete, môžu prerásť na dlhodobo trvajúcu zatrpknutosť a nenávisť.

Lekcia tretia

Keď sami sebe priznáte, čo cítite, zapojíte svoje dospelé racionálne ja a rozhodnete sa, ako zareagovať. Ale pozor! Svoje pocity úprimne prejavujte len sami pred sebou. Až potom sa rozhodnite, ako na ich základe zareagujete. Ak svoje emócie odhaľujete komukoľvek na počkanie, nie je to znak vašej úprimnosti, ale hlúposti.

Aplikačná pomôcka v skratke

Postupnosť je jednoduchá: najskôr precíťte svoj pocit, buďte k sebe úprimní v tom, ako pocit pomenujete, potom zapojte svoju racionalitu a rozhodnite sa, ako zareagovať s tým, že predvídate dopad svojich reakcií, aby ste nezranili ani seba ani druhých.

Univerzálna pomôcka

Získať myšlienkový odstup možno cez myšlienkový filter. Aj myšlienky totiž plodia emócie. Každú myšlienku, ktorú v duchu formulujete, začnite vetou: „Teraz mi zišlo na um…“ Namiesto toho, aby ste si povedali: „Nič sa mi nedarí“, si poviete: „Teraz mi zišlo na um, že sa mi nič nedarí.“

Zachovávať odstup pomáha zakaždým

Naše pocity sú správne, my si ich však zle vykladáme alebo zamieňame, čo nám komplikuje život. Niekedy môže trvať dlhšie, než do seba kúsky skladačky konečne zapadnú. Potrebujeme sa naučiť v duchu si hovoriť: „Aha, dnes cítim toto a toto…“ A snažiť sa identifikovať, čo v nás daný pocit vyvolalo. Aj keď si nebývame istý, môžeme si to priznať: „Cítim sa takto, ale neviem prečo.“ Priznať si emócie totiž ešte neznamená, že sa podľa nich nevyhnutne musíme riadiť. Máme právo ľudí, ktorí nám lezú na nervy v duchu odbiť konštatovaním: „Piješ mi krv, ale na tom predsa nie je nič divného“. Nemusíme ísť hneď takého človeka verbálne alebo fyzicky atakovať. Postačí sa vyznať v spleti svojich najrôznejších pocitov a priznávať im právo na vyjadrenie. Pocity sú vždy v poriadku. V poriadku nebývajú naše reakcie na ne.

Príspevok Získajte emocionálne sebavedomie zobrazený najskôr Life koučing.

Chcete mať pravdu alebo vzťah?

Aj v tom najharmonickejšom vzťahu sa vynoria čas od času temné veci, ktoré sprevádza hnev. Ten druh hnevu, kedy chcete, aby partner trochu trpel. Hlavne vtedy, keď vaše srdce prahne po odplate, lebo mu bolo ublížené a cíti sa ukrivdené. Lenže zotrvať v takomto nastavení znamená, že ideme do deštrukcie proti sebe, proti partnerovi aj celému vzťahu. Bránime sa hádkami a chceme si vybojovať svoju pravdu za každú cenu. To posledné, čo nám príde na um je spýtať sa samých seba, či chceme mať pravdu alebo vzťah. A moment voľby – či už vedomej alebo nevedomej spôsobí, že naša energia ide smerom, kde uprednostníme buď vzťah alebo svoje ego. Ja som presvedčená, a skúsenosti mi to potvrdzujú, že je oveľa lepšie byť šťastný, než mať svoju pravdu.

Príbeh jeden z mnohých

Rozprávala mi žienka, ktorá odišla z nerovného vzťahu s manipulatívnym mužom o tom, ako až z odstupu času dokázala zavnímať mieru toho, ako bola ovládaná. Potrebovala byť mimo prostredia skresľujúceho jej vnímanie, aby si uvedomila, že ju vlastnícky druh lásky zabíja, nie napĺňa. Jej precitanie trvalo viac než rok. Mocný moment nastal, keď sa muž kajal a sľuboval, že všetko bude inak, nech sa vráti. Stačil jej však malý moment v spoločnej debate, kedy si presadzoval tvrdo svoj názor a popieral ten jej. Vtedy jej došlo, že jeho povaha sa nezmenila, lebo on nič nezmenil na svojom postoji. Vždy bol zvyknutý ľudí ovládať a rozhodovať za nich. Vždy mal svoje pravdy, ktoré presadzoval na úkor iných. Nikdy nepripúšťal, že niekto to môže a chce mať inak. Variácie tohto postoja sú prítomné v mnohých vzťahoch, ani tam nemusí byť prítomná nejaká osobnostná porucha. Pre partnerov v takom vzťahu je príznačné, že zvádzajú súboj o to, kto z koho. A to je zamínované pole.

Mať vždy pravdu vzťah zabíja

Trvať na svojej pravde je v podstate zlozvyk. Prejavuje sa tým, že človek je nadmieru kritický v emočne vyhrotených situáciách. Poznáte to – viete, že to, čo chcete povedať len prileje olej do ohňa a v duchu si prisaháte, že radšej zostanete ticho. Napriek tomu je to silnejšie ako vy a nájde si to cestu von. Má to na svedomí podvedomý program – pretože váš vnútorný hlas jednoducho vie, že máte pravdu a váš partner sa mýli. Tieto výbuchy sa ťažko ovládajú, ale dajú sa prekonať prostým uvedomením si – chcem mať pravdu, alebo chcem ľúbiť? Treba v tom sebareflexívnom vnímaní vytrvať a brať to ako tréning. Uvedomiť si to vždy, keď sa pristihnete pri tom, že vás ovláda starý program nadobudnutý v detstve, keď ste sa v takých situáciách ocitali pri svojich rodičoch.

Sebaovládanie ako cesta

Zameriavať sa na to, že netreba mať za každú cenu pravdu znamená popracovať na sebakontrole. Zmyslom nového, užitočnejšieho a emočne nevysiľujúceho programu je presunúť viac energie do srdca, aby ego toľko nevyskakovalo a nemalo potrebu dokazovať svoju nadvládu. Vždy, keď sa vám podarí byť väčšmi v srdci, zákerná kritická vyčítavosť sa premení na energiu bezpodmienečnej lásky. Lebo potlačiť v sebe impulzy sebeckosti a dominantnosti a uprednostniť radšej toho milujúceho partnera ukrývajúceho sa vo vás, je tá najlepšia stratégia pre naplnený vzťah.

Nový rituál ako ochrana

Viete si zaviesť namiesto hádania o to, kto má pravdu, lepší dobrozvyk, ktorý sa ideálnom prípade stane ritualizovaný. Keď sa schyľuje k hádke, ktorá sa podobá na mnohé jej klony a nič zásadné sa ňou aj tak nevyrieši, oplatí sa zostať ticho a nadviazať spojenie dotykom. Nadviazanie spojenia znamená, že v tej chvíli nie je kľúčové, ako biedne sa cítite a ako veľmi prežívate to, že vám partner chce ublížiť. A hoci vás ide umučiť túžba po tom, aby partner tiež trpel, jednoducho si sadnete vedľa neho a bez rečí nadviažete spojenie, kde nebudú treba slová. Takéto prepojenie spôsobí, že všetko sa vyrieši rýchlejšie, lebo v hre budú srdcia, nie egá. Podmienkou však je, že sa dotýkate – kolenami, ramenami a dlaňami. Bez dotyku by ste tam len tak sedeli a dusili v sebe hnev.

Ešte jeden spôsob, ako netrvať na tom svojom

Kedykoľvek vy alebo váš partner cítite, že je potrebné hovoriť spolu o určitých hnevlivých pocitoch, choďte spolu do vane. Pripadá vám to bláznivé? Každopádne to funguje, dajte tomu šancu a vyskúšajte to! Posaďte sa do vane čelom k sebe. To je pravdepodobne to najlepšie prostredie, v ktorom môžete hovoriť o pocitoch hnevu. Je totiž celkom ťažké vstať, utiecť do vedľajšej izby a buchnúť dverami. „Vaňové usporiadanie“ strhne všetky bariéry medzi vami.

Nevidieť zázrak v sebe značí nevidieť ho ani vo vzťahu

Keď už máte niečo nažité, skúsenosti vás naučili, že pokým sa nevyrovnáte s vlastnými problémami, nie ste na lásku pripravení. V zajatí ľutovacieho sa módu s nekončiacimi monológmi o tom, ako vám niekto ublížil, si pritihanete iba niekoho do závislého vzťahu. To, čo vás trápi totiž vstupuje do vzťahu spolu s vami. Nebude tam sloboda, ani integrita, iba zúfalá túžba po niekom, kto by vás zachraňoval. Lenže to potrebujete urobiť pre seba vy sami, aby ste boli na seba hrdý, že ste sa dokázali odučiť niektoré vzorce správania a staré programy, ktoré vás zneslobodňovali.

Ako by povedal Sri Chinmoy Ghose: „Pravda je vo všetkom, ale láska je všetko.“

Vaša Janette

Príspevok Ako zákernú kritickú vyčítavosť meniť na energiu lásky zobrazený najskôr Life koučing.