1. Rozhodujte sa chladnou hlavou, no nepodceňujte emócie

Emócie nám pomáhajú rozhodovať sa v neprehľadných situáciách a v momentoch, keď musíme vyberať z množstva informácií a na dôkladnú analýzu skrátka nie je čas. Racio nám zase poslúži pri jednoduchších rýchlych rozhodnutiach. Spoľahlivá metóda pri zložitých dilemách je získať všetky informácie, zveriť ich podvedomiu a nechať ho istý čas nezávisle pracovať. Na niektoré rozhodnutia sa potom stačí vyspať. Správne sú tie rozhodnutia, pri ktorých zachováme chladnú hlavu. Keď je človek v moci pokušenia, pod vplyvom silných emócií alebo nátlaku, ktorý hlavu rozžeraví, idú všetky jeho najlepšie zámery bokom. Oplatí sa poznať spôsoby chladenia vlastnej hlavy – starajú sa o lepšie rozhodnutia o svojich prioritách.

Pozor na unavený mozog, lebo má sklon robiť veci, ktoré vyžadujú menší výber a nesú so sebou menšie riziko. To znamená, že prepracovaný, vyčerpaný mozog nedokáže zvoliť správne. Oplatí sa preto rozhodovať, pokým je mozog svieži, nie pri veľkej záťaži, napätí a preťažení.

2. Umlčte vnútorného záškodníka

Dôvodom, prečo sa niektorí ľudia nedokážu rozhodnúť, môže byť nedostatok sebadôvery. Človek sa bojí zlyhania a neúspechu a to mu bráni trúfnuť si a odvážiť sa. Veľkú rolu zohráva aj strach zo zmeny. Sme tvorovia zvyku a akákoľvek zmena, hoci pozitívna a očakávaná, je pre nás záťažou. Radšej teda zostávame v známom trápení, než by sme sa odhodlali k skoku do neznámych vôd, tobôž keď sme konzervatívne typy a nemáme radi vybočovanie zo zabehnutých koľají.
Zneistenie spôsobujú aj pochybnosti o správnosti vnútorného hlasu. Nie sme naučení pripísať význam vlastným pocitom a tušeniam.
Evolučne to však máme zakotvené, čo v nás často vyvoláva zmätok. Pri sprevádzaní klientov zažívam „vnútorného záškodníka“. Tak zjednodušene volám obavy, ktoré bojkotujú rozhodovanie. Úzko spolupracujú s vnútorným kritickým hlasom a udržiavajú status quo. V realite to potom často vyzerá tak, že keď urobíme jeden krok dopredu, vrátime sa pre istotu o dva späť, pretože čo ak… 

Tam sa naša predstavivosť rozbehne a vyrobí zo päť katastrofických scenárov. Čiže prajeme si zmenu, ale zároveň ju sabotujeme a potom musíme riešiť vnútorný nesúlad, lebo nás sa dostaneme do začarovaného kruhu.

3. Zozbierajte všetky informácie, no neanalyzujte príliš

Efektívne rozhodovanie treba začať presným určením podstaty problému, ktorý sa usilujete vyriešiť. Dilemu, krízu alebo problém sformulujte do podoby otázky. Mám odísť z práce? Mám sa presťahovať? Mám zotrvať v momentálnom vzťahu alebo ho ukončiť? Vytvorenie správnej otázky pomáha, pretože veľa zložitých problémov je popretkávaných vedľajšími a vnútornými rozptýleniami a odbočkami.
Potom je to proces postupného skúmania, ktorý sa začína zabezpečením všetkých informácií, ktoré sa problému týkajú.
Netreba to však prehnať, stačí dostatočné množstvo, aby ste mali celkový obraz. Keď máte pocit, že už máte aký-taký obraz, ale stále vás to vháňa do ďalšieho zisťovania, bude to pravdepodobne iba tendencia odložiť rozhodnutie. Ďalším krokom je zváženie a prehodnotenie informácií, ktoré máte k dispozícii.

Do hry vstupuje správny úsudok, zdravý rozum a kritické myslenie vedúce k analýze. V tomto štádiu treba brať do úvahy všetky zozbierané informácie a porovnať ich so svojimi vnútornými hodnotami – nádejami, cieľmi, snami a potrebami.

4. Skúste pravidlo „troch desiatok“ Suzy Welchovej

Spočíva v tom, že si položíte tri otázky:

• Aké budú pri hľadaní riešenia problému dôsledky každej možnosti o desať minút? 
• O desať mesiacov? 
• O desať rokov? 

Nejde o presný čas, počet dní či mesiacov. Prvá desiatka označuje „práve teraz“, teda o minútu, hodinu alebo o týždeň. Druhá desiatka predstavuje čas v blízkej budúcnosti, keď sa začne prejavovať počiatočná reakcia na vaše rozhodnutie a dôsledky možno reálne predpokladať. Tretia desiatka reprezentuje vzdialenú budúcnosť, ktorú si možno predstavujete len hmlisto, ale má význam skúmať ju bližšie. Potom nasleduje zváženie a prehodnotenie svojich možností. Pre získanie odstupu a nadhľadu je dobré spísať si jednotlivé položky. Nielen tie racionálne, ale aj tie emočné – pri niektorých odrážkach budete cítiť výrazný emočný náboj, a to pozitívny alebo negatívny, treba ho brať do úvahy, lebo v konečnom dôsledku rozhodne o vašej spokojnosti.

Potom vás to dovedie k otázke: Teraz, keď už viem, aké mám možnosti a aké sú ich dôsledky, ktoré rozhodnutie najviac vyhovuje predstave o živote, po ktorom túžim?“

5. Vaše rozhodnutie – vaša zodpovednosť

Na pozadí celého procesu je kľúčové prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie a neprenášať ju na iných, ani ich neobviňovať, keby sa veci vyvinuli inak, než očakávate.

6. Poraďte sa s blízkymi, ale rozhodnite sa sami!

To, za kým si chodíme po radu, nám môže našepkať, že sme sa už rozhodli bez toho, aby sme si to uvedomili. Inklinujeme totiž k tomu, že si pýtame radu vždy od človeka, ktorého poznáme, a môžeme predpokladať, ako nám odpovie. Vnútorne očakávame, čo nám povie. Neprichádzame sa teda poradiť, ale potvrdiť si svoje rozhodnutie. Keď o sebe vieme, že sme príliš neistí a dáme sa ľahko ovplyvniť, je dobré zvážiť, koľko názorov chceme poznať, od koho a kedy si povieme, že máme dosť informácií.

Blízki nami môžu manipulovať najľahšie, lebo s nimi máme citové puto. Keď sa nám to neosvedčilo, treba zvážiť, či sa chceme riadiť ich videním nášho života a smerovania. Je síce pravda, že nás dobre poznajú a predpokladajú, že vedia, čo je pre nás dobré, ale v konečnom dôsledku to vieme iba my sami.

7. Intuícia neklame, musíte však vedieť, ako ju dešifrovať

Intuícia je okamžitý, nevedomý, asociatívny proces, čosi ako mentálne puzzle. Mozog pozoruje určitý jav, zbiera o ňom informácie, potom ich porovná s už existujúcimi spomienkami, znalosťami a skúsenosťami. Keď nové informácie priradí k tomu, čo už vieme, inštinktívne si uvedomíme, čo sme spozorovali.
Rozdiel medzi bežnými myšlienkami a intuíciou je v kvalite získanej informácie. Myšlienky sú nepretržite v pohybe a menia sa, ale intuícia je trvalý pocit, je to akési vnútorné poznanie. Intuíciu sprevádza spontánnosť a prirodzenosť aj telesné vnemy a „nevysvetliteľné“ veci. Neraz vysiela iný signál, než by sme očakávali. Keď sme sa nenaučili dešifrovať jej odkazy, menej v ňu veríme a neobraciame sa na ňu. 

Keď sa intuíciou riadime, je to skvelé navigačné zariadenie, ktoré nám uľahčuje rozhodovanie a chráni nás pred citovým nepohodlím. Intuícia je naša vnútorná múdrosť, ktorú môžeme rozvíjať.

8. Neriaďte sa znameniami

Mali by sme byť opatrní, lebo predpoklady, dohady a domnienky sa môžu ukázať ako pasca. Keď človek prichádza do kontaktu s neúplnými informáciami, má tendenciu vysvetľovať si ich, ako chce alebo predpokladá. Takáto potvrdzujúca zaujatosť robí ľudí príliš sebaistými bez toho, aby sa ich rozhodovanie zakladalo na reálnych faktoch. Ak preferujete istú možnosť preto, že vám je bližšia, alebo preto, že je jednoduchšia, dajte si pozor, aby ste dostatočnú pozornosť venovali aj pohľadu z inej strany, z iného uhla pohľadu.

9. Uvedomte si svoju hodnotu, nerozhodujte sa v prospech iných

V takých prípadoch si ľudia často pomyslia – keď to neurobím, sklamem ľudí. Boja sa, že sa budú cítiť vinní, pretože sklamali očakávania druhých. Existuje rozdiel medzi tým, keď pre druhých niečo robíme, aby sme sa vyhli vine, a tým, keď to robíme s jasným vedomím vlastnej hodnoty.
Najlepšou ochranou pred zneužívaním a využívaním inými je zdravá sebaúcta, ktorá je v strehu a nedá sa zmanipulovať myšlienkou, že musí dávať, stále dávať, aby získala lásku. Sebaúcta nestojí na tom, aby získavala hodnotu neustálym odovzdávaním niečoho.
Sebaúcta pracuje s vedomím vlastnej hodnoty aj tým, že sa riadi týmto princípom: Tvoje potreby a pocity sú dôležité. Moje potreby a pocity sú dôležité. Obaja si zaslúžime, aby sa s nami zaobchádzalo dôstojne a s úctou. Sebaúcta sa vzťahuje na naše vnútorné nastavenie. Vypovedá o tom, akí sme. Keby sme o všetko prišli, zostane nám práve sebaúcta.

10. Ak neviete, čo chcete, zistite, čo nechcete

Často sa stane, že sa nevieme rozhodnúť, čo skutočne chceme. Vtedy pomáha identifikácia toho, čo nechceme. Odstraňovaním nevhodných možností sa postupne dopracujeme k výsledku. Zmyslom je zbaviť sa tých možností, ktoré nie sú v súlade s tým, kto ste alebo kým chcete byť. Ak sa napríklad rozhodujete, ktorú pracovnú ponuku prijať, skúste si vypísať pracovné výhody a nevýhody a následne ich rozdeľte do troch kategórií podľa odpovedí na tieto otázky:

1. Čo z toho naozaj potrebujem na materiálne zabezpečenie?

2. Čo z toho chcem na rast a naplnenie cieľov?

3. Čo je len benefit? 

3.A Čo z toho veľmi chcem? 

3.B Čo z toho nepotrebujem?

Porovnajte výsledky a zamyslite sa nad tým, aké sú vaše priority, čo potrebujete a čo chcete. Takéto „vyloženie z hlavy von“ pomáha získavať odstup a vidieť situáciu komplexnejšie.

Pomáhajú aj techniky na stíšenie a meditáciu, vďaka ktorým sa väčšmi „napojíte“ na seba a uvedomíte si, čo pre seba potrebujete. Nasledovať naplnenie potrieb je zmysel rozhodovania. Sú však potreby, ktoré môžu byť pseudopotrebami a iba prekrývajú niečo, čo skutočne potrebujete vyriešiť.

Foto: PixxlTeufel / Pixabay

Príspevok Desať zásad pre dobré rozhodovanie zobrazený najskôr Life koučing.

Než dostane zmena vôbec šancu na nejaký proces, musí prejsť cez hlučné hlasovanie v hlave a lobovanie jednotlivých centier. V hre sú zisky a straty. Akonáhle sú vyrovnané, alebo straty prevažujú nad ziskami, hlava usúdi, že sa zmena neoplatí. Nariadi, aby všetko zostalo po starom, lebo je to zabehnuté. Navadí, že to nie je celkom funkčné alebo to už neslúži, istoty sú v tom, čo dôverne poznáme. Vtedy si prídeme sebaistý. Inak nás pochybnosti rozkladajú na malé nemohúcne molekuly. 

Preto býva aj pozitívna zmena stresujúca. Pre dosiahnutie vnútorného pokoja a istoty sa nám oplatí zamerať úsilie predovšetkým na budovanie dôvery v seba. Dá sa to aj tak, že eliminujeme vplyv všetkého, čo nás zneisťuje, podkopáva našu integritu a sabotuje úsilie. Postoj k tomu sa hodí taký, aký je v bojových umeniach – cieľom múdreho bojovníka nie je výhra, ale dobrý boj. A dobrý boj je boj so strachom, hnevom, pýchou, aj so všetkými našimi slabosťami. V hre je totiž naša vnútorná sloboda. A hoci takýto súboj nemožno definitívne vyhrať, nesmieme ho vzdať, keď si máme udržať sebaistotu a vplyv na svoj život.

Príspevok Šedá hmota ako sabotér zmeny zobrazený najskôr Life koučing.

Príspevok Takto sa to podarí zobrazený najskôr Life koučing.

Kde sa berie veľká nedôvera v seba

Spúšťačom trémy bývajú kritické hlasy, ktoré sme počuli ako deti od rodičov, príbuzných alebo učiteľov. Mohlo to znieť nevinne: nie je ti rozumieť; mala by si byť lepšia; rob niečo s tým hlasom; nejako divne sa tváriš, alebo aj tvrdšie: buď ticho, kto ťa má stále počúvať; nič o tom nemôžeš vedieť; si na smiech… 

Čím väčšia zbierka neúspechov, negatívnych poznámok, kritiky od okolia a prehnaných nárokov, tým väčší stres z tlaku na seba zvládnuť situáciu so cťou a hrdosťou. Hlavne, keď sa k tomu pridá snaha uspieť za každú cenu a všetkým dokázať, že to nie je problém.  

Hranie sa na hrdinov nepomáha

Myšlienky spôsobujúce stres sú poháňané vzorcami hodnotenia, ktoré sú hlboko zakorenené v našej emočnej histórii. Oslobodzovať sa od nich znamená všímavo s nimi zaobchádzať, čo pomáha k ich uvoľneniu. Je to mentálna práca – stopovať myšlienky zosilňujúce stres a pozývať také, ktoré pomáhajú k zmene perspektívy a dovoleniu si byť zraniteľní a odokryť slabiny. Je v tom viac sily, než v márnom súboji poprieť svoje obavy. 

Vo svojej praxi pomáham klientom uvedomovať si emočné prežívanie, ktoré bráni ich kognitívnym funkciám, aby fungovali konštruktívne. Povzbudzujem ich k tomu, aby zbytočne nemíňali energiu na boj s trémou, ale aby ju prijali. Nie zaujatím pasívneho postoja. Naopak, tolerovaním toho, čo prežívajú bez toho, že by to hodnotili ako niečo zlé a príšerné. 

Berte svoju nervozitu ako spolucestujúceho

Tréma nie je nepriateľ, aj keď sa často postará o to, aby vás strápnila alebo zablokovala. Potrebujete si uvedomiť, pri čom ju cítite, čo ju spúšťa a ako na ňu reagujete. Aj napriek tomu, že vo vás vyvoláva mnoho nepríjemných pocitov, stále môžete veľa urobiť, povedať, skúsiť, do mnohých vecí sa pustiť. Tréma sa totiž nestratí pred aktivitou, mizne počas nej alebo až po nej. A hlavne, platí na ňu pravidelne sa vystavovať emočnému nepohodliu z toho, že sa cítite neistí. Zosilniete práve tým, že hľadáte spôsob, ako cez svoju trému „prechádzať“ a nenechať sa ňou zastavovať. 

Pri tréme neplatí, že sa jej najprv musíte zbaviť, až potom sa do niečoho pustiť. Tak neurobíte nič. Treba ju akceptovať, ako to robíte pri zlom počasí. Rozladí vás to, ale napokon sa vhodne oblečiete a vyjdete von. Nenecháte počasie rozhodovať o tom, že máte zostať zatvorení doma. 

Trénovať viete každý deň

Jedno z cvičení, ktoré klientom ponúkam, spočíva v uvedomení si obmedzujúcich myšlienok o sebe. Na jednu stranu papiera zapisujem, akí by podľa svojich predstáv mali byť, aby ich okolie uznávalo. Túto ideálnu predstavu pomenúvame – napríklad „Odvážna“, „Statočný“, „Hviezda“, „Rytier“…

Na druhú stranu papiera spíšem klientove dobré vlastnosti, jeho prednosti. Za čo sa má rád/a? V čom je so sebou spokojný/á? Nenechám sa odradiť reakciou, že nič také neexistuje. Trpezlivo sa vypytujem na rôzne situácie a čakám, čo z odpovedí vyplynie. Kritické pripomienky dávam bokom.

Keď si to budete sami spisovať, predstavte si, ako sa vás na to pýta niekto, kto vás má rád a záleží mu na vás. 

Na domáce zadanie dostanú klienti urobiť pokračovanie – zbierajú spätnú väzbu od ľudí, ktorým dôverujú, aby im napísali, čo na nich oceňujú, čo sa im na nich páči a za čo si ich vážia.

Popýtajte sa aj vy – dozviete sa o sebe veci, ktoré vás podporia. Zvyčajne sa totiž stane, že vám ľudia potvrdia vaše kvality, ktoré beriete automaticky a myslíte si, že to tak majú všetci. Alebo sa dozviete o sebe niečo pozitívne, čo vám ešte nikto nepovedal, lebo ste sa nespýtali.

Postupne si takto vyskladáte komplexnejší obraz o sebe – o „človeku s potenciálom“ – ktorého ste doteraz nevnímali a netušili, ako na vás pozerajú ostatní. Uvedomíte si, čo už máte, čo nemusíte dosahovať, čo môžete svetu ponúknuť bez urputného snaženia sa. K tomu sa ľahšie pridávajú nové zručnosti a skúsenosti, keď ste si vedomí svojej hodnoty, ktorú neznižujete iba preto, že neexcelujete.

Trénujete zakaždým, keď nastane situácia, ktorej sa obávate. Potrebujete si uvedomiť, nakoľko ste v nej skutočne sami za seba a nakoľko sa v nej snažíte byť za niekoho dokonalého.

Keď si k výzvam (môžu byť akokoľvek malé) budete písať poznámky a poctivo sledovať, nakoľko ste dokázali byť v konkrétnej situácii pred inými sami sebou, prinesie vám to efekt sebaistoty. Čím menej sa budete spochybňovať a dávať dolu pred sebou a pred inými, tým väčšmi sa budete môcť na seba spoľahnúť. Vďaka tomu sa vám bude lepšie s ostatnými komunikovať a ustojíte aj okamihy, kedy ste neistí. Je to proces ako pri otužovaní. Nie je potrebné nadšené vrhanie sa do ľadovej vody – postupne sa namáčať pripravuje telo na zvládnutie chladu. Postupne sa presviedčať, že si môžete dovoliť o sebe myslieť aj dobré a pekné veci vás pripraví na zvelaďovanie svojej sebahodnoty. 

Príspevok Ako na nervozitu, trému a zvládanie záťažových situácií  zobrazený najskôr Life koučing.

Zažívam v príbehoch klientov, že nedokážu zveľaďovať vlastnú dôstojnosť, lebo si na nej „stoja“. V zmysle, že si nedovolia byť samými sebou, lebo im v tom bránia limitujúce presvedčenia o sebe. Vzniká tak nesúlad medzi tým, ako vidia samých seba (sebaobraz) a tým, kým by sa chceli stať (ideálne ja). To zásadne ovplyvňuje to, ako si vážia seba a s akým podielom sebaúcty môže ich sebadôvera počítať. 

Ako sa staráte o svoje prirodzené sebahodnotenie? Nepýtam sa to len tak. Určenie vlastnej hodnoty má hlboký efekt na myšlienkové procesy, emócie, priania, hodnoty a ciele, ktoré ovplyvňujú naše správanie sa. 

Odborníci popisujú 4 hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú sebavedomie, a tým aj „nacenenie“ vlastnej hodnoty:

1. Reakcie ostatných – keď nás ľudia obdivujú, lichotia nám, vyhľadávajú našu spoločnosť, pozorne nás počúvajú a súhlasia s nami, máme tendenciu rozvíjať pozitívny obraz o sebe. Ak sa nám vyhýbajú, zanedbávajú nás, povedia nám nepekné veci, podporuje to negatívny obraz o sebe.

2. Porovnanie s ostatnými – keď sa nám ľudia, s ktorými sa porovnávame (naša referenčná skupina) zdajú byť úspešnejší, šťastnejší, bohatší a lepšie vyzerajúci ako my, máme tendenciu uvažovať o sebe zle. Keď nám prídu ľudia z nášho kmeňa menej úspešní ako my, náš obraz rastie smerom k pozitivite.

3. Sociálne úlohy – keď zastávame spoločenskú rolu, ktorá má prestíž, podporuje to našu sebaúctu. Iný status má podnikateľ, lekár, moderátorka ako nezamestnaný, smetiar, pacient v psychiatrickej liečebni.

4. Identifikácia – úlohy, ktoré zastávame, a ktoré sú súčasťou našej osobnosti, závisia nielen od externých vplyvov, ale aj od toho, aký vplyv mali na naše formovanie rodičia, pedagógovia a ďalšie vplyvné osobnosti v našich životoch.  Keď vám autoritatívny, neempatický otec tvrdil, že z vás nikdy nič nebude a neustále vás ponižoval a urážal, veríte tomu, než sa vám podarí tú „kliatbu“ (manipulatívne presvedčenie) zlomiť. 

Našu skutočnú hodnotu určuje pomyselná trojnožka sebadôvery, sebaúcty a sebavedomia.

Sebaúcta je vlastne aj druhom spokojnosti samého so sebou. 

SEBAÚCTA je schopnosť vážiť si samého seba. Dá sa naučiť. Človek, ktorý ju má, nedovolí druhému, aby ho akokoľvek ponižoval, utláčal alebo týral. Včas rozozná varovné signály a buď sa potenciálnemu manipulátorovi oblúkom vyhne, alebo sa proti nemu včas razantne vyčlení. Sebaúcta je schopnosť dokázať sa prijímať aj s chybami a omylmi. Vedieť si robiť drobné radosti a potešenia, aj keď im nepredchádza žiadna splnená úlohu.

Sebadôvera je viera v seba samého, v zdroj vlastnej vnútornej sily.

SEBADÔVERA, ktorej časť je vrodená a časť sa dá získať. Či už podporou ľudí okolo nás, alebo na základe toho, že sme si dokázali v živote úspešne poradiť sami len na základe vlastných rozhodnutí.  A tiež tým, že sme samým sebe zatrhli sebaponižovanie a znižovanie vlastnej hodnoty. A urobili si z vnútorného kritika svojho vnútorného priateľa, radcu a skvelého pomocníka. 

Sebavedomie je o postoji a prístupu k životu, ktorý vedie k motivácii.

SEBAVEDOMIE sa dá na rozdiel od sebaúcty a sebadôvery zdvihnúť pomerne rýchlo. Stačí vymeniť dysfunkčný partnerský vzťah za funkčný alebo si vybudovať kariéru, či vymeniť obmedzujúcich ľudí vo svojom okolí za podporujúcich.  Sebavedomie je sčasti dané tým, ako nás hodnotia druhí ľudia, ako sa im javíme navonok. Možno ho pomerne úspešne predstierať. Svojho nekompromisného vnútorného kritika viete naučiť hovoriť tak, aby vám neubližoval, ale pomáhal. 

Päť krokov k spacifikovaniu svojho kritickému JA:

1. Ak chcete svoj vnútorný hlas zapojiť do svojich služieb, zahrajte si hru na pozorovateľa, ktorý neustále sleduje, kedy sa mu jeho vnútorný hlas prihovorí negatívne. 
2. Už keď sa objaví prvý náznak takejto myšlienky, povedzte si STOP (a hneď sa pochváľte, ako ste včas negatívnu myšlienku odhalili a zneškodnili).
3. Ak vám to spočiatku nejde pohotovo, skúste sa odosobniť. Predstavte si, ako by sa zachoval váš šikovný a úspešný priateľ, ktorého si vážite pre jeho bystrý úsudok. Čo by v danej chvíli podnikol? Viete sa inšpirovať? 
4. Tým, že sa pozriete na svoju situáciu z pohľadu, že je v nej aj niekto iný, sa zbavíte sa sebahodnotenia. To vám pomôže zamerať sa na racionálne a konštruktívne riešenie celej situácie. 
5. Keď možnosti vymyslíte, hľadajte spôsob, ako sa pustíte do ich realizácie – či už na mentálnej úrovni (dostať pod kontrolu negatívne myšlienky), na emočnej úrovni (úprimne si priznať svoje pocity a dovoliť si byť zraniteľní) alebo akčnej (pôjdete a  rovno niečo urobíte).

Výstraha pred sabotovaním samého seba

Nič nie je ľahšie ako podviesť samého seba. Nerobte si to. Dodržte slovo, ktoré ste si dali, dávate si tým vedieť, že ste sami pre seba dôležití. Nemusíte robiť veci na 100 %, ráta sa každý pokus, ktorým svoju hodnotu postupne zvyšujete. Chránite tak svoj sebaobraz a posilňujete svoju sebadôveru. 

Príspevok Ste DOSŤ dobrí bez ohľadu na stupeň dokonalosti zobrazený najskôr Life koučing.

Niekedy privádzam ľudí do rozpakov tým, že ich “prichytím” pri tom, ako sú si sami príčinou pocitov, ktoré im berú radosť zo života. Je to zahanbujúce priznať si, že na seba pozeráme ako na svojho najväčšieho nepriateľa. Takáto úprimnosť nám však pomáha v tom, aby sme si uvedomili, ako veľmi nám ubližuje naše vlastné vnímanie.

Na druhej strane je to oslobodzujúce, lebo všetko záleží od našej predstavy, a tá je v našej moci. Ak chceme, môžeme sa predstavy zbaviť. Tak, ako sme strojcami svojho trápenia, môžeme byť aj autormi svojej radosti. Nie je to síce jednorazová mentálna práca, ale keď raz zmeníme postoj k sebe, pamätáme si ten efekt už navždy. Postupným bezvýhradným prijatím seba vieme eliminovať škody, ktoré napáchame kritickým postojom na vlastnej sebaistote. Pocit vlastnej hodnoty je z veľkej časti naučený. Nikdy nie je neskoro, aby sa človek v akejkoľvek životnej etape učil sám o sebe zmýšľať lepšie a pozitívnejšie.

Keď som sa ja učila pestovať pozitívny vzťah k sebe, pomáhala mi myšlienka: Jediný spôsob, ako odpovedať nepriateľovi, je nebyť ako on. Takže tej časti svojho ja, ktorá ma bojkotovala a hovorila mi, že nie som „dosť…“ som pokojne odpovedala: „Síce ešte veľa vecí neviem, ale už je dosť toho, čo viem.“ A pripomínala som si všetko, čo mohlo byť zdrojom mojej vlastnej podpory. To, čo ma sabotovalo som odkladala na kopu, ktorá mala počkať na vyriešenie, keď sa popasujem s dôležitejšími vecami. A vždy, keď som sa cítila zahanbená, priznala som si to. Sľúbila som si, že si nebudem robiť zle vytváraním konfliktu samej so sebou tým, že sa súdim, odmietam alebo obviňujem. Zaumienila som si, že sa budem prijímať taká, aká som. Pomohol mi k tomu postoj, kedy som sa učila byť láskavá sama k sebe. Náramne mi to zjednodušilo život.

Príspevok Nebyť sám sebe nepriateľom zobrazený najskôr Life koučing.

Tou prvou je NÁDEJ

Nádej tvorí naše kráčajúce sny a je to surovina, z ktorej sa stavia úspech. A ohromujúco sa v nej raduje. Vyživujte ju preto pozorne a starostlivo aktívnou vierou v možnosti. Objavujte ich a hľadajte, zásobujte dušu podnetmi a ona sa vám odvďačí, lebo:

• V nádeji je istota, že niečo má zmysel, aj keby ste ho okamžite nevideli alebo necítili.
• Nádej udržuje vašu myseľ v pokoji a vedie vás, keď zháňate cestu.
• „Nádej je obruč, ktorá nedovolí srdcu, aby puklo“ – vyriekol Thomas Fuller.

Tou druhou je SEBAISTOTA

S dôverou v samého seba sa dostanete veľmi ďaleko – až tam, kam túžite. Zdravá sebaistota vám dodáva odhodlanie vnímať strachové situácie ako výzvy, ktoré sa oplatí zdolávať. Otvorte sa preto všetkému, čo sa vám ponúka, strážte si pritom svoje hodnoty a verte v seba, lebo:

• Keď si dôverujete, ľahšie sa púšťate do nových vecí a plnšie žijete.
• Vďaka sebaistote ste majstrom svojho života.
• So sebadôverou ste atraktívni a neodolateľní.

Nájdite sa a uskutočnite sa :-)

Nádej aj sebaistota vnášajú jednotu a poriadok do vašich myšlienok, citov, správania, konania… Keď sa ozýva vaše vnútro, netreba ho rýchlo uspokojovať novým zážitkom alebo slasťou. Načúvajte mu a dôverujte mu – vie, čo je pre vás dobré a povedie vás.

Žite naplno bez toho, aby ste svoje očakávania presúvali do nejakej vzdialenej neistej budúcnosti. Verte tomu, že si zaslúžite žiť bez odkladania a čakania. A keby prišli pochybnosti, slovami Rúmí ich odbite: “Nezablúď do susedstva zúfalstva, lebo sú nádeje: sú skutočné, existujú – neuberaj sa k temnote. Vravím ti: slnká existujú.”

S prianím takého roka, ktorý vám prinesie lásku, šťastie, zdravie, radosť, harmóniu a všetko to, čo si zo srdca prajete.

S vďakou Vaša Janette

Príspevok Dve veci, s ktorými bude nový rok stáť za to zobrazený najskôr Life koučing.