Pred pár rokmi som oslávila 54 rokov a pribúdajúce roky, každý jeden z nich, vnímam ako dar. Veď koľkým ľuďom to nebolo dopriate. Zatiaľ nejaké fyzické obmedzenia nevnímam, možno aj vďaka tomu, že mi zdravie celkom slúži a hýbem sa pravidelne už od mojej mladosti, kedy som začala behávať aj cvičiť s činkami, ktoré mi za socializmu vyrobil tatko (bol zváračom) a síce mali rôzny tvar, ale rovnakú váhu a nevedela som celkom ako cvičiť, no pustila som si platňu a každý deň po škole cvičila. Našťastie ma k tomu nebolo treba nútiť, cvičenie a beh ma vždy napĺňali a dodnes behávam ročne aj 1400 kilometrov a kolená zatiaľ držia. 
Niektoré prirodzené obmedzenia, ktoré som si dala sama, predsa len vekom prišli – už sa mi nechce chodiť toľko na všetky oslavy a poviem si, že sa radšej dobre vyspím, jednoducho, tá regenerácia už trvá o čosi dlhšie. 

A čo sa týka duševných obmedzení, v duši sa stále cítim mlado, určite aj vďaka mojim deťom, ktoré ma berú ako parťáčku a chodíme spolu aj na výlety, mám síce aj manžela mladšieho o 7 rokov, ale toho musím skôr ja niekam ťahať 😊 A celý život ma akosi prirodzene obklopujú ľudia s podobným nastavením mysle – a hoci niektorí moji dobrí priatelia majú pomaly 67 rokov, stále je s nimi perfektná zábava, športujú, učia sa, vzdelávajú… podobne to robím aj ja. Napríklad sa celý môj život učím cudzie jazyky – raz-dvakrát do týždňa navštevujem kurz a učím sa aj doma. Momentálne zdokonaľujem môj siedmy jazyk, ale to už bude môj posledný 😊 Potom sa môžem vrátiť opakovať znovu tie prvé (tá pamäť vekom naozaj už tak neslúži). 

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek? 

Verím v lásku, asi to nie je práve rituál alebo návyk, ale snažím sa všetko robiť s láskou, lebo pevne verím, že láska je najviac v živote a robí ho omnoho krajším. A nemusí to byť práve láska k mužovi, ale aj k deťom, iným ľuďom, či láska k nejakej činnosti. Jednoducho, láska k životu. Vždy som mala okolo seba množstvo lásky a stále mám. 

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života? 

Úprimne? Nikdy v živote som nemala vlastnú izbu, ani pracovňu 😊 A to je niečo, čoho som sa už tak trochu vzdala, lebo na to nikdy nebol priestor. Vyrastala s dvoma sestrami v jednej izbe, potom som mala štyri deti a prirodzene dostali prednosť. Keďže som však spisovateľka, taký pracovný stôl, kde by som mohla mať rozložené všetky papiere a moje knihy, by som privítala. Jeden syn sa už oženil, zatiaľ má však množstvo vecí doma, keď sa však všetci definitívne usadia a vyprázdnia aspoň jednu detskú izbu, hneď im ju nekompromisne obsadím! Na jednej strane bude písací stôl, na druhej rozložený šijací stroj, keďže veľmi rada tvorím aj ručné práce, a v rohu hojdacie kreslo, kde si zriadim čítací kútik 😊

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Myslím, že je na každom z nás, aby sme sa vyrovnali najmä s vlastnou smrteľnosťou. Život je spravodlivý, jedného dňa sa pominieme a svet pôjde ďalej rovnako, ani si to nevšimne. Preto beriem život ako dar – lebo verím, že zmyslom života je ŽIŤ HO – a žiť ho najlepšie ako vieme. S pominuteľnosťou života som sa stretla nie raz. A keď moja sestra zahynula pri horolezeckom výstupe v Tatrách, už navždy vo mne ostala skúsenosť: Čo je to dočasnosť problémov voči absolútností večnosti? Preto život milujem a žijem naplno v zmysle hesla: Všetko, čo máme je TERAZ. 

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Všetko to, čo som doteraz vymenovala: radosť zo života, láska k nemu, moje deti, môj manžel, rodičia, sestra, moje kolegyne… všetci moji blízki a zároveň zvedavosť: čo mi dnešný deň prinesie? Naozaj sa ho vždy pokúšam prežiť tak, aby som si večer mohla povedať, stál za to. A z dní, ktoré stoja za to, sa pomaly, ale isto tvorí aj náš život a ten potom tiež bude stáť za to. Je to v našich rukách. Každý sa narodí do nejakých podmienok, ktoré nedokáže ovplyvniť, ale čo ovplyvniť môžeme, je náš postoj k nim. 

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek? 

Púšťajte veci s láskou, keď majú odísť, tak odídu, hocijako sa budete búriť. Nehnevajte sa na nikoho, hnev sa vždy nakoniec obráti voči vám. Odpustite im aj sebe, a tešte sa zo života, kým sme tu. 

Petra Džerengová sa narodila v Košiciach, 3. 3. 1972, od 18-tich žije v Bratislave, kde vyštudovala Vysokú školu ekonomickú, obchodnú fakultu. Počas štúdia pracovala 5 rokov ako letuška. Po škole nastúpila do STV,  kde pracovala niekoľko rokov ako redaktorka, moderátorka a scenáristka v zahraničnom spravodajstve.  

Je úspešnou autorkou viacerých kníh pre dospelých i deti, za predaj ktorých dostala niekoľkokrát zlatú a platinovú knihu.  Mnohé jej tituly vyšli aj v zahraničí. V roku 2010 vstúpila do komunálnej politiky, 8 rokov bola poslankyňou miestneho zastupiteľstva v Bratislave – Karlovej Vsi,  v rokoch 2011 – 2014 zastávala post viceprimátorky Bratislavy. V rokoch 2013 – 2020 bola spolumajiteľkou vydavateľstva pre deti a mládež Verbarium. Momentálne pracuje ako vedúca Karloveskej knižnice v Bratislave. 
Má štyri deti. Vo voľnom čase rada číta, behá, bicykluje a učí sa cudzie reči (dohovorí sa siedmimi  jazykmi).  

S Petrou sa môžeže spojiť cez mail petra.nagyova.dzerengova@gmail.com alebo siete IG: petranagyovadzerengova FB: Petra Nagyova Dzerengova 

Príspevok Petra Džerengová: „Zmyslom života je ŽIŤ HO najlepšie ako vieme“ zobrazený najskôr Life koučing.