Pre vyvažovanie neplatí, že to má byť buď jedno alebo druhé. Rovnováhu tvorí jedno aj druhé. Keď vášnivo pracujeme, máme aj vášnivo oddychovať. Sporný býva pomer medzi výkonom a oddychom, preto sa vyvažovanie tvári ako neviditeľná vec.

T. Ferriss v knihe Štvorhodinový pracovný týždeň poukazuje na fenomén multitaskingovej doby:

„Najhoršie zo všetkého je nebyť schopný ani relaxovať, ani byť produktívny. Sústreďte sa buď na prácu, alebo na niečo iné – ale nič medzi tým.“

Už ste prišli na to, ako to poriadne oddeliť? Mne pomáha lietadlový mód na telefóne. 

V lete máme veľa príležitostí dobre sa o seba postarať. V dovolenkovom leňošení nájde myseľ oddych, ktorý tak veľmi potrebuje. Hoci, aj tak si šrotuje to svoje a vysmieva sa nám, že ju nevieme kontrolovať. Potrebujeme sa to naučiť, lebo tlačenie na nepretržitú produktívnosť vypína vitalitu mysle. Niekedy varovne, niekedy fatálne. Potom to chce veľa úsilia na obnovu systému, ktorý keď vyčerpáme, odmieta spolupracovať. 

Preto potrebujeme na vytváranie duševnej rovnováhy oddychový čas, aby sme mohli naberať pozitívnu energiu a duša stíhala doháňať telo. Fungujeme obdobne ako presýpacie hodiny. V hornej polovici je všetko to, čo má počas dňa prepadnúť úzkym hrdlom dolu, aby sa deň uzavrel a my sme zregenerovali. Keďže hrdlo je úzke, máme tendenciu cezeň pretláčať toho viac odrazu. Vďaka tomu môžeme hodiny poškodiť. Prestanú správne odmeriavať veci na dosahovanie rovnováhy. Stane sa to, že obetujeme výkonu svoje potreby tak fyzické, ako aj emočné a duševné. 

Bez plynulosti a vyváženosti sa nemáme dobre. Padáme na stranu frustrácie a bezmocnosti. Dovolenka je servisný čas pre naše hrdlo hodín, aby sa toho cezeň chvíľu presýpalo menej a mohla sa k slovu dostať bezstarostnosť a spontánnosť. Nech z nás nie sú podráždení, v úzkom otvore zaseknutí plniči úloh.

Prajem vám leto podľa vašich predstáv, nech stretnete jednorožsca. 

Príspevok Rovnováha je ako jednorožec  zobrazený najskôr Life koučing.

Zdravé zvládanie prepätia a záťaže

Za kľúčové pri udržiavaní dobrého mentálneho zdravia sa považuje adekvátne sa vyrovnávať s preťažením a stresom, ktoré nás najväčšmi oberajú o pokoj. Máme na výber z dvoch stratégií: môžeme sa zamerať buď na problém samotný, alebo na zvládanie emócií, ktoré v nás problémy vyvolávajú.

V ideálnom prípade regulujeme svoje prežívanie tak na emočnej, ako aj na kognitívnej úrovni. Potom sa nám nestane, že zostaneme v jednej alebo druhej sfére uviaznutí a nakopené, nespracované problémy nás nepretržite prenasledujú. Z toho profituje krízový stav – začne nám vyhadzovať na oči, že veci nie sú také, aké potrebujeme, aby boli. 

Ako z kola von

Spôsoby vyrovnávania sa so záťažou sú veľmi individuálne. Každý si potrebuje urobiť vlastnú revíziu, nakoľko sú tie jeho účinné a funkčné vzhľadom na realitu, v ktorej funguje. Keď predstavujú iba únik alebo popretie danej situácie, človek si zarába na väčší problém, než aktuálne má. 

Niekoho upokojuje, keď si stresujúcu situáciu podrobne prejde, preskúma ju a naplánuje si konkrétne kroky, ktoré budú nasledovať. Racionálny prístup sa postará o stratégiu, tá prinesie pocit kontroly, čo navodí optiku odstupu a hľadania riešení.

Pre iného je, naopak, dôležité zamerať sa na emócie prameniace z tlaku a záťaže, na ich spracovanie a upokojenie. Emočný prístup zvolí možnosť s niekým dôveryhodným zdieľať svoje emócie a vyhľadať sociálnu oporu, nadobudnúť nadhľad v debate s niekým, kto nešetrí empatiou a podporou. To sa postará o posilnenie sebadôvery a chuti čeliť prekážkam. 

Na preťaženie, prepracovanosť a stres funguje odklon pozornosti od nepretržitého myslenia a výkonnosti. Na to zaberá nielen sa odpojiť „od prístrojov“, ale aj od zabehnutých stereotypov, pohodlnosti a neochoty niečo zmeniť. 

Tieto tri zásady vám s tým dokážu jednoducho pomôcť.

1. Zameriavajte pozornosť na dych

Zopárkrát za deň (min. ráno, na obed a večer). Môžete si zobrať na pomoc inteligentné hodinky, ktoré vás povedú. Alebo sa sami sústrediť  na nádychy a výdychy, ako sa prirodzene dejú bez toho, že by ste popritom niečo iné riešili. Alebo si postupne uvedomovať, čo cítite v jednotlivých častiach tela a zamerať sa na svoje zmyslové vnemy. To spôsobuje takmer okamžité uvoľnenie a hlava si vydýchne, lebo po celý deň drží kontrolu, a to vytvára tlak. 

Sústredenie na dych navyše posilňuje vašu pozornosť, a čím lepšiu schopnosť pozornosti máte, tým lepšie budete reagovať v situáciách, kedy ste rozrušení a cítite frustráciu či bezmocnosť. Vďaka „napojeniu“ na dych ste väčšmi ukotvení v tele. Tým sa ľahšie sústredíte sa v danej chvíli na to, čo práve robíte. Tým dokážete znížiť rušivé javy, ktoré vás vyvádzajú z miery. Takto minimalizujete parazitné a toxické myšlienky, ktoré vás odvádzajú ku katastrofickým scenárom a ťahajú vašu energiu dolu.

2. Poctivo sa o seba starajte

Všimnime si, koľko času trávia zvieratá starostlivosťou o seba. Jedlo, spánok, očista… Nie je to dôležité iba kvôli zameraniu pozornosti na seba a sebaláske, ale aj preto, aby ste vedeli dobre odhadnúť, čo si môžete dovoliť. Zvyčajne fungujete veľmi vyčerpávajúcim spôsobom, prepínate sa a ignorujete mnohé fyziologické potreby. Keď ich odďaľujete a „vyrobíte si“ spánkový deficit, nepravidelné a nekvalitné stravovanie, nedostatočný pohyb, nemôžeme čakať, že vás telo podrží.   

Potrebujete mať v repertoári aktivít činnosti, kedy je aktívna pravá mozgová hemisféra. To sú tie, kedy nejde o výkon, ale o dobrý pocit z toho, že niečo robíte iba pre seba, pre radosť. Takéto antistresové aktivity majú byť vo vašom živote ritualizované. Vtedy sa vaša zodpovednosťou napínaná  pružina dokáže pravidelne vracať do východiskovej pozície bez tlaku. Čím dlhšie je v maximálnej polohe, tým väčšia únava materiálu (a teda vášho vnútra) nastáva. Jedného dňa stratí pružnosť a vy stratíte seba. 

3. Rozvíjajte svoju EQ 

Predovšetkým dve jej zložky: sebauvedomenie a sebaovládanie. Keď ste schopní uvedomiť si svoje (nielen) negatívne emócie vo chvíli, keď vznikajú, budete tiež schopní zvládať ich. Ťažisko práce s emóciami spočíva v tom, že kontrolu nad nimi získavate nie ich riadením, ale porozumením tomu, čo vám hovoria.

Keď sa napríklad dostanete do vypätej situácie a rýchlo si uvedomíte svoje pocity, skúste si povedať stop. Na pár sekúnd len sledujte proces, ktorý sa vo vás odohráva a nič nerobte. Získate tým odstup od vašich negatívnych emócií, a tým aj možnosť regulovať ich. To sa postará o väčšiu duchaprítomnosť a väčšiu šancu zvládnuť situáciu bez deštrukcie voči seba aj druhým. 

Súčasťou takejto práce na sebe je uvedomenie si, že za vaše emócie a pocity „môžete“ len vy sami, nie tí druhí. Keď svedomite pracujete na ich vnímaní a rozlišovaní, nemusíte sa zaťažovať hľadaním vinníka, ktorý je zodpovedný za vaše prežívanie. Je to oslobodzujúce. A sexi – zmeníte sa na bytosť, ktorá dokáže o svojich emóciách hovoriť bez toho, aby to druhých desilo alebo miatlo. Budete vďaka tomu príťažlivejší.

Príspevok <strong>Tri zásady pre dobrú kondíciu duševného zdravia</strong> zobrazený najskôr Life koučing.

Je to priebežné zbieranie pocitov. Takých, ktoré majú potenciál stabilizovať mentálne a emočné prežívanie a eliminovať stres a záťaž.

Ako zbytočne nehúpať misky vnútornej rovnováhy?

Žijeme obdobie, kedy sa nám prirodzenejšie chápe, že všetci máme „nepríjemnosti a zložitosti“, ktoré musíme znášať. Okrem toho, čo sa deje okolo nás, na nás väčšmi doľahli aj problémy životného štýlu. Veľké vystavenie stresu ovplyvňuje náš imunitný systém a nervovú sústavu. Zle spávame a podvedomie sa nemá kedy spájať s nevedomím, aby sme načerpali zmysel z udalostí odohratých počas dňa. Nedostatočne sa hýbeme, čím sa otupuje myseľ, ktorá potom produkuje negatívne a toxické myšlienky. Vyvážene nejeme, na čo dopláca metabolizmus a spotrebúva omnoho viac energie, ktorú berie z iných procesov. Mohla by som vymenúvať ďalšie prehrešky, ktorých sa dopúšťame, a tak sa oberáme o životnú silu a vitalitu. 

Fungujeme v „prežívacom režime“

Dobre vieme, ako veľa vecí nám škodí, ale aj tak ich robíme. Ten vyrval v hlave totiž nie a nie stíchnuť. Nedarí sa nám dostať pod kontrolu svoje nefunkčné a sabotérsky zvyky. Má to prostú odpoveď: Cítiť sa skvelo totiž vyžaduje každodennú prácu – mentálnu, emočnú, fyzickú aj duchovnú. A keď sme vyčerpaní, nemáme na to kapacity a energiu. A tak sa cyklíme a držíme z posledných síl v točiacom sa kolobehu… 

Neraz chce naša duša od toho všetkého utiecť ďaleko preč a volá o pomoc. Preto sa o svoje mentálne zdravie potrebujeme starať minimálne tak, ako o každodennú hygienu. Potrebujeme byť v spojení s vlastnou podstatou, aby sme sa necítili izolovaní, zmätení a stratení. A bez rozpačitých pocitov, čo s tým všetkým vlastne môžeme robiť?  

Duševné vysilenie naberá na intenzite

„Nič ma nebaví a desí ma, že ani s tým nevládzem nič robiť.“ „Neviem sa z ničoho tešiť.“ „Musím sa nútiť robiť veci, ktoré som predtým robil s ľahkosťou.“ „Stratila som šťavu.“ „Ja som fakt taký ustatý, že ani nežijem.“ Ťažké povzdychnutia na pohovke v koučovni – denne. Je jedno, akú tému s klientmi rozoberám, skončíme pri vyčerpaní a vysilení. Pri únave z mentálnych príčin, lebo nič nie je vyčerpávajúcejšie, ako sa mobilizovať k tomu, že musíme ešte vydržať. Bez oddychu a prístupu k roztopašiam a radosti. 

Všetky typy únavy sú vo svojej podstate dôsledkom zvýšenej záťaže. Darmo sa posledné mesiace upokojujeme najvynaliezavejšími spôsobmi, hlavu neoklameme. Snaha o únik z neznesiteľného pocitu bezmocnosti býva zmarená realitou. Je to ako chcieť zostrojiť perpetuum mobile, ktoré by trvalo vykonávalo prácu bez dodávania energie. Nie je to možné, lebo je to v rozpore s fyzikálnymi zákonmi. Napriek tomu, že to vieme, duševné nutkanie nám nedá pokoj a breše na nás, že sa máme snažiť viac. Spôsobí to efekt, ktorý nazývam ‚odvaha za desať bodov, schopnosť uniknúť za deväť‘. 

Únavu si nenamýšľame

Myšlienky – naše vlastné, blízkych, priateľov, kolegov, známych, ale aj tie z médií a online sveta, nás denne zahlcujú a prekážajú nám v prežívaní reality „tu a teraz“. Nútia nás zaoberať sa s obsahmi, ktoré sa nedajú ignorovať alebo prehliadať, a premietajú sa do nášho prežívania. Aj keď myšlienky filtrujeme, sú hlavným zdrojom pocitov viny, bezmocnosti, strachu, beznádeje a smútku. Nedokážeme zastaviť myslenie, ale vieme sa odpútať od myšlienok. Chce to tréning, ktorý nám vie priniesť istú úľavu, aby sme sa nevysiľovali vecami, na ktoré nemáme dosah. 

Štyri typy ako prvá pomoc

Sú skvelo variabilné (s návodmi všade na internete), a hoci vás nezbavia okamžite únavy, výrazne prispievajú k tomu, aby ste si dopriali odvahu pôsobiť na svoje prežívanie, aj keď nevládzete a nechce sa vám. Môžete si vtedy nadeliť desať bodov. Keď si poviete, že chcete od niečoho uniknúť a pustiť to, prestať na seba vyvíjať nátlak alebo sa hecovať do výkonov na 120 %, tak si nadeľte deväť bodov. Oba postoje sú kľúčové a ten druhý nie je zbabelý, je o luxuse dovoliť si nebyť v každej chvíli dokonalí a ústretoví so snahou všetkým vyhovieť. Pozitívne sebectvo je výborný ochranný plášť pred odpálením sa. 

Relaxačné cvičenia 

Spočívajú v striedavom napínaní a uvoľňovaní skupín svalstva po celom tele. Keď je preťažená myseľ, sústredenie sa na telesné pocity odvádza pozornosť od neproduktívneho myslenia, ktoré má záľubu vo vytváraní katastrofických scenárov a negatívnych úvah.

Sústredenie sa na dych 

Pri rušivých myšlienkach nemá význam zastavovať ich (poznáte to, nemáte myslieť na ružového slona so zelenými bodkami), ale presunúť pozornosť na dych. Je to bezpečnejší cieľ sústredenia sa, než je myslenie. Vďaka vedomému dýchaniu sa učíte pozornosť riadiť a udržať ju na „jednom“ mieste, bez rozptylu a odbiehania niečo riešiť. Tak sa harmonizujú hemisféry a nevytvára sa zbytočné vnútorné napätie. 

Meditácia

Je v podstate riadená koncentrácia. Je jednoduchá a zároveň zložitá: ide o spôsob, ako udržať sústredenú pozornosť a ťažká preto, lebo si vyžaduje zmenu návykov, kedy nechávame svoju myseľ túlať sa, kde chce. 

Predstavivosť

Pomáha pri tom, že aj keď sme „dole“, môžeme predstierať, že sa cítime inak. Nie preto, aby sme sa oklamali, ale aby sme si povedali, že nemusíme nasledovať emócie, ktoré nás vysiľujú. Je to ako s placebom – čomu uveríme, to pôsobí. Je to o výzve nachádzať a vytvárať maličké radosti a čerpať z vďačnosti, ktoré nás nadľahčia, keď si prídeme privalení žulovou platňou. Než zozbierame silu odvaliť ju alebo spod nej vyliezť, prispôsobíme sa, aby nás tlačila čo najmenej. Aj tým, že stereotyp narúšame a zostávame aktívni v hľadaní podnetov na rozptýlenie. 

Príspevok Duševné zdravie nie je pocit, ktorý sa nás raz dotkne zobrazený najskôr Life koučing.

Čo dokáže presvetliť toto chmúrne obdobie? Sú to každodenné malé svetielka vďačnosti a láskyplnosti, súcitnosti a pozornosti, empatie a pochopenia, akceptácie a prijatia. Máme šancu „predefinovať sa“, znovuzrodiť sa, skorigovať očakávania, upratať si v hodnotách a využívať tú slobody voľby, ktorá nám zostala.

Závisí to od našej osobnosti, individuálnych potrieb a špecifických slabostí každého z nás. Potrebujeme pre seba objaviť mieru, s ktorou máme byť v konkrétnej psychologickej oblasti na seba buď prísnejší, alebo, naopak, zhovievavejší. Zobrať na vedomie svoje osobné slabiny a urobiť väčšie opatrenia práve tam, kde vieme, že už sme mali alebo máme problém. 

Nemôžeme kontrolovať, čo sa nám deje (to je práve táto situácia), ale môžeme kontrolovať, čo si o tom myslíme a ako na to reagujeme.

V čom môže byť spása?  

1. Udržať sa v dobrej mentálnej a emočnej kondícii a dosiahnuť spokojnosť pri tých možnostiach, ktoré súčasná situácia ponúka. Pomôže nám k sebe pristupovať ako k stroju, ktorý keď má zostať v prevádzke, musí byť kontrolovaný a servisovaný. Svoj psychický stav budujeme podobne. Máme veľa potrieb, ktoré potrebujeme uspokojiť a aj také, ktoré vieme odložiť.
2. Spísať si prehľad činností, projektov a úloh, ktoré musíme urobiť. Zároveň pridať prehľad tých, ktoré nám prinášajú radosť, uspokojujú nás a vidíme v nich zmysel. Premietnite si dni, kedy ste sa cítili dobre, a spíšte si všetky aktivity, ktoré obsahovali. Tie, ktoré zafungovali, opakujte vo väčšej miere a pravidelne.
3. Dbať na pestrosť a vykrývanie všetkých dôležitých potrieb. Od sociálnych (video hovory, hry s deťmi, telefonáty, chaty…), relaxačných (odpočinok, hobby, kreatívna alebo manuálna práca…), pohybových a športových (domáci tréning, online cvičenie, vychádzky…), rozvojových (učenie sa novým zručnostiam), až po dobrovoľnícke (pomôcť niektorej z organizácií alebo z vlastnej iniciatívy). 

Na čo sa spoľahnúť? 

1. Na zameranie pozornosti smerom k tomu, na čo máme dosah. Zo skúseností našich predkov vieme, že v krízových časoch im pomohlo opierať sa o štruktúru. Pre nás to teraz môže byť plán, ktorý nám poskytne rozvrh na pár nasledujúcich dní. Je to tréning flexibility – žiť tu a teraz a objavovať v tom tie možnosti, na ktoré sme predtým nemali čas. Čomu novému chcete venovať pozornosť?
2. Na prehodnotenie hodnotového rebríčka. Vytvára nám to príležitosť na lepšie sebapoznanie. Čo dôležité v živote chceme mať? Čoho sa vzdáme, aby sme dosiahli harmóniu a primeranosť?
3. Na zamyslenie, či náš život vedie skôr k vnútornej radosti, alebo vnútornej prázdnote. Vyvolávajú v nás ľudia, s ktorými zdieľame svoj život skôr pozitívne, alebo negatívne zážitky?

Ako sa udržať v psychickej pohode?

1. Hovoriť o svojich pocitoch s blízkymi, priateľmi a spolupracovníkmi. Zdôveriť sa, ako sa naozaj cítite. Ak nemáte niekoho blízkeho, komu sa môžete zveriť, zapisujte si svoje emócie. Plačte, ak to potrebujete! Pokiaľ si nedovolíte prežívať bolestné emócie, paradoxne tým obmedzujete svoju kapacitu prežívať tie radostné. Všetky emócie prúdia rovnakým emocionálnym kanálom, takže ak blokujeme negatívne emócie, nepriamo blokujeme aj tie pozitívne.  
2. Starať sa o svoje pozitívne emócie a kultivovať ich. Pomáha nám to posilňovať psychický a fyzický imunitný systém. Pozitívna psychológia ponúka spôsoby, ako prežívať pozitívne emócie. Jedným z receptov je vyjadrovanie vďačnosti. Vždy sa nájdete niečo, za čo môžeme byť vďační, aj v týchto ťažkých časoch.
3. Zapisovať si podnety, ktoré vyvolávajú vďačnosť, súcitnosť, láskyplnosť… Výhodou je, že sa k zápiskom môžete spätne vracať vo chvíľach, kedy sa potrebujete posilniť a podporiť. Ďalším osvedčeným spôsobom, ako zvýšiť svoj pocit šťastia je v konaní dobrých skutkov – aj maličká láskavosť sa ráta.

Kde brať psychickú odolnosť?

1. S odolnosťou voči psychickému stresu je to podobné ako s otužovaním. Len tak sa hodiť do studenej vody nám spôsobí nachladnutie. Napriek tomu je to práve studená voda, ktorá nám pomôže odolnosť proti chorobám zväčšiť. Musíme ju ale používať rozumne, pravidelne a primerane. 
2. Podstata odolnosti spočíva v tom, že znesieme emočné alebo fyzické nepohodlie. Nepríjemný zážitok z okamihu vlezenia pod studenú sprchu neskončí vo chvíli, keď už budeme otužilí. Bude tam stále, iba to budeme lepšie znášať. So stresom je to podobné. Aby sme svoju psychickú kondíciu posilňovali, musíme byť ochotní zažívať stres – ​​v tom je paralela so studenou vodou — má to byť rozumne, pravidelne a primerane, o trochu viac, než je nám príjemné. Jedine tým môžeme svoju hranicu zvládania stresu posúvať a lepšie ho znášať.  
3. Psychika je dynamický systém. Ak svoju odolnosť nezvyšujeme, tak sa znižuje. Preto keď nerobíme dostatok náročných aktivít (teda tých, pri ktorých zažívame stres, ale zároveň ich dokážeme kontrolovať), naša schopnosť zvládať stres klesá. Psychika spohodlnie a frustračná tolerancia nefunguje. Medzi aktivity si potrebujeme priradiť aj také, ku ktorým sa trochu musíme nútiť, a ktoré nie sú príliš ľahké. Nie je to však o tom, že by sme sa vystavovali ťažkým činnostiam len preto, že sú ťažké. Rozhodujúce je, aby nám dávali zmysel, rástli sme pri nich a prinášali úžitok nám alebo iným ľuďom. Čím sme sebaistejší a máme pozitívny sebaobraz, tým ľahšie odbúravame prepätie a čelíme strachu. 

Čo sa z krízy naučiť?

1. Dávkovať si záťaž a regulovať prežívanie. V situáciách, ktoré sú pre nás nepríjemné a stresujúce, si môžeme pomôcť metódou šikovných zubárov. Keď nám vŕtajú zub, vopred nás varujú, že to zabolí. Tým urobia náš zážitok predvídateľný. Ak vieme, že za chvíľu príde bolesť, zvládame ju ľahšie, ako keď príde nečakane. Zubár nás priebežne informuje, koľko času ešte potrebuje a na záver nás uistí, že ešte chvíľku a potom bude dobre. Tým urobí naše utrpenie ohraničené a my vieme, koľko ešte musíme vydržať. Zároveň nás uistí, že ak by to veľmi bolelo, dáme signál a on počká, aby sme to predýchali. Toto vieme pre seba v každodennosti robiť tiež.
2. Strážiť si myšlienky a brániť im v bujnom vytváraní katastrofických scenárov. Konštruktívne je vracať sa k tomu, čo hovoria fakty a aké z toho vyplývajú reálne možnosti. Mentálna aktivita potrebuje mať navrch, aby emočný únos nenapáchal veľa škody.
3. Nahrádzať reaktívny postoj proatívnym. Sebaľútosti potrebujeme výrazne menej oproti guráži ísť v ústrety obavám. V polohe obeti veľa nezmôžeme, zato v hľadaní možností a riešení objavujeme, koľko toho zvládneme.

Príspevok 15 tipov na úľavu od mentálnej vyčerpanosti zobrazený najskôr Life koučing.

Povedali by ste, že zdravie a šťastie sú založené na efektívnom hospodárení s energiou? Predstavte si, že by ste sa zajtra ráno zobudili s vysoko pozitívnou a nevyčerpateľnou energiou, ktorú by ste mohli venovať blízkym a sebarealizácii. Ako veľmi by vám to zlepšilo život? 

Chýbajúca energia sa premieta do kvality života  

Ľudskú bytosť tvorí zložitý energetický systém — energia, ktorá prúdi ľudským telom, je telesná, emočná, duševná a duchovná. Všetky štyri sily sú životne dôležité, žiadna nestačí sama o sebe a všetky sa navzájom významne ovplyvňujú. Aby sme mohli podávať najlepšie výkony a uspokojivo fungovať, potrebujeme vedieť zaobchádzať s každou z týchto prepojených dimenzií energie. Keď akákoľvek z nich chýba, schopnosť naplno využiť vlastné možnosti sa zredukuje, rovnako ako sa zníži výkon motora, keď jeden valec nenaštartuje.

Niekedy si to neuvedomujeme, ale všetky naše myšlienky, emócie aj správanie majú energetické následky, či už dobré alebo zlé. Ak nemáme možnosť čerpať zo všetkých štyroch prepojených zdrojov energie, nevládzeme, nechce sa nám, musíme sa nútiť, nepociťujeme radosť, nič nás nebaví…  

Kruté dopady nerovnováhy

Ak žijeme príliš jednostranne a vydávame viac energie, než získavame, nevyhnutne dochádza ku kolapsu, vyhoreniu, strate chuti do života… 

Aby sme zostali vitálni, potrebujeme sa naučiť, ako pravidelne vydávať a obnovovať energiu.
Je pre nás dôležité plne sa zabrať do činností, ktoré sú pred nami, ale potrebujeme k tomu aj pravidelné uvoľňovanie sa a dočerpávanie síl. 

Pomôže nám, keď sa naučíme vnímať svoj život ako sled mnohých šprintov, čiže naplno zamerať energiu na kratšie časové úseky, a potom úplne vypnúť a načerpať novú silu predtým, než sa znovu vrhneme do boja s novými výzvami.

Špajza plná energie

Môžeme byť telesne a duchovne nedotrénovaní v zmysle, že máme nedostatok primeranej záťaže, alebo naopak, duševne a emočne pretrénovaní v zmysle, že nemáme dostatok odpočinku. Potrebujeme si uvedomiť, ako to máme vo vlastnom živote „nastavené“ a podľa toho sa potom snažiť o vyvažovanie. 

Z praxe môžem potvrdiť, že neraz sú to naše negatívne návyky, ktoré nás blokujú a oslabujú, pričom spotrebúvajú nazbieranú energiu. Pre efektívne hospodárenie s energiou si potrebujeme vytvoriť strategické rituály pozitívnej energie, ktoré potom tvoria „zásobáreň“. Kľúč k dobíjaniu je potom  jednoduchý – potrebujeme meniť činnosti, aby sa hemisféry harmonizovali a neboli sme zameraní iba jedným smerom. 

Keď sa zamyslíte nad svojím životom:

• Koľko hodín týždenne venujete aktivitám, ktoré sú iba pre potešenie a oddych? 
• Ako často sa cítite úplne uvoľnení? 
• Kedy ste naposledy hodili všetko za hlavu a len ste sa bavili?

V odpovediach nájdete uvedomenie si, či máte prístup k aktivitám, ktoré by vyvažovali výkon a boli iba pre vaše potešenie.

Ochrana energie

Ak zo seba chceme vydať to najlepšie, musíme mať prístup k príjemným a pozitívnym emóciám: radosti, výzve, dobrodružstvu a príležitosti. O emóciách, ktoré sú podnietené hrozbou alebo nedostatkom – strach, pocit márnosti, zlosť, smútok – sa dá povedať, že sú jedovaté a je s nimi spojené uvoľňovanie stresových hormónov, predovšetkým kortizolu. 

Každý z nás sa môže presvedčiť na sebe, aký vplyv na množstvo energie majú jeho spánkové, stravovacie a cvičebné návyky. Rovnako odpovede na tieto otázky objasnia podstatu toho, ako to máte: 

• Koľko negatívnej energie vynakladáte na obranné reakcie – frustráciu, hnev, strach, zášť, závisť  v porovnaní s pozitívnou energiou vynaloženou v záujme vášho osobného rastu a zvyšovania produktivity? 
• Koľko energie vás stojí boj s okolnosťami, ktoré nemôžete ovplyvniť?
  

Dobíjanie energie 

Aby sme mali nepretržitý prísun energie, musíme prekročiť svoje bežné hranice a trénovať rovnako systematicky ako vrcholoví športovci. Pre spevnenie svalov potrebujeme pravidelnú záťaž, čím sa uvoľňuje väčšie množstvo energie, pričom námaha spôsobuje vo svalových vláknach mikroskopické trhlinky. Na konci tréningu sa síce výkonnosť zníži, ale keď svalu doprajeme dvadsať štyri hodín odpočinku, zosilnie a je lepšie pripravený poradiť si s ďalšou záťažou. A hoci sa tento princíp využíva predovšetkým k zvýšeniu fyzickej sily, je rovnako platný aj pre vytváranie „svalov“ v ostatných oblastiach života – od empatie a trpezlivosti, cez sústredenie a tvorivosť, až po vyrovnanosť a nasadenie. 

Dve zlaté rady

• Dýchanie je silný nástroj pre zhromaždenie energie aj hlbokú relaxáciu. Napríklad predĺžený výdych nám môže rýchlo dodať energiu. Keď sa potrebujeme upokojiť a stíšiť myseľ i telo, je dobré pri nadýchnutí počítať do troch a potom pomaly vydýchnuť počítaním do šiestich. 
  
• Zásobu duševnej energie potrebujeme na usporiadanie života a zameranie pozornosti. Potrebujeme realistický optimizmus – nahliadať na svet bez skreslenia a brať ho taký, aký je, ale smerovať svoje úsilie zakaždým pozitívne vpred k žiadanému výsledku alebo riešeniu. 

Príspevok Vytvárať energiu ako šprintéri alebo maratónci? zobrazený najskôr Life koučing.

Pri sprevádzaní ľudí dôverne poznám, aké je náročné dosiahnuť udržateľné sebazdokonaľovanie, ktoré nepôjde na úkor nikoho a ničoho. Jeho zmyslom však nie je robiť veci na 100 % a viac, ale robiť veci tak, aby prinášali naplnenie, zmysel a radosť. Rada ľudí povzbudzujem, že ak sa cítia neistí, neznamená to, že nedosiahnu taký úspech, aký si pre seba želajú. Len potrebujú robiť čo najviac toho, čo im funguje, aby mali dostatok energie aj na to, čo sa im nechce, ale čo treba urobiť.

Rada sa podelím o svojich 9 „rituálov“, ktoré udržiavajú moje odhodlanie v optimálnom rytme a tempe. Občas sa totiž aj mne stane, že uletím a potrebujem si to pripomenúť. Veľa pracovať ešte neznamená, že to prinesie iba pozitívne výsledky. A keďže rovnováha je ako jednorožec – všetci  o ňom hovoria, ale nikto ho nevidel, treba si ju vytvoriť. Vyvažovanie sa samo od seba nedeje, chce to byť v strehu a strážiť si pomer medzi výkonom a oddychom.

1. Deň začína večer

Teda jeho plánovanie. Diár zapĺňam postupne a večer si zosumarizujem, na čo všetko si potrebujem počas nasledujúceho dňa vyčleniť čas okrem stretnutí s klientmi. Bývala som pri delení času veľmi optimistická a napchala 14 hodín do 10. Už si plánujem aj priestor na pauzy, prejdenie sa po čerstvom vzduchu, rovnako ako rezervu na nepredvídateľné udalosti. A tiež čas na obedovú pauzu, kedy naozaj jem – poriadne prežúvam a mám na to 20 minút.

2. Deň je závislý od raňajšieho nabudenia

Ráno po prebudení čítam niečo edukatívne, minimálne 5 strán. Moja hlava tak nadobudne pocit, že som hore. Potom si doprajem poriadne raňajky. Kvôli tomu skôr vstávam, lebo som ich vynechávala pre nedostatok času. Vypomstilo sa mi to,  nemala som prístup k trvalejšej energii počas dňa. Zhltnúť medzi dvomi klientskými sedeniami proteínovú tyčinku sa mi sprotivilo, lebo po čase som mala pocit, že jem umelú hmotu.

3. Sociálne siete až večer

Sociálne siete obsluhujem výhradne z počítača, s výnimkou Instagramu. Všetky notifikácie mám povypínané a nechodia mi do telefónu. Náramne to šetrí čas a hlavne, nerozptyľuje ma to. Cez deň si vstup na siete dovoľujem iba výnimočne, keď potrebujem niečo vyriešiť s príspevkom. Inak mám na to vymedzený, ohraničený, večerný čas, ktorý keď uplynie, vykopávam sa odtiaľ bez diskusie a vyjednávania so sebou. Je to nevyhnutné, inak by ma to požulo.

4. Čas so sebou je ten najdôležitejší

Naučila som sa hľadať si chvíľu pre seba aj počas dňa, nie iba v mrákotách pri zaspávaní. Mám svoju vlastnú vizualizačnú meditáciu, kedy stíšim hlavu a vyberiem sa na svoje obľúbené miesto, kde hodnotiace myšlienky nesmú. Takýto mentálny únik mi zaberá na to, aby som potom veci videla z nadhľadu a odstupu. Keby som sa niekde strácala sama v sebe, je to signál na poriadne zastavenie a rozhliadnutie sa. To zvyčajne na víkend opustím tradičné prostredie a rozbehnem sa do prírody. Nech moja duša stačí dohoniť hlavu, aby sa mohli dohodnúť.

5. Pozor na rozptyľovanie

To, že multitasking je mega mýtus je jasné, ale obdobný problém vytvára aj neschopnosť hovoriť „nie“ rázne a bez výčitiek. Keď som rozbiehala svoju prax, reagovala som na mnoho podnetov, aby som si zabezpečila prežitie. Aj keď som vopred vedela, že stretnutie bude skôr nezáväzné rozprávanie bez výsledku, bola som ochotná naň ísť, veď čo keby… Potom som si vyčítala, že som stratila dve hodiny svojho drahocenného času. Teraz si dávam na to pozor. Pri každej aktivite myslím na to, či ma posúva k tomu, aký je môj zámer a cieľ. Ak tomu tak nie je, hovorím jasné nie.

6. Vnímavosť nevyhnutnosťou

Vnímavosť patrí k mojej práci. Ale aj keď nesedím s klientom, potrebujem veci naplno prežívať a byť všímavá voči tomu, čo sa deje okolo mňa a vedieť to dobre odčítať. To mi umožňuje spozorovať detaily, keď niečo nesedí. A ušetriť si tak zbytočné komplikácie, keď ma napríklad niekto chce manipulovať alebo zavádzať. Rovnako tak viem zavnímať svoje potreby, ich napĺňanie a stráženie si vlastných hraníc.

7. Vďačnosť každodenná

Trénujem svoju pamäť, aby si lepšie pamätala pozitívne veci. Vďaka tomu môžem život posudzovať spokojnejšie. Pýtam sa ľudí, aj seba: „Aké tri veci sa ti dnes podarili?“ Či hlava chce, alebo nechce, potrebuje nad tým premýšľať a vytiahnuť do popredia najskôr to pozitívne, aby to potom mohla zacapiť negatívnym. Akurát, v tomto poradí je to prospešnejšie pre nás. Keď to hlava otočí, má z toho zisk ona, lebo môže vyrábať katastrofické scenáre.

8. Kondícia nadovšetko

Myseľ a telo sú prepojené – keď uvoľníme myšlienky, uvoľní sa telo a naopak. Cielené a komplexné uvoľňovanie potrebujem na to, aby som nebola ako napnutá pružina. Tá keď sa unaví, už sa nevie zmrštiť do pôvodného stavu a to je už riadny problém. To je v mojej práci nebezpečné. Čerstvý vzduch a rozpohybovanie tela sú najlepšou prevenciou pred stuhnutím. Bez behania po lese by som už dávno nedržala pokope.

9. Aj iným než prácou je človek živý

Mať poriadok v hlave, hodnotách, postojoch, filozofii, etike, morálke… V každej dôležitej životnej oblasti znamená, že môžeme byť v rovnováhe so sebou. Potom nemusíme  zvádzať súboj so sebou a s celým svetom. Nie je nič horšie, ako sa nevyznať v sebe a byť stratený. Mať jasno v tom, prečo ráno vstávam z postele je tá najlepšia poistka pred stratou zmysluplnosti. Dopriala by som každému, aby ho práca napĺňala a bavila tak, ako mňa moja. A baví ma aj preto, že mi umožňuje plnohodnotne a kvalitne žiť.

P.S. „Zdalo by sa, že väčšina každodenných rozhodnutí sa zakladá na podrobnom premýšľaní, ale opak je pravdou. Sú to zvyky. A hoci osamote majú pomerne malý význam, časom nesmierne vplývajú na zdravie, výkonnosť, finančné zabezpečenie, či šťastie.“ Tvrdí Charles Duhigg v knihe Sila zvyku. Potvrdzujem zo svojej osobnej skúsenosti. To, čo zo mňa robí spokojnú a úspešnú je to, čo robím pravidelne a odhodlane.

Foto: Gabriela Teplická 

Príspevok Deväť zásad úspešného balansovania zobrazený najskôr Life koučing.

Dvojhodinová popoludňajšia debata s Tomášom Ďurčekom zo soboty, 5. augusta 2018, zrekapitulovaná v záverečných 6 minútach.

Príspevok Rozhovor o dovolenkovaní a oddychovaní na rádiu Aktual zobrazený najskôr Life koučing.

Dosiahnuť “viac” je skvelá hnacia sila. Do momentu, než nás to tak vyčerpá, že snaženie nám prestane dávať zmysel. Preto potrebujeme byť rafinovanejší ako ego, ktoré nepozná mieru. Ego hľadá naplnenie vo vonkajšom svete a verí, že dosiahne šťastie, pokiaľ získa to, čo práve nemá. Jeho základným prejavom je usilovanie a snaženie sa.

Protiváhu egu, ktoré je dôležitou organizačnou štruktúrou psychiky, robí duša. Tá na rozdiel od ega vychádza z toho, že všetko, po čom túži, má už k dispozícii. Byť v rovnováhe znamená, že sa tí dvaja dohodnú. Niekedy si však robia naprieky a nespolupracujú. Deepak Chopra má na to fintu a radí: “Musíte ísť poza vaše ego a vnútorný dialóg. Rozhodnite sa vzdať potreby kontrolovať, potreby byť uznaným a potreby hodnotiť. Toto sú tri veci, ktoré robí ego neustále. Je veľmi dôležité uvedomovať si ich vždy, keď vyvstanú.”

Uvedomovanie si toho, keď ego tlačí snaženie do extrému ide najlepšie cez nenútenosť. Vždy, keď sa uvoľníme a upokojíme, keď “zájdeme” hlbšie do svojho vnútra, vnímame veci celistvejšie a umiernenejšie. Potom sa nám ľahšie udržiava kľúčový prvok zdravého ega – vedomé rozhodnutie konať dobro. Ak naše ego baží po uznaní, dokazovaní a súperení, ešte nie je skrotené. Keď na neho nezaberajú umiernené techniky sebadisciplíny vedúce k pokore, pokojne ho pošlite “zasamovraždiť sa”, aby sa mohlo znovu zrodiť vo svojej lepšej verzii. Takéto extrémne skoncovanie s jeho nadvládou znie príliš radikálne, ale je to jednoduchší proces ako s ním vyjednávať. Vo vyjednávaní je totiž majster, dotlačí nás kam chce, pokým nedostane také pevné hranice, cez ktoré nebude môcť chodiť.

Príspevok Niekedy sa samovražda ega hodí zobrazený najskôr Life koučing.