Dobre sa začína pri toxických myšlienkach

Potrebujeme sa venovať mentálnej hygiene rovnako, ako to robíme pri telesnej  – pravidelne, dôsledne a podľa našich potrieb. Nestačí raz začas vypustiť tlakový ventil, prepätie treba uvoľňovať priebežne. Zahltená myseľ je negatívna myseľ, a oberá nás o pohodu a vyrovnanosť. 

Spôsobov, ako sa „čistiť“ je viacero. Oslovilo ma, ako to vystihol vo svojej poviedke Návrat prílivu spisovateľ Arthur Gordon. Popísal príbeh vlastnej duchovnej obnovy, ktorú môžeme vyskúšať každý sám na sebe s variáciou prostredia, kde radi trávime čas. 

Arthur zažil obdobie, keď cítil, ako stráca životný elán a jeho tvorivé úsilie vyznievalo naprázdno. Deň za dňom sa navyše všetko zhoršovalo. Nakoniec sa rozhodol navštíviť lekára. Pretože vyšetrenie neodhalilo žiadne fyzické ťažkosti, lekár sa ho nakoniec opýtal, či by bol ochotný riadiť sa jeden deň pokynmi, ktoré mu dá. Gordon súhlasil a lekár mu povedal, aby nasledujúci deň strávil na mieste, kde bol ako dieťa najšťastnejší. Mohol jesť, ale nesmel s nikým hovoriť ani čítať, písať alebo počúvať rozhlas (v jeho časoch online svet ešte nefičal). Potom mu napísal štyri usmernenia a povedal mu, aby si prvé prečítal o 9.00 h., ďalšie o 12.00 h., nasledujúce o 15.00 h. a posledné o 18.00 h. 

„To myslíte vážne?“ Spýtal sa ho Gordon. 

„Keď odo mňa dostanete účet, prestanete si myslieť, že žartujem!“, zareagoval lekár. 

Nasledujúce ráno išiel Gordon na pláž. Keď otvoril prvý lístok, stálo na ňom: 

„Pozorne načúvaj.“

 Pomyslel si, že doktor sa zbláznil. Čo mal tri hodiny počúvať? Pretože súhlasil, že sa bude riadiť jeho pokynmi, načúval. Spočiatku počul obvyklé zvuky mora a vtákov. Po chvíli sa pridali ďalšie zvuky, ktoré predtým príliš nevnímal. Začal myslieť na to, za čo všetko moru vďačí. Ako ho, keď bol ešte chlapcom, naučilo trpezlivosti, rešpektu a vedomiu vzájomnej prepojiteľnosti vecí. Načúval zvukom aj tichu a začal sa v ňom vytvárať pocit pokoja. 

Na poludnie si prečítal druhý lístok. Stálo na ňom: 

„Pokús sa vrátiť späť.“ 

Kam späť? Čudoval sa a uvažoval. Snáď do detstva, k spomienkam na šťastnejšie roky? Začal premýšľať o svojej minulosti, spomínať si na všetky okamihy malých detských radostí. Snažil sa vybaviť si ich čo najpresnejšie. Vo svojom vnútri pocítil vrelosť a vrúcnosť, ktoré stále silneli. 

O tretej si prečítal ďalší lístok. Až doteraz nebolo splnenie pokynov také ťažké. Toto zadanie mu už prišlo náročnejšie. Na lístku stálo: 

„Zamysli sa nad svojimi motívmi.“

Spočiatku sa snažil obhajovať. Premýšľal o veciach, ktoré chcel: úspech, uznanie, istoty. Nezistil na nich nič zlé. Potom mu ale hlavou prebleskla myšlienka, že tieto motívy nie sú dosť dobré a že možno práve niekde tu tkvie príčina jeho stagnácie. Začal o svojich motívoch uvažovať oveľa dôkladnejšie. Myslel na to, aký býval šťastný. Zrazu si uvedomil, že sa mu nič nemôže dariť, ak sú jeho motívy zlé. Prišiel k záveru, že nezáleží na tom, či ste poštárom, poisťovacím agentom alebo ženou v domácnosti. Môžete byť čímkoľvek. Kým máte pocit, že slúžite druhým ľuďom, robíte svoju prácu dobre. Keď začnete myslieť len na seba, prejaví sa to negatívne na tom, čo robíte. To je zákon, rovnako neúprosný ako zákon gravitácie. 

O šiestej prišiel na rad posledný pokyn. Na jeho splnenie nebolo treba nič špeciálne: 

„Napíš, čo ťa trápi a znepokojuje do piesku.“

Kľakol si a úlomkom ulity napísal niekoľko slov. Keď skončil, zdvihol sa a odchádzal. Neobzeral sa, vedel, že príliv príde tak, ako vždy.

Variácia namiesto piesku: Napíšte si to, čo vám robí vrásky a znepokojuje vás do mobilu. Keď skončíte, predstavte si prílivovú vlnu a zmažte bez čítania, čo ste si poznačili. 

Netreba čakať na žiadne povolenie žiť

Aj keď nám to tak v kríze nepríde, sme dobre vybavení potrebnou silou na tvorenie, na premenu správania a formulovanie myšlienok vo svojom vnútri tak, aby smerovali k pozitívnej zmene. 

Keď sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv, signalizuje nám to, že sa máme naučiť niečo nové, čo nám pomôže zdolať prekážky alebo sa vynájsť. 

Príde mi to pri niektorých postojoch prosté – stačí odstúpiť od negatívnych vecí a za nimi vidieť to, čo je skutočne hodnotné. Mám k tomu skvelú pomôcku od básnika a humanistu J. W. Goetheho: „Človek by mal každý deň počuť aspoň jednu pieseň, čítať jednu krásnu báseň, vidieť jednu výbornú maľbu, a ak by to bolo možné, povedať zopár rozumných slov.“

Päť odporúčaní z mojej praxe na podporu vlastnej hodnoty a dostatočnosti

Sú výbornou prevenciou voči negatívnym a nadmieru kritickým myšlienkam:

1. Buďte voči sebe súcitní a zhovievaví a väčšmi sa o seba starajte po mentálnej, fyzickej, emočnej aj duchovnej stránke. 
2. Vnímajte svoje skutočné potreby a odhaľujte svoje nevedomé strachy.
3. Chváľte sa často a poriadne. Máte tú „povinnosť“ voči sebe. Keď v tom vytrváte, čoskoro zaznamenáte zvýšenie sebahodnotenia.
4. Zbavte sa falošnej identity. Neprezentujte sa tak, ako to od vás očakáva vaše okolie. Nepotláčajte svoje negatívne stránky a emócie, prijmite ich, no nemusíte sa podľa nich správať. 
5. Urobte z času na čas niečo spontánne, autentické a nové. Aj preto, lebo prekvapenie uvoľňuje v mozgu dopamín, ktorý je zdrojom zvedavosti a dobrodružnosti, a tie sa starajú o dobrý pocit zo seba. Dôležitá vec: spontánnosť nie je to isté čo impulzívnosť. Impulzívne správanie väčšinou robíte v nevyrovnanom stave mysle bez kontroly nad sebou. 

Príspevok Vaša duša počuje všetko, čo hovorí vaša myseľ zobrazený najskôr Life koučing.

Potrebujeme pre seba objaviť spôsob, ako sa rozžiarime zvnútra. Nálada by nám nemala klesať ako teplota vonku. Duševnú kondíciu zlepšuje zdravé stravovanie a pohyb, nech je akékoľvek ročné obdobie. Stačí aspoň jedna prechádzka denne a vyvážená, hodnotná strava a hlava prestane robiť poplach z nepohody. Je to tiež o starostlivosti o seba a rozmaznávaní sa, kedy sme voči sebe súcitní a zhovievaví a dávame si vedieť, že sme sami pre seba dôležití. Tým sa vieme zastaviť, keď máme tendenciu smerovať svoju energiu k niečomu, na čo nemáme dosah, ako je napríklad nanič počasie. Pozornosť máme pútať na niečo, kde vieme použiť svoj vplyv a aktivitu zmysluplným smerom. 

Harmonický duševný život závisí do veľkej miery od toho, čo sa deje v hlave.

A tiež od toho, ako to hlava vyhodnocuje. Oplatí sa venovať pozornosť a tréning tomu, ako konštruktívne a hodnotne myslieť a snažiť sa premýšľať inak, než negatívne a reaktívne, v nových pohľadoch a perspektívach, s odstupom a nadhľadom. 

Keď nám myšlienky prinášajú niečo „nekvalitné“ a emočne oslabujúce, radšej „nemyslieť“. To znamená zastavovať hlavu v impulzoch, fantáziách a obsahoch, ktoré ju vháňajú do katastrofických scenárov. Treba ich pomocou mentálnej sily opúšťať a na to skvelo slúžia techniky mindfulnessu. 

Päť tipov, ako si postrážiť sabotáž svojho snaženia o vyvažovanie: 

1.     Pozor na prepínanie síl

Rešpektujte svoje hranice a nechcite byť vzpieračmi pracovných a duševných výkonov. Avšak, nezamieňajte túto hranicu za pohodlnosť. Zdolávaním emočného nepohodlia sa spevňujete. 

2.     Vyhnite sa multitaskingu

Po obyčajnom vyrušení trvá približne 23 minút, kým sa opäť začnete sústreďovať na pôvodnú úlohu. Žonglovanie s viacerými podnetmi uberá na výkone a spotrebúva veľa energie, čím ste citlivejší. 

3.     Nastavte si nepriechodné hranice

Naučte sa povedať ‚nie‘ úlohám, ktoré nechcete urobiť a spoločenským udalostiam, na ktoré nechcete ísť. Neplytvajte energiou na priveľa aktivít iba preto, že sú zaujímavé, voľte tie, ktoré vám dávajú zmysel.

4.     Zmeňte prístup

Ak sa stresujúcej situácii nemôžete vyhnúť, zmeňte spôsob, ako o nej uvažujete, ako k nej pristupujete a ako ju interpretujete. Hodí sa k tomu debata s niekým nezainteresovaným.

5.     Väčšia perspektíva

Bude vás táto situácia stresovať aj o mesiac či o rok? Oplatí sa jej venovať toľko pozornosti? Skúste ubrať z perfekcionizmu a snahy o dokonalosť. 

Na čo pri každodennej starostlivosti o svoje psychické zdravie nezabúdať?

Na psychohygienu. Tak, ako venujeme pozornosť klasickej hygiene, tak treba sprchovať aj dušu, aby sme ju zbavili nánosov, ktoré cez deň zozbiera. Potrebujeme ventil, ktorým napätie a všetko, čo k nám prišlo a čo nepotrebujeme, odvedieme zo seba von. Najrýchlejšia cesta je venovať sa fyzickej aktivite, no rovnako dobre poslúžia kreatívne činnosti a čas venovaný iba sebe. Nemám na mysli to, že sa zvalím na gauč a skontrolujem, čo sa udialo v online svete, lebo toto nie je oddychová energia.

Oddychová energia znamená, že stíšim hlavu, aby neustále neprodukovala milióny myšlienok. Zastavím sa a snažím sa zistiť, čo v tejto chvíli najviac potrebujem. My totiž nevieme odpočívať. Nedovolíme si sadnúť a len tak byť, lebo zrazu odniekiaľ ‒ či už od nás, alebo od okolia ‒ prídu výčitky. Akurát zabúdame na to, že práve ničnerobenie je pre nás nesmierne dôležité. Aby sme dokázali harmonizovať hemisféry, potrebujeme, aby sa tá dominantná, ktorá bola vo výkone, uvoľnila a nastúpila druhá, ktorá nebola vyťažená.

Cieľom je, aby sme mali pocit, že duša dohnala telo. Zvyčajne sme na úteku pred sebou, pred povinnosťami a ak by som to úplne nadsadila, vždy sme na úteku pred niečím. Na chvíľu sa zastaviť znamená, že nás to dobehne. Ale to nie je negatívne, práve naopak. Takto vzniká priestor, kedy môžeme všetko poupratovať a pretriediť. Uvoľniť hlavu a telo preto znamená, že začneme vnímať aj ostatné naše potreby, ktoré sa hlásia o slovo, a ktoré sme počas dňa odbíjali so slovami: „Teraz neotravuj, nemám na teba čas.“ Je to podobné, akoby sme kontrolke, ktorá signalizuje nedostatok benzínu povedali, aby nás nevyrušovala, lebo nemôžeme ísť natankovať. Auto zastaví a nepohne sa. My neraz postojíme, až keď sa odpálime, čo už je iný problém.

Príspevok Ako na prevenciu jesennej mrzutosti zobrazený najskôr Life koučing.

Máte pocit, že odkedy ste otvorili oči, nič sa vám nedarí – inak sa mu nedá povedať, než takzvaný deň „blbec“. Mávate ho aj vy?

Príspevok Čo si počať s dňom „blbec“ – reportáž Blaženy Bóoczovej v Slovenskom rozhlase zobrazený najskôr Life koučing.

Zopár jednoduchých tipov na úsporu energie:

• Nadýchnuť sa a zhlboka vydýchnuť, keď vám zazvoní telefón, a až potom ho zodvihnúť.
• Čakanie využiť na uvoľnenie tela (prenesenie váhy z nohy na nohu, vystretie sa, ponaťahovanie, poskákanie…)
• Vyhradiť si v priebehu dňa chvíle (ideálne každých 90 minút), kedy prerušíte to, čo robíte a vedome sa zastavíte, zatvoríte oči a pozriete sa do svojho vnútra. Len tak zistíte, ako sa vlastne máte, čo cítite a čo práve potrebujete.
• Dovoľte si myslieť aj na seba a dať sa na prvé miesto. Len tak načerpáte z vlastných zdrojov a budete mať viac pozitívneho potenciálu pre ľudí, na ktorých vám záleží.
• Vec, ktorá stojí za harmóniou a dáva zmysel vášmu snaženiu je RADOSŤ – doprajte si ju.
• Venujte plnú pozornosť svojim fyziologickým, emočným aj mentálnym potrebám a neodkladajteich na neskôr.
• Večer pred zaspaním si vyhraďte posledné myšlienky na reflexiu dňa a pocitom vďačnosti.

Príspevok Ako poraziť stres energiou – 7 tipov na okamžité použitie zobrazený najskôr Life koučing.

Každý taký obraz má v sebe pocit. A keď sú také navrstvené, miešajú sa ako farby na palete. Pri prílišnom miešaní zanikajú pôvodné odtiene a vzniká jedna šedo šeredná farba, ktorá dokáže všetko ucápať. Moja skúsenosť hovorí, že to celé dokážem znefarebniť, keď mám tendenciu mať všetky pocity pod kontrolou. Že ich musím spracovať, skrotiť, umierniť, ukázniť, popraviť… Zistila som, že čím viac sa ich snažím krotiť, tým viac sa vzpierajú a vyrábajú temné šero.

Jedno na ne platí – musíme ich prijímať také, aké sú, priznať si ich a nakoniec ich nechať odplynúť. Pocity sú ako vlny. A pohyb vĺn je upokojujúci. Pocit prichádza a my ho prijímame: „Pravdaže, že ma to naštvalo a ranilo.“ Necháme ho pôsobiť: „Som smutná a mám na to právo.“ A nakoniec ho necháme voľne uplynúť: „Bola som smutná, ale už je to preč.“

Pri niektorých pocitoch máme pocit, že sú príliš veľké, príliš nástojčivé, príliš nemiestne a jednoducho zlé. Cítime vtedy, že s nami nie je niečo v poriadku. Vtedy si potrebujeme pustiť z automatu hlásenie: „Na tom, že si smutná, nahnevaná, rozhorčená, ponížená… nie je predsa nič divného.“ To sme si iba osvojili hodnotenie, že naše pocity nie sú normálne. Zabudli nás totiž naučiť, že priznať si emóciu ešte neznamená, že sa podľa nej budeme aj nutne správať.

Ľudí, ktorí vám lezú na nervy, nejdete rovno biť, ale v duchu si priznáte: „Štveš ma neskutočne, ale na tom nie je predsa nič divného.“ Takže vždy, keď budete mať pocit, že padáte do čiernej diery svojho galerijného skladu, len si posvieťte a položte obraz s pocitom do príslušného sektoru, nech v tom nie je bordel.

Príspevok Ako v sebe upratovať zobrazený najskôr Life koučing.