Príspevok Rande so sebou zobrazený najskôr Life koučing.

Žijeme vo svete, v ktorom sme neprestajne atakovaní rozličnými udalosťami. Zrážame sa s nimi, a reagujeme na ne, aj keby sme neraz radšej nechceli. Každá naša reakcia, správanie a konanie sú tvarované svetom našich emocionálnych skúseností. Tie vyformovali práve „zrážky“ v podobe najrôznejších interakcií a naše reakcie kolíšu v závislosti od emočnej pamäti. Dostávame sa tak do kolobehu pocitov, ktoré menia našu náladu rýchlejšie než prepnutie televízneho programu. 

Príbeh jeden z mnohých

„Vôbec netuším, odkiaľ to príde. Som v pohode, hovorím si, ako všetko zvládnem a v okamihu je všetko inak. Nejaká neviditeľná sila ma stiahne dolu a ja sa cítim slabá, nemožná, nahnevaná a bez vôle niečo urobiť.“ Rozpráva mi Eva, ktorej priznanie dôverne poznám z ďalších podobných príbehov. 

Niektorí klienti vnímajú samých seba ako svojho najväčšieho nepriateľa. V debatách to vychádza na povrch, keď devalvujú samých seba a považujú sa skôr za obete. Potrebujú sa prepracovať k uvedomeniu, že sú si sami príčinou pocitov, ktoré im berú radosť zo života. Akonáhle prichádza k tomuto poznaniu, nájdu východ z bludiska vlastných negatívnych myšlienok. 

Tajná zbraň prežívania

Nálada dokáže ovplyvniť naše posudzovanie a rozhodovanie spôsobom, s ktorým nepočítajú pravidlá ani racionality, ani intuície. Tú moc má preto, lebo do mysliacich procesov namieša poriadnu dávku emócií. Keď ich preklopí do negatívnej roviny, výrazne navýši vnímanú frekvenciu rizika a neželaných udalostí. Keď do pozitívnej, umožní zachytiť príležitosti ako výzvy, nie ako obavy. Prirodzenejšie je pre nás vnímať najskôr to zlé, aby sme boli v bezpečí. Akurát, hlava nás vie bravúrne manipulovať cez iluzórne nebezpečie, ktoré vydáva za skutočné. Dá sa však naučiť, nedovoliť emóciám zahmlievať naše úsudky.

Zázračne jednoduchá schéma 

Trik spočíva v prejdení zo stavu, kedy iba náhodne emocionálne na veci reagujeme do stavu, kedy sme schopní reagovať primerane, akoby „lepším spôsobom“. Je to mentálny cvik, vďaka ktorému sme schopní reagovať adekvátne. Primeranosť je konštruktívnejší spôsob konania, než emočný únos (moment, kedy emócie vypnú racio). Namiesto toho, aby nás poháňali nekontrolovateľné emocionálne reakcie, vieme rozvíjať odstup a nadhľad a dopriať si čas, než zareagujeme. 

Pestovanie primeranosti 

Neznamená prekonávanie alebo kontrolovanie emócií. Precítenie emócií nás robí ľuďmi. Primeranosť spočíva v zušľachťovaní emócií tak, že si internalizujeme lepšie spôsoby reagovania na druhých. Internalizácia (zvnútornenie) je psychologické a sociologické označenie procesu, počas ktorého si vnútorne osvojujeme objektívny svet, aby sme boli schopní prežiť v ľudskej spoločnosti. Bývame rozpoltení a v nepohode práve preto, že proti sebe stojí ego a sociálne interakcie. 

Keď sa naučíme, ako zušľachtiť svoje odpovede na „sociálne vojny“, môžeme začať reagovať na ľudí spôsobmi, ktoré sme si vypestovali, a nie tými, ktoré sa automaticky derú do popredia ako pudová emocionálna reakcia. Vieme byť pokorní, súcitní, empatickí, láskyplní, veľkorysí, ohľaduplní, tolerantní… namiesto toho, aby sme boli arogantní, hrubí, nevšímaví, ignorantskí, sebeckí, bezohľadní… 

Zušľachťovanie seba prostredníctvom rituálov

Skúste zmeniť niektoré zo svojich typických reakcií. Všímajte si, ako robíte rutinné veci a ako sa pri tom cítite: rozlúčite sa ráno s partnerom, stretnete kolegov, pozdravíte svojho nadriadeného, telefonujete, v obchode vykladáte nákup na pás, pohádate sa s niekým, kto do vás vrazil… Koľko skutočnej a nerušenej pozornosti bežne ľuďom venujete?

Vyskúšajte si to aj vo verzii, že ste vedome všímaví a empatickí voči druhým. Otvoríte dvere neznámemu, napíšete správu priateľke, ktorá má problémy vo vzťahu, úprimne sa usmejete na niekoho, koho míňate, pomôžete mamičke s kočíkom alebo starenke cez cestu, vypočujete si blízkych bez odbiehania k niečomu inému… Vnímajte, čo s vami takéto správanie urobí a ako vplýva na vašu náladu. 

Nadviazať s niekým spojenie si vyžaduje vydať zo seba to najlepšie. Je to o vydávaní pozitívnej energie, nech už sme v práci, s blízkymi, v obchode, s priateľmi. Preukazovať úctu a rešpekt je ten najlepší spôsob, ako pôsobiť na ľudí, a tým aj na seba. A mať dobrý pocit zo seba je to najviac, čo môžeme pre seba robiť.

Príspevok Ako neprekážať samým sebe zobrazený najskôr Life koučing.

Štúdie na Harvarde potvrdzujú, že životný postoj je omnoho dôležitejší než inteligencia, vzdelanie, talent alebo šťastie. Postoje ovplyvňujú až 85 % životných úspechov, zatiaľ čo zostávajúcich 15 % je vecou schopností. Za postoj sa pokladá duševné rozpoloženie a spôsob, ako myslíme, rovnako ako všetko to, čo sa odohráva vo vnútri človeka na emočnej úrovni.

Postoje nás poháňajú dopredu k víťazstvám, alebo ťahajú k porážkam. Sú našou oporou na každom kroku a sú tým, čo ostatní vnímajú ako našu vnútornú osobitosť: postoje nás popisujú a definujú, prostredníctvom nich interagujeme so svetom.

Dokážem ľuďom pomáhať práve preto, že sú ochotní meniť svoje neefektívne postoje a nahrádzať ich takými, ktoré im vnesú do života viac zmysluplnosti, a tým aj šťastia a úspechu. Za úspešných považujem všetkých, ktorí idú v rámci svojich schopností za najvyšším cieľom a vydávajú pritom zo seba to najlepšie.

Keby som mala charakterizovať, čo je príznačné pre úspešných ľudí, tak by som to zhrnula do týchto šiestich postojov:

1. Berú život taký, aký je – so všetkými komplikáciami a náročnými úlohami. Skôr sa mu prispôsobujú, než by sa sťažovali. Preberajú zodpovednosť za svoj vlastný život namiesto toho, aby obviňovali druhých alebo sa vyhovárali. Radujú sa zo života, berú ho ako dar a užívajú si ho naplno. Prijímajú aj jeho negatívne stránky, väčšmi sa však zaoberajú tým, čo im ponúka, aby si zobrali to, čo sami chcú. Hľadajú v druhých ľuďoch aj v okolitom svete dobro a zvyčajne ho aj nachádzajú. Na život nazerajú ako celý rad príležitostí a možností, ktoré sa oplatí preskúmať.
2. Budujú si zdravé medziľudské vzťahy – dokážu vnímať potreby a city ostatných. Sú ohľaduplní a zdvorilí. Dokážu inšpirovať ostatných k tomu, aby prejavovali to najlepšie v sebe. Hodnota vzťahovosti je pre nich kľúčová a uprednostňujú ju pred inými vecami. Vedia, že bez naplnených vzťahov by nemohli žiť zmysluplný život. Súautentickí a samými sebou, k čomu podnecujú aj ostatných.
3. Majú zmysel pre smerovanie – vedia kam idú a prečo. Stanovujú si ciele a méty. Keď ich dosiahnu, vytýčia si ďalšie – v súlade so svojimi hodnotami a presvedčením. Radi prijímajú aj náročné úlohy, berú ich ako príležitosť vystúpiť mimo svoju komfortnú zónu a prekročiť vlastné hranice.
4. Túžia po nových poznatkoch – o živote, o svete, o sebe samých. Učenie je pre nich radosť, nie povinnosť. Neustále obohacujú svoj život novým poznaním a sebazdokonaľovaním. Sú otvorení novým možnostiam a experimentujú. Neobávajú sa riskovať, lebo vedia, že tak môžu veľa získať.
5. Sú činorodí – dokončujú, čo začali, pretože sa neboja húževnato pracovať. Lenivosť sa snažia pokoriť, lebo vedia, že ňou márnia čas. Majú sa na pozore pred stereotypom a neustále hľadajú nové zážitky, ktoré im pomáhajú posúvať sa v ústrety tomu, čo sýti ich potenciál. Využívajú tvorivosť, aby mali odstup a nadhľad.
6. Ctia si mravnosť a sú etickí – vedia, že poctivosť je jednou z najdôležitejších súčastí charakteru dobrého človeka. V osobnom i profesijnom živote sa riadia hodnotami rešpektu, úcty, akceptácie a tolerancie.

P.S. Autor tohto prehľadu nie je známy, ale sedí to na 100 %

ŠANCE NA ÚSPECH

Neurobím to: 0 %

Nedokážem to urobiť: 10 %

Neviem ako to urobiť: 20 %

Chcel by som to urobiť: 30 %

Chcem to urobiť: 40 %

Myslím, že by som to mohol urobiť: 50 %

Môžem to urobiť: 60 %

Myslím, že to dokážem urobiť: 70 %

Dokážem to urobiť: 80 %

Robím to: 90 %

Urobil som to: 100 %

Príspevok Šesť postojov vedúcich k úspechu zobrazený najskôr Life koučing.

Aj pre rodených pesimistov je optimizmus súčasťou ľudskej prirodzenosti. Evolučne sme ho potrebovali, aby sme mohli myslieť dopredu a vedeli si predstaviť dôsledky zahŕňajúce našu vlastnú smrteľnosť. Vďaka optimistickému pohľadu sme prežili a prispôsobili sa aj nehostinnému a nepriateľskému prostrediu.

 Pozitívne účinky optimizmu exaktne prebádané

Výskumy na dvojčatách preukázali, že optimizmus má genetický podklad. Podľa výskumu Roberta Plomina je optimizmus a pesimizmus dedičný asi z 25 %. Iné výskumy dokazujú, že optimizmus má síce genetický podklad, ale je ovplyvnený aj skúsenosťami.

Skupina psychológov napríklad analyzovala životopisy, ktoré v roku 1900 napísali novicky pred zložením rehoľného sľubu a pred vstupom do kláštora. Vedci zistili, že 90 % z najoptimistickejšej štvrtiny mníšok vo veku 84 rokov stále žilo. Naopak, len 34 % z najmenej optimistickej štvrtiny všetkých mníšok ešte žilo. Okrem toho 54 % z najoptimistickejšej štvrtiny bolo stále nažive aj vo veku 94 rokov. A po preskúmaní množstva iných faktorov sa ukázalo, že úroveň optimizmu bol jediný faktor, ktorý významne súvisel s dĺžkou života.

Iní rozsiahly experiment, ktorý viedol psychológ Martin Seligman, skúmal poisťovacích agentov, ktorí boli rozdelení na optimistov a pesimistov a porovnával ich výkon. Po druhom roku trvania experimentu uzavreli optimisti o 57 % viac životných poistiek než pesimisti.

Zdravie vo vyššom veku závisí od optimizmu v mladom veku 

V polovici 30. rokov 20. storočia sa jeden z dlhodobých prieskumov rozhodol skúmať zdravých ľudí po celý ich život. Autori chceli zistiť, čo určuje úspech a dobré zdravie. Vybrali dve stovky veľmi nadaných, zdravých a schopných mužov na Harvardovej univerzite. Sledovali ich päťdesiat rokov. Každých päť rokov sa respondenti zúčastnili lekárskej prehliadky a vypĺňali dotazníky. Tento výskum spomína Martin Seligman vo svojej knihe Naučený optimizmus.

Dôležité zistenie zo štúdie bolo, že bohatstvo nezaručilo zdravie ani úspech. Iný faktor bol rozhodujúci – zavážilo správanie. Niektorí muži používali „zrelú“ obranu pred nepriaznivými okolnosťami – humor a altruizmus. Iní nie, keď sa s nimi napríklad rozišla priateľka, uchýlili sa k popieraniu a ostatným „nezrelým“ obranným technikám. Tí, ktorí boli vo veku 20 rokov schopní zrelých a konštruktívnych úvah, prežili oveľa úspešnejší a zdravší život. Okolo šesťdesiatky nikto z mužov, ktorí používali zrelú obranu, netrpel chronickou chorobou. Jedna tretina druhej skupiny mala naopak, v 60 rokoch výrazné zdravotné problémy.

Postoj k proaktívnosti a reaktívnosti sa premietol do celkového zdravotného stavu sledovaných mužov. Pesimisti boli postihnutí chorobami stredného veku skoršie a vážnejšie než optimisti. Pozoruhodné bolo, že do veku 45 rokov nemal optimizmus na zdravie zásadný vplyv. Dovtedy boli na tom všetci muži približne rovnako ako v mladosti. Avšak po 50-tke sa telo rozhodlo “nazhromaždené“ veci  dávať „von“ a psychosomatika bola v plnej aktivite.

Čím sa líši pohľad na poloplný alebo poloprázdny pohár

Nikolaus Enkelmann, nemecký psychológ, popísal rozdiel medzi pesimizmom a optimizmom:

Pesimizmus ochromuje – optimizmus oslobodzuje.

Pesimizmus vyvoláva strach – optimizmus povzbudzuje.

Pesimizmus vyrába problémy – optimizmus ich rieši.

Pesimizmus je ničivý – optimizmus je tvorivý.

Pesimizmus vedie k neúspechu – opitimizmus k úspechu.

Tréning na optimistu

Mám pre vás päť tipov + jeden záchranný, ako hlavu získavať pre optimizmus. Sú voľnou interpretáciou toho, čo o tejto téme viem a čo ma naučila vlastná skúsenosť.

1. Jednou z najúčinnejších techník na polemizovanie s negatívnym presvedčením je hľadať dôkazy poukazujúce na to, že ste svoj katastrofický scenár zveličili. Keďže ho nejdete núkať Hollywoodu, uberte z preháňania a zisťujte, čo sa v skutočnosti deje. Snaží sa vás hlava dostať do iluzórnej krízy, aby ste boli vystresovanejší a ona prebrala kontrolu? Nechytajte ju pri tom a zatrhnite jej vyrábanie pokračovaní z potenciálne nepravdepodobnej katastrofy. Položte si k tomu tri jednoduché otázky: Je to pravda? 2. Je to potrebné? 3. Je to láskavé?
2. Vždy, keď sa pristihnete pri tom, ako ide vaša energia do sťažovania, hundrania, frflania, šomrania, kritizovania, vrčania… zastavte sa a spýtajte samých seba: Čo je to, čo teraz skutočne potrebujem? Predpoklad je, že vaša pozornosť pôjde radšej v ústrety niečomu, čo jej vyrobí dobrý pocit, než na analyzovanie toho, na čo nemáte dosah. Chce to tréning, ale viete sa odučiť reagovať na všetko ako po uštipnutí hadom.
3. Vaša hlava miluje premietať staré epizódy toho, čo sa vám nepodarilo. To má nachystané automaticky. Keď to zistíte, pošlite ju do kartotéky vytiahnuť príjemné a dobré veci, ktoré si potrebujete pripomínať čo najviac. Vždy, keď sa vo vnútri vás bude preťahovať minulé zlé a minulé dobré, nakloňte sa na stranu dobrého. To vás naučí lepšie vnímať, aké sú veci tu a teraz, vo vašom aktuálnom prežívaní. Iba na to totiž máte dosah.
4. Založte si denník vďačnosti, do ktorého si budete zapisovať pozitívne zážitky dňa. Nakreslite, napíšte niečo dobré, potešujúce…, čo ste zažili a za čo ste vďační. Môže to mať podobu týchto konštrukcií: Ďakujem za to, že mám…, že som… Ďakujem, že sa mi nestalo… (v zmysle, že vás nezrazilo auto alebo sa nestalo niečo zlé, hoci kolízia bola…) Potrebujete pritom vytrvať aspoň mesiac, potom to už pôjde s ľahkosťou a efekt pocítite denne. Systematické sústreďovanie sa na niečo dobré totiž upevňuje neurónové spojenia zodpovedné za pozitívnejší pohľad na svet.
5. Keby vás pesimista ťahal k zemi, môžete si pomáhať odhodlaním Antonia Gramsciho: „Som pesimista, pretože som inteligentný, ale som aj optimista, pretože mám pevnú vôľu.“
6. + posledná pomoc: Keď si potrebujete hodiť záchranné koleso pravého optimizmu, doprajte si uistenie, že aj keby ste všetko mohli stratiť, aj tak môžete všetko mať. Lebo nie ste obeť, máte zodpovednosť za seba vo svojich rukách.

Príspevok Ako natrénovať na optimizmus a podliehať pozitívnym ilúziám zobrazený najskôr Life koučing.

Vzor, do ktorého sa „vypletáme“, ovplyvňuje naše vnímanie. Pozeráme na svet cez to, čo v sebe nosíme. Niekedy si pripadáme akísi „deraví“ a niečo nám do výpletu chýba. Bez toho, aby sme to hľadali, to neobjavíme. Občas sa spoľahneme, že to k nám príde samo, bez vynaloženia veľkého úsilia. Môže a nemusí. Zaručený spôsob je vždy v oddaní sa činorodosti a vytváraní si vlastných vzoriek. Tie sa dajú rozpletať a meniť.

Pri tých prebratých vzoroch z katalógov nie je flexibilita ani variabilita, sú dané. Originál sa vždy väčšmi cení. Preto smelo do tvorenia, nič nemôžete pokaziť, iba si vyskúšať, aké to je, keď o veciach rozhodujete slobodne vy sami. A pamätajte: „Používajte talent, ktorý máte. Lesy by boli tiché, keby tam spievali len tí najlepší vtáci.“ Vyriekol Henry Van Dyke. Ja podotýkam, že za talentom nehľadajte nič veľkolepé. Je to mix vašich najlepších schopností, ktoré z vás robia toho, kým ste.  

Príspevok Osem otázok obnažujúcich vaše rozpoloženie zobrazený najskôr Life koučing.

Martin Seligman, ktorý je považovaný za špičku v tomto odbore, si vo svojich výskumoch kládol otázku: Čo je tým, čo umožňuje ľuďom kultivovať svoje nadanie, vytvárať hlbšie a trvalejšie vzťahy s ostatnými ľuďmi, cítiť radosť a zmysluplne prispievať svetu? Prišiel k záverom, že kľúčová je osobná pohoda, pričom šťastie a pozitívne emócie z neho sa stávajú jedným z piatich pilierov pozitívnej psychológie, spolu so zaujatím, pozitívnymi vzťahmi, zmysluplnosťou a úspešným výkonom.

Keď si chcete vyskúšať „pozitívnu terapiu“, môžete si ju naordinovať ako súčasť práce na svojom sebarozvoji. Pripravila som vám skrátený prehľad niektorých cvičení:

1. Využívajte svoje silné stránky.

Ktoré sú tie vaše? Viete o nich? Potrebujete ich preskúmať a pri piatich najsilnejšie zastúpených uvažujte o tom, ako ich uplatníte čo najväčšmi vo svojom každodennom živote.

2. Zapíšte si každý večer tri dobré veci, ktoré sa vám počas dňa stali.

Tak pútate pozornosť a energiu smerom k pozitívnym emóciám a prísľubom vašich postojov, ktoré smerujú ku konaniu dobra.

3. Napíšte si vlastný nekrológ.

Spíšte si jednu až dve stránky, čo chcete, aby sa v rozprávaní pri rozlúčke s vami objavilo. Čo by sa vám páčilo, aby ľudia o vás a vašom živote na vašom pohrebe rozprávali? Môžete to poňať aj vo variante, čo najdôležitejšie ste sa naučili a chcete to odovzdať svojim potomkom.

4. Uvažujte o človeku, ktorému ste vďačný.

Poďakovali ste mu? Pamätajte na to, aby ste ľuďom, ktorým ste vďační, vďačnosť aj vyjadrovali. Prehlbuje to vzťahy a vedie nás to k pokore.

5. Reagujte pozitívne a so zjavným nadšením na dobrú správu.

Precítite tak radosť intenzívnejšie a naučíte sa vnímať zdroj energie, ktorý je v takomto postoji.

6. Staňte sa „vychutnávačmi“.

Aspoň raz denne si užívajte niečo, s čím sa inak ponáhľate, napr. jedlo, sprchu, chôdzu… Zaznamenávajte si, v čom sú vaše zážitky iné, keď spomalíte. Prehĺbite si tak sebauvedomie o tom, prečo sa vám oplatí „stišovať“ a väčšmi sledovať svoje pocity. To vám umožní plnšie vnímať zážitky tu a teraz.

Príspevok Pozitívna terapia ako súčasť práce na sebarozvoji zobrazený najskôr Life koučing.

Dobrodruhov možno spoznať podľa ich postojov. Štyri mi prídu kľúčové:

DOBRODRUH SA BAVÍ – dokáže ovládať svoje osobné životné ťažkosti a peripetie, a pritom sa naplno vložiť do dôležitých vecí. Neprikladá tomu, čo robí, zbytočnú vážnosť a dramatickosť, aby si ego pripisovalo zásluhy z vlastnej dôležitosti. Proste urobí, čo treba, a potom si dopraje zábavu. Nemá problém zasmiať sa sebe samému, keď niečo pokazí alebo sa pomýli. Berie to ako učiacu sa skúsenosť, ktorá nepotrebuje melodrámu ani tonu sebaobviňovania. Má prirodzenú schopnosť navodiť v ľuďoch, ktorí sú v jeho blízkosti chuť baviť sa spolu s ním. Neúnavne hľadá rôzne spôsoby, ako pridávať na zábavnosti svojmu životu. Berie ho s ľahkosťou, a pritom zodpovedne.

ROBÍ VECI S URČITÝM ZÁMEROM – keď je treba niečo urobiť, pustí sa do toho, nehľadí na komplikácie, hľadá možnosti a spôsoby. Jeho myseľ preháňa uvažovanie cez proaktívny mód, nemá kedy si zúfať, lebo je činorodý. Dobre si rozmyslí, či má význam niečo odkladať, vie, že ho to počká. Nerobí veci so zámerom, aby si vylepšoval svoje ego, predviedol sa, alebo pred niekým vyzeral lepšie. Dobrodruh robí veci s otvoreným srdcom, je vyladený na potreby a túžby tak svoje, ako aj ostatných. Jeho pozitivita žije z energie toho, že mu dáva zmysel nezištne slúžiť ľuďom a pomáhať ostatným bez toho, že by v tom hľadal profit pre seba. Spolieha sa na silu svojho vnútorného charakteru.

DOBRODRUH JE SÁM SEBE PRIATEĽOM – hoci sa mu nie všetko darí podľa predstáv a býva netrpezlivý, nahnevaný a prihodia sa mu zdanlivo nepochopiteľné veci, verí v svoje hodnoty. Počká na seba, než sa pozviecha z frustrácie a prijíma sa aj vtedy, keď veci zbabre. Vie, že má ďalší pokus a považuje za ľudské stúpať aj mimo vytýčenej cesty. Aj keby bolo jeho rozpoloženie zasiahnuté pochybnosťami, plne preberá zodpovednosť za svoje činy a skutky. Je voči sebe súcitný a zhovievavý, lebo vie, že k rastu patria aj spomalenia a zastavenia. Nazerá na seba ako na človeka, ktorý sa zo všetkých síl snaží. A taký si zaslúži úctu a rešpekt.

ŽIJE PRE OKAMIH, KTORÝ SA PRÁVE DEJE – minulosť je preč a čokoľvek sa v nej stalo považuje za odviate. Aj keď dobre vie, že minulé udalosti ovplyvnili jeho súčasné uvažovanie a to, ako sa cíti, nevzdoruje voči tomu a nevracia sa opakovane späť. Zaobchádza so svojimi myšlienkami a pocitmi ako so svojou neodmysliteľnou súčasnosťou. Nedopustí, aby bol zviazaný udalosťami, ktoré sa odohrali v minulosti, a ktoré už nedokáže zmeniť. Vychádza z východiskovej pozície tu a teraz a díva sa vpred na obzor, kam smeruje. Necúva, aby niečo pozberal zo zeme, ide vpred, aby si vyberaním obral, čo chce.

Dobrodruh stavia na tom, že ked’ vie, prečo niečo robí, tak mu to dáva silu. Vníma každý jedeň deň ako príležitosť prežívať život naplno, bez obmedzujúcich presvedčení a manipulačných povier – slobodne, nespútane a radostne. Od seba poodstupuje, k ostatným sa približuje.

V každom z nás je dobrodruh – niekedy aktívnejší, dakedy odpočívajúci, inokedy čakajúci…

Najlepšie sa má, keď sa ním necháme viesť. On už nejako vie, kam mierime a načo nám to bude. Môžeme sa na neho spoľahnúť, je naším dobrým alter egom, len mu tú dôveru potrebujeme preukázať.

Príspevok Objímať život aj so všetkými jeho nedostatkami zobrazený najskôr Life koučing.