Dá sa zamilovanosť udržať dlhšie, než pár mesiacov? Keby som na to mala recept, tak obchodujem na burze. Žiaľ, nedá. Alebo našťastie? Raná fáza zamilovanosti sa podobá obsedantno-kompulzívnej poruche (OKP) – zamilovaní aj pacienti s OKP majú podobne zníženú úroveň 5-HT, čo je proteín, ktorý prepravuje serotonín medzi mozgovými bunkami. Jeden z prieskumov dokonca preukázal, že zamilovaní myslia na svojho milovaného aspoň 4 hodiny denne. Ten hormónový ošiaľ musí zákonite pominúť, inak by sme s  hlavou v oblakoch nemohli dlhodobo fungovať. Udeje sa to po 12 až 18 mesiacoch, kedy sa úroveň 5-HT vráti do normálu a my pristaneme v realite bez vznášania sa.

Je tu ešte jedna zázračná látka, ktorá sa v akútnom štádiu zamilovanosti vyplaví – fenyletylamín. A viete, kde sa ešte nachádza? Síce sa tam dostal vďaka mikrobiologickej fermentácii, ale to nám môže byť jedno, hlavne, že nás to povznáša. Je aj v čokoláde. Keby sme jej zjedli na posedenie 10 kg, tak sa vytvorí rovnaký efekt ako po jednom džointe. Tým vás nenabádam na zvýšené maškrtenie, len poukazujem na moc hormónových spínačov. Majú nás pekne v hrsti. A hoci sa vedci snažia objaviť ten pravý hormónový koktail na to, aby sme mali konštantne spokojný a radostný život, celkom to nie je možné. Biochémia každého sa správa podľa jeho vlastného presvedčenia. Preto sa oplatí sústrediť na vedomú myseľ.

Prečo si dám krémeš, aj keď som si sľúbila, že budem jesť len zdravé jedlá? Prečo sa zamilujem do najväčšieho sebca na večierku, keď som si sľúbila, že taký typ rozoznám okamžite? Veda má odpoveď: Neurológovia tvrdia, že kvôli schopnosti vedomej mysle prelietavať od myšlienky k myšlienke, využívame svoju tvorivú vedomú myseľ na kontrolovanie správania sa a kognitívne aktivity len približne 5 % celkového času. 95 % našich kognitívnych aktivít je teda kontrolovaných získanými programami, ktoré sme skopírovali do našej podvedomej mysle.

Naša vedomá myseľ vie nahliadať do minulosti aj budúcnosti, a nie je viazaná časom. Dokáže snívať a túžiť. Do toho jej však vstupuje podvedomá myseľ, ktorá má na naše správanie oveľa väčší vplyv. Opäť je to vyskúmané: Procesor podvedomej mysle je miliónkrát výkonnejší, ako procesor vedomej mysle. Prefrontálny kortex vedomej mysle dokáže spracovať a riadiť iba 40 nervových impulzov za sekundu, pričom 90 % mozgu predstavujúcich podvedomú myseľ dokáže za sekundu spracovať 40 miliónov nervových impulzov. Čo z toho pre nás vyplýva? To, čo nám svet psychošiny sprostredkúva – podvedomá myseľ hrá v našom živote veľmi dôležitú úlohu. A hoci ju obviňujeme z našich slabostí, nie je ani dobrá ani zlá! Je ako nahrávacie a prehrávacie zariadenie. Na rozdiel od vedomej mysle nemá pojem o čase a neuvažuje kreatívne. To, čo jej ide najlepšie je sabotovať nás svojimi reakciami. Veľká časť našej osobnosti sa vytvorila pred narodením a do 7 rokov života. Vedomá myseľ preto netuší, čo sa uložilo v našej podvedomej mysli. Náš život je vlastne obrazom správania, ktorý máme naprogramovaný v podvedomí. Veci, ktoré máme radi a robíme ich s ľahkosťou, sú podporované pozitívnym podvedomým programom. To, čo sa nám nedarí dosiahnuť súvisí s tým, že nás obmedzujú a limitujú podvedomé presvedčenia.

Ako sa nedať vláčiť nevedomím?

Vedci odhadujú, že až 65 % našich myšlienok je negativistických alebo zbytočných a spúšťajú sa samé. Keby som tak vedela vymazávať negatívne programy z hlavy, povzdychnem si neraz. To by som prinášala klientom úľavu na počkanie. Neexistuje však na to žiadny univerzálny recept. Existujú ale techniky, ktoré sa dajú použiť. Musím však uviesť na pravú mieru jeden mýtus – očakávame, že ak sa naša vedomá myseľ niečo naučí, podvedomie sa tomu automaticky prispôsobí. Žiaľ, takto to nefunguje. Vedomá a podvedomá myseľ sa správajú ako dve samostatné bytosti a nové poznatky a zručnosti získavajú odlišným spôsobom. Na vedomú myseľ platí zbieranie poznatkov z prednášok, kníh, rozhovorov… Vzniká z toho veľa skvelých „aha“ momentov, ktoré dokážu zmeniť naše presvedčenie. Akurát, tento druh vzdelávania automaticky neovplyvní podvedomú myseľ a neprinúti ju to robiť veci po novom. Podvedomá myseľ sa učí predovšetkým tvorením zvykov. Tie dokážu nahradiť staré vzorce a schémy za predpokladu, že dostatočný počet opakovaní vytvorí na neurónovej sieti nové prepojenia – deje sa to tak na úrovni uvažovania, ako aj na úrovni správania a konania.

Viete to dobre trénovať na všímaní si toho, ako premýšľate. Každú myšlienku viete z negatívnosti prerámcovať na podpornejšie tvrdenie. Napríklad:

• Nič nedokážem. Po novom: Pozriem sa, aké mám možnosti.
• Toto som proste ja. Po novom: Viem, že sa môžem zmeniť.
• Vytočil ma. Po novom: Viem ovládať to, ako budem reagovať na túto situáciu.

Keď sa chcete presunúť z nevedomého a často „kritického“ uvažovania do „premýšľajúceho“ stavu, môžete to urobiť tiež tým, že do svojho myslenia zahrniete objektívnosť a analýzu. Napríklad si položíte pri premýšľaní otázky: Aké sú fakty? Čo všetko sú predpoklady a dohady? Tým, že to oddelíte, získate predstavu, ako vás hlava zavádza.

Po dokončení úlohy pomáha aj uvažovanie nad tým, čo ste dosiahli, čo ste urobili dobre a čo by ste mohli nabudúce urobiť inak. Podľa toho si potom viete vybrať, čo je pre vás užitočné a zavrhnúť to ostatné. Zmyslom však je neprestávať skúšať, experimentovať, objavovať… Možno na svojej ceste zakopnete, ale ako poznamenal filozof Elbert Green Hubbard: „Najväčšou chybou, ktorú môžete v živote urobiť, je neustále sa strachovať, že ju urobíte.“

Príspevok Sme rukojemníkmi podvedomej mysle zobrazený najskôr Life koučing.