Základom dobrých vzťahov s ľuďmi, blízkymi i vzdialenými, je náš vzťah k sebe samým. Je takmer nemožné robiť radosť iným, keď ju sami nezažívame, aj keby to bola rovno naša najvyššia priorita. Mne sa v praxi ukazuje, ako ľuďom dáva zabrať domáce zadanie potešiť samých seba. Netušia, ako by to mali urobiť. Ja to pripisujem tomu, že keď sme v nerovnováhe, máme čo robiť, aby sme ustáli všetky povinnosti a úlohy. Vtedy idú maličkosti bokom. Obetujeme drobné radosti, ktoré by nás potešili, lebo na ne nemáme ani kapacity, ani pomyslenie. Uprednostníme niečo iné alebo niekoho iného. Neuvedomujeme si, že tak prichádzame o zdroje uvoľnenia. To potrebuje radosť, aby sme ju mohli vnímať. Zvyčajne máme mód, že až keď naplníme všetky povinnosti a všetkým vyhovieme, môžeme venovať pozornosť sebe.

Takýto stav trefne vystihol Robin Sharma: „Keď hovoríš, že si nevieš nájsť čas na to, aby si zmenil svoje myšlienky a spôsob svojho života, je to rovnaké, ako keby si vravel, že nemáš čas natankovať, pretože si príliš zaneprázdnený šoférovaním.“

Príspevok Jednoduchý a účinný základ pre dobré vzťahy s ľuďmi zobrazený najskôr Life koučing.

Protipól k tomu je láskavosť. Potrebujeme samých seba chápať ako dar, ktorý má byť darovaný a považovať aj ostatných za dar, ktorý je (niekedy váhavo a neisto) ponúkaný nám. Výmena týchto darov prehlbuje ľudskú spolupatričnosť. A neznamená to, že nevyjadríme svoje autentické pocity, aj hnev a zlosť, ale spôsob, aký zvolíme nebude deštruktívny. Keď vysvetlíme a opíšeme, čo pre nás znamená, keď sa niekto voči nám správa nepekne a my sa potom cítime zranene, je to tá milšia cesta. Za hulváta môžeme byť kedykoľvek, len nech je to potom, čo sme vyskúšali byť ohľaduplní, tolerantní, rešpektujúci, empatickí…

Viem, ľahko sa nad tým mudruje, ale tréningových situácií máme toľko, že sa vieme rýchlo presvedčiť, čo sa nám väčšmi oplatí.

Rýchlokurz súcitiacej komunikácie: Začnete tým, že popíšte, čo ste postrehli. Použite formulácie ako: „Všimla som si“, „Mám dojem“ – tak dávate najavo, že ide o váš pohľad na vec. Žiadne vyhrážky a obviňovanie. Povedzte priamo, aké pocity to vo vás vyvoláva. Používajte pritom osobné formulácie. Nie zovšeobecňujúce: „To bolo zlé“, ale sebaotváracie: „To ma nahnevalo“. Bez zábran sa priznajte k svojim pocitom. Keď bude druhá strana o nich vedieť, nemusí si ich domýšľať a dotvárať podľa seba. Vyhnite sa priamym útokom, lebo znemožňujú konštruktívne riešenie. Nehovorte: „Oklamala si ma“, ale povedzte: „Pripadá mi to tak, že si v tejto veci nejednala férovo“.

Príspevok Ako cielene budovať kultúru rešpektu a vďačnosti zobrazený najskôr Life koučing.

Čo treba nacvičovať celý život

 Povedať áno sám sebe, aj keď sa cítim pod psa. Tolerancia a akceptovanie “nepríjemných” (hrubých, arogantných, agresívnych, mocenských, manipulatívnych, samoľúbych, egocentrických…) ľudí začína u nás samých. Ľudia zvyčajne nečakajú takéto odporúčanie. Je za ním totiž to, že než uznáme človeka s jeho vlastnosťami, musíme najskôr prijať samých seba. Chápať a tolerovať samých seba so všetkým, čo k nám patrí, je vždy nevyhnutný prvý krok. Viem, že to nie je práve rýchle a okamžite účinné riešenie, ale je najspoľahlivejšie. Už ste sa isto presvedčili, že rovnako, ako zaobchádzate sami so sebou, zaobchádzate tiež s druhými. Testovacia otázka: Ako chcete povedať niekomu áno, keď nedokážete súhlasiť sami so sebou?

Chcete vedieť, ako sa ľahko presvedčíte, že niekto nemá so sebou súcit? Tvrdo posudzuje a odsudzuje ľudí okolo seba.

Ako ustáť, keď niekto pokúša vašu trpezlivosť?

Najskôr potrebujete jasné pritakanie všetkým myšlienkam a pocitom, ktoré prežívate. Mávate stavy, keď sa cítite mizerne? Je to ľudské, smiete sa tak cítiť. Možno by ste práve vtedy mali chuť niekomu poriadne vynadať a zotrieť ho, jednoznačne mu dať najavo svoj názor – aj tieto pocity sú ľudské. Oplatí sa však najskôr si ich uvedomiť a dovoliť si ich. A hoci v takých okamžikoch nie ste vôbec príjemný a hnevá vás to, môžete mať takéto myšlienky a emócie s nimi späté môžete “privítať”. Netreba ich potláčať, ani sa za ne odsudzovať. Sú to práve nepríjemné pocity – naše aj tých druhých, ktoré predovšetkým vyžadujú našu toleranciu, prijatie a podporu. To, čo nemusíme, je miešať sa do pocitov a myslenia “nepríjemných” ľudí – stačí ich akceptovať.

Učiť sa tolerovať individualitu druhých značí otvárať si priestor pre seba, v ktorom sa veci môžu meniť, lebo máme na ne dosah my sami. Tolerancia neznamená súhlasiť s názorom druhých – znamená, že necháme platiť aj odlišný názor. Formulka pre to je jednoduchá: “Chápem, že tvoje stanovisko je takéto. Ja to vidím inak.”

Aplikačné odporúčanie: Každý deň skúšajte niečo nové. Vypestujete si tak toleranciu k novým a odlišným veciam.

Na podporu:  “Chyby sú často tým, čo je na ľuďoch najzaujímavejšie. Akceptujte svoje nedokonalé JA.“  T. Küstenmacher v knihe Zjednodušte si život

Príspevok Akceptovať druhého je stratégia múdrej prevahy zobrazený najskôr Life koučing.