Ja práve s pribúdajúcimi rokmi vnímam, že svoje vlastné obmedzenia s láskou a vďačnosťou púšťam. Od môjho úrazu, ktorý ma prebral k životu koncom roka 2014, vnímam, že som začal obracať svoju pozornosť z vonkajšieho sveta do svojho vnútra. Začal som sa sám seba pýtať, kto vlastne som a ako chcem žiť svoj život tak, aby som už takého veľké upozornenie a spomalenie od života nepotreboval. To odštartovalo cestu do hĺbky môjho vnútra, kde som postupne našiel to, kým v skutočnosti som a čo je mojím skutočným poslaním na tomto svete. Akým chcem byť človekom, manželom, otcom. A práve v období posledných 2-3 rokov vnímam veľmi intenzívne, že moje filtre, zranenia a všetky limitujúce presvedčenia o sebe samom boli tým, čo ma obmedzovalo, aby som mohol naplno byť sám sebou. Teraz cítim v srdci veľkú vďačnosť za cestu k objaveniu pokladov, ktoré sa skrývajú pod povrchom. Dalo by sa o tomto veľmi dlho hovoriť, takto nejako to vnímam v skratke.

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Mám ich niekoľko. Život ma postupne pozval k tomu, aby som objavil, aká obrovská sila sa skrýva v rituáloch, návykoch a veciach, ktoré robíme každý deň. Začínam deň tým, že si v srdci preciťujem vďačnosť, že som sa zobudil, že dýcham a že mám požehnanie prežiť ďalší deň. Potom sa spájam s najlepšou verziou seba samého. Večer keď zaspávam, pýtam sa sám seba, či som dnes ovplyvnil, obohatil, inšpiroval a pozdvihol aspoň 2 životy, teda dvoch ľudí, keďže to vnímam ako súčasť môjho poslania. Je ním otvárať srdcia lídrov a pozdvihovať kultúru v organizáciách, aby sa tento svet stal lepším miestom pre život. S mojou milovanou manželkou Gabikou je naším partnerským rituálom povedať si ráno víziu nášho vzťahu. Máme tiež rodinné rituály ako denný kruh vďačnosti, ktorým končíme každý deň. Každú nedeľu máme týždenný rodinný rituál a na konci roka každého roka vytvárame priestor, kde si preciťujeme vďačnosť za to, čo sa nám darí v našom rodinnom živote žiť. O tomto by som tiež dokázal hovoriť hodiny. Cítim v srdci veľkú vďačnosť za to, čo sa nám za roky spoločného života podarilo vybudovať a ako nám v tom naše rituály pomáhajú.

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Ako hovorí jeden môj priateľ, v prvej polovici života tancujeme tanec prežitia a v druhej tancujeme tanec tvorenia. Za posledný rok a pol, okolo svojej 40-ky som prežil takzvanú krízu stredného veku, ktorú ja radšej nazývam hlbokou životnou iniciáciou smerom k tomu, kým skutočne sme. Teším sa veľmi na to, čo prinesie proces žitia môjho skutočného poslania. Keď som v roku 2016 zistil, že existuje koncept IKIGAI, ktorý Japonci považujú za zmysel života, dal som si zámer zistiť, čo by to mohlo byť v mojom prípade, aby som si našiel skutočnú esenciu toho, čo je v strede tých štyroch kruhov. Predstava myšlienky, že keď to človek nájde, už nikdy viac nebude musieť pracovať, znela úplne neuveriteľne. Teraz v každej bunke svojho tela a duše cítim, že som to našiel a žijem to každý deň. Druhá oblasť na ktorú sa nesmierne teším, je svedčiť tomu, ako rastú do svojho plného potenciálu naše milované deti. Mať možnosť sprevádzať ich týmto procesom, je pre mňa veľkým požehnaním. Teším sa aj na to, ako si s mojou milovanou manželkou Gabikou užívame každodenné maličkosti, z ktorých sa skladá náš naplnený život.

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?

Nenazval by som to, že mi to robí vrásky. Vnímam už niekoľko rokov, ako sa mi mení vzťah k smrti a vlastnej pominuteľnosti. Pred niekoľkými rokmi to bol úplný kŕč a veľký strach, postupne sa transformuje na vďačnosť, úctu pred životom a pokoru. Môj zámer je prežiť svoj život tak, aby som si na smrteľnej posteli pri poslednom výdychu precítil hlbokú vďačnosť za to, aký naplnený život som prežil a odísť s pokojom v srdci a pocitom: „Ďakujem, bolo mi cťou.“

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?

Pomáha mi vedomie toho, akým zázrakom je náš život a úžas nad jeho múdrosťou. Cítim hlbokú vďačnosť za život a za všetko, čo prináša. V poslednom období vstávam s nadšením a radosťou z toho, čo prinesie ďalší deň. Kam ma Boh pošle, aby som v službe vyššiemu celku napĺňal svoje poslanie. Keď som o tom pred časom počul hovoriť iných ľudí, prial som si to niekedy zažiť. Cesta k tomu bola bolestivá a niekedy mi pripadalo, že obdobie transformácie nemá konca. Dnes to vnímam ako požehnanie, lebo mi vlastná skúsenosť umožňuje sprevádzať iných týmto procesom.

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Buďte láskaví, trpezliví a súcitní k sebe samému a nájdete vo svojom srdci hlboký pokoj a mier.

Vladimír Lindvay (1982) – líder a kouč s otvoreným srdcom, milujúci manžel a otec. Počas takmer 20-ročnej kariéry lídra v medzinárodných korporáciách v oblasti logistiky a medicínskych technológií po vážnom úraze v roku 2014 obrátil svoju pozornosť z vonkajšieho sveta do svojho vnútra. Začala sa jeho cesta objavovania toho, kým skutočne je. Cez svoje vnútorné vedenie a vďaka pobytu v prírode počas hľadania životnej vízie a v ústraní pobytu v tme našiel svoje poslanie. Je ním otvárať srdcia ľudí, najmä lídrov a pozdvihovať kultúru v organizáciách aby sa tento svet stal lepším miestom pre život. Jeho zámerom je inšpirovať novú generáciu lídrov, ktorí majú otvorené srdce a sú si viac vedomí toho, aký dopad majú na svojich ľudí, na rodiny a svet okolo nás. 
Jednotlivcov sprevádza na ceste k hlbokej životnej transformácií, objaveniu svojho poslania a nájdeniu najlepšej verzie seba samého. 
Firmám a organizáciám pomáham pozdvihnúť kultúru k spolupráci založenej na dôvere, úcte a vzájomnej podpore. 

S Vladimírom sa môžete spojiť cez jeho profil na Linkedine: https://www.linkedin.com/in/vladimirlindvay/

Príspevok Vladimír Lindvay: „Objavujme poklady, ktoré v sebe skrývame“ zobrazený najskôr Life koučing.

Keď som v pomáhajúcej profesii začínala, lámala som si hlavu, čo si počnem s ťažkými pocitmi. Túžila som poznať čo najviac spôsobov, ako s nimi zaobchádzať a vedieť ich spracovávať, aj odkladať zároveň. A potom som prišla na niečo, čo sa dalo nadobudnúť iba tak, že som sa umazala vlastnou skúsenosťou, a naplno sa vykúpala vo vlastnej zraniteľnosti. A to sa dá iba v bezpečnom vzťahu s ľuďmi, kde je dôvera, rešpekt a akceptácia. Nedá sa to instantne, v bezpečí samého so sebou skrývajúc pred svetom to, čo ho sa bojím a čo mi naháňa strach. Uvedomila som si, že sa nemôžem ochrániť tak, že sa úplne uzavriem pred nepríjemnými pocitmi. Keď som to urobila, neprišlo k „stretnutiu“ s človekom, teda nie tak, že by sa stretli naše „duše“. A práve takéto stretnutie má silu „premeny“. Vtedy sa odohrá niečo, v čom je živý, emočne otvorený, empatický a prijímajúci človek nenahraditeľný. Inak by stačilo čítať knihy a pozerať videá na youtube.

Moje skúsenosti hovoria, že človeku s problémami nepomôžu prístupy, ktoré sa opierajú iba o vedomosti, tréning a učenie. Môžete človeku vysvetliť, kým je, predpísať mu kroky, ktoré by ho mali viesť dopredu, školiť ho v poznatkoch o uspokojivejšom a kvalitatívnejšom spôsobe života… Zažila som to veľakrát na sebe a býva to márne. Takáto „nalievareň“ môže viesť k dočasnej zmene, ale tá sa rýchlo pominie a nechá človeka ešte väčšmi presvedčeného o vlastnej zraniteľnosti. Zmena neprichádza iba cez intelekt, zmena prichádza prostredníctvom skúseností vo vzťahu. Som vďačná svojim učiteľom, že mi sprostredkovali, ako vytvárať pomáhajúci vzťah. To je ten, ktorý predčí všetko teoretické, lebo človek v sebe objaví schopnosť využiť tento vzťah na rast a odohrá sa u neho zmena v osobnom rozvoji.

Moji klienti mi často kladú dve otázky: „V čom spočíva môj problém?“a „Ako ho vyriešim?“ Viem, že ich sklame, keď im poviem, že neviem, čo je ich problém. To, čo spoľahlivo viem, že to môžeme zistiť spolu. Chápem ich očakávania a viem, že bývajú vystresovaní, zranení, frustrovaní, rozčarovaní, nahnevaní, boja sa… Rozumiem tomu, na ich mieste by som sa cítila rovnako. Pri sprevádzaní im viem ponúknuť partnerský vzťah, v ktorom budeme kráčať spolu, jeden vedľa druhého. Tak im viem pomôcť uvidieť  z odstupu a nadhľadu, čo potrebujú na zmenu svojho postoja, ktorým zmenia svoje správanie.

Koučovací partnerský vzťah plný dôvery a rešpektu mi pomáha využívať citlivú empatiu voči každému z klientových pocitov tak, ako sa mu práve javia v danom okamihu. Okrem prijatia mu potrebujem porozumieť. Keď sa mi podarí pochopiť, čo prežíva klient – nech to považuje za akokoľvek strašné, slabošské, trápne, zraniteľné, nechutné, malicherné, hlúpe…, a vidieť to jeho očami, stávame sa spojencami. Iba v bezvýhradnom prijatí pocíti človek slobodu skúmať svoje skryté zákutia a boľavé miesta, aj zlé skúsenosti, ktoré hlboko ukryl pred sebou. Takáto sloboda je tým, čo pomáhajúci vzťah posúva k tomu, že si človek trúfne skúmať seba samého na vedomých aj nevedomých úrovniach. Sám si reguluje rýchlosť bádania aj trúfalosti. Ja stojím pri ňom a som svedkom toho, ako si vyberá a rozhoduje sa, čo potrebuje. Bez toho, že by som to hodnotila, nálepkovala alebo komentovala, čo si o tom myslím. Ja prinášam do debaty transparentnosť, aby boli zrejmé moje skutočné pocity z našej spoločnej cesty a ponúkam hlboké empatické porozumenie. Som klientovým spoločníkom pri odokrývaní toho, čo mu pri nachádzaní samého seba naháňa hrôzu. Spoločne ju môžeme preskúmať a meniť na niečo, čo prestáva byť obmedzujúce a ohrozujúce.

Pravdaže, nedokážem tento druh vzťahu nadviazať úplne s každým klientom, aj keď by som si to veľmi priala. Za nič na svete by som však svoj postoj nevymenila. Vďaka nemu zažívam pri svojej práci lásku aj súcit. Robím, čo môžem, aby som pomohla klientom oslobodiť v sebe lásku a veľkorysosť voči iným. Verím tomu, že duša pozná, čo je hojivé a čo je iba náhradou…

Príspevok Zmena sa najlepšie odohráva vďaka vzťahom zobrazený najskôr Life koučing.