Psychologické štúdie dokazujú, že ak máme na výber príliš veľa možností, nevieme si z nich vybrať. Tak nás tá ponuka unaví, že radšej zostávame bez voľby. To vedie k pocitom preťaženosti a stratenosti, až začneme vnímať svoj život jednostranne a plocho. Natiahneme ho do šírky a oberieme ho o hĺbku. Sme takí zamestnaní tým, ako do neho dostať čo najviac vecí, že nám uniká skutočná podstata. Začneme žiť akýmsi položivotom – instantne, s očakávanými príchuťami a istotami. Ľahko sa na to zvyká, je to pohodlné a doba konzumu nás k tomu podnecuje. Nasávame iluzórny pocit spokojnosti. Až nám jedného dňa odniekiaľ príde, že nám napriek všetkému nadbytku niečo chýba. 

Ako si v tom urobiť jasno? Bez cenzúry si spíšte zoznam všetkých vašich problémov, ktoré vám znepríjemňujú život – papier to znesie. Nech je to čokoľvek, čo vám nedá spávať, von s tým.

Keď budete mať zoznam hotový, označte si na ňom veci, ktoré sú v kategórii „na toto nemám dosah“. Rovnako tak si označte veci, ktoré riešiť môžete, ale uhýbate pred nimi, odkladáte ich a čakáte na vhodnú príležitosť. To sú práve tie „veci“, ktoré vyvolávajú pocit nepohodlia a majú na svedomí stratu spokojnosti. V momente, keď sa rozhodnete, ako sa k nim postavíte a vezmete veci do svojich rúk, prichádza zúženie možností. Iba vaša aktivita vás dokáže posunúť od pasivity a rezignácie k slobode voľby.  

Príspevok Spľasnutá bublina nekonečných možností zobrazený najskôr Life koučing.

Ako trénovať spokojnosť?

Nie je na to nijaký špeciálny tréning, teda aspoň som ho vo svojej praxi zatiaľ neobjavila. Pomáha uvedomovať si, čo všetko dobré a hodnotné sme už dokázali. Vďaka tomu a vďaka vďačnosti si spokojnosť vieme privolávať. Nespokojnosť nás dokáže mátať preto, lebo podliehame ilúzii o tom, že v živote môžeme dosiahnuť stav dokonalosti. Je to naša odveká túžba, aby všetko zapadlo tam, kam má. Je to prirodzené, chceme, aby naše snaženie bolo zakaždým zavŕšené. Sklamem každého neochvejného perfekcionistu – nestane sa to, lebo všetko sa neustále mení. Toto je skutočnosť, na ktorú nemáme dosah. Môžeme očakávať pri všetkom dokonalosť, ale koledujeme si o sklamanie. Nech urobíme čokoľvek, aby sme to ovplyvňovali, a nech si akokoľvek obratne počíname pri napĺňaní svojich prianí, môžeme zlyhať. A zlyháme. Je to ľudské. Zlyhanie nám ukáže, že aj keď nemôžeme priamočiaro napredovať v ústrety tomu, čo sme si predsavzali, dosiahneme to aj tak. Iným spôsobom, možno pre nás prínosnejším, než bol ten pôvodne zamýšľaný. Je to ako pri počítaní hviezd na oblohe, pričom niektoré zhasínajú, aby sa rozžínali iné.

Nezískame všetko, po čom túžime

Ťažko sa nám zmieruje s tým, že sa nám nepodarí nadobudnúť všetko, po čom naša duša piští. Napriek tomu môžeme byť spokojní, len sa potrebujeme naučiť radovať z toho, čo už máme. Lebo keď nie sme spokojní s tým, čo už máme, nebudeme spokojní ani s tým, čo si želáme. Berieme neraz ako samozrejmosť, že vynaložíme úsilie, aby sa nám niečo podarilo, a potom výborne, máme to, ide sa ďalej. Lenže splniť si svoju predstavu môže byť relatívne ľahké, ďaleko náročnejšie je si ju udržať aj potom, čo sa stane realitou. Nezastavovať a usilovať sa o ďalší a ďalší úspech môže byť zničujúce. Aj preto, že potrebujeme energiu na udržanie toho, čo sme už dosiahli. Lebo to budúce je ešte len niečo, čo budeme mať. Tu a teraz však už niečo máme bez ohľadu na to, čo príde.

Snažiť sa či nesnažiť?

Akonáhle človek dosiahne to, čo chce, je veľmi pravdepodobné, že bude chcieť ešte viac. Je to tak dobre vymyslené, je to znak zdravého fungovania – potrebujeme napredovať a o vzostup sa stará práve nespokojnosť. Avšak tá konštruktívna nespokojnosť, kedy chceme, aby veci fungovali lepšie a my sme mali z toho radosť a dobrý pocit. Je však zásadný rozdiel v tom, keď je nespokojnosť spôsobená nami samými. Keď vzniká z duševnej nevyrovnanosti a z nenaplnených, alebo málo úspešných želaní. Spôsobuje nám to nesúlad, keď si netrúfame siahnuť po tom, po čo túžime, alebo keď sa načahujeme za niečím, čo je iba napodobeninou skutočnej hodnoty.

Žiť len z nádeje a o nič sa nepokúšať nie je cesta k spokojnosti

Zmyslom je udržať si to, čo už máme. Je to prosté: Stačí sa radovať z toho, čo sme dosiahli, a postupne tú radosť ďalej zvelaďovať bez toho, aby to šlo na úkor nás alebo niekoho iného. Bez nátlaku a výhrad voči sebe aj  iným, bez nadsadených očakávaní a nezmyselných požiadaviek od seba a od druhých.

Príspevok Je dobrou hnacou silou nespokojnosť? zobrazený najskôr Life koučing.