Naučila som sa nahliadať na všetko, čo prináša život, cez optiku dynamickej, stále sa meniacej rovnováhy. To znamená, že nevnímam len prichádzajúce obmedzenia, ale aj tú druhú stranu, prichádzajúce výhody. Veľmi mi to pomáha v tom, aby som so zmenami nebojovala a neplytvala svojou energiou tam, kde to nemá efekt, ale aby som zmenu čo najhladšie prijímala ako niečo prirodzené. Zároveň sa viac a vedome o seba starám, pretože viem, že môj postoj k mojím vnútorným zdrojom má veľký vplyv na to, ako sa mi žije. 

Zároveň, tým, že som sa (dvoj)mamou stala až v neskoršom veku, tesne pred 40-tkou, som síce vekom už midiferka, ale môj život je ešte plný rodičovských povinností a možno si vďaka tomu ešte tie obmedzenia tak nepripúšťam a „tvárim sa“ sama pred sebou ako mladíčka. 😊

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Mám svoj ranný rituál, ktorý úplne zbožňujem. Ráno, keď vychystám deti a pošlem ich s tatom do školy / škôlky, naťahujem na seba legíny a tenisky a upaľujem do lesíka k Dunaju, ktorý máme, našťastie, kúsok pri dome. Vždy sa pri rieke sprítomním, upokojím, „spojím sama so sebou“ a nabijem sa energiou. Niekedy sa aj dojmem, poplačem, rozradostím, jednoducho dávam priechod emóciám, ktoré práve potrebujú byť precítené. V zime to mám spojené aj s benefitom sledovania východu slnka. Snažím sa plánovať svoj pracovný režim tak, aby som tento rituál mohla praktizovať čo najčastejšie, pretože každý taký deň mi plynie úplne inak, na energetickej aj mentálnej úrovni.

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Je toho viac. Som zvedavá a teším sa na sledovanie cesty životom mojich detí. Teším sa na moje pracovné zážitky a nové poznanie a skúsenosti. Úprimne očakávam, že znovu naštartujem moju vášeň cestovania a spoznávania nových miest, zvykov a ľudí. Teším sa a verím, že druhá polovica života bude aj o kultivovaní zmysluplných vzťahov. A najviac o kultivovaní zmysluplného vzťahu k sebe, lebo tam to celé začína a končí.  

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Snažím sa s témou smrti pracovať tak, aby ma strach obmedzoval čo najmenej. Rozprávame sa o smrti ako súčasti života aj s mojimi deťmi (sami tú tému prinášajú do rozhovorov, najmä môj mladší syn). Ak by som však tvrdila, že sa nebojím smrti svojich blízkych, klamala by som. Zároveň je mojou veľkou motiváciou byť zdravá a mobilná čo najdlhšie, aby som si mohla užívať všetky tie veci, na ktoré sa teším v druhej polovici života a preto sa o seba viac a vedome starám. 

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Ja, úprimne, nie som úplne ten typ, ktorý s radosťou vstáva ráno z postele, pretože si rada pospím a chvíľu mi vždy ráno trvá, kým sa spamätám. 😊 Našťastie, môj muž to chápe a budí ráno deti a pripraví im raňajky, aby mi dal na spamätanie nejaký priestor. Potom ma môj výlet k rieke naladí a už fungujem v poriadku. 😊 

Vždy je však pre mňa dôležité poznať svoje priority a hodnoty a podľa nich sa na deň naladiť, aby som na konci dňa bola spokojná, že som strávila svoj deň zmysluplne. 

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Život je tu a teraz. Doprajme si ho žiť naplno a nielen prežívať. U každého z nás to znamená niečo iné, tak sa neostýchajme a hľadajme neustále to svoje vlastné „naplno“. Nikto iný to za nás neurobí.

Petra Laktišová (1979) je koučka a mediátorka.

Presvedčená o tom, že každý z nás disponuje unikátnou zostavou osobnostných kvalít, ktoré majú potenciál pomôcť človeku žiť spokojný, zmysluplný a udržateľný život so zdravými vzťahmi. Tieto kvality pomáha klientom objaviť a zúročiť, s rešpektom a úctou k ich jedinečnosti.

http://www.petralaktisova.sk/

Príspevok Petra Laktišová: „Náš postoj k vnútorným zdrojom má veľký vplyv na kvalitu života“ zobrazený najskôr Life koučing.

Ako sa vyrovnávate s obmedzeniami (ak nejaké vnímate), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?

Zrejme prvýkrát v živote sa pri tejto otázke zamýšľam nad tým, že asi už fakt starnem. 😊 Vlastne to nie je prvýkrát. Prvýkrát to bolo asi pred rokom v lekárni, keď mi pani magistra zobrala z rúk krém, na ktorom bolo pod nápisom uvedené „30+“ a vymenila ho za iný, s nápisom „40+“. Bolo to veľmi milé, no iné významné obmedzenia, s výnimkou toho kúpiť si vybraný krém, som zatiaľ nepocítila. Jasné, občas to chce už nejaké lekárske vyšetrenie, občas niečo niekde zabolí a pohľad do zrkadla či na váhu už nie je ten, čo býval. Stále si však naplno užívam všetko, čo mi život priniesol a čo som si doňho ja sama priniesla. Veľmi aktívnu prácu, šport, priateľov aj mnohé koníčky.

Keď to zhrniem – vek mi zatiaľ neprekáža ani nebráni v ničom, čo milujem. A život ma naučil, že nikdy nič nie je ideálne a vonkoncom nie samozrejmé či automatické, a preto sa riadim starým známym „ber to, čo je a všetko si to váž“. 

Máte návyk alebo rituál, ktorý vám pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek? 

Neviem, či je to návyk alebo rituál, no mne pomáha žiť naplnený život hlavne moja rodina, priatelia a všetko, čo spolu robíme. Milujem ranné prechádzky s našou Emmou (psík), spoločné varenie s manželom, preháňanie sa na windsurfingu s bratom alebo nespočetné stretnutia s priateľmi pri dobrom jedle a víne. Snažím sa, aby bol môj život týchto aktivít plný a mnohé tomu podriaďujem. Boli totiž roky, dokonca desaťročia, kedy som všetko podriaďovala práci. Bolo to fajn, svoju prácu som vždy milovala a milujem, no okrem toho, že to začalo mať zlý vplyv na moje zdravie, chýbali mi chvíle s rodinou a čas na priateľov a áno, aj čas pre seba.

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že práca nie je všetko a rodina či priatelia sú to, čo má v mojom živote prednosť. A že aj ja som pre seba dôležitá. Po odchode z politiky som sa začala viac venovať sebe, vrátila som sa k športom z mladosti, starým aj novým priateľstvám a naučila som sa užívať si život. Myslím, že som to spravila v hodine dvanástej a je to fakt skvelé. Nikdy som sa necítila lepšie – fyzicky aj mentálne.

Na čo sa tešíte vo svojej druhej polovici života? 

Teším sa na život, aký som si zariadila a budem sa snažiť ho do poslednej chvíle v rámci svojich možností formovať. Keďže som workoholik, nebola to jednoduchá zmena a veľmi mi v tom pomohol môj manžel. Robím prácu, ktorá ma baví, no nastavila som si limity, aby ma už nikdy celú nepohltila. Stále sa učím ho optimalizovať a neustále si pripomínam, že je príliš krátky na to, aby som v ňom mala aktivity, ktoré sa patria či očakávajú a ľudí, ktorí ma vysávajú a berú mi energiu. V rámci možností sa snažím odbúrať všetko, čo v živote mať nechcem a nahradiť to tým, čo v ňom chcem mať. Pretože aj toho je tak veľa, že sa to tam všetko nezmestí. Teším sa na čas, ktorý si venujem. Neviem, koľko toho mám ešte pred sebou, ale jedno viem – mám obrovské množstvo energie a chuti to naplno využiť. 

Robí vám niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Nerozmýšľam nad tým. Ako som už spomenula, beriem to, čo je a snažím sa z toho spraviť to najlepšie, čo dokážem. Nie len pre seba, ale pre celé svoje okolie. Ak mi niečo vo vzťahu k budúcnosti robí vrásky, je to to, či budem mať možnosť odísť z tohto sveta dôstojne. Pretože spoločnosť, v ktorej žijeme, tú možnosť mnohým nedáva a toto je niečo, čo ma naozaj trápi. 

Čo vám pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Je toho viac. Prvý je môj manžel. Vstáva skôr ako ja, spraví raňajky a keď počujem jeho spev z kúpeľne, začína „môj deň“. Potom je to Emma, ktorá sa príde k posteli pozdraviť a od radosti pri tom vrtí celým svojím telom tak roztomilým spôsobom, že sa jej nedá odolať. Potom je to všetko ostatné, čo ma v ten deň čká. Mám rada svoj život, a tak sa naň každý deň teším. Aj na radosti, aj na starosti a povinnosti. Jasné, že aj v mojom živote sú zatiahnuté dni. No ja som pozitívny človek a tak sa aj z takýchto dní snažím „vytrieskať“, čo sa dá. 😊

Váš odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Skôr ako odkaz by som chcela čitateľom niečo veľmi úprimne zaželať.

Majte taký život v každej jeho fáze, aký si prajete. Buďte zdraví a šťastní a nezabúdajte na to, že o väčšinu vecí v živote sa musíte zaslúžiť sami. A hlavne – nesťažujte sa na starobu. Pretože nie všetci mali to šťastie sa jej dožiť. 

Jana Kiššová (1974) je slovenská klasickoliberálna politička, ekonómka, manažérka a bývalá podnikateľka, bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky. 

Jana Kiššová – oficiálna stránka poslankyne NRSR (webforb.com)

Príspevok Jana Kiššová: „O väčšinu vecí v živote sa musíme zaslúžiť sami“ zobrazený najskôr Life koučing.

Od 35-ky som začala vnímať, že potrebujem viac spánku, dnes mám 45 a úplne som si na to zvykla, byť vyspinkaná do ružova. Už to nevnímam ako obmedzenie. Chvála bohu mám to tak, že čím som staršia, tým som zdravšia. Žnem úrodu celých rokov vedomej práce s telom, psychoterapií a vyladeného stravovania. A mám z toho dobrý pocit. Momentálne je jednou z mojich učiteliek dáma po sedemdesiatke, ktorá sa pohybuje ako vodný had, je jemná a flexibilná v pohyboch, nemá žiadne bolesti a je mi inšpiráciou, že môže byť zo mňa zdravá, životaschopná a radostná starenka. 😊 

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Pred niekoľkými rokmi si ma zavolal tekutý systém tela: veľa zvučím a dýcham do mojich tekutín, venujem svojmu prirodzenému prejavu tela veľa pozornosti a najväčším benefitom tejto praxe je, že tekutinový systém tela je „za“ sociálnou identitou, tj. za tým, ako som bola vychovávaná, čo ma naučili, čo si vyžadujú moje sociálne role a statusy. Je to čisté jednoduché bytie. Často v tele prežívam prúdenie života, vlnenie radosti, že žijem a je to bezdôvodné, celkom nezávislé od mojich životných okolností. Cítim prírodu a prepojenie so všetkým živým. V tomto rezonančnom poli vody je mi dobre a ľahko. Ak vnímam, že strácam tekutosť a plynulosť, nájdem si opäť čas, vedome dýcham, zvučím, hýbem sa a opäť cítim plynutie. Mojou túžbou bola ľahkosť bytia a na tejto vlne dnes surfujem. 

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Netuším. Od nejakého času som prepadla prítomnosti, vďačnosti za každý deň, za každý dych. Moja myseľ neputuje príliš často do budúcnosti. Prestala som samú seba umiestňovať do budúcnosti, čakať na niečo alebo po niečom túžiť. A takto som v živote spokojnejšia. 

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Uuuu, tak to je zaujímavá otázka. Je to vráska sústredenia. Áno, dalo by sa to tak povedať. Často „trénujem“ vedomý výdych ako vedomú smrť. Smrť je pre mňa bránou. Mám obrovský rešpekt pred neznámom, ale v tele neustále bežia procesy odumierania a celkom úprimne, niekedy sa na ne vedome nalaďujem, otváram sa cíteniu smrti a je to láskavejšie, akoby si to vedela hlava predstaviť. 

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Hmm, nemám na seba požiadavku ráno vstávať radostne. Skôr si strážim pravdivosť. Som otvorená cítiť sa rôzne a nemám v sebe, že radostne je viac ako pokojne, neutrálne, ustarostene. Ráno vstávam bežne medzi treťou a štvrtou a kým sa zobudí celá rodina, mám 3-4 hodiny čistého času pre seba, pozorovania ako sa noc rozjasnieva, Slnko ma často víta farebným divadlom, hrám si na gongoch, alebo meditujem, či čumím do blba a popíjam kávu. A to je niečo, čo mi vždy prinesie radosť, nech sa cítim po zobudení akokoľvek. 😊

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Poproste Život, aby vám ukázal, aký je zázrak, že žijete. Pripustite, že vaše bytie je mystériom, ktoré stojí za to odhaliť. 

Monika Stehlíková (1976) je somatická psychoterapeutka.

Venujem sa vedomej práci s telom už viac ako dve desaťročia a som mamou tanečnej psychoterapie na Slovensku. Vediem somatickú školu plynulosti emócií (naživo) a celoročné online vzdelávanie v akadémie Poď z hlavy do tela. 

Moju prácu výrazne ovplyvnil výcvik Dance Movement Psychotherapy, mindfulness, tantra, čchi-kung a holotropná prax. V súčasnosti skúmam pohybový prístup Continnum movement, ktorý vytvorila Emilie Conrad, a ktorý pracuje s tekutým systémom tela, fluiditou a vedomím tela. Mojou túžbou je pomôcť ľuďom, aby sa napojili na ich vnútornú životnú pulzujúcu silu, uvoľnili hlboké štruktúry tela, v ktorých sa uchovávajú dávno zabudnuté spomienky či vzorce, ktoré ich nevedome organizujú a napojili sa na múdrosť svojho tela. Z celého srdca želám každému, aby spoznal svoju esenciu, totalitu bytia a mystérium, ktorým je telo a život. Tak môže zažívať tichú (možno nikým nevidenú), ale plne živú extázu životu.

www.tajomstvorecitela.sk

Príspevok Monika Stehlíková: „Naše bytie je mystériom, ktoré stojí za to odhaliť“ zobrazený najskôr Life koučing.

Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú? 

V živote sú rôzne obdobia a každé má nejaké plusy a mínusy. Z tohto hľadiska sa mi zdá, že moje momentálne obdobie mi zatiaľ prináša viac plusov. Mám viac času na seba, som vyrovnanejšia, veci sú ustálenejšie. Naše mladé roky boli naozaj veľmi hektické, keďže som veľmi skoro mala deti, bolo náročné skĺbiť množstvo práce s rodinou. Teraz tento stres odpadol, už nemám výčitky svedomia, že niečo alebo niekoho zanedbávam. Mám čas na priateľov, na koníčky, ktoré som roky zanedbávala, a samozrejme aj na prácu a rodinu, ktorá však už nepotrebuje toľko môjho času a pozornosti.
Čo sa týka obmedzení, tak jediná vec, ktorá ma limituje, sú moje kolená, tie už nevydržia toľko ako kedysi. Tenis, ktorý som tak rada hrávala, už nehrávam, a obmedzila som trochu aj turistiku. Je mi to ľúto, ale na druhej strane je toľko krásnych vecí, ktoré sa dajú robiť!

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Všeobecne mi zrejme pomáha môj pozitívny prístup k životu, moja zvedavosť a záujem o druhých, túžba spoznávať nové veci. Veľmi rada cestujem, to je momentálne pre mňa veľké naplnenie. A samozrejme, veľkým naplnením sú pre mňa moje deti a aj vnúčatá. Naše rozhovory sú pre mňa rituálom, ktorý mi vždy dodá veľmi veľa energie. Takisto nezanedbávam mojich priateľov. Naše pravidelné stretnutia pri kávičke či v nasej obľúbenej vinotéke nesmú chýbať. 😊

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Veľmi sa teším, ako budem postupne čítať knihy z našej bohatej knižnice. Som veľký knihomoľ, za tie roky mám naozaj slušnú zbierku knižiek  a konečne mám teraz na čítanie čas. To je ďalšia výhoda vyššieho veku.
Teším sa na spoznávanie Slovenska aj iných krajín a kultúr v rámci našich výletov. Teším sa na ďalšie výstavy, divadelné hry, filmy, koncerty, ktoré ešte uvidím. 
A samozrejme, teším sa na množstvo peknej práce, ktorá ma ešte čaká. Koncom septembra máme premiéru  divadelnej hry Klimaktérium 2, aj v nej vtipnou formou hovoríme o ťažkostiach spojených so starnutím. 

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Skôr ma trápi momentálna situácia u nás i vo svete, ako sa všetko mení prostredníctvom technológií a sociálnych sietí. Mrzí ma, že sa ľudia spolu menej rozprávajú, že sme voči sebe menej vnímaví, citliví. Desí ma ľudská hlúposť a obmedzenosť.

Ale život beriem tak, že máme tu na svete určitý vymedzený čas, ktorý môžeme využiť, ako najlepšie vieme. Pred pár dňami som videla úžasný dokument o vesmíre, slnečnej sústave. Máme obrovské šťastie, že práve na našej planéte vznikol život. Príroda nám ponúka toľko krásy, bohatstva… a my ju tak ničíme a drancujeme…

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Dobrá káva, niečo sladké na raňajky a pomyslenie na to, čo ma v ten deň čaká. 

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Každý deň žiť naplno, nebáť sa a tešiť sa aj z maličkostí.

Katarína Brychtová (1967) je herečka a obľúbená moderátorka. Jej hlas poznáme z dabovania, kto by si nebavil Rachel z Priateľov či Suzan v Zúfalých manželkách.

Príspevok Katarína Brychtová: „Nezanedbávajme vzťahy, sme vďaka nim šťastnejší“ zobrazený najskôr Life koučing.

Uvedomujem si, že moje slová budú znieť nepravdepodobne. Avšak to, čo v tomto texte zdieľam, cítim každý jeden deň intenzívnejšie. Okolo mojej 40-tky, kedy som osobne prechádzala silnou transformáciou, sa mi veľmi začal meniť pohľad na svet, na moje vzťahy, prácu, postoje. Na seba samú, moje telo, moje životné, ale aj na tie malé dennodenné voľby. Teda takisto aj na to všetko, čo prináša “ageing”. Len na upresnenie, v tejto chvíli mám 47 rokov.

Paradoxne, s pribúdajúcimi rokmi mi je samej so sebou, v mojich vzťahoch, v mojom tele lepšie. Vedomejšie, zodpovednejšie. Som pripravenejšia a odvážnejšia meniť svoje minulé, neslúžiace presvedčenia. Som ochotnejšia nebrať sa tak vážne. Voliť si vnútorný pokoj namiesto boja o to, kto má pravdu. Vedomejšie si vyberať, čomu hovorím ÁNO. Zisťovať, že nekomfort mi prináša poznanie. 

Že emócie nie som ja a nemusím im slúžiť. 

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Mojim “návykom” a nevyhnutnosťou je nezabúdať na svoje telo. Ľahké telo pre mňa znamená ľahkú, nezaťaženú myseľ. Každým jedným mojim dňom ma sprevádza yoga. Tiež mám denný kontakt s vodou, v lete plávam v jazere, v zime otužujem. 

Yoga ma uzemňuje, sprítomňuje. Voda je živlom, mojou učiteľkou zmeny, inakosti a aj toho, ako funguje poznávanie cez nekomfort. Rada tiež behávam, je to môj kontakt s nesúdiacou a prijímajúcou prírodou. 

Toto všetko však pre mňa znamená oveľa viac, než len šport a pohyb. Je to čosi, čo volám priestor pre múdrosť tela. Vďaka týmto aktivitám som moje telo schopná tak naozaj počúvať. Rozlišovať, čo urobí môjmu telu naozaj dobre, pri čom ožije, stane sa ľahkým. Rozlišovať, kedy ma odhovára, alebo nahovára hlava, aby som čosi urobila alebo neurobila. 

Veľmi verím na sebadisciplínu. Je to náročný a zásadný postoj k životu, bez výhovoriek. Disciplína je však vždy odmeňujúca, vždy všetko vráti, vykompenzuje, stojí za to. Cez sebadisciplínu sa dostávame k bráne, ktorá otvára aj netušené a možno aj nepravdepodobné možnosti. 

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Životné skúsenosti ma akosi viac v sebe “usadili”, som sebavedomejšia. To sebavedomie však nie je o istote vo všetkom, čo robím. Naopak, neistotu cítievam často. Už sa jej však tak neobávam. Dokážem sa lepšie vyrovnať so zlyhaním, bez zhadzovania sa, obviňovania. Zároveň, som smelšia v tom, do čoho sa púšťam. Ak toto u mňa porastie, teším sa, čo všetko ma ešte so samou sebou čaká. 😊

Pravdou je, že by som nechcela vrátiť ani zastaviť čas. Akosi ma viac baví so sebou žiť.

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Vekom si čoraz viac uvedomujem, že život nie je o tom, čo bude. ŽIVOT je o tom, ČO JE.  Môže to znieť ako fráza, ale spolu s vekom si viac uvedomujem dané momenty, kratučké chvíle, predtým často neuvedomované dary prítomnosti. 

Mám troch synov, mohla by som sa obávať, čo prinesie budúcnosť, či sa o nich dokážem postarať. Radšej si však volím dávať dôveru tomu, že každý máme svoju cestu, príbeh. A jednoducho nejde ho neodžiť. Či sa to týka nás samých, alebo našich detí. 

Tak, ako nevieme zmeniť to, čo bolo, rovnako nedokážeme naplánovať budúcnosť. V mojich obavách mi pomáha múdra veta: “Všetko je presne tak, ako to je”. Boli časy, kedy som jej nerozumela. Teraz je pre mňa veľmi upokojujúca. 

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Mám v sebe veľa vďačnosti. Nebolo to v mojom živote vždy tak, ale teraz sa často aj v noci zobúdzam s úsmevom a vďakou. Cez seba vnímam, ako VĎAČNOSŤ TVORÍ. Cez vďačnosť dostávam veľa darov. Mám prácu, v ktorej zmysel verím a robím ju s veľkou láskou. Pracujem veľmi veľa, pre okolie až nepochopiteľne. Nepočítam, či mi vychádza “má dať/dal”. Ženie ma viera v to, čo robím. 

Aj tu to mám inak – neženie ma túžba zachrániť svet, už dobre viem, že to, čo robím musí dávať zmysel v prvom rade mne. Prínos pre ostatných je vždy až na druhom mieste. 

Aj únava, nepokoj, stres či napätie má v tomto veku u mňa akúsi inú podobu. Vždy s vďačnosťou. A nie je to vďačnosť za to, čo mám. Je to vďačnosť za to, kým som a smiem byť. 

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

Čítam si po sebe svoje slová a áno, je zvláštne, že v téme ‚midlife‘ neoslovujem nič negatívne či obmedzujúce. Možno sa niekomu javí, že opisujem ‚ageing‘ ako idylku, na ktorú sa možno tešiť. A možno napíšem o 10 rokov čosi úplne iné, ktovie… 😊

V tejto chvíli som si však istá priestorom, ktorý zrelosť otvára. Vek ani skúsenosti sa nedajú sprostredkovať, urýchliť, nie sú prenosné. Keď sa raz (od nebeskej brány) budem na svoj život pozerať, viem, že sa nechcem nudiť. ☺️

A môj odkaz? 

Buďme vďační za svoju inakosť. Uznať inakosť je spôsob, ako sa prijať – bez ohľadu na vek. 

Mňa to naučili skúsenosti a aj moja terapeutická práca. Inakosť je o jedinečnosti. Jedinečnosť je o výnimočnosti. Výnimočnosť je schopnosť naplno uplatňovať a využívať svoje dary. 

A veru nepoznám lepší spôsob, ako prežiť svoj život ozajstnejšie. 

NINA MENKYNOVÁ (1976) je terapeutka a lektorka.

Tvorí podcasty na rôzne vzťahové záležitosti, píše články, veľa publikuje. V terapii sa špeciálne venuje vzťahovým témam, rodinám, párovej terapii, sprevádzaním počas obdobia životnej transformácie. Pracuje aj s mladistvými.
Venuje sa aktívne systemike, vedie workshopy so zameraním na stavanie rodinných, vzťahových konštelácií. 
Okrem toho už vyše 15 rokov miluje a učí vinyasa flow yogu. Pomáha jej pri tom aktívna minulosť reprezentantky/aktívnej pretekárky v modernej gymnastike.  
Yogu a terapeutickú prácu aktívne prepája. Špecializuje sa na silu prepojení medzi telom a mysľou, dušou, emóciami. Pracuje s touto synergiou a cielene využíva jej hĺbku.

https://www.ninamenkynova.com/

Príspevok Nina Menkynová: „Uznať inakosť je spôsob, ako sa prijať – bez ohľadu na vek“ zobrazený najskôr Life koučing.

Pravdou je, že som svoju predstavu o mojom živote po štyridsiatke neriešila a nemala. Môj život bol dovtedy zameraný na niečo iné, teda skôr na niekoho iného: na moje deti a rodinu. Bola som “zamestnaná” myšlienkami, emóciami a starostlivosťou o rodinu a naplnenie mojej sebarealizácie.

Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami, ktoré stredný vek prináša? 

Keď ich zachytím (lebo sú rôzne a viaceré), pomenujem si ich. Priznávam sa, že potrebujem chvíľu času na to, aby som ich racionálne ale aj emočne prijala. Pracujem na tom, aby som ich naplno akceptovala a v podstate sa rozhodujem, čo s nimi ďalej urobím. Zisťujem, kde a čo ma, limituje a kde si potrebujem nastaviť hranice voči sebe aj svetu. Zároveň v tom celom hľadám potenciál pre pozitívnu zmenu. Je to ako keby som bola kvázi vedkyňou sama sebe a pozorovala sa, vnímala svoje vnútro, študovala, čo sa deje a neustále hľadala pre seba odpovede o sebe, svete, zmysle života a tom, čo je dôležité… 

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek? 

Áno, počúvam seba, svoj vnútorný hlas. Dávam prednosť tomu, čo mi robí radosť a sýti naplnenie. Vedomejšie sa rozhodujem, čomu poviem “áno” a čomu “nie”. Pracujem väčšmi s mojim emočným prežívaním a riadim sa intuíciou. Mám inú životnú “filozofiu”, ktorá je v podstate novým návykom. Pozerám sa na seba, ľudí a svet novou optikou.

Teším sa, že nič nemusím. Vnímam svoju prácu, vzťahy a život inak. Skôr z pohľadu toho, čo chcem ja a čo robí radosť mne. Nie je to ale egoistický postoj. Hoci, prináša mnoho externých nálepiek, posudkov, nedorozumení. Ale s tým už viem nejako fungovať.

Čo nemôže chýbať v druhej polovici tvojho života? 

Radosť, zmysluplnosť, láska, hlboké pocity prepojenia, vnútorné naplnenie z toho, že chcem prispieť k lepšiemu svetu vďaka pomoci ľuďom. Tiež si prajem podporiť budúce generácie a svet. Uvidím, kam ma to povedie… Každým dňom sa moja životná cesta posúva. Teraz to už vidím a vnímam. Teším sa na ďalšie fázy.

Ktorá z existenciálnych otázok ťa najväčšmi zamestnáva?  

Plytvanie zdrojmi Zeme vo svete, v našej krajine, v mojom okolí a u mňa samej. Našťastie, dcéra je pre nás v tomto líderkou a v našej rodine robíme výrazné kroky zmeny.

Čo ti robí vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Sú to strachy. Napríklad z chorôb, bojím sa o blízkych a nielen s vekom súvisiacu zdravotnú kondíciu.

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Zväčša je to mix radosti a povinností okolo prípravy detí do školy. Potom si zosúlaďujem svoj program dňa tak, aby odrážal moje vnútorné nastavenie. Poháňa ma radosť a zvedavosť z toho, čo “zázračné” sa cez deň udeje. A niekedy je to naopak. Sú dni bez energie. Nazvala by som to „low cost“, ale veľmi potrebný. Dajú sa vtedy vnímať iné dimenzie života. A čakať :-)

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek? 

Nerada označujem etapy života ako krízy. Pravdou ale je, že sa dejú. Keď niečo nesprávne vyhodnotíme, nerozumieme tomu a nepripustíme si to, čo sa deje, prípadne životné dianie nevhodne uchopíme, kríza naozaj príde. Vďaka za ňu.

Pod povrchom tej nespokojnosti, vyčerpania a straty angažovanosti je naša transformácia, ktorá nás posúva v ústrety tomu, čo pre seba hľadáme a po čom skutočne túžime.  

Henrieta Hudecová (1978)

• reinvention guide
• helping people to make a mindset difference by bringing more LIFE, VALUE & LEADERSHIP BACK TO THEIR STAGE 
• hosting virtual shows #reinventingTALKS and #WalkTheReinventionTalk 
• change lobbyist & accelerator
• gratitude ambassador
• humanity awareness advocate

henrieta@vsetkozacinavhlave.sk
#reinventingWITH Henrieta
On my mission for #betterSLOVAKIA and #BetterBusinessWorld and #BetterTogether.

Foto: Jana Marie Knotová

Príspevok Henrieta Hudecová: „Pre transformáciu v strednom veku potrebujeme pochopiť, čo sa nám deje a prečo“ zobrazený najskôr Life koučing.

Viem, že sa to ľahšie povie, ako urobí. Bola som odhodlaná vysporiadať sa s „tým“ bez súboja kto z koho. Lenže čím väčšmi som sa snažila, tým „to“ bolo neodbytnejšie. Ukazovalo sa „to“ všade a v každej chvíli. Keď som mala dobrú náladu, zhovievavo som mávla rukou. V momentoch podráždenia a únavy som bola zlostná a odháňala som „to“.

O nástupe päťdesiatky

Neprestávala som vidieť a cítiť, že „to“ sú moje prejavy starnutia. Z rukávov mi vytŕčajú ruky akejsi starej ženy s pečeňovými škvrnami, zo zrkadla sa na mňa díva nejaká vráskavá teta s dvojitou bradou a moje stehná pojamkovala celuitída. 

Moje myšlienky sa občas strácajú a nevedia si spomenúť na niečo elementárne. Vypijem čaj a vzápätí ho začnem hľadať. Niekam vyrazím a tuho premýšľam, kam vlastne idem. Moja schopnosť regenerácie bola zasiahnutá neznámou oslabujúcou silou, rovnako ako moja pružnosť a ladnosť. 

Panika. Nie síce v každej chvíli, ale dosť na to, aby som zneistela, že o rok oslávim päťdesiatku. Päťdesiatka! Čo je hrozne čudné, lebo som vždy bola mladá. V podstate celý svoj život. A zrazu som odrástla z kategórie mladých a vhupla do skupiny stredného veku. Mozog zostal z tejto situácie popletený, veď som predsa taká mladistvá. Nebyť niektorých divných príznakov, ani si to nevšimnem 😆

Zostarla som. Ide o to, že vo vnútri sa tak necítim, ale zvonka to vidia všetci

Čo by ma netrápilo, keby… A preto píšem tieto riadky. Nie som v tom sama a radšej sa vystavím zraniteľnosti s Vami, mojimi čitateľmi, než sa zľaknem a zostanem bezmocne fňukať v kúte. 

V dvadsiatke som ľutovala ľudí stredného veku, keďže sa očividne ocitli jednou nohou v hrobe, alebo prinajmenšom v nudnom, stereotypnom žití bez nových podnetov. Nikdy takto nedopadnem, zaprisahala som sa. Vždy budem mať pružné telo, sviežu myseľ, otvorené srdce a sexi chuť naplno žiť.  

Nuž, tak to s ilúziami býva. Žijú, pokým sa o niečo nerozbijú. U mňa o realitu a neodvrátiteľný chod biologického veku. Ale našťastie, nejaké mi zostali a budem ich chrániť celým svojim telom, mysľou a srdom. 

Napriek tomu, že s mojím telom, aj s mojím mozgom sa stalo čosi zvláštne a začali si zo mňa robiť dobrý deň, sa nič nezvyčajné a dramatické nedeje. No, dobre, občas reagujem ako šomravá babka, ale dokážem sa pri tom pristihnúť a zatrhnúť si to. Niekedy úspešnejšie, inokedy menej. 

Udialo sa však niečo prelomové. Niečo, o čom so dobre vedela. Akurát, nastal čas začať to poriadne žiť:  Človek nie je taký starý, koľko má rokov, ale nakoľko sa cíti!

Priamy dosah na pribúdajúce roky nemám

Mám však niečo, čo ma ochráni pred úpadkom. Dokážem ovplyvňovať svoje zásoby duševnej a telesnej energie. Tie sú zásadné na prežívanie kvalitného a naplneného života aj vo vyššom veku. Medzi nami chodia ľudia starí v tridsiatke a mladí v osemdesiatke. Neobyčajne veľa závisí od životných názorov a postojov. Omnoho viac, než si ľudia pripúšťajú.

Ten, kto lipne na dávno prekonanej minulosti alebo odmieta prijať neustále sa dejúce zmeny, skracuje si život. Navyše, stráca kontakt s dobou a jej dianím. 

Neustála zmena je jediná istota, o ktorú sa v procese starnutia môžeme s istotou oprieť.

Ako si užívať aj vek, ktorý prináša veľa limitácií a obmedzení?

Dorásť, dobehnúť do vyššieho veku a byť stále užitoční a prínosní môže byť na úrovni heroických výkonov. Vlastne sa to môže podobať na lámanie rekordov vyžadujúcich si neobyčajne veľa driny a žičlivých okolností. Na rozdiel od našich predkov máme výhodu v tom, že dĺžka života trvalo rastie v dôsledku vedeckých vymožeností, ale rýchlosť starnutia sa nezmenila. Odborníci hovoria o procese starnutia ako o multifaktorálnom deji a sumarizovanom výsledku epigenetických (genetických) a nadobudnutých faktorov, vrátane životného štýlu, spôsobu stravovania, fyzickej aktivity a prekonaných ochorení. 

Preto som si naordinovala zákaz súboja s myšlienkami na starnutie, žiadne vzdorovanie, lamentovanie, horekovanie, nariekanie… 

Namiesto toho som sa vrhla štúdium stoickej filozofie. Je výborná z viacerých dôvodov. Stoikovia sa snažili vyvinúť filozofickú teóriu, ktorá by ľuďom pomohla žiť plnohodnotný a spokojný život. Viac o tom onedlho o v ďalšom blogu.

Foto: Roman Benický

Príspevok Keď máte päťdesiat, už viac nečakáte na povolenie žiť zobrazený najskôr Life koučing.

Tou prvou je NÁDEJ

Nádej tvorí naše kráčajúce sny a je to surovina, z ktorej sa stavia úspech. A ohromujúco sa v nej raduje. Vyživujte ju preto pozorne a starostlivo aktívnou vierou v možnosti. Objavujte ich a hľadajte, zásobujte dušu podnetmi a ona sa vám odvďačí, lebo:

• V nádeji je istota, že niečo má zmysel, aj keby ste ho okamžite nevideli alebo necítili.
• Nádej udržuje vašu myseľ v pokoji a vedie vás, keď zháňate cestu.
• „Nádej je obruč, ktorá nedovolí srdcu, aby puklo“ – vyriekol Thomas Fuller.

Tou druhou je SEBAISTOTA

S dôverou v samého seba sa dostanete veľmi ďaleko – až tam, kam túžite. Zdravá sebaistota vám dodáva odhodlanie vnímať strachové situácie ako výzvy, ktoré sa oplatí zdolávať. Otvorte sa preto všetkému, čo sa vám ponúka, strážte si pritom svoje hodnoty a verte v seba, lebo:

• Keď si dôverujete, ľahšie sa púšťate do nových vecí a plnšie žijete.
• Vďaka sebaistote ste majstrom svojho života.
• So sebadôverou ste atraktívni a neodolateľní.

Nájdite sa a uskutočnite sa :-)

Nádej aj sebaistota vnášajú jednotu a poriadok do vašich myšlienok, citov, správania, konania… Keď sa ozýva vaše vnútro, netreba ho rýchlo uspokojovať novým zážitkom alebo slasťou. Načúvajte mu a dôverujte mu – vie, čo je pre vás dobré a povedie vás.

Žite naplno bez toho, aby ste svoje očakávania presúvali do nejakej vzdialenej neistej budúcnosti. Verte tomu, že si zaslúžite žiť bez odkladania a čakania. A keby prišli pochybnosti, slovami Rúmí ich odbite: “Nezablúď do susedstva zúfalstva, lebo sú nádeje: sú skutočné, existujú – neuberaj sa k temnote. Vravím ti: slnká existujú.”

S prianím takého roka, ktorý vám prinesie lásku, šťastie, zdravie, radosť, harmóniu a všetko to, čo si zo srdca prajete.

S vďakou Vaša Janette

Príspevok Dve veci, s ktorými bude nový rok stáť za to zobrazený najskôr Life koučing.

Začnem malou obkľukou u Dr. Seligmana. Odborníci i laici sa zhodujú, že žiadny psychológ v dejinách neurobil toľko objavov pre ľudské prospievanie ako Martin Seligman, ktorý je považovaný za Nr. 1 pozitívnej psychológie.

Vo svojich prieskumoch si popredný odborník kládol otázku: Čo je tým, čo ľuďom umožňuje kultivovať svoje nadanie, vytvárať hlbšie a trvalejšie vzťahy s ostatnými ľuďmi, cítiť radosť a zmysluplne prispievať svetu? Čiže zjednodušene vystihnuté: Čo je tým, vďaka čomu môžete prospievať? Dr. Seligman vyhodnotil, že kľúčová je osobná pohoda (well-being), pričom šťastie (happiness) a pozitívne emócie z neho sa stávajú jedným z piatich pilierov pozitívnej psychológie, spolu so zaujatím, pozitívnymi vzťahy, zmysluplnosťou a úspešným výkonom. Čiže šťastie samotné, hoci je dôležitou súčasťou osobnej pohody, je preceňované, nedáva životu človeka úplný a pravý zmysel.

Prišla som na to aj vo svojej koučovacej praxi. Mám krásnu zbierku rôznych „potvrdení“ od klientov, ktorým sa zlepšil duševný stav. Nie je za tým nič viac a nič menej než to, že ich učím väčšmi sa sústreďovať na posilňovanie pozitívnych emócií. Práci s negatívnymi myšlienkami sa venujeme iba do tej miery, že ich transformujeme z roviny obmedzujúcich a limitujúcich presvedčení do proaktívneho postoja v zmysle hľadania riešení a východísk.

Keď si chcete vyskúšať pozitívnu terapiu podľa Dr. Seligmana, môžete si ju naordinovať sami ako súčasť práce na sebe a svojom rozvoji. Pripravila som vám skrátený prehľad cvičení v pozitívnej terapii podľa Seligmana (a spol., 2006):

1. Využívajte svoje silné stránky. Ktoré sú tie vaše? Viete o nich? Potrebujete ich preskúmať a pri piatich najsilnejšie zastúpených uvažujte o tom, ako ich uplatniť v každodennom živote.
2. Zapíšte si každý večer tri dobré veci. Tým pútate pozornosť a energiu smerom, kde sú zdroje pozitívnych emócií a vašich postojov, ktoré smerujú ku konaniu dobra.
3. Napíšte si vlastný nekrológ alebo životopis. Spíšte si jednu až dve stránky, čo chcete, aby sa v rozprávaní o vás objavilo. Čo by sa vám páčilo, aby ľudia o vás a vašom úspešnom živote  rozprávali?
4. Uvažujte o človeku, ktorému ste vďačný. Poďakovali ste mu? Pravdepodobne nie. Napíšte preto ďakovný list a vystihnite príležitosť, aby ste s jeho obsahom tohto človeka zoznámili. Keby to nebolo možné osobne, využite telefonát.
5. Reagujte pozitívne a so zjavným nadšením na dobrú správu. Keď sa vám podarí aspoň raz denne takto reagovať na niekoho vo svojom okolí, vaše reakcie môžete považovať za aktívne a konštruktívne.
6. Vychutnávajte. Aspoň raz denne si užívajte niečo, s čím sa inak ponáhľate, napr. jedlo, sprchu, chôdzu… Zaznamenávajte si, v čom sú vaše zážitky iné – tak si prehĺbite sebauvedomenie o tom, prečo sa vám oplatí „stišovať“ a väčšmi sledovať svoje pocity, a tým žiť tu a teraz.

 Na záver povzbudenie od Marthy Graham, tanečníčky storočia: „Učíme sa trénovaním. Či už to znamená, že sa učíme tancovať trénovaním tanca, alebo sa učíme žiť trénovaním života.” 

Príspevok Túžite sa lepšie vyrovnávať s nepriazňou a odmietaním? zobrazený najskôr Life koučing.