Vzťah nevyhnutne zmení fungovanie človeka. V prospech vzťahu obetujeme to, čo sme predtým robili radi, ale niektoré príležitosti prejaviť sa sami za seba sa po fáze zaľúbenosti nutne dostavia. Je to nevyhnutné, potrebujeme to kvôli zachovaniu integrity a autonómie. Vzťah a to, že každý z partnerov má aj svoj vlastný život, sa navzájom nevylučujú. Vo vzťahu je každý sám za seba a potom spoločne za vzťah. Trávenie času s inými ľuďmi zároveň napomáha rozširovať si obzory a pomáha zachovávať vyrovnanosť vo vzťahu.  

Čo to je, priestor vo vzťahu? 

Možno si ho vysvetľovať aj z pohľadu toho, že každý z partnerov smie mať aj svoje súkromné ​​veci, aby neutrpela individualita každého z dvojice. Každý z páru potrebuje mať, bez pocitu viny, niečo len svoje. Intimita je v tom, že ja chránim intímny priestor partnera a on zase ten môj. 

Snaha dohodnúť sa na pravidlách a hľadanie dohody, ktorá bude obom partnerom vzájomne vyhovovať, si vyžaduje ohľaduplnosť, úctivosť a láskavosť voči partnerovi, aj voči sebe samému. Zmyslom je prispôsobiť svoje očakávania a správanie tak, aby sa partner/ka cítil/a milovaný/á, ale nie vlastnený/á. Kompromisy nebývajú dobrým riešením, lebo obaja nadobúdajú pocit, že sa museli vzdať niečoho významného pre seba. Čím viac kompromisov, tým viac nespokojnosti môže nastať. 

Dôvera vo vzťahu potrebuje podmienky

Bez toho nemôže rásť. Ideálne je, keď si obaja partneri trúfnu byť autentickí a nemanipulujú druhého smerom, ktorým chcú oni. Aj na to je priestor vo vzťahu nevyhnutný – pomáha nám vidieť nášho partnera ako výnimočného človeka, ktorý nám imponuje a má našu exkluzívnu pozornosť, aj keď sa vzdialime. 

Vzťah je v najlepšej kondícii, keď obaja partneri vychádzajú zo svojej voľby, zo srdca. Keď každý z nich do vzťahu vkladá „svoje investície“ s ľahkosťou a druhý takéto ponuky radostne prijíma a oceňuje. Je náročné túto rovnováhu udržiavať. Vzťah začína vášňou, zaujatím a vnútornou motiváciou. Postupom času sa prirodzene nabaľujú vzájomné záväzky. Potrebujeme vedieť, že sa na druhého môžeme spoľahnúť. Musíme sa dohovoriť na množstve čisto praktických záležitostí. A tak sa zo spolužitia postupne vytráca romantika a ľahkosť, lebo kormidlo prevezme stereotyp a operatíva. Nie je na to iný recept, než sa o vzťah v každodennosti starať a investovať do neho čas, pozornosť, vnímavosť, všímavosť, empatiu a pochopenie pre akceptáciu odlišností. 

Potreby kontra priestor

Pre každého je potreba vlastného priestoru, akejsi „vzdialenosti“ od partnera iná. Každý z nás je jedinečný a naše hranice, potreby, očakávania a túžby sú rozdielne. Súvisí to so skúsenosťami z detstva, ako to človek zažil pri svojich rodičoch a blízkych, a zároveň na to vplýva osobnostná výbava. Pre ľudí s introvertnou tendenciou je veľa „blízkosti“ ohlušujúcej, potrebujú byť väčšmi sami so sebou, lebo tak si vytvárajú energiu a upokojujú sa. Pre ľudí s extrovertnou tendenciou je zdroj energie práve v ľuďoch okolo. 

Náročné to býva aj kvôli predošlým vzťahovým skúsenostiam. Keď bol jeden z partnerov v predchádzajúcom vzťahu s partnerom, ktorý napríklad vôbec necítil potrebu mať dostatok času pre seba, je pre neho ťažké prispôsobiť sa novej vzťahovej dynamike, ktorú predtým nezažili.

Potreba priestoru vo vzťahu nie je rodovo špecifická záležitosť. Zo svojej praxe môžem povedať, že obdobnú potrebu mať dostatočný „priestor na dýchanie“ majú tak ženy aj muži. Očakávania od „vytvárania“ priestoru sa však môžu líšiť v závislosti od toho, ako trávia voľný čas muži a ako ženy.   

Hrozba udusenia

Často počujem obrannú reakciu mužov alebo žien: „Bojím sa, že si niekoho nájde, keď bude chodiť medzi ľudí sám/a. Takže ideme obaja alebo nikto.“ Tento spôsob riešenia potenciálnej hrozby od seba partnerov v skutočnosti vzďaľuje. Vytvára prekážky k slobodnému priestoru vo vzťahu, lebo ak má jeden z partnerov, alebo aj obaja, nízku sebaúctu a sebadôveru, stanú sa závislými od toho druhého. Nastane nezdravé naviazanie sa na partnera, čo sa premietne do nerovnocenného vzťahu. 

Hoci to tak nevyzerá, prichádza k tomu tak, že sme neverný sami sebe, lebo ideme za hranice seba samého a nepočúvame svoje potreby. Popierame, kto v skutočnosti sme. Nerešpektujeme sa. Nevieme, čo potrebujeme, čo chceme a po čom túžime. Aj keď nás partner z celého srdca miluje, nevie nám s tým pomôcť, je to úloha pre nás samých. Pokiaľ chceme spokojný vzťah, nezaobíde sa to bez sebapoznania a sebauvedomenia. Len tak porozumieme svojim potrebám a potom aj partnerovým. 

Slobodou proti kríze

Keď sú vo vzťahu zdravé hranice a partneri preberajú zodpovednosť za svoje činy a dôsledky svojich emócií, je tam harmonicky. Spoločne vytváraný transparentný priestor pre autenticitu vo vzťahu prispieva k tomu, že partneri slobodne vyjadrujú, čo si myslia a čo cítia. Nedeje sa vzájomné obviňovanie, že ten druhý je zdrojom nepríjemných pocitov a nevytvára sa tak toxické emočné nepohodlie. 

Zdravý a vyvážený vzťah dáva obom partnerom priestor na samostatnosť. Vzťahy, v ktorých majú partneri dostatok slobody a primeranú voľnosť v myslení i konaní sú zdravšie a odolnejšie, pretože lepšie čelia krízam. 

„Sloboda sa vždy vzťahuje k láske. Láska je naplnením slobody.“

Róbert Bezák

Príspevok Priestor vo vzťahu – nutnosť alebo hrozba? zobrazený najskôr Life koučing.

Aký pevný má byť pevný zväzok?

Z praxe môžem potvrdiť, že najfunkčnejšia je otvorená forma partnerského spolužitia. Spočíva v tom, že existujú oblasti života, ktoré sa u partnerov neprekrývajú a je to tak v poriadku. Nie v zmysle, že si každý robí čo chce. V zmysle tolerancie, rešpektu, úcty a akceptácie odlišností. Keď je vzťah uzavretý, hermetický a so striktnými pravidlami, neurobí to z neho bezpečnejšiu formu spolužitia. Každý vzťah je neistý, lebo je to „živý organizmus“, ktorý podlieha mnohým prvkom náhodnosti a nerovnováhy. Systém otvoreného spolužitia partnerov spočíva v tom, že sa môžu spoľahnúť na vzájomnú dôveru a obojstrannú benevolenciu, kedy sú schopní svoje záujmy a koníčky tolerovať. Aj preto, že je to vzájomne obohacujúce a podporné pre vzťah. Integrita vzťahu závisí od integrity každého z partnerov. Ako povedia v Číne, partneri vo vzťahu sú ako dva veľké platany rastúce popri sebe – korunami sú prepletené a koreňmi si neprekážajú.

Primeraná dávka závislosti

Zdravá miera blízkosti, intimity a dôvernosti je nevyhnutná. Poskytuje páru bezpečie, pocit istoty a spolupatričnosti, kedy sa môžu jeden na druhého spoľahnúť a oprieť sa o seba. Keď však pripútanosť prerastie únosnú mieru a jeden z partnerov je emočne a mentálne závislý od toho druhého, stáva sa z toho nerovný, neraz až mocenský vzťah. Tam potom vzniká priestor na manipuláciu a ovládanie toho druhého.

Fázy „blízkosti

Ideálny rozvoj lásky v partnerských vzťahoch má svoje etapy – prechádza od lásky romantickej, cez súťaživú až po kooperatívnu. V každej etape si partneri zažijú, akú mieru blízkosti, dôvernosti a intimity potrebujú. Závisí to od ich prednastavenia a potreby pripútanosti a bezpečia. Na počiatku vzťahu funguje hormónový ošiaľ a prekrýva reálne vnímanie. Keď po 9 až 12 mesiacoch opadne, umožňuje dvojici konštruktívne „posúdiť“, či sa zhodnú v hodnotovom svete potrebnom na budovanie trvalého vzťahu. Ten vytvára dobré podmienky na ideálnu vzájomnú blízkosť partnerov, ktorú si nastavia podľa svojich potrieb.

Rozdiel medzi vzťahmi súčasnými a „minulými“

Kríza vo vzťahu našich rodičov mohla prísť omnoho skôr, než v období 5 až 7 rokov, lebo sa brali mladší a neskúsenejší. Napriek tomu boli ochotní sa s krízovým stavom vysporiadať a hľadať možnosti a riešenia, ako zostať spolu. Na jednej strane bolo veľa nefunkčných manželstiev, na druhej strane vznikli vzťahy, ktoré ustáli krízu a pretrvali v plnej kvalite dlhé desaťročia. Pre dnešnú generáciu je vzdávanie sa riešením, neraz sa unáhlia a vzťahu dávajú menšie šance na prežitie. Vychádzajú z predstáv, že vďaka online svetu majú veľa možností nájsť si lepšieho partnera než majú. Vo svojej praxi pozorujem fenomén, kedy ľudia unikajú do virtuálneho sveta. Príde im skvelým miestom na napĺňanie predstáv o tom, čo chcú. Sú tam slobodní, neviazaní na limity a obmedzenia reality, a preto je to pre nich také atraktívne. Napriek tomu to nie je ideálne miesto na život, lebo stále zostane iba virtuálne a nič z neho nie je prenositeľné do každodennosti. A nedajú sa tam riešiť ich skutočné problémy. A toto je problém iluzórneho sveta – nedá sa tam plnohodnotne žiť. Napriek tomu sú ľudia ochotní uprednostniť túto instantnú verziu pred tou skutočnou. Je jednoduchšia a pohodlnejšia. Než prídu na to, že nefunguje. 

Príspevok Čo vzťahu pomôže zdolať krízu  zobrazený najskôr Life koučing.

Príznaky „odumierania vzťahu“ sú nenápadné

Najskôr začneme brať všetko za samozrejmé – ženu, deti, priateľov, príbuzných, kolegov… Pohrúžime sa do práce, lebo sa chceme mať lepšie. Postupne nám práca začne zaberať čoraz viac času, aj cez víkendy. Potom sme vyčerpaní a nič sa nám nechce, chceme len pokoj od okolitého sveta. Prestaneme tráviť čas s tými, na ktorých nám záleží. Začneme sa s partnerom rozprávať iba keď treba niečo vybaviť, opraviť, zariadiť. Najdlhšie debaty sú venované hádkam a nezhodám. A úplne nakoniec sa prestaneme aj prieť, lebo si proste nemáme už čo povedať. Zjednodušila som to, ale priebeh „uhynutia“ vzťahu vyzerá nejako obdobne. Nenápadne, plíživo, s krutým precitnutím, že vo vzťahu nie sme šťastní a nenapĺňa nás.

Prevencia: byť skutočne jeden pre druhého

K zhoršeniu vo vzťahoch prichádza vtedy, keď každodenná rutina, domácnosť, povinnosti, práca a veľa ostatného spotrebujú všetku našu pozornosť. Potom nám už nezostane náklonnosť pre partnera, lebo sme energiu minuli. Rezervný fond pozornosti sa nedá vytvárať do zásoby. A pozornosť je tým prvým a najkľúčovejším nástrojom v komunikácii. Ona má na svedomí spojenie dvoch ľudí. Avšak toto spojenie treba udržiavať, znovu a znovu oživovať. Môžete sa spoľahnúť na to, že minimálnu dennú kvótu tvorí „len“ 10 minút pozorného načúvania a sústredenia sa jeden na druhého. Rozhodne je to efektívnejšie, než hodina bezbrehého rozprávania o niekom a niečom inom. Smelo vyhlasujem, že naplno venovať partnerovi alebo niekomu, na kom vám záleží, 10 minút neprerušovanej, skutočnej pozornosti denne pomôže vzťahu viac, ako celý večer strávený vedľa partnera pri telke.

Moje odporúčanie: vytvárajte ostrovy pozornosti

Každý z nás túži po láskavej pozornosti. Dobrá správa je, že nejde tak ani o intenzitu alebo trvanie pozornosti, ako o jej kvalitu. Žiadne spoločné nečinné vysedávanie popri sebe, ale byť tam naplno pre toho druhého. Pozorne mu načúvať bez toho, že by sme v niečom listovali, kontrolovali mobil, sledovali telku či upratovali kuchyňu. Mám na mysli sústredenú pozornosť, nerozptylovanú ďalšími početnými vedľajšími aktivitami. Obdobný mechanizmus platí v podstate pre všetky vzťahy, súkromné aj pracovné. Byť vypočutý a môcť rozprávať bez toho, aby to niekto hodnotil pre nás znamená viac, než čokoľvek iné. Vtedy sa totiž cítime prijatí a pochopení, a to je pre nás dôležité, udržiava to našu citovú hladinku zaopatrenú.

Ako partnerstvo chrániť pred stereotypom

Pripísať vzťahu dôležitosť značí venovať mu cielene čas a pozornosť. V realite to potom obnáša strážiť si, by rutina nepohltila všetok váš voľný čas. Docieliť sa to dá práve vďaka ostrovčekom pozornosti a časovým úsekom vyhradených iba vášmu partnerovi. Nie je hanbou mať v diári označené termíny, ktoré patria  vášmu vzťahu (môj prípad).

Jedno je isté, keď pestujete kvalitu spolužitia a ste voči sebe navzájom úprimne pozorní, ako by ste sa videli po prvý raz, do vášho nažívania sa nevkradne chlad. Moja skúsenosť hovorí, že sa oplatí byť zvedaví na svojho partnera, aj keď ste presvedčení, že už ho poznáte naspamäť. Vzájomné obdarúvanie sa pozornosťou, bez kŕčovitého usilovania o niečo určité, je tou najlepšou ochranou.

Ešte jeden malý tip v podobe príbehu od Mitcha Alboma na podporu odvahy zdieľať svoje pocity a hovoriť o nich.

Manžel pochováva manželku. Stál pri hrobe vedľa kňaza a po tvári mu stekali slzy.

„Ľúbil som ju,“ zašepkal. Kňaz prikývol.

„Teda… naozaj som ju ľúbil.“ Ten človek bol celkom zničený.

„A… takmer som jej to raz povedal.“

Prajem Vám dni naplnené láskou a všetkým tým, čo vám pripomenie, akí ste pre ľudí v ich životoch dôležití.

Vaša Janette

Príspevok Prenasleduje nás to, čo nepovieme zobrazený najskôr Life koučing.