Naše vlastné myšlienky prechádzajú premenou ako ročné obdobia. Jar symbolizuje prebudenie zo stuhnutia, s prísľubom pučania toho, čo „zasejeme“. Ako by poeticky vyjadril Chalíl Džibrán: „Byť, to znamená byť záhradou bez oplotenia, vinicou bez strážnika, večne otvorenou pokladnicou pre okoloidúceho.“ 

Naši predkovia robili na jar obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. To im dodávalo pocit zmysluplnosti a naplnenosti. My sme v našej dynamike fungovania prišli o väčšinu rituálov, ktoré by nás chránili pred márnosťou snaženia. Teraz väčšmi než inokedy potrebujeme vieru, že si môžeme vytvoriť vlastný mikrosvet nezávislý od vonkajších turbulencií. 

Vegetatívny nervový systém nášho tela je priamo ovplyvňovaný slnkom, od čoho závisí naša fyzická a psychická stabilita. Vďaka slnečným lúčom sa zrazu cítime plní blahodarnej energie. Tá v nás aktivuje chuť púšťať sa do nových vecí a zmien. Keby zostalo všetko po starom, nič by sa nezrodilo. Pole treba najskôr obrobiť, aby zarodilo. Rovnako tak treba preosiať myšlienky, nech z nich vypadá to, čo odumrelo. 

Hoci si prajeme, aby jar priniesla viac radosti a uvoľnenosti, neoplatí sa na tom lipnúť. Všetko v živote sa mení. Cesta k spokojnosti vyžaduje prijatie všetkých aspektov našich zážitkov. Pokiaľ sa veci nevyvíjajú tak ako chceme, a preto trpíme, neznamená to, že sa musíme podvoliť bolesti alebo sa uzavrieť pred svetom. Vieme, že šťastné okamihy zákonite strieda utrpenie. Nemá význam brániť sa voči tomu. Je to ako vzdorovať voči tme, lebo chceme iba svetlo. Jedno bez druhého nemôže byť. Prijatie tejto skutočnosti oslobodzuje. Všetko navzájom opačné sa zároveň dopĺňa, a v tom je istota. Po zime príde jar a všetko sa zazelená…

Príspevok Máte nachystané dobré osivo?  zobrazený najskôr Life koučing.

Býva to neraz nenápadné, prísť na hranicu svojich energetických síl. To, čo sme za posledné týždne zažili však nenápadné nebolo a oprávnene nás to vrhlo do únavy a vyčerpania. 

Ak sme v kríze, musíme fungovať. Nemáme kedy sa zrútiť. Reagujeme na situáciu, vybavujeme, riešime, zabezpečujeme, organizujeme, pomáhame, staráme sa… Nech sme akokoľvek flexibilní, dáva nám to zabrať.  Máme väčší výdaj energie než príjem. Prichádzame o čas pre seba. Neprejaví sa to odrazu. Telo to eviduje, ukladá a potom, keď je toho už priveľa, nám posiela odkazy. Príde podráždenosť, nervozita, zažívacie problémy, vysoký tlak, zlý spánok, bolesti hlavy a chrbta. Stuhneme fyzicky, mentálne aj emočne a nedokážeme sa uvoľniť.  Prídeme si zraniteľnejší, ubolenejší a náladovejší.  

Zoštíhlené rezervy 

Keď sa situácia, ktorá nás držala v napätí upokojí, padáme na kolená. Rovnako, ako keď ochorieme na dovolenke. Hoci nás to hnevá, neurobíme s tým nič. Je to signál, že sme prešli cez to najhoršie a stálo nás to väčšinu energie. 

Aktuálne nás drží pokope nádej, že sme to zvládli a pôjdeme ďalej. Vidíme na obzore cieľovú rovinku, ale okrem tela k tomu potrebujeme aj hlavu, aby sme prešli posledný úsek.

Pre maratóncov je najhoršia kríza po 30 km. Vedia to, aj počítajú s tým, že to bude bolieť, ale rozhodujúci je pre nich postoj hlavy. Hlava dokáže všetko to utrpenie povýšiť na mobilizáciu posledných zdrojov na zdolanie samých seba alebo vyhlásiť kapituláciu a vzdať sa. Obdobný mechanizmus funguje pri všetkých krízach.  

Čo je dobrou „nabíjačkou“?

Na to, ako dostať myšlienky pod kontrolu, existujú prístupy pokojné, aj dynamické, každému hodiace sa podľa temperamentu. Nezaobídu sa bez relaxácie a meditácie, čiže práci s dychom, telom a pozornosťou. Len vďaka prepojeniu s vlastným telom dokážeme vedome vnímať, čo sa s nami deje práve v tejto chvíli. Podľa toho sa učíme upokojiť samých seba, utíšiť rozbehnuté emócie, posilniť zdravú sebakontrolu a psychickú odolnosť. Priam zázraky dokáže sústredená pozornosť, ktorá nás učí, ako si oddýchnuť od obťažujúcich myšlienok a nervozity.

Cesta z únavy a vyčerpania

Nemám žiadne spoľahlivé odporúčania, okrem vyššie spomenutého mindfulnessového postoja, čo robiť, aby sme sa z terajšej situácie rýchlo otriasli. Už sme pokorne prehodnotili, že nechceme ďalej žiť svoje pohodlné životy a nadviazať na predošlú komfortnú zónu. Je nám jasné, že pohodlnosť z nás nerobí statočných ľudí. Potrebujeme byť vystavení aj odriekaniu, zapieraniu, disciplíne, nezdarom a opakovaným pokusom. V každom príbehu o úspešnom človeku sa dozvedáme, že jeho osobná životná kríza mu pomohla stať sa tým, kým je. Len tak sa učíme napredovať – nachádzať aj na tom, čo nás položilo na lopatky dôvod, prečo sme tú lekciu potrebovali. 

Cieľová rovinka 

Je na každom z nás, aký „nový normál“ si vytvoríme. Mali sme teraz priestor premýšľať nad tým, čo nás napĺňa, aké je naše poslanie, koľko hodín denne chceme venovať práci, koľko sebe, rodine, blízkym… To, ako to začneme zavádzať do nasledujúcej každodennosti je len na nás. 

Páči sa mi, ako by nás povzbudil Arthur Miller: „Nájsť krásu v smútku, nádej v strate a dôstojnosť v prehre – v tom je skutočné umenie života.“

Príspevok Unavené zásoby a vyčerpané rezervy zobrazený najskôr Life koučing.

Postoj rozhodne

„To je pohroma, s tým sa nedá absolútne nič urobiť. Nemôžem to zvládnuť, je to môj koniec.“ Rozpráva mi rozrušená Jana, ktorá dostala výpoveď v práci. „Potrebujem nájsť spôsob, ako vyriešim odchod z práce. Chcem to zvládnuť tak, aby som nič neľutovala.“ Vypočujem si od Zuzky, ktorá je v obdobnej situácii ako Jana. Dva podobné príbehy, ale dva odlišné postoje. Môžem potvrdiť, že rozdiel v príbehoch oboch žien nie je v tom, že by jedna z nich mala menej ťažkostí na ceste životom ako druhá. Zásadný rozdiel je v sile ich nádeje.

Vnútorný dialóg, ktorý spomínané ženy so sebou vedú sa dá využiť na „diagnostikovanie“ odhodlania, ako si so situáciou poradia. Nejde len o ich predstavy, ale aj presvedčenie. Jedna si myslí, že problém, ktorú ju stretol, je zvládnuteľný a ide ho aktívne riešiť. Druhá, naopak, považuje situáciu za obrovskú prekážku, ktorá znamená pohromu.

 Sila našej nádeje

Nádej zahŕňa širokú škálu emócií ako je radosť, zanietenie či vzrušenie. Nejde však iba o prázdne nerealistické nadšenie svojou víziou. Nádej je kombináciou srdca a rozumu. Psychológ Shane J. Lopez opisuje nádej ako zlatú strednú cestu medzi eufóriou a strachom. Je to miesto, kde sa transcendencia stretáva s rozumom a obozretnosť s nadšením.

Niekedy musím svojich klientov konfrontovať s tým, že nádej je úplne niečo iné ako obyčajné želanie či takzvané pozitívne myslenie. Nestačí len pohodlne sedieť, mať pozitívne myšlienky a silno si priať, ako by mala vyzerať vysnívaná práca, bývanie, partner…

Zo skúseností môžem potvrdiť, že keď pri popisovaní toho, ako naplniť priania nepočujem zahrnutú nádej, tak sú odsúdené na zánik. Bez nádeje sa nedá stavať plán a stratégia ako ho dosiahnuť. Než sa želanie premení na niečo hmatateľné, živí ho predstava, že je to možné a dosiahnuteľné, čo sa premieta do motivácie.

Resuscitácia nádeje

Na vytvorenie podmienok k nádejnému snaženiu nestačí len si správne zvoliť cieľ. Potrebné sú aj schodné kroky, ktoré k tomuto cieľu povedú. Keď klientov na takejto ceste sprevádzam, zameriavame sa na stanovenie etapových cieľov vedúcich k celkovému (konečnému) cieľu. Vychádzam pri tom z troch základných princípov nádejného snaženia:

1. Konanie musí byť cieľavedomé.
2. Myslenie sa potrebuje zameriavať na spôsoby a cesty k vytýčenému cieľu.
3. Zdroje motivácie musia mať energizujúce pôsobenie.

Mojou úlohou je pomôcť klientovi konštruktívne vnímať situáciu, v ktorej sa nachádza, preskúmať vplyv situačných faktorov a v reflexiách vyjasniť dispozície klientovej osobnosti.

Riadim sa tým, že je nevyhnutné brať do úvahy priepasť medzi tým, kde sa človek nachádza a kde chce byť. Bez série krátkodobých cieľov, ktoré pomáhajú priepasť premostiť, nemá význam cez ňu skákať. Ako jednorázové riešenie to môže byť dobré, ale pre opakované chodenie cez priepasť je efektívnejšie postaviť most.

Pri plánovaní a hľadaní toho, ako, kedy a kde môže klient jednotlivé kroky implementovať do svojho života, sa zvyšuje pravdepodobnosť na úspešné vybudovanie mosta. Neraz to bez prípravy vhodných alternatív a záložných plánov nie je možné.

Malá autodiagnostika na záver

Výskumy Ch. R. Snydera preukázali, že schopnosť nádejného myslenia pozitívne ovplyvňuje ľudské životy. Ľudia s vysokou nádejou majú lepšie školské výsledky, sú produktívnejší, úspešnejší v kariére či športe a bývajú šťastnejší. Nádej je tiež spoločne so stabilitou a dôverou jednou z troch najdôležitejších vlastností, ktoré podľa prieskumu spoločnosti Gallup požadujú ľudia od tých, ktorí ich majú viesť.

Chcete si overiť, či patríte medzi ľudí s vysokou mierou nádeje? Keď je pre vás takýto postoj charakteristický, vyznávate tieto štyri základné presvedčenia:

• Budúcnosť bude lepšia ako súčasnosť.
• Je v mojej moci, aby sa tak stalo.
• Existuje mnoho ciest k naplneniu mojich cieľov.
• Ani jedna nie je bez prekážok.

Trinásť spôsobov, ako navýšiť vlastné kapacity pre nádej

1. Nájdite si aspoň jednu vec, ktorá vás naozaj zaujíma, a venujte jej plnú pozornosť, energiu a čas.
2. Pri stanovovaní cieľov sa uistite, že sú skutočne vaše, a nie niekoho iného, kto vám ich podsunul.
3. Na premýšľanie a debatovanie o svojich plánoch si vyberte niekoho, o kom viete, že je osoba vysokej nádeje.
4. Vytvárajte si vždy aj alternatívne cesty vedúce k vašim cieľom. Počítajte s tým, že vaša trajektória nebude priamočiara.
5. Keď zvolená cesta k cieľu nefunguje, neobviňujte sa. Poznanie, aká cesta zafunguje je učiaci sa proces, ktorý vám pomôže nachádzať tú správnu cestu pre vás.
6. Pri stanovovaní dlhodobých cieľov si nastavte méty, aby ste si mohli zadeliť snaženie do jednotlivých krokov. Na začiatku stačí začať prvým krokom a vykročiť.
7. Keď na vybratú cesta k cieľu potrebujete nejakú zručnosť, pustite sa bez otáľania do jej osvojovania.
8. Povzbudzujte sa emočne podpornými tvrdeniami a hovorte si, že to dokážete, lebo chcete!
9. Oceňujte a chváľte sa za svoje úspechy. Pestujte pozitívne sebanapĺňajúce proroctvo – ste tými, ktorými veríte, že ste.
10. Uvažujte aj o potenciálnych prekážkach a majte pripravené záložné plány, ako ich zdolať.
11. Pripomínajte si často svoje minulé úspechy, ideálne ich máte spísané na listine úspechov. Keď sa vám nedarí, čítajte si, ako ste už mnohé veci zvládli.
12. Užívajte si cestu k cieľom rovnako radostne ako stav, keď ste už cieľ dosiahli. Samotné vykračovanie je hodnotné a zmysluplné.
13. Nádej má skvelú pozitívnu vlastnosť – je nákazlivá. Máte jej dosť na rozdávanie – zdieľajte svoj príbeh, podporujte iných, nech si veria, pomáhajte, keď viete a bude sa vám vracať v znásobenej podobe späť.

Príspevok Trinásť spôsobov, ako navýšiť vlastné kapacity pre nádej zobrazený najskôr Life koučing.

Často dostávam otázku, čo mi pomohlo ísť si za svojím a vybudovať si existenciu najlepšiu možnú pre mňa. Zosumarizovala som päť postojov, ktoré mi prídu pre húževnaté a vytrvalé napredovanie dôležité.

Riadim sa pritom zásadou, ktorú úžasne sformuloval Howard Thurman: „Nepýtajte sa, čo svet potrebuje. Pýtajte sa, čo vás drží nažive a robte to. Pretože to, čo svet potrebuje, sú ľudia, ktorí žijú.“

1. Doprajte svojej mysli neobmedzený rozlet

Keď si slobodne vyberáme z možností a príležitostí, naša hlava môže byť  zvedavá, spontánna, tvorivá, má chuť experimentovať a objavovať, hľadať a skúšať… Keď nechávame hlavu „zatvorenú“, a napriek tomu od nej chceme, aby mala rozhľad, reaguje ako zbalený padák. Jeho pravá úloha sa preukáže iba keď sa pri zoskoku otvorí. Rovnako tak aj naša hlava – potrebuje nás podržať, keď skáčeme v ústrety výzvam, zápasíme s prekážkami a bojujeme s obmedzujúcimi presvedčeniami.  

2. Majte srdce dokorán aj keď máte strach

S otvoreným srdcom sa nám ľahšie darí rozvíjať prirodzenú srdečnosť, empatiu a zmysel pre humor. Vďaka tomu dokážeme pociťovať vďačnosť, uznanie a ľudskosť. Bez týchto kvalít srdca nevieme napĺňať krédo múdrych a šťastných ľudí, ktorí si hovoria každé ráno pri vstávaní: Dnes chcem byť lepší ako včera.

V srdci máme všetku lásku, ktorú potrebujeme. Máme v ňom dosť lásky nielen pre seba, ale pre všetkých ľudí na svete. Kým budeme štedrí, nikdy nebudeme sami.

3. Hrdo uznajte vlastné nedostatky

Cesta k pokore je v každodennosti obsiahnutá v tom, že poznáme samých seba. Vieme, kým v skutočnosti sme, slobodne si pripúšťame svoje slabosti a akceptujeme svoje nedokonalosti a zlyhania. Netrpíme tým, čo všetko nevieme, a berieme chyby a zlyhania ako učiace sa skúsenosti. Saint-Exupéry by k tomu dodal: “Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoril, ale aby si sa otvoril.”  Kto vidí a cíti, aký v skutočnosti je, stáva sa prijímajúci a rešpektujúci, bez potreby prenášať na niekoho zodpovednosť za svoj život.  

4. Opúšťajte denne bublinu pohodlia

Dávať si výzvy od nás vyžaduje napnúť sily a schopnosti. Vtedy sa presvedčíme, čo v nás skutočne je. Podporí to našu sebadôveru a chuť zdolávať prekážky. Rozmýšľať o cieľoch znamená premýšľať o tom, kam sa chceme dostať a čo získať. Rozmýšľať o výzvach mobilizuje myšlienky k úvahám o tom, ako vydať zo seba niečo viac. Prekračovať hranice svojich schopností a chodiť mimo svoju komfortnú zónu je pre napredovanie nevyhnutné.

Výzvy sú cestou k životnému naplneniu a rastu, nabíjajú nás energiou, vyvolávajú pocit angažovanosti, spojenia a uspokojenia. Vďaka nim pripisujeme svojmu životu zmysluplnosť.

5. Zameriavajte sa hlavne na to, čo skutočne chcete

Zmyslom nášho snaženia je sústreďovať sa na cestu, nie na konečný cieľ. Robiť si starosti, či pri svojej ceste dosiahneme veľký úspech, je zbytočné. Cestu si treba užívať, prežívať ju a učiť sa počas nej. Venovať pozornosť tomu, čo je o krok pred nami, a nie za nami. Tešiť sa zo svojho úsilia a nových vedomostí, zručností a schopností, ktoré po ceste nazbierame. Ráta sa samotné úsilie, než prídu výsledky, tie sú iba zavŕšením podniknutého úsilia.

Za fotografiu ďakujem Festivalu zdravia SVETLUŠKY v Malackách.

Príspevok Päť spôsobov, ako sa nepoddať zobrazený najskôr Life koučing.

Tou prvou je NÁDEJ

Nádej tvorí naše kráčajúce sny a je to surovina, z ktorej sa stavia úspech. A ohromujúco sa v nej raduje. Vyživujte ju preto pozorne a starostlivo aktívnou vierou v možnosti. Objavujte ich a hľadajte, zásobujte dušu podnetmi a ona sa vám odvďačí, lebo:

• V nádeji je istota, že niečo má zmysel, aj keby ste ho okamžite nevideli alebo necítili.
• Nádej udržuje vašu myseľ v pokoji a vedie vás, keď zháňate cestu.
• „Nádej je obruč, ktorá nedovolí srdcu, aby puklo“ – vyriekol Thomas Fuller.

Tou druhou je SEBAISTOTA

S dôverou v samého seba sa dostanete veľmi ďaleko – až tam, kam túžite. Zdravá sebaistota vám dodáva odhodlanie vnímať strachové situácie ako výzvy, ktoré sa oplatí zdolávať. Otvorte sa preto všetkému, čo sa vám ponúka, strážte si pritom svoje hodnoty a verte v seba, lebo:

• Keď si dôverujete, ľahšie sa púšťate do nových vecí a plnšie žijete.
• Vďaka sebaistote ste majstrom svojho života.
• So sebadôverou ste atraktívni a neodolateľní.

Nájdite sa a uskutočnite sa :-)

Nádej aj sebaistota vnášajú jednotu a poriadok do vašich myšlienok, citov, správania, konania… Keď sa ozýva vaše vnútro, netreba ho rýchlo uspokojovať novým zážitkom alebo slasťou. Načúvajte mu a dôverujte mu – vie, čo je pre vás dobré a povedie vás.

Žite naplno bez toho, aby ste svoje očakávania presúvali do nejakej vzdialenej neistej budúcnosti. Verte tomu, že si zaslúžite žiť bez odkladania a čakania. A keby prišli pochybnosti, slovami Rúmí ich odbite: “Nezablúď do susedstva zúfalstva, lebo sú nádeje: sú skutočné, existujú – neuberaj sa k temnote. Vravím ti: slnká existujú.”

S prianím takého roka, ktorý vám prinesie lásku, šťastie, zdravie, radosť, harmóniu a všetko to, čo si zo srdca prajete.

S vďakou Vaša Janette

Príspevok Dve veci, s ktorými bude nový rok stáť za to zobrazený najskôr Life koučing.