Mám tu česť poznať a priateliť sa s lekárkou, ktorá je priekopníčkou celostnej (psychosomatickej) medicíny na Slovensku a zasadzuje sa za humanizáciu zdravotníctva na celospoločenskej úrovni. MUDr. Zuzana Pitoňáková pôsobí ako hlavná lekárka v neštátnej poliklinike MEDANTE s celostným zameraním, ktorú pomáha roky budovať.

Zuzana je vnímavá, empatická a láskavá. Hoci sa díva ako doktorka, nevidí ochorenie, ktoré má nejaký človek, ale vidí človeka, ktorý trpí nejakým ochorením. 
Vyznáva zásadu kladenia tých správnych otázok, pričom kladie dôraz na umenie nehodnotiaceho počúvania, načúvania medzi riadkami a venuje plnú pozornosť aj tichu, plaču a nevypovedaným strachom. Záleží jej na tom, aby rozumela, čo jej chce a potrebuje pacient povedať. Vďaka tomuto prístupu, vysokej erudícii a ľudskosti je vyhľadávanou a uznávanou odborníčkou. 

So Zuzkou sme sa rozprávali, prečo sú podľa nej dôvera a rešpektujúca komunikácia základom vzájomnej spolupráce, z akých predpokladov vychádza, keď sprevádza pacientov na ich ceste k uzdravovaniu, prečo je trvalé zdravie chiméra a čo môžeme robiť pre dlhovekosť. 

Pojem celostnej medicíny si ľudia vykladajú rôzne. Ako by si ho charakterizovala ty, ako jedna z priekopníčok celostnej medicíny na Slovensku?

Celostná medicína alebo tiež psychosomatická medicína je medicína orientovaná na človeka a jeho ochorenie v celej jeho komplexnosti. Zaujíma sa nielen o ochorenie ako také – jeho diagnostiku a liečbu, ale aj o príčiny jeho vzniku.  Hľadá súvislosti medzi ochorením a tým ako človek žije, aké má zázemie, ako prežíva emócie a aké má životné postoje. Celostná medicína nie je z môjho pohľadu nový medicínsky odbor, ani žiadny druh alternatívnej medicíny. Je to filozofia, spôsob nazerania na človeka, na jeho chorobu s ohľadom na jeho telo, berúc do úvahy sociálne zázemie, psychické nastavenie, prežívanie a jeho životný príbeh. Celostná medicína je pohľad lekára, ktorý nevidí  ochorenie, ktoré má nejaký človek, ale vidí človeka, ktorý trpí nejakým ochorením. Celostne orientovaný lekár môže byť akýkoľvek lekár. Nejde o špecializáciu, ide o postoj.

Viac ako desať rokov sa venuješ liečeniu chorých v kontexte psychosomatického prístupu. Pamätám si, keď si mi prvýkrát o svojej vízii rozprávala. Prešla si kus cesty, aby si ju naplnila… 

Áno, psychosomatický, resp. celostný medicínsky prístup mi učaroval pred viac ako 14 rokmi. V tom čase som mala ťažko chorú najlepšiu priateľku. To, čo jej ponúkal náš zdravotnícky systém mi prišlo patofyziologicky, biochemicky, farmakologicky a technicky správne, ale niečo dôležité v tom celom chýbalo.  A presne na to mi dal odpoveď psychosomatický prístup, ktorý mal v centre záujmu nielen nefungujúce telo a orgány. Začala som hľadať, pátrať, študovať, chodiť na stáže a školenia. Môžem povedať, že vtedy ma prvýkrát v živote štúdium nadchýnalo a doslova napĺňalo. Skromne som začala robiť psychosomatické poradenstvo a darilo sa mi. 

Veľmi dobre si pamätám na naše prvé stretnutie a prvý koučing, ktorý si mi dala, keď som potrebovala riešiť dilemu, čo ďalej. Koučing s tebou bol pre mňa revolučný. Pýtala si sa ma otázky, ktoré by mi nenapadli a veľmi si mi vtedy pomohla. Aj vďaka tebe som si uvedomila, že ak chcem robiť tento typ medicíny naozaj profesionálne, musím byť plnohodnotný lekár, potrebujem si urobiť atestáciu a to znamenalo ísť na niekoľkoročnú “rehoľu” na centrálny príjem a do nemocnice, ktorá bola atestáciou zavŕšená. Až tou sa mi otvorili dvere presne k takej medicíne, po akej som roky túžila.

 Odvtedy mám taký rituál, že vždy, keď sa nachádzam na životnom rázcestí, dám si s tebou koučingové stretnutie a ty mi zaručene pomôžeš vykopnúť ma tým správnym smerom 😊 Tak to bolo aj s mojím príchodom pred takmer 7 rokmi do Medante – polikliniky s celostným prístupom, ktorá mi bola hodnotami veľmi blízka a želala som si byť jej súčasťou. Medzičasom sme sa rozrástli z 13 členov na takmer 100 profesionálov a spoločne tvoríme kultúru, ktorá nemá v Slovenskom zdravotníctve obdobu.

S nadsadením sa dá povedať, že práca celostného lekára je niekedy poriadna detektívka. Mnoho  zdravotných problémov má svoj pôvod v strese, vypätých emóciách, nezdravých vzťahoch… Aký „vyšetrovací“ prístup sa ti osvedčil? 

V prvom rade je pre mňa dôležitý medicínsky algoritmus, ktorým vyhodnocujem závažnosť a akútnosť pacientových ťažkosti a nutnosť ďalších krokov. Inými slovami, keď príde pán s jednou opuchnutou nohou, ktorá podľa jeho slov opuchla „len tak sama od seba“ a ja zistím, že pred dvomi dňami absolvoval dlhý let a je fajčiar, tak mu urobím čo najrýchlejšie vyšetrenia na možnú trombózu a podám okamžite potrebnú liečbu. V takýchto chvíľach je zbytočné pátrať po sociálnom zázemí, či prežívaní stresu. 
Je veľmi veľa ťažkostí a ochorení, kde je dôležité pochopiť pacientov príbeh a to, čím si prechádza. Nakoľko dlhodobá nerovnováha a frustrácia v akejkoľvek oblasti nášho života môže byť tou časovanou bombou, ktorá je spúšťačom mnohých ochorení. 

V druhom rade, pokiaľ ide o typ ťažkostí, ktoré môžu súvisieť so životným štýlom a tým, čím sa človek trápi, prepátram detailne tieto oblasti a hľadáme spoločne s pacientom súvislosti.

V treťom rade ma zaujíma, či je pacient nastavený tak, že s tým chce aktívne niečo robiť sám, alebo v tom chce zostať pasívny a privíta len riešenie zvonku. Od toho veľmi závisí môj ďalší postup. 
Áno, nepopieram, mám veľmi rada motivovaných a aktívnych pacientov.

Ako pacienti reagujú, keď im prepájaš súvislosti ich zdravotných problémov so životným štýlom? 

Mám za to, že im nehovorím nič revolučné, nič, o čom by kdesi vo svojom vnútri sami nevedeli. Vedia, ale mnohí sú pohodlní a nechcú robiť zmeny. Zmeny nie sú často príjemné a občas bolia, tak radšej zostávajú vo svojich vybehaných koľajach. Nedávno mi jeden pán po mojej intervencii povedal: „Presne toto mi už roky hovorí moja manželka, ale teraz, keď to počujem od vás, to má pre mňa oveľa väčšiu silu.”
Spolieham sa na to, že moje slová majú istý odborný vplyv a kto chce, tak si z nich niečo zoberie.

Ľudská psychika je krehká a zásadne vplýva na chod organizmu. O čo sa opieraš, keď sprostredkovávaš pacientom dôležitosť zmien v starostlivosti nielen o telo, ale aj myseľ?

Opieram sa o teórie, z ktorých jasne vyplýva, že naše životné postoje, presvedčenia a hodnoty nás predurčujú, ako budeme dennodenné situácie prežívať; čo si o nich budeme myslieť a v konečnom dôsledku, ako na ne budeme reagovať; aké hormóny nám následne zaplavia telo a aký budú mať v konečnom dôsledku dané hormóny vplyv na naše orgány a bunky.

V mojej koučovacej praxi považujem za veľkú výzvu sprevádzať klientov k harmonizácii osobnosti na všetkých úrovniach. Viem, že v tvojej lekárskej praxi je to neporovnateľne náročnejšie. 

Harmonizácia osobnosti je krásny výraz. Ja hovorím Harmonizácia ľudskej bytosti, to mi príde ešte širší pojem ako osobnosť, lebo zahŕňa aj naše fyzické telo. Ďalšími synonymami môže byť rovnováha, žitie v mieri so sebou na všetkých úrovniach bytia, úcta k sebe samému a z toho vyplývajúcich tisíc maličkostí každého dňa. 

V mojej praxi sú to práve preventívne prehliadky, kde sa spoločne s kolegami snažíme objaviť oslabené miesta rovnováhy človeka, vyjasňujeme a opisujeme ich a nastavujeme ďalšie kroky pre zmeny, ktoré pomôžu pacientom zlepšiť ich kvalitu života. Výhodou pôsobenia v klinike Medante je silný podporný tým terapeutov rôzneho zamerania, s ktorým spolupracujem podľa potreby.

Čím ťa zvyknú pacienti vo svojich postojoch zaskočiť?

Rozmýšľam, či ma po toľkých rokoch praxe ešte vedia zaskočiť. Asi už nie. 
Stále ma však dokáže pobúriť, keď je zjavné, že rebrík po ktorom pacient pomyslene vo svojom živote vystupuje, je opretý o nesprávnu stenu. Napriek tomu z neho nezlezie dolu a nepreloží ho smerom, ktorým by bol výstup zmysluplnejší. Vtedy sa zvyknem pýtať „prečo“? Prečo to niekomu takto vyhovuje? Prečo nevie nabrať odvahu a silu zmeniť to, čo zmeniť môže?

Mávam pocit, že stále veľa ľudí žije životy, predstavy a očakávania iných, a nie svoje vlastné. Že sú namiesto proaktivity reaktívni. Že sa nevedia oprieť o vlastné sily. Že sú vláčení životom – zlou vládou, zlým šéfom, zlým partnerom, zlým počasím… A ostávajú pasívne v roli obete. Ako hovorieva moja psychoterapeutka Mária Andrášiová: “Neexistujú obete, iba dobrovoľníci.” Áno, my sami sa vždy máme možnosť rozhodnúť, či zostaneme zaseknutí v roli obete, alebo sa z nás stanú tvorcovia vlastných životov. 

Máš takú skúsenosť, že ľudia v strednom veku sú väčšmi pripravení vnímať príznaky ako dôležité varovné signály tela o tom, že niečo robíme zle, že musíme niečo vo svojom spôsobe života zmeniť?

V strednom veku prichádzajú silné existenčné uvedomenia, napríklad, že nie sme večnými Supermanmi a Superženami, že starneme, že sme smrteľní. Vnímam to tak, že stredný vek je ideálny na systémové zmeny a vlastne posledná šanca dať výhybku v zabehnutých nevhodných zvykoch. Prichádzame na svet s obrovskými rezervami na všetkých úrovniach, ktoré sa nám postupne pomaly zmenšujú. Problémom je, že príznaky a varovné signály častokrát prichádzajú, až keď je už veľká časť našich rezerv minutá.

Keď sa ťa pacienti pýtajú, ako získať trvalé zdravie, čo im odporúčaš? 

Trvalé zdravie je chiméra, trvalé zdravie neexistuje. Už len toto uvedomenie nám zoberie ten pomyselný tlak na výkon v snahe získať trvalé zdravie. Súčasné trendy dokonalého zdravia, nestarnúceho tela vďaka všemožným ‚anti age‘ procedúram, s kultami dokonalej domácnosti, manželky, matky…, ktorými sme zo všetkých strán masírovaní masmédiami a sociálnymi sieťami, ma rozčuľujú. Zazlievam im, ako podprahovo vytvárajú u ľudí, ktorí taký dokonalý život nemajú, pocit menejcennosti a frustrácie. 
Naše telá starnú, choroby sú našou súčasťou a jedného dňa zomrieme – všetci – a vôbec nie pri trvalom zdraví. Čím skôr to prijmeme a naučíme sa s tým žiť, tým lepšie pre nás. 

Druhým dychom však dodávam, že zdravie máme z veľkej časti vo vlastných rukách a môžeme urobiť veľmi veľa preto, aby sme žili dlho v dobrej kondícii. A tu je kľúčová práca s návykmi v oblasti životného štýlu a práca s vlastnými životnými postojmi a hodnotami.

Zaujímajú sa aj o dlhovekosť? 

Cielenú otázku na dlhovekosť som od pacienta asi ešte nedostala. Myslím však, že mnohí riešia túto tému podprahovo. Na Netflixe  bol prednedávnom zaujímavý dokument s názvom Blue zones (Modré zóny), ktorý pojednával o viac ako 10-ročnom výskume spoločných znakov v živote ľudí v rôznych častiach sveta, kde sa nachádzali oázy dlhovekosti. Inými slovami, autori projektu hľadali návod ako žiť zdravý a dlhý život. A prišli k nasledujúcim záverom: Bez ohľadu na geografické podmienky, či socio-ekonomické zázemie mali všetky Modré zóny dlhovekosti spoločných týchto 7 charakteristík: 

1. Prirodzený pohyb a fyzická aktivita – nízka intenzita, ale zato často – ideálne chôdza 10.000 krokov denne.
2. Denne dostatočný relax – vypnutie hlavy, povinností a mobilu aspoň na hodinu.
3. Preferovanie rastlinnej stravy – hlavne lokálne a čerstvé potraviny, chemicky neupravované. 
4. Používanie pravidla: Jedz do polosýta, pi do poloplna.
5. Mať zmysel života – dôvod, pre ktorý ráno vstávame z postele. 
6. Rodina a kvalitné vzťahy – vzájomná podpora, láska. 
7. Priateľstvá, život v komunitách – spolupatričnosť, pomoc a symbióza. 

Myslím si, že nemusíme, žiť v Modrých zónach na to, aby sme žili kvalitný a dlhý život. 

Príspevok MUDr. Zuzana Pitoňáková: „V skutočnom a hlbokom načúvaní sa skrýva tajomstvo pochopenia, dôvery, a tým pádom aj liečby“ zobrazený najskôr Life koučing.

Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú? 

Intenzívne cítim, že moja pamäť už nie je taká, ako bývala, a potrebuje viac tréningu, aby sa udržala v kondícii. Preto som sa pred niekoľkými rokmi rozhodla naučiť sa švédsky a intenzívne na tom pracujem každý deň. Trápi ma aj to, aby som nestratila zvedavosť a zostala otvorená novým veciam a nápadom a neskĺzla do myšlienok, že dobré časy sú preč, a len nostalgicky spomínala na staré dobré časy. Preto si udržiavam nadšenie pre nové veci a snažím sa vo všetkom novom vidieť pozitívny potenciál, hľadať výhody, objavovať ich a využívať. Teraz napríklad v oblasti umelej inteligencie (AI).

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Beh mi veľmi pomáha. Je to moja vášeň a zároveň nástroj, ktorý mi pomáha byť fyzicky, mentálne a emocionálne fit. Je to najlepšia duševná hygiena, akú poznám. Keďže behám dlhé a ultradlhé trailové behy, trávim veľa času vonku v prírode. V zime, v lete! Cez deň, aj v noci! Vďaka tomu som fit viac, ako keď som mala dvadsať alebo tridsať rokov. Vtedy som bola „couch potato“. Beh mi dodáva veľa energie, dobre spím a dobre zvládam stres. A zažívam veľa zábavy.

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

Teším sa, že moji synovia budú múdrejší ako ja. Už teraz sú mojimi učiteľmi, ale sú ešte pomerne mladí. Napriek tomu ma v mnohom prerástli a ja to vítam. Teším sa z toho a užívam si to. Čo je lepšie ako mať deti, ktoré vás prekonávajú? Ktoré majú širšie obzory ako vy? To je pre mňa naplnenie úlohy rodiča. Pomáhať svojim deťom, aby si razili vlastnú cestu, netlačiť ich svojimi predstavami o tom, kým by mali byť, ale pomáhať im objaviť, kým sú samy osebe.

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Nebojím sa smrti. Naopak to, že som si vedomá vlastnej pominuteľnosti, mi pomáha žiť plnší život. Každý deň sa sama seba pýtam: „Keby si dnes zomrela, ľutovala by si niečo?“ A snažím sa žiť tak, aby som, keď si pre mňa príde smrť (čo môže byť kedykoľvek), mohla povedať, že môj život stál za to a zanechala som po sebe dobrú stopu.

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Rodina, beh a práca. Teším sa na dobrodružstvá, ktoré mi tento deň prinesie. Na ďalšie ľudské príbehy, ktoré si vypočujem pri svojej práci psychoterapeutky a koučky. Viac príbehov, do ktorých budem môcť nahliadnuť. Viac výziev, ktoré budem pomáhať riešiť. Som prieskumníčkou duše. Baví ma skúmať a objavovať. Teším sa na to, čo prinesie nový deň. Vždy sa dá objaviť niečo nové, len sa treba vedieť rozhliadnuť. 

Tvoj odkaz pre čitateľov a čiteteľky bez ohľadu na vek?

Život je príliš krátky a príliš krásny na to, aby sme ho premárnili zo strachu z chýb.

Eliška Elliadeh (1976) je psychoterapeutka, publicistka, koučka a transrodová aktivistka. Zameriava sa predovšetkým na emócie, partnerské vzťahy a je tiež ambasádorkou LGBT afirmatívnych a transpozitívnych prístupov v pomáhajúcich profesiách.
Eliške môžete napísať: eliska.elliadeh@gmail.com

Príspevok Eliška Elliadeh: „Život je príliš krátky a príliš krásny na to, aby sme ho premárnili zo strachu z chýb“ zobrazený najskôr Life koučing.

Samozrejme, že isté obmedzenia vnímam a myslím si, že s pribúdajúcim vekom ich budeme všetci cítiť, najmä na fyzickej stránke. Preto si myslím, že je viac ako nevyhnutné stavať sa k svojmu telu ako k chrámu, ktorým síce nie sme, ale bez telesnej stránky by sme nemohli napĺňať to, pre čo sme sa sem zrodili… Veľmi sa mi páči výrok, ktorý vraví: „Nie sme ľudia majúci duchovnú skúsenosť, ale sme duše zažívajúce ľudskú skúsenosť!“

Bez toho, aby sme sa postarali o naše telá, by sme nevedeli naplniť ani zámer našej duše. Ja, majúc toto všetko na pamäti, vyznávam prevenciu a o svoje telo sa primerane starám, dobre spím, kvalitne jem, veľa sa hýbem, mám naplňujúcu prácu a obohacujúce vzťahy.

Obmedzenia, ktoré mi pomaly, ale iste starnúce telo prináša, som sa rozhodla riešiť priebežne a preventívne – každodennou starostlivosťou – a rátam tam všetko, čo počas dňa robím – od duševnej až po tú fyzickú prácu. Dokonca tam radím aj pracovné či iné záležitosti, do ktorých sa mi nechce. Viem však, že sú dôležité a že je potrebné ich vybaviť, čo mi tiež pomáha psychicky – krôčik po krôčiku robiť malé, ale dôležité úkony dňa, ktoré mi pomáhajú držať pokope seba a aj svet.

A čo sa týka mentálnych obmedzení – tu pracujem dennodenne na tom, aby som sa postarala v prvom rade o seba. Znie to možno sebecky, ale ja som presvedčená, že je to dôležitá súčasť sebalásky, našej individuálnej zodpovednosti a vo výsledku vlastne nášho úprimného záujmu o svet. Lebo iba s takýmto postojom sa človek vie postarať o druhých. Vôbec nejde o honbu za niečím nedosiahnuteľným, stačí keď viem, čo potrebujem a to aj napĺňam. Keď ja budem spokojná a šťastná, prispievam k tomu, aby takým bol aj svet, v ktorom žijem.

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?

Rituálmi v podstate začínam svoj deň a tiahnu sa mi v mikromomentoch, až kým nejdem zase spať. Od ranného cvičenia, víkendového plávania a prechádzok, jogy počas týždňa, doobednej a aj poobednej kávy, zeleného čaju, ktorý popíjam pri vybavovaní mailov – to všetko sú drobné potešenia, niektoré až nevyhnutnosti, ktoré podporujú moju spokojnosť. Všetko toto vymenované by však bolo ničím, ak by sa nedialo to najzásadnejšie – vedomá práca samého so sebou. Je to tá najťažšia vec na svete, kým sa nestane tou najjednoduchšou…

Pomalými, ale pravidelnými krokmi sa každý stávame majstrami svojich životov… Je to možné v jedinom prípade: keď si uvedomujeme zodpovednosť za vlastne rozhodnutia, činy, slová a myšlienky. Keď ten ukazováčik, ktorý by nám pri nejakej udalosti kedysi vystrelil smerom na druhých, dnes už otočíme na seba a uvedomíme si mieru svojej zodpovednosti. Buď viním ostatných a točím sa ako škrečok v kolese obete, alebo si kladiem otázky a pýtam sa už sám seba: Čo mi to chce povedať? Uvedomenie, že veci sa dejú nie aby nám priťažili, ale aby nám prospeli, je cestou ku krásnemu žitiu, nech sme kdekoľvek.

V príjemnom rozhovore s life koučkou tvrdím, že byť koučom sám sebe je tou najväčšou výzvou, ale v istých momentoch novodobou nevyhnutnosťou. 

Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?

A vieme my, či nie sme niektorí práve vo finále a iní ani nie v tretine svojho života?! Práve táto neistota je jedinou istotou každého z nás. Nič nie je trvalé a nikto z nás nevie, ktorý deň je jeho posledný. To je zase dôvod navyše tešiť sa z každého momentu TU A TERAZ, lebo to je jediné, čo máme. Žijeme bez garancie, že sa dožijeme ďalšieho dňa.

V angličtine sa prítomnosť povie present, ale má aj druhý význam, a tým je slovo DAR. To, čo máme teraz je skutočne darom, ale málokto to vidí a ešte menej ľudí to žije, ale vravím to v pokore a bez odsudzovania, lebo viem, že k tomuto stavu sa treba DOŽIŤ = DOZRIEŤ. Keď nám pred časom ochorela dobrá priateľka na rakovinu, dokonca dostala vyrozumenie, že je vo finálnom 4. štádiu s metastázami po celom tele, iná priateľka, ktorá mi to zvestovala so slzami v očiach povedala: „Claudi, veď ona umiera!“ V tomto silnom momente som si ešte výraznejšie uvedomila jedno: umierame my všetci, iba vôbec nie je isté, kto z nás odíde skôr… Pokojne to môžem byť aj ja, ktorá umrie prvá, hoci sa cítim byť zdravá a fit.

Preto sa teším z každého jedného dňa, nech to už znie akokoľvek. Každý niečo hodnotné prinesie, každý deň sa spoločne učíme, rastieme a to ma baví asi najviac. Vedieť, že smerujem k svojej hlbokej podstate, že všetko má svoj skrytý význam a všetci, ktorých na svojej ceste životom stretávam, mi v tom pomáhajú, a samozrejme, aj ja im. 

Veľmi ma teší možnosť hýbať sa, preto to robím s radosťou a s rešpektom k svojmu telu. Mám pritom na zreteli aj to, ako veľmi sme všetci prepojení a jeden na druhého naviazaní. Lebo iba pevní, silní a zdraví môžeme, a budeme môcť byť druhým najviac osožní a k dispozícii, ak nás potrebujú alebo raz potrebovať budú. Považujem za veľmi dôležité, aby si každý z nás pestoval hodnoty ako je sebaláska, sebavedomie a sebaistota.

Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?

Zisťujem, že moje odpovede sú vlastne pri predošlých otázkach. Nie, už mi vrásky nerobí nič mimo samotného nevyhnutného procesu starnutia, ktorý sa nám zapisuje na tvári. Čím som staršia, tým viac si však uvedomujem, že isté veci ovplyvniť viem a iné nie. Pri tých, kde môžem prispieť a niečím pohnúť, tak to rada urobím. Tam, kde to možné nie je, tam tú situáciu prijímam. A hoci vôbec nemusím s daným stavom či dejom súhlasiť, rešpektujem to, že sa to tak deje. Uvedomením si tejto odvekej pravdy si nekonečne uľahčíme život, prestaneme riešiť veci, na ktoré nemáme dosah a začneme mať priestor byť spokojnými a šťastnými tak ako sme.

Vynára sa mi veta, ktorú som kedysi často počúvala z úst žien, v tom čase štyridsiatničiek, ktoré vravievali: „Mať tento rozum v dvadsiatke!“ Ale to je ako keby sme chceli vedieť čítať Shakespeara už v druhej triede. Všetko je vždy balíček výhod a nevýhod. Tvár a telo dvadsiatky už mať nebudem a bolo by to proti prirodzenosti (vždy však môžem urobiť niečo pre to, aby som sa dobre cítila).

Ani jeden rok zo svojho života by som si nevzala späť, lebo to by znamenalo vzdať sa aj tohto stavu duše, ku ktorému som za tie roky dospela. 

Rokmi a uvedomovaním si súvislostí vnímam len jediné – obrovské vnútorné oslobodzovanie.

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?

Je to vedomie, že som sa vôbec zobudila. Keď sa dokážem pohnúť, uvedomím si, že som stále nažive, vždy mi skočí do hlavy názov knihy Haliny Pawlowskej „Díky za každé nové ráno.“ To znamená, že dostávam šancu ešte tu byť a ďalej sa učiť.

Viem, že každý deň mi vždy niečo zaujímavé prinesie. V tejto dobe sú to už silné (a tiež veľmi rýchle) lekcie na všetkých úrovniach bytia: materiálnej, fyzickej, psychickej, partnerskej, pracovnej… A to, ako sa k tomu postavíme, nás preverí, ako na tom skutočne sme. Každá súčasná bolesť sa raz pretransformuje na silu zajtrajška a deje sa to každému, či si to uvedomuje alebo nie. Áno, pripúšťam, vedomým prístupom sa to deje oveľa hladšie a aj príjemnejšie.

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?

To, čo hľadáte sa nachádza na tom mieste, odkiaľ sa dívate.

Ach, ako ľahko sa to povie, že?! Každý si aj tak tú cestu okolo sveta musí prejsť sám. Keďže my sami sme tým človekom, s ktorým trávime najviac času, tak si ju užime. Buďme sami sebe tým najlepším priateľom. Aj dcére vždy vravím: „Pozbieraj si všetky omrvinky (pomyselného) chleba a zistíš, že máš celý peceň!“

Dá sa to jedine tak, že pestujeme v sebe optimizmus. Ja sama som sa rozhodla dívať na svet očami vďačnosti a hojnosti, nie nedostatku. Keď som s ľuďmi, nemrnčím, že chcem byť konečne sama, ale naplno si vychutnávam ich prítomnosť, rada sa s nimi smejem alebo riešim s nimi čokoľvek, čo treba. A keď už sa sama ocitnem, vtedy si užívam samotu, pokoj a iný druh pohody.

Osamelá sa necítim nikdy, ani keď som sama so sebou. Som presvedčená, že si máme byť každý sám sebe tým najlepším spoločníkom. 

Claudia Sopková (1977) je eventová manažérka obľúbenej kaviarne a už takmer komunitného priestoru v bratislavskej Petržalke – Monsters café and bar. Je to miesto inšpiratívnych akcií, workshopov či koncertov, najnovšie si v ňom organizuje svoje vlastné prednášky aj ona sama. Najbližšia s názvom “Výchova detí, ktorou vychovávame seba“ sa uskutoční dňa 5. 10. 2023. Link: https://www.facebook.com/events/601988948814685 Dlhé roky sa venuje sebarozvoju, astropsychológii, počas obdobia covidu získala certifikát kouča (Business Coaching College) s cieľom byť ľuďom ešte väčšmi nápomocná pri riešení ich životných dilem a záťaží. Sama sa však považuje skôr za sprievodcu na ceste za hlbším pochopením života. Viac na: www.claudiasopkova.sk

Príspevok Claudia Sopková: „Každá súčasná bolesť sa raz pretransformuje na silu zajtrajška“ zobrazený najskôr Life koučing.

Vyspovedala som na túto tému na slovo vzatú odborníčku – MUDr. Katarínu Bergendiovú, PhD.

Katka je klinická imunologička a alergologička, zakladateľka a primárka Centra pre klinickú imunológiu a alergológiu – ImunoVital Centrum.

So športovým tímom SR sa ako lekárka výpravy zúčastnila na Olympijských hrách v Aténach, v Pekingu a vo Vancouveri. Prednáša na domácich i zahraničných kongresoch a pravidelne publikuje  nielen vo vedeckých kruhoch, ale tiež pre širokú verejnosť.

O jej práci sa viac dozviete na webe https://imunovital.sk/ a tiež z erudovaného a pútavého podcastu ZDRAVIE – až do vašich uší.

S pribúdajúcimi civilizačnými a chronickými ochoreniami a rýchlou dobou plnou stresu a termínov sa môžeme obávať, či sa staroby dožijeme vo výbornom zdraví. Ako sa to javí vám, pani doktorka, vo svojej praxi?

Problémom dnešných vyspelých krajín už nie sú infekčné ochorenia ako kedysi, ale vystriedali ich poruchy imunity. Tie sú základom vzniku civilizačných ochorení. Imunosupresia, čiže zníženie aktivity obrany tela spôsobuje nádorové ochorenia, naopak, nadmerná precitlivenosť organizmu na určité podnety je dôvodom alergií alebo autoimunitných ochorení. Civilizačné ochorenia, medzi ktoré patria aj imunologické ochorenia, sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie vyskytujú u 30 – 40 % obyvateľov vyspelých krajín a  podieľajú sa na znížení produktivity práce o 40 %. 

Za posledné roky sa výrazne zmenil náš životný štýl a životospráva. Stačí spomenúť aspoň jeden príklad týkajúci sa výživy. Ak sme v roku 1700 na človeka skonzumovali 1,8 kg cukru za rok, v roku 2009 to bolo na hlavu až 82 kg! K tomu pristupuje nadmerné používanie chemických látok, znečistené životné prostredie, chronický stres, málo spánku, či absolútny nedostatok pohybu. Dôsledkom toho je aj znížená telesná zdatnosť, vzrastajúci počet obezity, nesprávne držanie tela, ochabnuté svalstvo, malá otužilosť, vyčerpanosť  a znížená odolnosť voči chorobám. Ďalšími nepriateľmi, ktoré obranyschopnosť oslabujú, sú stres, fajčenie, priveľa alkoholu, kofeínu, drogy, pesticídy a znečistené životné prostredie. Dôležití nepriatelia imunity sú aj nedostatok vitamínov a minerálov, fajčenie a nadmerné množstvo alkoholu.

Vieme, že samostatnou kapitolou je stres. Imunita a psychika sú vzájomne prepojené viac, než si väčšinou myslíme. 

Niekedy stres spôsobuje depresiu a jej dôsledkom je narušený imunitný systém. V iných prípadoch je depresia príčinou stresu, a ten následne zhoršuje imunitu. To, akú máme odolnosť organizmu, je vždy výsledkom viacerých procesov v organizme. Preto ani neexistuje jeden zázračný postup na „nakopnutie“ našej imunity. Za virózou sa niekedy skrýva nedostatok vitamínov, inokedy problémy s črevnou flórou a pri nádche môže byť príčinou stres z pracovného týždňa alebo smútok z rozchodu. Väčšinou ale ide o súbor viacerých príčin, z nich najčastejšie sú: nekvalitné stravovanie, stres a psychické problémy, vrodené poruchy imunity, nedostatočný príjem tekutín, nedostatok pohybu na čerstvom vzduchu, hormonálne a neurologické problémy, dlhodobé problémy so spánkom, málo kontaktu so slnkom či znečistené životné prostredie.

Majú midliferky a midliferi svoje špecifické „príznaky“, podľa ktorých hneď viete, že sa snažia ignorovať pribúdajúce roky a svoju imunitu extrémne preťažujú?

Kríza stredného veku  je označenie pre psychologickú krízu, ktorá prichádza práve v strednom veku, obvykle medzi 45. a 65. rokom života. Práve toto obdobie je plné životných zmien, kedy deti odchádzajú z domova, začínajú sa objavovať rôzne neduhy a choroby, musíme sa vyrovnať so smrťou rodičov, hormonálnych výkyvov spôsobených menopauzou či fyzických zmien spojených so starnutím. Ľudia si začínajú uvedomovať vlastnú smrteľnosť a obzerajú sa za svojím životom.

Popri tom je starnutie geneticky zakódovaný multifaktorový proces ovplyvňovaný radom vonkajších aj vnútorných faktorov, kedy starne aj imunitný systém. Mení sa spektrum produkovaných cytokínov, ako aj vnímavosť buniek imunitného systému, skracujú sa teloméry, čo sú časti chromozómov kontrolujúce starnutie a úzko súvisiace s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou, kardiovaskulárnymi ochoreniami, diabetom a niektorými druhmi rakoviny. Zakaždým, keď sa bunka oddelí, jej teloméry sa skrátia, až sa stanú príliš krátke na to, aby sa mohla ďalej deliť. Vtedy bunka zostane neaktívna, odumrie alebo sa delí naďalej (táto deľba však môže byť nebezpečná, pretože je abnormálnym procesom).  Telomeráza je enzým, ktorý predlžuje teloméry a chráni ich pred príliš skorým skracovaním. Neustálym delením buniek sa však telomerázy vyčerpávajú a umožňujú skracovanie telomér. Ak by veda našla spôsob na zvýšenie ich produkcie, teloméry by mohli zostať dlhé a mohlo by sa tak predísť riziku niektorých ochorení. 

Čo negatívne ovplyvňuje imunitu v strednom veku? 

STRES, DEPRESIA

Chronický stres je spojený so vznikom civilizačných ochorení, s chronickým zápalom a s predčasným starnutím a vedie k dysregulácii autonómneho nervového systému (ANS), ktorý má negatívny vplyv na imunitný systém so sklonom k nadmernému zápalu a horšiemu zvládaniu infekčných ochorení. Výraznejšie „oslabenie imunity“ vzniká u  ľudí, ktorí trpia miernou depresiou, kedy pod vplyvom dlhotrvajúceho stresu dochádza k výraznému zníženiu NK-buniek, ktoré sú zodpovedné za ochranu proti vírusovým infekciám a zníženiu T-bunkovej odpovede na infekciu. Tým sa znižuje schopnosť imunity bojovať proti vírusovým a nádorovo zmeneným bunkám.

OBEZITA

Pri obezite tukové tkanivo pôsobí ako aktívny endokrinný a parakrinný orgán, ktorého bunky uvoľňujú množstvo bioaktívnych mediátorov a organizmus je v chronicky zápalovom stave. Zvyšujú sa  hodnoty hormonálnych, zápalových  a imunologických faktorov, ktoré porušujú hormonálnu rovnováhu a zvyšujú pohotovosť k zápalovej reakcii. Je dokázané, že v organizme obézneho človeka dochádza k nezvratným imunologicko-metabolickým zmenám, ktoré skracujú dĺžku života o desiatky rokov, vedú k inzulínovej rezistencii, kôrnateniu ciev, k rôznym srdcovo-cievnym komplikáciám a k zlyhávaniu pečene a obličiek. V organizme s nadbytkom tuku neustále prebieha zápal, čo je naozaj silný súper aj pre tú najlepšiu imunitu. Tá často začne zlyhávať, aj preto je obezita príčinou veľkého počtu nádorových ochorení..

NEDOSTATOČNÉ, PRÍPADNE NADMERNÉ CVIČENIE

Doterajšie poznatky naznačujú, že rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3-4 krát za týždeň v trvaní 15-60 min pri 40-60%  intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max) má na imunitný systém stimulačné účinky, prípadne jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje. Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning bez nedostatočnej regenerácie pôsobí na zníženie imunity. Zmeny imunologických parametrov pri nadmernej fyzickej záťaži sa vysvetľujú viacerými faktormi. Po intenzívnej fyzickej záťaži dochádza ku krátkodobému oslabeniu imunity, tzv. – imunosupresívne okno – „the open window“, ktoré pretrváva približne 3 – 12 hodín. Pri nedos-tatočnej regenerácií (hlavne u aktívnych ľudí v plnom pracovnom vyťažení) a opakovanej prechodnej imunosupresii môže dôjsť k takzvanému prekrytiu otvorených okien a tým k zníženiu imunitnej odolnosti organizmu.

NEZDRAVÁ STRAVA

V črevách sa nachádza 75 % imunitného systému a teda najefektívnejší spôsob na posilnenie imunity je správnou stravou. Prospešné črevné mikróby totiž prikazujú imunitným bunkám produkovať silné antivírusové proteíny, ktoré v konečnom dôsledku eliminujú vírusové alebo bakteriálne infekcie. O črevnom mikrobióme sa hovorí, že je našim druhým mozgom. Tvoria sa tu   neurotransmitery (neurohormóny), ktoré hrajú zásadnú úlohu v našich nervových funkciách a ovplyvňujú našu náladu a celkový psychický stav. Medzi črevným mikrobiómom a mozgom je tzv. gut-brain axis – obojsmerná dráha, ktorá zohráva dôležitú úlohu v zaistení vnútornej rovnováhy. Všetky zmeny v produkcii neurotransmiterov a ich prekurzorov v črevnom mikrobióme môžu viesť k zmenám vo funkcii mozgu a ovplyvniť tak kognitívne funkcie, náladu a celkový psychický stav. 

Mladosť už vám síce nikto nevráti, ale život rozhodne nekončí v päťdesiatich. Ešte toho máte veľa pred sebou. Užívajte si život a starajte sa o seba tak, aby ste mohli naplniť všetky svoje ciele a plány.

Na posilnenie imunity nestačí iba schematicky „niečo“ dodržiavať. Má imunita človeka v strednom veku svoje špecifické „potreby“?

V poslednom období jedinci málo spia, nekvalitne sa stravujú, sú často stresovaní a majú nedostatočný pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu. Dôsledkom toho je znížená telesná zdatnosť, malá otužilosť, vyčerpanosť  a znížená odolnosť proti chorobám. Zdravý životný štýl je alfou a omegou zdravej imunity. To znamená, že by sme sa mali snažiť dodržiavať päť známych S – zdravá strava, dostatok spánku, menej stresu a viacej smiechu, športu a spokojný život v kruhu svojich blízkych. 

ZDRAVÁ STRAVA

Dnes je už jednoznačne dokázané, že kvalitu našich čriev priamo ovplyvňuje zloženie stravy, ktorú konzumujeme. Centrom nášho tela je tráviaca sústava a od schopnosti prijímať živiny zo stravy závisí nielen naše prežitie, ale aj kvalita nášho života. Potraviny totiž nie sú len zdrojom výživy, ale vďaka vláknine, ktorú obsahujú, podporujú aj činnosť čreva, črevných svalov, čím sa cez črevá zrýchli prechod strávenej potravy a súčasne sa rýchlejšie vylúčia aj nepotrebné škodlivé látky. Gastrointestinálny trakt osídľuje rozmanitá mikrobiálna komunita. Odhaduje sa, že črevo obsahuje v priemere tisíc bakteriálnych druhov. Táto mikrobiálna populácia, bežne označovaná ako skrytý metabolický orgán, prevyšuje svojím množstvom počet buniek ľudského tela desaťnásobne. Životným štýlom, a najmä spôsobom stravovania sa črevná mikrobiota mení nielen svojím počtom, ale i diverzitou (rozmanitosťou). Správny mikrobióm čreva nepodporujú nesprávne výživové návyky (napr. rýchle občerstvenie tzv. fast food). Veľmi dôležitá je aj čerstvá zelenina a ovocie, ktorá obsahuje enzýmy, ktoré spolupracujú pri transporte vitamínov a tým sú tieto prírodné vitamíny v nich účinnejšie. Ideálny je semivegetariánsky režim, kedy väčšina by mala tvoriť rastlinná strava – ovocie a zelenina, strukoviny, celozrnné výrobky a dostatočný pitný režim. Mäsové výrobky treba jesť maximálne dvakrát do týždňa, a to ideálne nie údeniny, skôr hydinu, ryby, prípadne malé množstvo červeného mäsa a diviny. Veľmi dôležitá je aj čerstvá zelenina a ovocie, ktorá obsahuje enzýmy, ktoré spolupracujú pri transporte vitamínov a tým sú tieto prírodné vitamíny v nich účinnejšie. Potraviny s vysokým obsahom vitamínov ochraňujú bunky a ich teloméry pred oxidačným poškodzovaním. Strava bohatá na antioxidanty, ako bobule či artičoky môžu redukovať poškodenia buniek. 

ŠPORT 

To, že šport má pozitívny vplyv na imunitný systém, nemusíme nijako zdôrazňovať. Pravidelný šport na čerstvom vzduchu je ale dôležitý aj z pohľadu zdravia a podpory imunitného systému. Predpokladá sa, že fyziologické a hormonálne zmeny v tele následkom cvičenia môžu znížiť riziko rakoviny čreva, prsníka či prostaty. Štúdia nemeckých vedcov z roku 2008 porovnávala v skupine zdravých športovcov a zdravých nefajčiarov, ktorí nešportovali, dĺžku tzv. telomér. Sú to krátke úseky špecializovanej DNA, ktoré sa nachádzajú na konci chromozómov. Teloméry sa skracujú vždy, keď sa bunka delí a tá sa následne stáva zraniteľnejšou. Zistilo sa však, že u profesionálnych športovcov sa aktivoval enzým telomeráza, ktorý dokáže teloméry opravovať, zabraňuje teda ich skracovaniu a zvyšuje tak odolnosť buniek. Skracovanie telomér sa spomalilo aj v bielych krvinkách, takzvaných leukocytoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu vo fungovaní imunitného systému. 

Rozhýbte sa, budete starnúť pomalšie. 

DOSTATOK SPÁNKU

Je dôležitý na regeneráciu tela a mysle. Všetci vieme, že keď sa dobre vyspíme, cítime sa lepšie, sme veselší, aktívnejší, životaschopnejší. Ak budeme nedostatkom spánku trpieť dlhšie, môžeme si spôsobiť okrem zvädnutej pleti aj vážne zdravotné problémy, napríklad oslabenú imunitu, zvýšený krvný tlak, zvýšenú chuť do jedla s následným priberaním, poruchy v sexuálnom živote a mnohé ďalšie. Nedostatok spánku podľa lekárov poškodzuje imunitný systém, znižuje  a znižuje schopnosť organizmu bojovať s vírusmi, zvyšuje sa počet zápalových bielych krviniek a znižuje počet NK buniek. Počet NK buniek sa obnovuje počas spánku, ale ak ho je menej ich  množstvo sa zníži až o 70 %.  Potreba spánku pre ľudský organizmus je individuálna, ale aby človek normálne fungoval, potrebuje priemerne dospelý jedinec aspoň šesť-sedem hodín spánku, ideálom je sedem až osem hodín. 

STUDENÁ VODA A OTUŽOVANIE

Majú priaznivý vplyv na prevenciu chorôb, pričom optimálny je pohyb na čerstvom vzduchu, kde vlastne telo aj otužujeme, čo má pri liečbe porúch imunity a alergických ochorení veľký význam. Postupným otužovaním môžeme v slizniciach vytvoriť obranné mechanizmy, ktoré zmierňujú alebo regulujú alergie a výskyt častých ochorení horných dýchacích ciest.

OBMEDZIŤ STRES

Výsledok štúdie z roku 2014 zameranej na ženy trpiace rakovinou prsníka, ktorá ukázala, že pacientky cvičiace jogu a praktizujúce meditáciu dokázali udržať svoje teloméry na rovnakej dĺžke. Iná štúdia, skúmajúca mužov, prišla k záveru, že tri mesiace vegánskej stravy, aerobného cvičenia a stresového manažmentu zahŕňajúceho jogu, zvýšila aktivitu telomeráz. Meditácia môže mať rôzne podoby a každý ju môže praktizovať inak. Či už zahŕňa modlitbu alebo len nerušene strávený čas so svojimi blízkymi, jej blahodarné účinky na telo aj myseľ sú neodškriepiteľné.

Okrem toho zdravej imunite prospieva, ak nefajčíte a pijete alkohol, iba v malom množstve. Aktívne i pasívne fajčenie, ako aj fajčenie elektronických cigariet spôsobuje chronický zápal v dýchacích cestách, ktorý oslabuje vstupnú bariéru na sliznici, zastavuje pohyb cílií, špeciálnych „chĺpkov“, ktorých úlohou je čistiť dýchacie cesty, pričom vzniká chronický zápal slizníc dýchacích ciest a uľahčuje sa vstup mikroorganizmov do tela. V cigaretovom dyme je viac ako tisíc chemických látok a dechtu, ktoré napádajú bunkové membrány a narúšajú ich. Fajčiari tak majú zvýšené riziko ochorenia na infekčné choroby a spravidla teda častejšie trpia chrípkou, prechladnutím a podobne. Obzvlášť nebezpečné je fajčenie u dospievajúcich – rýchlo im ničí zdravie, pričom negatívny dosah na imunitu či fungovanie pľúc sa dá u šestnásťročných pozorovať už po jednom roku fajčenia.

Keď už sme v „polovici“ života, mali by sme užívať vitamíny a prípravky kvôli posilňovaniu imunity?  Existuje niečo ako prvá pomoc pre zníženú výkonnosť imunitného systému?

Na nápravu získaných porúch imunity sa odporúča úprava domáceho prostredia, primeraná športová aktivita na čistom vzduchu, otužovanie, zdravá výživa s dostatkom základných vitamínov (C, A, D) a bioprvkov (železo, zinok, selén atď). 

Pri posilnení imunity sa pre svoje imunomodulačné pôsobenie môžu uplatniť aj niektoré látky, pôsobiace nešpecificky. Patria sem betaglukány, ktoré predstavujú látku prírodného pôvodu, ktorej užívanie sa prejaví v lepšej ochrane pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom, ako aj pri prevencii a podpornej liečbe rakoviny. Široký je výber tzv. imunomodulátorov z rastlinnej ríše, napr. echinacea, ženšen, tea tree a iné. 

V poslednom čase sa veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu tzv. probiotikami. 

Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov – najčastejšie sú to Laktobacily, Bifidobaktery a iné, ktoré normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobých štúdiách má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám. 

Imunitu ovplyvňujúci účinok majú aj viaceré vitamíny, predovšetkým C, E, betakarotén. V zime viacerým chýba aj dostatok ,,slnečného vitamínu D”.  Jeho pôsobenie v ľudskom tele je veľmi komplexné. Ovplyvňuje hlavne metabolizmus vápnika a fosforu, podporuje vstrebávanie vápnika z čreva a spolu s hormónom prištítnych teliesok (parathormón) aj rezorpciu z kostí. Posilňuje imunitný systém a aktivuje vrodenú imunitu a NK bunky – teda „prirodzené zabíjače“.

Napriek tomu, že veda dnes dokáže vyrobiť takmer všetky vitamíny synteticky, nikdy nenahradia prírodné z ovocia a zo zeleniny. To, čo v tabletkách pôsobí izolovane, v mrkve či jablku pôsobí komplexne spolu s ostatnými prírodnými zložkami. Prírodné vitamíny sú ľahšie vstrebateľné, telo ich dokáže efektívnejšie využiť a nehrozí nám predávkovanie. 

Ďalej trpievame nedostatkom zinku, keďže konzumujeme málo strukovín a na Slovensku navyše máme v pôde málo selénu. Samozrejme, pri zhoršení klinického stavu majú odborníci – klinickí imunológovia k dispozícii tzv. imunomodulačné, to znamená imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis. 

Na imunitný systém vplýva množstvo faktorov a jedným veľmi významným je aj duševná rovnováha. 

Dnes dokonca hovoríme o jednom neuro-endokrinno-imunitnom super systéme, ktorý má za úlohu chrániť náš organizmus pred vplyvom vonkajšieho prostredia, ale aj pred zmenami v našom tele. Množstvo stresu a silný psychický nátlak môže veľmi významne oslabiť imunitu organizmu. Na druhej strane dodržiavanie správnej životosprávy piatich S a následne vyplavovanie hormónov šťastia – endorfínov, enkefalínov a vnútorných opioidov môže k posilneniu  imunitnej odpovede len a len napomôcť. 

Hoci o dĺžke života a náchylnosti k ochoreniam do istej miery (20 až 30 %) rozhoduje genetika, výskumy dokazujú, že je to práve životný štýl, ktorý má na zdravie najväčší vplyv. Príkladom sú Modré zóny. Sú to miesta v rôznych kútoch sveta, ktorých obyvatelia majú nízky výskyt chronických chorôb a aktívne žijú do výnimočne vysokého veku.

Vedci sa už desaťročia snažia nájsť spôsob, ako ľuďom predĺžiť život pri dostatočnej kvalite života, ktorá  je však často už od mladého veku nižšia ako by sme si priali. Môže za to nedostatok pohybu, obezita, metabolické dysfunkcie, stres, poruchy imunity, alergie, psychické problémy a ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré nám nedovolia skutočne žiť, ale niekedy skôr len prežívať.

Bádateľ a novinár Dan Buettner dôsledne preštudoval život v modrých zónach a zosumarizoval svoje poznatky do niekoľkých spoločných znakov, ktoré tieto miesta spájajú. 

Aké „lekcie“ dlhého a zdravého života by ste čitateľom odporúčali, aj keď nemôžu žiť v jednej z piatich oblastí od Japonska, cez Kostariku, Grécko, Taliansko až po Kaliforniu?

POHYB 

Veľa každodenného pohybu miernej a strednej intenzity väčšinou spojeného s ich prácou, ktorým  si udržiavajú svoj pohybový systém v dobrej kondícii, ich svaly sú silnejšie a pružnejšie, ich kosti pevnejšie a ich kĺby lepšie vyživované a stabilnejšie aj vo vyššom veku. Tým predchádzajú mnohým úrazom a poruchám pohybového systému, ktoré sú v modernom svete u starších ľudí bežné. 

STRIEDMOSŤ V JEDENÍ 

Je dokázané, že mierne nedostatková strava môže výrazne predĺžiť život a taktiež je spojená s menším výskytom srdcovo-cievnych a metabolických ochorení. Príjemným vedľajším efektom je redukcia hmotnosti spojená so znížením krvného tlaku a hladiny cholesterolu v krvi. 

NÍZKA KONZUMÁCIA MÄSA A SPRACOVANÝCH VÝROBKOV

Rastlinná strava tvorí základ ich jedálnička. Konzumácia mäsa je skôr sviatočnou záležitosťou, maximálne zopárkrát mesačne. 

ZMYSEL ŽIVOTA 

Je to vnútorný pocit, že existuje dôvod prečo ste tu, že ste potrební pre rodinu či spoločnosť, že váš život má zmysel. Tento zmysel môžete nájsť vo výchove vašich detí alebo vnúčat, v službe pre spoločnosť, v pomoci iným alebo v nejakej aktivite či práci, ktorá vás napĺňa do takej miery, že pri nej zabúdate na okolitý svet a svoje aktuálne starosti. Čokoľvek to vo vašom prípade je, môže to viesť k redukcii stresu a menšiemu riziku neurodegeneratívnych a srdcovo-cievnych ochorení, a tým aj k dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu.

REDUKCIA STRESU 

Ďalšou spoločnou charakteristikou obyvateľov modrých zón je pravidelné vyhradenie času na stretnutia s priateľmi a rodinou, kde môžu zabudnúť na prácu a povinnosti, spolu sa zasmiať, podporiť sa navzájom alebo pomôcť .

RODINA NA PRVOM MIESTE 

Psychická podpora rodiny hlavne v ťažkých chvíľach (choroba, iné problémy) je neoceniteľná.

SPRÁVNA SPOLOČNOSŤ 

Obklopte sa ľuďmi, ktorí majú zdravé stravovacie návyky, sú fyzicky aktívni, veselí, spoločenskí a majú podobné ciele ako vy. Tak sa tieto pozitívne návyky a vlastnosti prenesú aj na vás a každým stretnutím sa budú prehlbovať. Samozrejme, ak chcete tento efekt ucítiť čím skôr, stretávajte sa s ľuďmi v rámci tejto vlastnej modrej zóny pravidelne a často. 

Starnutie je prirodzený a neodvratný proces, kedy si musíme pripustiť, že v istom veku začneme strácať silu a pružnosť pohybového a oporného systému, kognitívne funkcie sa začnú zhoršovať, zmysly otupovať a všetky funkcie nášho tela budú postupne degradovať. Tomu nijako nezabránime. Čo však môžeme ovplyvniť, je kvalita nášho života.

Svojím životným štýlom rozhodujeme o tom, či budeme žiť kratšie a s vyšším počtom rokov pracovnej neschopnosti alebo najdlhšie ako je to možné a s nižším počtom a menšou závažnosťou zdravotných komplikácií.

Príspevok MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.: „Zdravý životný štýl je alfou a omegou zdravej imunity – päť ‚S‘ je rozhodujúcich“ zobrazený najskôr Life koučing.

Pridlho sme v tichosti trpeli, znášali návaly tepla, únavu, náladovosť a ďalšie nepríjemné pocity. Je načase poučiť sa, osvojiť si nové postoje, rozšíriť obzory, spoznať lepšie svoje telo a prestať sa týrať nepravdivými mýtmi. 

Kvalitných informácií na tému perimenopauzy a menopauzy nikdy nie je dosť, preto som oslovila s najčastejšími otázkami farmaceutku LEILU ZAJAC, ktorá sa venuje projektu Všetko o menopauze. 

Leila pomáha ženám rozlúčiť sa s pocitmi hanby, utajovaním, strachom a dezinformáciami o tejto závažnej téme. 

🧡 Viac sa dočítate na jej stránke https://vsetkoomenopauze.sk/

Leila, dva roky sa intenzívne venuješ osvete v oblasti ženského zdravia, so zameraním na perimenopauzálne obdobie. Predpokladám, že tvoja cesta k tejto téme začala dávno predtým, než si sa rozhodla odísť z firmy.

Toto rozhodnutie nebolo náhle, rodilo sa vo mne niekoľko rokov. Uvedomovala som si, že tá korporátna bublina, v ktorej som celý svoj pracovný život žila, a v ktorej mi koniec koncov bolo aj dobre, nebola reálna. A aj napriek tomu, že som moju prácu mala veľmi rada, prestávala mi dávať zmysel. Ten pocit, že potrebujem hmatateľnejšie cítiť, že moja práca má ozaj dopad, bol stále silnejší.

Čím si ťa téma peri/menopauzy získala? 

Téma ženského zdravia ma vždy fascinovala. Zrejme aj kvôli tomu, že ešte stále nie je dostatočne prebádaná. Ešte stále sú veľmi často ženské prejavy nepohody zanedbávané a bolesť, ktorú pociťujeme sa neberie vážne. Rovnako tak symptómy perimenopauzy sú prehliadané, mnohé ženy nevedia, čo sa s nimi deje a trpia v tichosti. Toto by som chcela zmeniť. 

Určite je za tým aj kúsok sebeckosti lepšie porozumieť tomu, čo sa deje so mnou. Je to aj moja vlastná cesta sebapoznania.

Často ženy mätie, aký je rozdiel medzi perimenopauzou a menopauzou.

Perimenopauza, inak nazývaná tiež prechod alebo klimaktérium, je obdobie hormonálnych zmien okolo menopauzy v dôsledku vyhasínania funkcie vaječníkov. Naše vaječníky starnú rýchlejšie ako zvyšok tela. Hormóny, ktorých tvorba vo vaječníkoch najskôr kolíše a postupne sa ukončuje, majú vplyv na celé naše fungovanie. Konkrétne ide o dva najdôležitejšie hormóny, ktoré regulujú cyklus – estrogén a progesterón.  Keďže v ľudskom organizme nič nefunguje izolovane, tento pokles hormónov má vplyv nielen na vaječníky a na reprodukčný cyklus, ale zasiahne celé ženské telo.

Menopauza je z medicínskeho hľadiska v podstate iba jeden deň. Ten sa určí retrospektívne ako deň poslednej menštruácie, ak žena nemá dvanásť mesiacov po sebe menštruáciu.

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v roku 2030 bude na svete 1,2 miliardy žien vo veku nad 50 rokov, teda v období menopauzy. Je vek 50 rokov aj pre slovenské ženy ten rozhodujúci? 

V našich končinách dochádza k menopauze u žien v priemere okolo 51. roku. 

Perimenopauza je obdobie, ktoré nastáva v priemere medzi 45 a 55 rokom života. Trvá niekoľko rokov a  začína oveľa skôr ako skončí menštruácia. Každá žena má svoju vlastnú unikátnu skúsenosť. 

Je skutočne tá skúsenosť taká unikátna? Počúvame od mám a babičiek, že to mali tak isto aj ich mamy a babky. 

Je veľmi veľa faktorov, ktoré ovplyvnia typ aj intenzitu príznakov. Aj ten istý príznak môže jedna žena prežívať inak ako druhá. Preto tvrdenia typu „Aj ja som si tým prešla, a prežila som“ môžu byť škodlivé pre ženu, ktorej kvalita života je výrazne znížená.

Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré túto skúsenosť ovplyvnia patria: genetika, citlivosť organizmu na hormonálne zmeny, ale aj vplyv nášho okolia, zdravotný stav, životný štýl, dokonca aj náš postoj k starnutiu, tiež kultúra, v ktorej žijeme a informácie, ktoré máme k dispozícii. Veľa z týchto faktorov môžeme my samé ovplyvniť, čo je podľa mňa úžasné uvedomenie.

Prekvapilo ma, keď si na prednáške zmienila, že perimenopauzálnych príznakov môže byť viac ako 30! 

Áno, od známych návalov tepla, zmien nálad, únavy, bolestí kĺbov a svalov, až po menej známe príznaky ako závraty, pískanie v ušiach, ale aj strata motivácie, sebavedomia. 

Podľa prieskumu, ktorý som nedávno iniciovala na vzorke tisíc žien na Slovensku, najväčšmi ženám znižujú kvalitu života návaly tepla alebo nočné potenie, náladovosť, priberanie, nervozita, bolesť hlavy, nespavosť a únava. Približne 80 % žien niektoré z týchto príznakov vo väčšej či menšej miere pocítili, okolo 20 % žien ani nevedelo, že perimenopauzou prešli. To ale neznamená, že sa im v tele všetky tie zmeny neodohrali.

Nesmieme zabudnúť ani na uro-genitálne príznaky, ktoré sa v dôsledku straty estrogénu môžu objaviť. Od vulvo-vaginálnej suchosti, až po opakujúce sa infekcie močových ciest. Tieto príznaky majú tendenciu zhoršovať sa práve vplyvom veku, preto je potrebné venovať im pozornosť čím skôr. 

Je mi ľúto, že táto téma je stále pre mnohé ženy tabu, hanbia sa o svojich problémoch rozprávať. Dokonca aj s lekármi a často pripisujú tieto zmeny starnutiu. Mrzí ma, že ženy zbytočne žijú v presvedčení, že takáto nepohoda patrí k veku a k starnutiu. Ide to zbytočne na úkor ich kvality života, lebo existujú veľmi účinné riešenia na zmiernenie týchto príznakov.

Ako si zmienila, mnohých zmien nie sme si vedomé. Je to veľká škoda, lebo by sme sa vedeli lepšie zariadiť.

Súhlasím. Medzi fyziologické zmeny, ku ktorým dochádza patrí strata svalovej hmoty, mení sa tiež tvorba energie v mozgu, mení sa metabolizmus tukov, cukrov, zvyšuje sa celkový tuk, čím sa mení tvar tela v dôsledku jeho rozloženia. Tuk sa namiesto bokov a stehien viac hromadí do brušnej oblasti. Zvyšuje sa percepcia stresu a situácie, ktoré sme v minulosti prežívali v pohode, nám zrazu môžu pripadať stresujúcejšie. Našli by sme v každej oblasti prežívania niečo, čo zmeny v organizme zasiahnu. 

Zažívam vo svojej praxi, že takáto zmena dokáže ženy nielen prekvapiť, ale „vyhodiť“ zo svojho rytmu. 

Áno, je to prechod do novej životnej etapy a každé prechodové obdobie je náročné. Či už ide o pubertu, alebo tehotenstvo/post-partum alebo perimenopauzu. Toto všetko sú prechodové obdobia, kedy sa meníme zvnútra aj zvonka. Dovolím si tvrdiť, že obdobie perimenopauzy je snáď najnáročnejšie kvôli tomu, že je spojené s otázkami pominuteľnosti, často prichádza pocit ľútosti za mladosťou, za niečím, čo sme chceli urobiť a neurobili… 

Je to tak, môžem potvrdiť zo svojej vlastnej skúsenosti.

Tieto pocity sú normálne, zrejme každá z nás si nimi prejde, no podstatné je uvedomenie si, že táto posledná životná etapa je veľmi dôležitá pre nás ženy. Konečne sa môžeme sústrediť viac na seba, robiť to, čo nás naozaj napĺňa, využiť svoje talenty a kvality. Často potenciál tejto etapy ženy nevyužívajú naplno aj preto, lebo ich zvyknú trápiť rôzne ochorenia, ktorým sa dá predísť – práve správnym prístupom k sebe samým a k svojmu zdraviu v perimenopauze. 

Obdivujem ťa, ako povzbudzuješ ženy, aby si osvojovali postoj, že „vlastnia svoje telo“ a majú mu dožičiť informácie, ktoré ho vyzbroja a pripravia na zvládnutie tejto dôležitej životnej etapy.

Obdobie perimenopauzy je aj tzv. barometrom zdravia, v zmysle, že môže poodhaliť alebo urýchliť zdravotné problémy, ku ktorým sa vďaka nesprávnym návykom blížime. Preto považujem za dôležité, aby sme sa zamýšľali nad tým, čo môžeme v období perimenopauzy pre seba urobiť, aby sa nám neskôr ľahšie starlo a aby sme mali ozaj peknú starobu. 

Perimenopauza je ideálnym obdobím na prehodnotenie, či môj životný štýl a tempo sú ešte vhodné pre nové životné obdobie.

Tvoj odkaz pre čitateľky? 

Neprijímajme stereotypné predstavy, že každá staršia žena musí mať automaticky osteoporózu alebo vysoký krvný tlak; že menopauza rovná sa koniec pekného vitálneho života; že nepohoda patrí automaticky k veku; že nepríjemné príznaky treba len pretrpieť… 

Tieto tvrdenia neplatia vo všeobecnosti a nie sú pravdivé.

Moja skúsenosť potvrdzuje, že má zmysel venovať zvýšenú pozornosť sebauvedomeniu a sebavnímaniu, edukácii o tomto období, aby sme sa mohli o seba láskyplne postarať a vyhľadať odbornú pomoc, keď sa nám znižuje kvalita života. 

Príspevok PharmDr. Leila Zajac: Tvrdenia typu „Aj ja som si tým prešla a prežila som“ môžu byť škodlivé  zobrazený najskôr Life koučing.

Pravdou je, že som svoju predstavu o mojom živote po štyridsiatke neriešila a nemala. Môj život bol dovtedy zameraný na niečo iné, teda skôr na niekoho iného: na moje deti a rodinu. Bola som “zamestnaná” myšlienkami, emóciami a starostlivosťou o rodinu a naplnenie mojej sebarealizácie.

Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami, ktoré stredný vek prináša? 

Keď ich zachytím (lebo sú rôzne a viaceré), pomenujem si ich. Priznávam sa, že potrebujem chvíľu času na to, aby som ich racionálne ale aj emočne prijala. Pracujem na tom, aby som ich naplno akceptovala a v podstate sa rozhodujem, čo s nimi ďalej urobím. Zisťujem, kde a čo ma, limituje a kde si potrebujem nastaviť hranice voči sebe aj svetu. Zároveň v tom celom hľadám potenciál pre pozitívnu zmenu. Je to ako keby som bola kvázi vedkyňou sama sebe a pozorovala sa, vnímala svoje vnútro, študovala, čo sa deje a neustále hľadala pre seba odpovede o sebe, svete, zmysle života a tom, čo je dôležité… 

Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek? 

Áno, počúvam seba, svoj vnútorný hlas. Dávam prednosť tomu, čo mi robí radosť a sýti naplnenie. Vedomejšie sa rozhodujem, čomu poviem “áno” a čomu “nie”. Pracujem väčšmi s mojim emočným prežívaním a riadim sa intuíciou. Mám inú životnú “filozofiu”, ktorá je v podstate novým návykom. Pozerám sa na seba, ľudí a svet novou optikou.

Teším sa, že nič nemusím. Vnímam svoju prácu, vzťahy a život inak. Skôr z pohľadu toho, čo chcem ja a čo robí radosť mne. Nie je to ale egoistický postoj. Hoci, prináša mnoho externých nálepiek, posudkov, nedorozumení. Ale s tým už viem nejako fungovať.

Čo nemôže chýbať v druhej polovici tvojho života? 

Radosť, zmysluplnosť, láska, hlboké pocity prepojenia, vnútorné naplnenie z toho, že chcem prispieť k lepšiemu svetu vďaka pomoci ľuďom. Tiež si prajem podporiť budúce generácie a svet. Uvidím, kam ma to povedie… Každým dňom sa moja životná cesta posúva. Teraz to už vidím a vnímam. Teším sa na ďalšie fázy.

Ktorá z existenciálnych otázok ťa najväčšmi zamestnáva?  

Plytvanie zdrojmi Zeme vo svete, v našej krajine, v mojom okolí a u mňa samej. Našťastie, dcéra je pre nás v tomto líderkou a v našej rodine robíme výrazné kroky zmeny.

Čo ti robí vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života? 

Sú to strachy. Napríklad z chorôb, bojím sa o blízkych a nielen s vekom súvisiacu zdravotnú kondíciu.

Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele? 

Zväčša je to mix radosti a povinností okolo prípravy detí do školy. Potom si zosúlaďujem svoj program dňa tak, aby odrážal moje vnútorné nastavenie. Poháňa ma radosť a zvedavosť z toho, čo “zázračné” sa cez deň udeje. A niekedy je to naopak. Sú dni bez energie. Nazvala by som to „low cost“, ale veľmi potrebný. Dajú sa vtedy vnímať iné dimenzie života. A čakať :-)

Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek? 

Nerada označujem etapy života ako krízy. Pravdou ale je, že sa dejú. Keď niečo nesprávne vyhodnotíme, nerozumieme tomu a nepripustíme si to, čo sa deje, prípadne životné dianie nevhodne uchopíme, kríza naozaj príde. Vďaka za ňu.

Pod povrchom tej nespokojnosti, vyčerpania a straty angažovanosti je naša transformácia, ktorá nás posúva v ústrety tomu, čo pre seba hľadáme a po čom skutočne túžime.  

Henrieta Hudecová (1978)

• reinvention guide
• helping people to make a mindset difference by bringing more LIFE, VALUE & LEADERSHIP BACK TO THEIR STAGE 
• hosting virtual shows #reinventingTALKS and #WalkTheReinventionTalk 
• change lobbyist & accelerator
• gratitude ambassador
• humanity awareness advocate

henrieta@vsetkozacinavhlave.sk
#reinventingWITH Henrieta
On my mission for #betterSLOVAKIA and #BetterBusinessWorld and #BetterTogether.

Foto: Jana Marie Knotová

Príspevok Henrieta Hudecová: „Pre transformáciu v strednom veku potrebujeme pochopiť, čo sa nám deje a prečo“ zobrazený najskôr Life koučing.