Dobre sa začína pri toxických myšlienkach

Potrebujeme sa venovať mentálnej hygiene rovnako, ako to robíme pri telesnej  – pravidelne, dôsledne a podľa našich potrieb. Nestačí raz začas vypustiť tlakový ventil, prepätie treba uvoľňovať priebežne. Zahltená myseľ je negatívna myseľ, a oberá nás o pohodu a vyrovnanosť. 

Spôsobov, ako sa „čistiť“ je viacero. Oslovilo ma, ako to vystihol vo svojej poviedke Návrat prílivu spisovateľ Arthur Gordon. Popísal príbeh vlastnej duchovnej obnovy, ktorú môžeme vyskúšať každý sám na sebe s variáciou prostredia, kde radi trávime čas. 

Arthur zažil obdobie, keď cítil, ako stráca životný elán a jeho tvorivé úsilie vyznievalo naprázdno. Deň za dňom sa navyše všetko zhoršovalo. Nakoniec sa rozhodol navštíviť lekára. Pretože vyšetrenie neodhalilo žiadne fyzické ťažkosti, lekár sa ho nakoniec opýtal, či by bol ochotný riadiť sa jeden deň pokynmi, ktoré mu dá. Gordon súhlasil a lekár mu povedal, aby nasledujúci deň strávil na mieste, kde bol ako dieťa najšťastnejší. Mohol jesť, ale nesmel s nikým hovoriť ani čítať, písať alebo počúvať rozhlas (v jeho časoch online svet ešte nefičal). Potom mu napísal štyri usmernenia a povedal mu, aby si prvé prečítal o 9.00 h., ďalšie o 12.00 h., nasledujúce o 15.00 h. a posledné o 18.00 h. 

„To myslíte vážne?“ Spýtal sa ho Gordon. 

„Keď odo mňa dostanete účet, prestanete si myslieť, že žartujem!“, zareagoval lekár. 

Nasledujúce ráno išiel Gordon na pláž. Keď otvoril prvý lístok, stálo na ňom: 

„Pozorne načúvaj.“

 Pomyslel si, že doktor sa zbláznil. Čo mal tri hodiny počúvať? Pretože súhlasil, že sa bude riadiť jeho pokynmi, načúval. Spočiatku počul obvyklé zvuky mora a vtákov. Po chvíli sa pridali ďalšie zvuky, ktoré predtým príliš nevnímal. Začal myslieť na to, za čo všetko moru vďačí. Ako ho, keď bol ešte chlapcom, naučilo trpezlivosti, rešpektu a vedomiu vzájomnej prepojiteľnosti vecí. Načúval zvukom aj tichu a začal sa v ňom vytvárať pocit pokoja. 

Na poludnie si prečítal druhý lístok. Stálo na ňom: 

„Pokús sa vrátiť späť.“ 

Kam späť? Čudoval sa a uvažoval. Snáď do detstva, k spomienkam na šťastnejšie roky? Začal premýšľať o svojej minulosti, spomínať si na všetky okamihy malých detských radostí. Snažil sa vybaviť si ich čo najpresnejšie. Vo svojom vnútri pocítil vrelosť a vrúcnosť, ktoré stále silneli. 

O tretej si prečítal ďalší lístok. Až doteraz nebolo splnenie pokynov také ťažké. Toto zadanie mu už prišlo náročnejšie. Na lístku stálo: 

„Zamysli sa nad svojimi motívmi.“

Spočiatku sa snažil obhajovať. Premýšľal o veciach, ktoré chcel: úspech, uznanie, istoty. Nezistil na nich nič zlé. Potom mu ale hlavou prebleskla myšlienka, že tieto motívy nie sú dosť dobré a že možno práve niekde tu tkvie príčina jeho stagnácie. Začal o svojich motívoch uvažovať oveľa dôkladnejšie. Myslel na to, aký býval šťastný. Zrazu si uvedomil, že sa mu nič nemôže dariť, ak sú jeho motívy zlé. Prišiel k záveru, že nezáleží na tom, či ste poštárom, poisťovacím agentom alebo ženou v domácnosti. Môžete byť čímkoľvek. Kým máte pocit, že slúžite druhým ľuďom, robíte svoju prácu dobre. Keď začnete myslieť len na seba, prejaví sa to negatívne na tom, čo robíte. To je zákon, rovnako neúprosný ako zákon gravitácie. 

O šiestej prišiel na rad posledný pokyn. Na jeho splnenie nebolo treba nič špeciálne: 

„Napíš, čo ťa trápi a znepokojuje do piesku.“

Kľakol si a úlomkom ulity napísal niekoľko slov. Keď skončil, zdvihol sa a odchádzal. Neobzeral sa, vedel, že príliv príde tak, ako vždy.

Variácia namiesto piesku: Napíšte si to, čo vám robí vrásky a znepokojuje vás do mobilu. Keď skončíte, predstavte si prílivovú vlnu a zmažte bez čítania, čo ste si poznačili. 

Netreba čakať na žiadne povolenie žiť

Aj keď nám to tak v kríze nepríde, sme dobre vybavení potrebnou silou na tvorenie, na premenu správania a formulovanie myšlienok vo svojom vnútri tak, aby smerovali k pozitívnej zmene. 

Keď sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv, signalizuje nám to, že sa máme naučiť niečo nové, čo nám pomôže zdolať prekážky alebo sa vynájsť. 

Príde mi to pri niektorých postojoch prosté – stačí odstúpiť od negatívnych vecí a za nimi vidieť to, čo je skutočne hodnotné. Mám k tomu skvelú pomôcku od básnika a humanistu J. W. Goetheho: „Človek by mal každý deň počuť aspoň jednu pieseň, čítať jednu krásnu báseň, vidieť jednu výbornú maľbu, a ak by to bolo možné, povedať zopár rozumných slov.“

Päť odporúčaní z mojej praxe na podporu vlastnej hodnoty a dostatočnosti

Sú výbornou prevenciou voči negatívnym a nadmieru kritickým myšlienkam:

1. Buďte voči sebe súcitní a zhovievaví a väčšmi sa o seba starajte po mentálnej, fyzickej, emočnej aj duchovnej stránke. 
2. Vnímajte svoje skutočné potreby a odhaľujte svoje nevedomé strachy.
3. Chváľte sa často a poriadne. Máte tú „povinnosť“ voči sebe. Keď v tom vytrváte, čoskoro zaznamenáte zvýšenie sebahodnotenia.
4. Zbavte sa falošnej identity. Neprezentujte sa tak, ako to od vás očakáva vaše okolie. Nepotláčajte svoje negatívne stránky a emócie, prijmite ich, no nemusíte sa podľa nich správať. 
5. Urobte z času na čas niečo spontánne, autentické a nové. Aj preto, lebo prekvapenie uvoľňuje v mozgu dopamín, ktorý je zdrojom zvedavosti a dobrodružnosti, a tie sa starajú o dobrý pocit zo seba. Dôležitá vec: spontánnosť nie je to isté čo impulzívnosť. Impulzívne správanie väčšinou robíte v nevyrovnanom stave mysle bez kontroly nad sebou. 

Príspevok Vaša duša počuje všetko, čo hovorí vaša myseľ zobrazený najskôr Life koučing.

Potrebujeme pre seba objaviť spôsob, ako sa rozžiarime zvnútra. Nálada by nám nemala klesať ako teplota vonku. Duševnú kondíciu zlepšuje zdravé stravovanie a pohyb, nech je akékoľvek ročné obdobie. Stačí aspoň jedna prechádzka denne a vyvážená, hodnotná strava a hlava prestane robiť poplach z nepohody. Je to tiež o starostlivosti o seba a rozmaznávaní sa, kedy sme voči sebe súcitní a zhovievaví a dávame si vedieť, že sme sami pre seba dôležití. Tým sa vieme zastaviť, keď máme tendenciu smerovať svoju energiu k niečomu, na čo nemáme dosah, ako je napríklad nanič počasie. Pozornosť máme pútať na niečo, kde vieme použiť svoj vplyv a aktivitu zmysluplným smerom. 

Harmonický duševný život závisí do veľkej miery od toho, čo sa deje v hlave.

A tiež od toho, ako to hlava vyhodnocuje. Oplatí sa venovať pozornosť a tréning tomu, ako konštruktívne a hodnotne myslieť a snažiť sa premýšľať inak, než negatívne a reaktívne, v nových pohľadoch a perspektívach, s odstupom a nadhľadom. 

Keď nám myšlienky prinášajú niečo „nekvalitné“ a emočne oslabujúce, radšej „nemyslieť“. To znamená zastavovať hlavu v impulzoch, fantáziách a obsahoch, ktoré ju vháňajú do katastrofických scenárov. Treba ich pomocou mentálnej sily opúšťať a na to skvelo slúžia techniky mindfulnessu. 

Päť tipov, ako si postrážiť sabotáž svojho snaženia o vyvažovanie: 

1.     Pozor na prepínanie síl

Rešpektujte svoje hranice a nechcite byť vzpieračmi pracovných a duševných výkonov. Avšak, nezamieňajte túto hranicu za pohodlnosť. Zdolávaním emočného nepohodlia sa spevňujete. 

2.     Vyhnite sa multitaskingu

Po obyčajnom vyrušení trvá približne 23 minút, kým sa opäť začnete sústreďovať na pôvodnú úlohu. Žonglovanie s viacerými podnetmi uberá na výkone a spotrebúva veľa energie, čím ste citlivejší. 

3.     Nastavte si nepriechodné hranice

Naučte sa povedať ‚nie‘ úlohám, ktoré nechcete urobiť a spoločenským udalostiam, na ktoré nechcete ísť. Neplytvajte energiou na priveľa aktivít iba preto, že sú zaujímavé, voľte tie, ktoré vám dávajú zmysel.

4.     Zmeňte prístup

Ak sa stresujúcej situácii nemôžete vyhnúť, zmeňte spôsob, ako o nej uvažujete, ako k nej pristupujete a ako ju interpretujete. Hodí sa k tomu debata s niekým nezainteresovaným.

5.     Väčšia perspektíva

Bude vás táto situácia stresovať aj o mesiac či o rok? Oplatí sa jej venovať toľko pozornosti? Skúste ubrať z perfekcionizmu a snahy o dokonalosť. 

Na čo pri každodennej starostlivosti o svoje psychické zdravie nezabúdať?

Na psychohygienu. Tak, ako venujeme pozornosť klasickej hygiene, tak treba sprchovať aj dušu, aby sme ju zbavili nánosov, ktoré cez deň zozbiera. Potrebujeme ventil, ktorým napätie a všetko, čo k nám prišlo a čo nepotrebujeme, odvedieme zo seba von. Najrýchlejšia cesta je venovať sa fyzickej aktivite, no rovnako dobre poslúžia kreatívne činnosti a čas venovaný iba sebe. Nemám na mysli to, že sa zvalím na gauč a skontrolujem, čo sa udialo v online svete, lebo toto nie je oddychová energia.

Oddychová energia znamená, že stíšim hlavu, aby neustále neprodukovala milióny myšlienok. Zastavím sa a snažím sa zistiť, čo v tejto chvíli najviac potrebujem. My totiž nevieme odpočívať. Nedovolíme si sadnúť a len tak byť, lebo zrazu odniekiaľ ‒ či už od nás, alebo od okolia ‒ prídu výčitky. Akurát zabúdame na to, že práve ničnerobenie je pre nás nesmierne dôležité. Aby sme dokázali harmonizovať hemisféry, potrebujeme, aby sa tá dominantná, ktorá bola vo výkone, uvoľnila a nastúpila druhá, ktorá nebola vyťažená.

Cieľom je, aby sme mali pocit, že duša dohnala telo. Zvyčajne sme na úteku pred sebou, pred povinnosťami a ak by som to úplne nadsadila, vždy sme na úteku pred niečím. Na chvíľu sa zastaviť znamená, že nás to dobehne. Ale to nie je negatívne, práve naopak. Takto vzniká priestor, kedy môžeme všetko poupratovať a pretriediť. Uvoľniť hlavu a telo preto znamená, že začneme vnímať aj ostatné naše potreby, ktoré sa hlásia o slovo, a ktoré sme počas dňa odbíjali so slovami: „Teraz neotravuj, nemám na teba čas.“ Je to podobné, akoby sme kontrolke, ktorá signalizuje nedostatok benzínu povedali, aby nás nevyrušovala, lebo nemôžeme ísť natankovať. Auto zastaví a nepohne sa. My neraz postojíme, až keď sa odpálime, čo už je iný problém.

Príspevok Ako na prevenciu jesennej mrzutosti zobrazený najskôr Life koučing.

Zdravé zvládanie prepätia a záťaže

Za kľúčové pri udržiavaní dobrého mentálneho zdravia sa považuje adekvátne sa vyrovnávať s preťažením a stresom, ktoré nás najväčšmi oberajú o pokoj. Máme na výber z dvoch stratégií: môžeme sa zamerať buď na problém samotný, alebo na zvládanie emócií, ktoré v nás problémy vyvolávajú.

V ideálnom prípade regulujeme svoje prežívanie tak na emočnej, ako aj na kognitívnej úrovni. Potom sa nám nestane, že zostaneme v jednej alebo druhej sfére uviaznutí a nakopené, nespracované problémy nás nepretržite prenasledujú. Z toho profituje krízový stav – začne nám vyhadzovať na oči, že veci nie sú také, aké potrebujeme, aby boli. 

Ako z kola von

Spôsoby vyrovnávania sa so záťažou sú veľmi individuálne. Každý si potrebuje urobiť vlastnú revíziu, nakoľko sú tie jeho účinné a funkčné vzhľadom na realitu, v ktorej funguje. Keď predstavujú iba únik alebo popretie danej situácie, človek si zarába na väčší problém, než aktuálne má. 

Niekoho upokojuje, keď si stresujúcu situáciu podrobne prejde, preskúma ju a naplánuje si konkrétne kroky, ktoré budú nasledovať. Racionálny prístup sa postará o stratégiu, tá prinesie pocit kontroly, čo navodí optiku odstupu a hľadania riešení.

Pre iného je, naopak, dôležité zamerať sa na emócie prameniace z tlaku a záťaže, na ich spracovanie a upokojenie. Emočný prístup zvolí možnosť s niekým dôveryhodným zdieľať svoje emócie a vyhľadať sociálnu oporu, nadobudnúť nadhľad v debate s niekým, kto nešetrí empatiou a podporou. To sa postará o posilnenie sebadôvery a chuti čeliť prekážkam. 

Na preťaženie, prepracovanosť a stres funguje odklon pozornosti od nepretržitého myslenia a výkonnosti. Na to zaberá nielen sa odpojiť „od prístrojov“, ale aj od zabehnutých stereotypov, pohodlnosti a neochoty niečo zmeniť. 

Tieto tri zásady vám s tým dokážu jednoducho pomôcť.

1. Zameriavajte pozornosť na dych

Zopárkrát za deň (min. ráno, na obed a večer). Môžete si zobrať na pomoc inteligentné hodinky, ktoré vás povedú. Alebo sa sami sústrediť  na nádychy a výdychy, ako sa prirodzene dejú bez toho, že by ste popritom niečo iné riešili. Alebo si postupne uvedomovať, čo cítite v jednotlivých častiach tela a zamerať sa na svoje zmyslové vnemy. To spôsobuje takmer okamžité uvoľnenie a hlava si vydýchne, lebo po celý deň drží kontrolu, a to vytvára tlak. 

Sústredenie na dych navyše posilňuje vašu pozornosť, a čím lepšiu schopnosť pozornosti máte, tým lepšie budete reagovať v situáciách, kedy ste rozrušení a cítite frustráciu či bezmocnosť. Vďaka „napojeniu“ na dych ste väčšmi ukotvení v tele. Tým sa ľahšie sústredíte sa v danej chvíli na to, čo práve robíte. Tým dokážete znížiť rušivé javy, ktoré vás vyvádzajú z miery. Takto minimalizujete parazitné a toxické myšlienky, ktoré vás odvádzajú ku katastrofickým scenárom a ťahajú vašu energiu dolu.

2. Poctivo sa o seba starajte

Všimnime si, koľko času trávia zvieratá starostlivosťou o seba. Jedlo, spánok, očista… Nie je to dôležité iba kvôli zameraniu pozornosti na seba a sebaláske, ale aj preto, aby ste vedeli dobre odhadnúť, čo si môžete dovoliť. Zvyčajne fungujete veľmi vyčerpávajúcim spôsobom, prepínate sa a ignorujete mnohé fyziologické potreby. Keď ich odďaľujete a „vyrobíte si“ spánkový deficit, nepravidelné a nekvalitné stravovanie, nedostatočný pohyb, nemôžeme čakať, že vás telo podrží.   

Potrebujete mať v repertoári aktivít činnosti, kedy je aktívna pravá mozgová hemisféra. To sú tie, kedy nejde o výkon, ale o dobrý pocit z toho, že niečo robíte iba pre seba, pre radosť. Takéto antistresové aktivity majú byť vo vašom živote ritualizované. Vtedy sa vaša zodpovednosťou napínaná  pružina dokáže pravidelne vracať do východiskovej pozície bez tlaku. Čím dlhšie je v maximálnej polohe, tým väčšia únava materiálu (a teda vášho vnútra) nastáva. Jedného dňa stratí pružnosť a vy stratíte seba. 

3. Rozvíjajte svoju EQ 

Predovšetkým dve jej zložky: sebauvedomenie a sebaovládanie. Keď ste schopní uvedomiť si svoje (nielen) negatívne emócie vo chvíli, keď vznikajú, budete tiež schopní zvládať ich. Ťažisko práce s emóciami spočíva v tom, že kontrolu nad nimi získavate nie ich riadením, ale porozumením tomu, čo vám hovoria.

Keď sa napríklad dostanete do vypätej situácie a rýchlo si uvedomíte svoje pocity, skúste si povedať stop. Na pár sekúnd len sledujte proces, ktorý sa vo vás odohráva a nič nerobte. Získate tým odstup od vašich negatívnych emócií, a tým aj možnosť regulovať ich. To sa postará o väčšiu duchaprítomnosť a väčšiu šancu zvládnuť situáciu bez deštrukcie voči seba aj druhým. 

Súčasťou takejto práce na sebe je uvedomenie si, že za vaše emócie a pocity „môžete“ len vy sami, nie tí druhí. Keď svedomite pracujete na ich vnímaní a rozlišovaní, nemusíte sa zaťažovať hľadaním vinníka, ktorý je zodpovedný za vaše prežívanie. Je to oslobodzujúce. A sexi – zmeníte sa na bytosť, ktorá dokáže o svojich emóciách hovoriť bez toho, aby to druhých desilo alebo miatlo. Budete vďaka tomu príťažlivejší.

Príspevok <strong>Tri zásady pre dobrú kondíciu duševného zdravia</strong> zobrazený najskôr Life koučing.

Je to priebežné zbieranie pocitov. Takých, ktoré majú potenciál stabilizovať mentálne a emočné prežívanie a eliminovať stres a záťaž.

Ako zbytočne nehúpať misky vnútornej rovnováhy?

Žijeme obdobie, kedy sa nám prirodzenejšie chápe, že všetci máme „nepríjemnosti a zložitosti“, ktoré musíme znášať. Okrem toho, čo sa deje okolo nás, na nás väčšmi doľahli aj problémy životného štýlu. Veľké vystavenie stresu ovplyvňuje náš imunitný systém a nervovú sústavu. Zle spávame a podvedomie sa nemá kedy spájať s nevedomím, aby sme načerpali zmysel z udalostí odohratých počas dňa. Nedostatočne sa hýbeme, čím sa otupuje myseľ, ktorá potom produkuje negatívne a toxické myšlienky. Vyvážene nejeme, na čo dopláca metabolizmus a spotrebúva omnoho viac energie, ktorú berie z iných procesov. Mohla by som vymenúvať ďalšie prehrešky, ktorých sa dopúšťame, a tak sa oberáme o životnú silu a vitalitu. 

Fungujeme v „prežívacom režime“

Dobre vieme, ako veľa vecí nám škodí, ale aj tak ich robíme. Ten vyrval v hlave totiž nie a nie stíchnuť. Nedarí sa nám dostať pod kontrolu svoje nefunkčné a sabotérsky zvyky. Má to prostú odpoveď: Cítiť sa skvelo totiž vyžaduje každodennú prácu – mentálnu, emočnú, fyzickú aj duchovnú. A keď sme vyčerpaní, nemáme na to kapacity a energiu. A tak sa cyklíme a držíme z posledných síl v točiacom sa kolobehu… 

Neraz chce naša duša od toho všetkého utiecť ďaleko preč a volá o pomoc. Preto sa o svoje mentálne zdravie potrebujeme starať minimálne tak, ako o každodennú hygienu. Potrebujeme byť v spojení s vlastnou podstatou, aby sme sa necítili izolovaní, zmätení a stratení. A bez rozpačitých pocitov, čo s tým všetkým vlastne môžeme robiť?  

Duševné vysilenie naberá na intenzite

„Nič ma nebaví a desí ma, že ani s tým nevládzem nič robiť.“ „Neviem sa z ničoho tešiť.“ „Musím sa nútiť robiť veci, ktoré som predtým robil s ľahkosťou.“ „Stratila som šťavu.“ „Ja som fakt taký ustatý, že ani nežijem.“ Ťažké povzdychnutia na pohovke v koučovni – denne. Je jedno, akú tému s klientmi rozoberám, skončíme pri vyčerpaní a vysilení. Pri únave z mentálnych príčin, lebo nič nie je vyčerpávajúcejšie, ako sa mobilizovať k tomu, že musíme ešte vydržať. Bez oddychu a prístupu k roztopašiam a radosti. 

Všetky typy únavy sú vo svojej podstate dôsledkom zvýšenej záťaže. Darmo sa posledné mesiace upokojujeme najvynaliezavejšími spôsobmi, hlavu neoklameme. Snaha o únik z neznesiteľného pocitu bezmocnosti býva zmarená realitou. Je to ako chcieť zostrojiť perpetuum mobile, ktoré by trvalo vykonávalo prácu bez dodávania energie. Nie je to možné, lebo je to v rozpore s fyzikálnymi zákonmi. Napriek tomu, že to vieme, duševné nutkanie nám nedá pokoj a breše na nás, že sa máme snažiť viac. Spôsobí to efekt, ktorý nazývam ‚odvaha za desať bodov, schopnosť uniknúť za deväť‘. 

Únavu si nenamýšľame

Myšlienky – naše vlastné, blízkych, priateľov, kolegov, známych, ale aj tie z médií a online sveta, nás denne zahlcujú a prekážajú nám v prežívaní reality „tu a teraz“. Nútia nás zaoberať sa s obsahmi, ktoré sa nedajú ignorovať alebo prehliadať, a premietajú sa do nášho prežívania. Aj keď myšlienky filtrujeme, sú hlavným zdrojom pocitov viny, bezmocnosti, strachu, beznádeje a smútku. Nedokážeme zastaviť myslenie, ale vieme sa odpútať od myšlienok. Chce to tréning, ktorý nám vie priniesť istú úľavu, aby sme sa nevysiľovali vecami, na ktoré nemáme dosah. 

Štyri typy ako prvá pomoc

Sú skvelo variabilné (s návodmi všade na internete), a hoci vás nezbavia okamžite únavy, výrazne prispievajú k tomu, aby ste si dopriali odvahu pôsobiť na svoje prežívanie, aj keď nevládzete a nechce sa vám. Môžete si vtedy nadeliť desať bodov. Keď si poviete, že chcete od niečoho uniknúť a pustiť to, prestať na seba vyvíjať nátlak alebo sa hecovať do výkonov na 120 %, tak si nadeľte deväť bodov. Oba postoje sú kľúčové a ten druhý nie je zbabelý, je o luxuse dovoliť si nebyť v každej chvíli dokonalí a ústretoví so snahou všetkým vyhovieť. Pozitívne sebectvo je výborný ochranný plášť pred odpálením sa. 

Relaxačné cvičenia 

Spočívajú v striedavom napínaní a uvoľňovaní skupín svalstva po celom tele. Keď je preťažená myseľ, sústredenie sa na telesné pocity odvádza pozornosť od neproduktívneho myslenia, ktoré má záľubu vo vytváraní katastrofických scenárov a negatívnych úvah.

Sústredenie sa na dych 

Pri rušivých myšlienkach nemá význam zastavovať ich (poznáte to, nemáte myslieť na ružového slona so zelenými bodkami), ale presunúť pozornosť na dych. Je to bezpečnejší cieľ sústredenia sa, než je myslenie. Vďaka vedomému dýchaniu sa učíte pozornosť riadiť a udržať ju na „jednom“ mieste, bez rozptylu a odbiehania niečo riešiť. Tak sa harmonizujú hemisféry a nevytvára sa zbytočné vnútorné napätie. 

Meditácia

Je v podstate riadená koncentrácia. Je jednoduchá a zároveň zložitá: ide o spôsob, ako udržať sústredenú pozornosť a ťažká preto, lebo si vyžaduje zmenu návykov, kedy nechávame svoju myseľ túlať sa, kde chce. 

Predstavivosť

Pomáha pri tom, že aj keď sme „dole“, môžeme predstierať, že sa cítime inak. Nie preto, aby sme sa oklamali, ale aby sme si povedali, že nemusíme nasledovať emócie, ktoré nás vysiľujú. Je to ako s placebom – čomu uveríme, to pôsobí. Je to o výzve nachádzať a vytvárať maličké radosti a čerpať z vďačnosti, ktoré nás nadľahčia, keď si prídeme privalení žulovou platňou. Než zozbierame silu odvaliť ju alebo spod nej vyliezť, prispôsobíme sa, aby nás tlačila čo najmenej. Aj tým, že stereotyp narúšame a zostávame aktívni v hľadaní podnetov na rozptýlenie. 

Príspevok Duševné zdravie nie je pocit, ktorý sa nás raz dotkne zobrazený najskôr Life koučing.