Čo dokáže presvetliť toto chmúrne obdobie? Sú to každodenné malé svetielka vďačnosti a láskyplnosti, súcitnosti a pozornosti, empatie a pochopenia, akceptácie a prijatia. Máme šancu „predefinovať sa“, znovuzrodiť sa, skorigovať očakávania, upratať si v hodnotách a využívať tú slobody voľby, ktorá nám zostala.

Závisí to od našej osobnosti, individuálnych potrieb a špecifických slabostí každého z nás. Potrebujeme pre seba objaviť mieru, s ktorou máme byť v konkrétnej psychologickej oblasti na seba buď prísnejší, alebo, naopak, zhovievavejší. Zobrať na vedomie svoje osobné slabiny a urobiť väčšie opatrenia práve tam, kde vieme, že už sme mali alebo máme problém. 

Nemôžeme kontrolovať, čo sa nám deje (to je práve táto situácia), ale môžeme kontrolovať, čo si o tom myslíme a ako na to reagujeme.

V čom môže byť spása?  

1. Udržať sa v dobrej mentálnej a emočnej kondícii a dosiahnuť spokojnosť pri tých možnostiach, ktoré súčasná situácia ponúka. Pomôže nám k sebe pristupovať ako k stroju, ktorý keď má zostať v prevádzke, musí byť kontrolovaný a servisovaný. Svoj psychický stav budujeme podobne. Máme veľa potrieb, ktoré potrebujeme uspokojiť a aj také, ktoré vieme odložiť.
2. Spísať si prehľad činností, projektov a úloh, ktoré musíme urobiť. Zároveň pridať prehľad tých, ktoré nám prinášajú radosť, uspokojujú nás a vidíme v nich zmysel. Premietnite si dni, kedy ste sa cítili dobre, a spíšte si všetky aktivity, ktoré obsahovali. Tie, ktoré zafungovali, opakujte vo väčšej miere a pravidelne.
3. Dbať na pestrosť a vykrývanie všetkých dôležitých potrieb. Od sociálnych (video hovory, hry s deťmi, telefonáty, chaty…), relaxačných (odpočinok, hobby, kreatívna alebo manuálna práca…), pohybových a športových (domáci tréning, online cvičenie, vychádzky…), rozvojových (učenie sa novým zručnostiam), až po dobrovoľnícke (pomôcť niektorej z organizácií alebo z vlastnej iniciatívy). 

Na čo sa spoľahnúť? 

1. Na zameranie pozornosti smerom k tomu, na čo máme dosah. Zo skúseností našich predkov vieme, že v krízových časoch im pomohlo opierať sa o štruktúru. Pre nás to teraz môže byť plán, ktorý nám poskytne rozvrh na pár nasledujúcich dní. Je to tréning flexibility – žiť tu a teraz a objavovať v tom tie možnosti, na ktoré sme predtým nemali čas. Čomu novému chcete venovať pozornosť?
2. Na prehodnotenie hodnotového rebríčka. Vytvára nám to príležitosť na lepšie sebapoznanie. Čo dôležité v živote chceme mať? Čoho sa vzdáme, aby sme dosiahli harmóniu a primeranosť?
3. Na zamyslenie, či náš život vedie skôr k vnútornej radosti, alebo vnútornej prázdnote. Vyvolávajú v nás ľudia, s ktorými zdieľame svoj život skôr pozitívne, alebo negatívne zážitky?

Ako sa udržať v psychickej pohode?

1. Hovoriť o svojich pocitoch s blízkymi, priateľmi a spolupracovníkmi. Zdôveriť sa, ako sa naozaj cítite. Ak nemáte niekoho blízkeho, komu sa môžete zveriť, zapisujte si svoje emócie. Plačte, ak to potrebujete! Pokiaľ si nedovolíte prežívať bolestné emócie, paradoxne tým obmedzujete svoju kapacitu prežívať tie radostné. Všetky emócie prúdia rovnakým emocionálnym kanálom, takže ak blokujeme negatívne emócie, nepriamo blokujeme aj tie pozitívne.  
2. Starať sa o svoje pozitívne emócie a kultivovať ich. Pomáha nám to posilňovať psychický a fyzický imunitný systém. Pozitívna psychológia ponúka spôsoby, ako prežívať pozitívne emócie. Jedným z receptov je vyjadrovanie vďačnosti. Vždy sa nájdete niečo, za čo môžeme byť vďační, aj v týchto ťažkých časoch.
3. Zapisovať si podnety, ktoré vyvolávajú vďačnosť, súcitnosť, láskyplnosť… Výhodou je, že sa k zápiskom môžete spätne vracať vo chvíľach, kedy sa potrebujete posilniť a podporiť. Ďalším osvedčeným spôsobom, ako zvýšiť svoj pocit šťastia je v konaní dobrých skutkov – aj maličká láskavosť sa ráta.

Kde brať psychickú odolnosť?

1. S odolnosťou voči psychickému stresu je to podobné ako s otužovaním. Len tak sa hodiť do studenej vody nám spôsobí nachladnutie. Napriek tomu je to práve studená voda, ktorá nám pomôže odolnosť proti chorobám zväčšiť. Musíme ju ale používať rozumne, pravidelne a primerane. 
2. Podstata odolnosti spočíva v tom, že znesieme emočné alebo fyzické nepohodlie. Nepríjemný zážitok z okamihu vlezenia pod studenú sprchu neskončí vo chvíli, keď už budeme otužilí. Bude tam stále, iba to budeme lepšie znášať. So stresom je to podobné. Aby sme svoju psychickú kondíciu posilňovali, musíme byť ochotní zažívať stres – ​​v tom je paralela so studenou vodou — má to byť rozumne, pravidelne a primerane, o trochu viac, než je nám príjemné. Jedine tým môžeme svoju hranicu zvládania stresu posúvať a lepšie ho znášať.  
3. Psychika je dynamický systém. Ak svoju odolnosť nezvyšujeme, tak sa znižuje. Preto keď nerobíme dostatok náročných aktivít (teda tých, pri ktorých zažívame stres, ale zároveň ich dokážeme kontrolovať), naša schopnosť zvládať stres klesá. Psychika spohodlnie a frustračná tolerancia nefunguje. Medzi aktivity si potrebujeme priradiť aj také, ku ktorým sa trochu musíme nútiť, a ktoré nie sú príliš ľahké. Nie je to však o tom, že by sme sa vystavovali ťažkým činnostiam len preto, že sú ťažké. Rozhodujúce je, aby nám dávali zmysel, rástli sme pri nich a prinášali úžitok nám alebo iným ľuďom. Čím sme sebaistejší a máme pozitívny sebaobraz, tým ľahšie odbúravame prepätie a čelíme strachu. 

Čo sa z krízy naučiť?

1. Dávkovať si záťaž a regulovať prežívanie. V situáciách, ktoré sú pre nás nepríjemné a stresujúce, si môžeme pomôcť metódou šikovných zubárov. Keď nám vŕtajú zub, vopred nás varujú, že to zabolí. Tým urobia náš zážitok predvídateľný. Ak vieme, že za chvíľu príde bolesť, zvládame ju ľahšie, ako keď príde nečakane. Zubár nás priebežne informuje, koľko času ešte potrebuje a na záver nás uistí, že ešte chvíľku a potom bude dobre. Tým urobí naše utrpenie ohraničené a my vieme, koľko ešte musíme vydržať. Zároveň nás uistí, že ak by to veľmi bolelo, dáme signál a on počká, aby sme to predýchali. Toto vieme pre seba v každodennosti robiť tiež.
2. Strážiť si myšlienky a brániť im v bujnom vytváraní katastrofických scenárov. Konštruktívne je vracať sa k tomu, čo hovoria fakty a aké z toho vyplývajú reálne možnosti. Mentálna aktivita potrebuje mať navrch, aby emočný únos nenapáchal veľa škody.
3. Nahrádzať reaktívny postoj proatívnym. Sebaľútosti potrebujeme výrazne menej oproti guráži ísť v ústrety obavám. V polohe obeti veľa nezmôžeme, zato v hľadaní možností a riešení objavujeme, koľko toho zvládneme.

Príspevok 15 tipov na úľavu od mentálnej vyčerpanosti zobrazený najskôr Life koučing.

Život sa nám znenazdajky zmenšil a prináša veľa nezodpovedaných otázok. Právom sa cítime preťažení. Pocit, že je toho na nás zrazu priveľa pramení z veľkosti krízy, ktorá nás zasiahla. Je to, ako keby sme neustále kráčali pod mrakom, z ktorého na nás prší. Sme už celí premočení, drkoceme zubami a radi by sme sa ponorili do horúceho kúpeľa, ale vyslobodenie spod dažďa je v nedohľadne. Máme strach, ako to celé zvládneme a či to vôbec dokážeme. Neexistuje žiadna garancia, že všetko vysušíme do pôvodného stavu. 

Teraz nám pri mnohých veciach nie je jasné, čo musíme urobiť. Hlave to nahráva na krízový stav a rada s nami hrá hru na KTO Z KOHO. 

Mám tri techniky, ktoré by ju mohli porážať v jej taktike zneisťovať nás.

Mentálne džudo

Aj keby sme chceli, nedokážeme vytlačiť všetky nebezpečné a stresujúce myšlienky von zo svojej hlavy. Jednoducho sa to nedá, lebo myseľ to nedokáže. Je skonštruovaná nepretržite niečo šrotovať.  Darmo jej nariadime: „Nechcem sa zamýšľať nad týmito negatívnymi vecami! Nechcem myslieť na to, aká si prídem bezmocná a frustrovaná.“ Výsledkom je ešte väčšia nemohúcnosť. Vždy, keď si povieme: „Nechcem na to myslieť!“ v podstate sústredíme viac energie na podporu negatívneho stavu svojej mysle. 

To, aké myšlienky hlave na šrotovanie ponúkneme, máme vcelku v moci. Úvahy, ktoré sú kritické, negatívne, zlostné, depresívne alebo strašné, našu energiu prudko znižujú. Spacifikovať ich dokážeme ako džudista, ktorý ovláda techniky na porazenie aj silnejšieho protivníka. Ten grif je prostý. Keď nás pochmúrnosť prepadne a my si uvedomíme, že nás to ťahá niekde, kde sa bude rozmáhať katastrofický scenár, ponúkneme hlave inú agendu. Môžeme si spomenúť na radostný zážitok z dovolenky, prečítať si pasáž z obľúbenej knihy, pustiť si podcast, seriál, ísť niečo variť, tvoriť, robiť alebo zavolať priateľovi, ktorý nám zdvihne náladu. Akýkoľvek zdroj myšlienky alebo pocitu, ktorý dokáže vytvoriť pozitívny mentálny obraz, sa ráta. 

Tak, ako chmaty v džude, aj chmaty v hlave potrebujeme trénovať, aby sme boli pohotoví a predvídaví. Vďaka pozitívnej taktike si dokážeme privolávať vďakyplný stav mysle, aktivovať empatiu, láskavosť, súcit, pochopenie a toleranciu. 

Mentálna posilňovňa

Keď si budujeme osobnú silu, balansujeme na hranici medzi tým, ako sa snažíme prekonať svoju slabú vôľu, a tým, ako sa snažíme nespadnúť do priekopy. Radikálne potláčanie slabej vôle môže vyvolať silné mentálne bolesti, preto nemá význam robiť to nátlakovo. Je to kontraproduktívne a stojí nás to príliš veľa energie. Vieme ísť na to sofistikovane. Slabá vôľa miluje premýšľanie, rozjímanie, analyzovanie a krčenie ramenami. Akonáhle to všetko začneme dávať na papier a vykladať z hlavy von, ukážu sa nám možnosti, že môžeme niečo, hoci malé, podniknúť. Takto porazíme slabú vôľu bez použitia sily. Stačí sa do niečoho pustiť a nadobudneme pocit, že sme opäť pánmi svojho osudu. 

Väčšia časť úzkosti, ktorá nás dokáže ochromovať, je spôsobená tým, že nerobíme nič pre to, aby sme to zmenili. Všetky tie hypotetické problémy a obavy vyrábajú rezignáciu. Akonáhle sa im postavíme a niečo, aj malé, podnikneme, neprídeme si takí nemohúci. Činorodosť dobre odbúrava pochybnosti.

A hoci toho teraz nemôžeme veľa podniknúť, vieme plánovať, strategicky premýšľať, učiť sa niečo nové a pripravovať sa… Môžeme si tvoriť myšlienkové mapy a snovať stratégie. Keď príde čas naplno sa pustiť do práce, budeme pripravení. 

Mentálna elektráreň

Keď si všimneme, že sme nesústredení, roztržití, alebo vynechávame svoje záväzky, môžeme sa spoľahnúť, že sa hlási o slovo nedostatok motivácie. Vytratí sa zanietenie a chuť, už nevenujeme náležitú pozornosť svojej činnosti. To má za následok, že naše úsilie ochabne a budeme ešte menej aktívni. Dostaví sa paralýza: necítime sa motivovaní, pretože nič nerobíme, a nerobíme nič, pretože nemáme žiadnu motiváciu. Zbavím vás ilúzie, že potrebujete čakať, kým vás niečo začne motivovať. To nenastane, pretože motivácia vychádza zo samotnej činnosti. Ak chcete mať prísun energie z činorodosti, potrebujete pozorne sledovať, či robíte načas a pravidelne to, k čomu ste sa zaviazali a čo ste čo si stanovili. 

Zakaždým, keď nedodržíte slovo, ktoré ste dali samým sebe, podkopávate svoju vlastnú autoritu. Potom sa musíte rafinovane obhajovať, načo spálite zbytočne veľa energie. Lepšie je ísť a urobiť čo treba, než hľadať dôvody, prečo sa vám práve teraz nechce. V disciplíne je sloboda, aj energia, ktorú môžete vkladať do ďalších vecí. Ja sa riadim zásadou, že keď bežím hore kopcom, môžem to vzdať  toľkokrát, koľko chcem, ale moje nohy sa majú stále hýbať. Ako vrtuľa na veternej elektrárni.

Lúčim sa s vami s povzbudením, že všetku tú silu a nádej, ktoré tak veľmi potrebujeme, musíme hľadať vo vnútri nás, nie niekde vonku.

Príspevok Ako udržiavať mentálnu energiu vysoko zobrazený najskôr Life koučing.