Slovo môže mať veľkú váhu, alebo svoju vážnosť stratiť. Môžeme pár slovami niekomu spríjemniť alebo pokaziť deň. Niektoré slová zapadnú, iné sa do pamäti zapíšu hlboko a nezmazateľne. Nejde však iba o slová samotné, ale aj o to, ako sme hodnotovo nastavení. Niekoho ani pekným slovom nepotešíte, iného zase ani nadávkou nezraníte. Všetko je osadené v mentálnom a emočnom kontexte, ktorý určuje, čo bude ako vnímané a prežívané. Môžeme počuť pútavú reč, a napriek tomu nám príde naučená, neuveríme jej. 

Zvykne sa vravieť, že nezáleží na tom, ako sú slová mienené. Záleží na tom, ako ich pochopia druhí. Na to však máme iba obmedzený dosah. Každý sám za seba sa rozhoduje, ako chce chápať vyrieknuté slová a aký význam im pripíše. Rečou môžeme pomáhať, podporovať, viesť, ovplyvňovať, manipulovať… Ako by povedal prozaik A. Plávka: „Slovo je dobrý nástroj, len treba vedieť na ňom hrať.“

Princípy hry so slovami sú prosté: viac premýšľajme o tom, čo hovoríme druhým. Nezraňujme ich zámerne. Pristihnime sa pri tom, ako sa rozprávame so sebou. Aké výrazy používame vo svojej mysli? Poprášiť vyrieknuté slová empatiou, zhovievavosťou a súcitom nám umožňuje byť láskaví voči sebe aj iným. Naplniť reč významom, ktorý nebude instantnou povrchnou pózou, dekoruje slová hĺbkou a úprimnosťou.

Mne funguje na ľahkosť v prepájaní sa s ľuďmi, keď si vykladám povedané s pozitívnym nábojom. Bez ohľadu na to, ako to niekto v komunikácii myslel, sa to snažím oprostiť od domnienok a dohadov, predpokladov a úmyslov. Vyberám si takú interpretáciu, ktorá ma netlačí k múru. Pripíšem tomu, čo počujem, dobrý úmysel. Nie preto, aby som si to zámerne skresľovala, ale aby som s ľuďmi pohodovo komunikovala. Načo by mi bolo dobré viesť verbálne vojny? Príliš veľa zbytočných slov vedie k chaosu a devalvácii slov.  

Príspevok Ako sa (ne)hráme so slovami zobrazený najskôr Life koučing.

Prečo je láska zložitá a nevera ešte zložitejšia

1. Príťažlivosť je trikrát silnejšia než gravitácia.
2. Tieto mýty o nevere sa nedajú zovšeobecniť: Muži podvádzajú z nudy a strachu z intimity. Ženy podvádzajú kvôli osamelosti a túžbe po intimite. Verný partner je zrelý, oddaný, rozumný. Ten, kto zahýba je sebecký, nezrelý a chýba mu sebakontrola. 
3. Monogamia predtým znamenala jedného človeka na celý život. Dnes znamená jedného človeka naraz.
4. Popularitu získala citová nevera, ktorá je zväčša bez dôkazov, nepriznaná a len málokedy odhalená. Zrada neobnáša sex, ale skôr nepatričnú citovú blízkosť, ktorá by mala byť vyhradená pre partnera.
5. Definícia nevery nie je pevná. Digitálny vek ponúka stále sa rozširujúcu škálu potenciálne nedovolených stretnutí. Žiadna dohodnutá definícia nevery neexistuje. 
6. Väčšina z nás prežije za život dva alebo tri významné dlhodobé vzťahy alebo manželské zväzky. Niektorý  to zvládnu s jedným a tým istým partnerom. 
7. Naši partneri nám nepatria, sú nám zapožičaný s možnosťou predĺženia lehoty alebo aj nie.

Otázka na telo

Boli by ste neverní, keby ste vedeli, že sa na to nikdy nepríde? Aká by bola vaša úprimná odpoveď? Z mojej praxe môžem potvrdiť vysoké počty kladných odpovedí. Znamená to napríklad to, že vzťah zovšednie. Keď to vezmeme zo strany potenciálnej hrozby, tak mnoho milostných afér nie je o sexe, ale o túžbe. Keď vieme, že po nás niekto túži, pripadáme si výnimočne, sme videný, vzbudzujeme záujem a pozornosť. To nám robí nesmierne dobre, preto nám to pomotá hlavu. 

Z praxe môžem potvrdiť, že vzťahy sa nelámu na tom, že partner nemá to, čo chceme. Skôr naopak, on má aj to, čo nechceme.

Neraz to jeden z páru vyrieši únikom a ide sa presvedčiť, kde by získal to, po čom túži. Nebýva v tom zámer zničiť existujúci vzťah, len počúvne impulzívny mozog, ktorý dokáže zorganizovať mágiu, túžbu, posadnutosť…

Pripravila som prehľad odpovedí na najčastejšie otázky o nevere. 

Pokračovať vo vzťahu aj potom, čo v ňom bola nevera?

Keď sa tak podvedený rozhodne, je to možné, avšak musí počítať s tým, že nič nebude také ako predtým. To ale neznamená, že to nemusí stáť za to.

Nevera naruší jeden zo základných pilierov vzťahu – vzájomnú dôveru. Dôvera je niečo, čo sa buduje dlhodobo, a dá sa o ňu prísť za krátky okamih. Keď sa dôvera stratí, môže to znamenať: 1. koniec vzťahu, 2. nový začiatok. 

Nadviazať po nevere na vzťah, ktorý bol predtým, je nemožné. Bude veľa vecí, ktoré zostanú podobné, ale zároveň budú potrebné tie „nové“, aby nahradili to, čo vo  vzťahu nefungovalo. Nebude to možné bez úprimného debatovania, vyjasňovania a vytyčovania hraníc. Bude to nepríjemné a ošemetné. Otvoria sa staré zranenia a budú štípať. Bez odpúšťania a bolesti to nepôjde. Tá odozneje, keď každý z páru odsmúti a archivuje to staré, aby mohlo prísť to nové. Partneri si spoločne potrebujú vybudovať nové základy a robiť veci ako keby to bolo prvýkrát. 

Na koho nevera pôsobí horšie, zničujúcejšie – na muža alebo ženu?

Pre mužov je sexuálna nevera partnerky oveľa väčšia pohroma, než keď ich zradí emocionálne. Vnímajú ju ako svoje zlyhanie, lebo sa obávajú, že ich žena podviedla preto, že ich sexuálna zdatnosť nie je dostatočná. Tým ich ego trpí a ťažko sa im s tým vyrovnáva.

Ženy omnoho viac trápi emocionálna zrada partnera. Z príbehov žien vnímam, že považujú skutočnosť, ak sa muž chodí zdôverovať so svojimi súkromnými problémami inej žene, za neveru. 

Moja skúsenosť hovorí, že nevera je bolestivá pre obe pohlavia rovnako. Bolí vždy, keď milujeme. 

Oplatí sa pri nevere držať starého známeho „zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať“ ?

Závisí od druhu nevery. V prípade jednorazovej, krátkodobej nevery sa ukazuje byť lepšia stratégia utajiť ju. Hlavne, keď sa ukázalo, že vzťah má hodnotu a potenciál cez krízu prejsť. Dlhodobejšia nevera však poukazuje na problémy vo vzťahu, a preto stojí otázka tak, čo priznať a ako to priznať. Môžeme tým vzťah ukončiť, alebo s pokorou požiadať o odpustenie a usilovať sa o záchranu vzťahu.

Potrebujeme počítať s tým, že nikdy nevieme, čo priznanie spôsobí. Zvyčajne sa vo vzťahu prejaví aj z odstupu času, býva ako nášľapná mína. Nevera je totiž zrada, krivda, klamstvo…  

Aký je rozdiel medzi neverou a flirtom? 

V praxi vnímam, že pre každého je tá hranica niekde inde. Dnes je častá emočná nevera odohrávajúca sa v online svete, ktorá nemusí prejsť do fyzickej roviny. Mnohé ženy považujú za podvádzanie aj výmenu sexuálne explicitných správ. Niekto za neveru počíta aj vášnivé bozkávanie. Za jasnú neveru možno považovať sex s inou osobou.

Flirtovanie je nezáväzné dvorenie, koketovanie, relatívne krátke a nepriame prejavenie erotickej náklonnosti. Pokým zostane pri pohľadoch, rozhovore a komplimentoch, je zábavou a zvyšovaním sebavedomia. Je tam prítomná hranica, ktorá nie je prekročená. 

Dá sa pred neverou ochrániť?  

Nevere nemožno celkom zabrániť. Prílišná nedôvera, spojená často s nadmernou kontrolou môže neveru vyprovokovať. Riziko vzniku nevery možno znížiť tým, že partneri sa o vzťah starajú tak, aby v ňom boli obaja spokojní. 

Aj keď má človek odhodlanie viesť monogamný vzťah, môže sa mu stať, že emočne alebo sexuálne sa naviaže aj na iného človeka, ako svojho partnera. Závisí to aj od zrelosti, zodpovednosti a zážitkoch z detstva.

Dobrou prevenciou ochrany vzťahu je tráviť dostatok času spoločne a venovať sa jeden druhému. Byť voči sebe pozorní, vnímať potreby toho druhého a snažiť sa ich napĺňať. Mať vydiskutované predstavy o spoločnom fungovaní a vzájomnom spolužití, aktívne pestovať sexuálnu alchýmiu. Poznať prienik medzi svojimi hodnotami a nachádzať spoločné ciele. Mať vymedzené jasné hranice, kedy je zrejmé, čo je vo vzťahu v poriadku a čo už nie. Otvorene hovoriť o svojich očakávaniach a potrebách, aj o tom, čo zraňuje a ubližuje tomu druhému. Nezaobíde sa to bez rešpektu, úcty, empatie, tolerancie, akceptácie a úprimnej komunikácie. 

Príspevok Šesť najčastejších otázok o nevere zobrazený najskôr Life koučing.

Vybrala som tri časté protipólne postoje v debatách, ktoré závisia od toho, ako používame empatiu, asertivitu a rešpekt.

*Je rozdiel, či pripúšťame pocity toho druhého a snažíme sa v jeho slovách nájsť aspoň zrnko pravdy, alebo ignorujeme pocity toho druhého a v jeho slovách nepripustíme ani za mak pravdy.

*Je rozdiel, či otvorene, priamo a s rešpektom vyjadríme svoje pocity a využijeme reakcie typu „ja cítim…“ „mám pocit…“, alebo sa hádame a útočíme na druhého, obviňujeme ho, osočujeme…

*Je rozdiel, či vyjadríme v našom postoji v debate pochopenie, akceptáciu a rešpekt, aj keď sa cítime frustrovaní či rozhorčení, alebo druhého ponižujeme, pristupujeme k nemu chladne, povýšenecky, arogantne, blahosklonne…

Keď si prajeme, aby boli naše rozhovory s ľuďmi príjemné a plné pochopenia, potrebujeme sa na nich nalaďovať, vnímať ich hranice, aj svoje vlastné, akceptovať odlišnosti a prijímať, že každý sme na svojej ceste na nejakom úseku… 

Príspevok Toxické a netoxické vyjadrovanie zobrazený najskôr Life koučing.

Súznenie je základnou súčasťou komunikácie, a pritom v nej tak veľmi chýba. Nedokážeme ho vytvárať, pokým nie sme schopní empatie a súcitu. To sú predpoklady na to, aby bola myseľ otvorená, dobroprajná, veľkorysá, tolerantná… Namiesto toho, aby ju to ťahalo smerom k tomu, že je násilnícka, škodiaca, manipulatívna, agresívna… Vieme si to jednoducho otestovať: keď poštípeme seba, zistíme, ako to bolí druhých. Také uštipačné zlomyseľné poštipnutie býva jedovaté.

Súznenie si neraz zamieňame za snahu pomáhať. Zdôvodníme si, prečo máme právo vtrhnúť do sveta toho druhého a naprávať jeho myšlienky, pocity, skutky… Zabúdame, že to všetko je nedotknuteľné. Môžeme to meniť iba u seba. Nemáme žiadne právo preukazovať ľuďom vrelosť a súcit iba keď splnia nejaké podmienky. Je to naša sloboda voľby, keď sa rozhodneme dotýkať cudzej bolesti. Rozhodne to však nemôžeme robiť tak, že by sme niekoho zachraňovali proti jeho vôli. Je to obdobné, ako keď nepočúvame, aby sme porozumeli, ale počúvame, aby sme dávali odpovede. Preukazovať účasť a priateľské porozumenie sa nám darí najlepšie vtedy, keď sa nepokúšame vpašovať svoj príbeh do príbehu tých druhých.

Príspevok Komunikácia bez súznenia vedie k „naprávaniu“ zobrazený najskôr Life koučing.