Napadlo mi, ako sa na celý ten pretlak príprav a očakávania svojich hrdinských výkonov pozerať. Spomenula som si na päť najčastejších ľútostí a výčitiek na smrteľnej posteli. Prepáčte mi ten cynizmus, ale ja v tom vidím paralelu s tým, ako nepremrhať predsviatočný čas zbytočnými starosťami.

Tých päť najfrekventovanejších „ľutostí“ je nasledovných:

1. Želám si, aby som mal/a viac odvahy žiť život podľa seba, nie podľa očakávania druhých (rodiny, spoločnosti, priateľov).
2. Želám si, aby som tak tvrdo a dlho nepracoval/a. Aby som netrávil/a toľko času prácou.
3. Želám si, aby som mal/a viac odvahy vyjadrovať svoje pocity a svoje želania.
4. Želám si, aby som bol/a viac v kontakte so svojimi priateľmi.
5. Želám si, aby som si dovolil/a byť oveľa šťastnejší.

Čo poviete, dá sa to celkom dobre aplikovať aj na adventný čas?

Ja som si to nastavila nasledovne:

1. Ignorujem reklamy, zapájam kritické myslenie a kašlem na marketingových mágov. Pri nakupovaní používam zoznamy a vymedzený čas v priestore s masívnom manipuláciou predaja. Vďaka za online nakupovanie, som ušetrená niektorých žrútov energie :-)
2. Ohraničila som si, že v tomto čase zúžim niektoré pracovné aktivity a starostlivo si vyberám, kam pôjdem a ako mi tam bude. S ľuďmi, ktorí ma pozitívne nabíjajú som čo najväčšmi.
3. Otvorene som s blízkymi prebrala, že túžim po zážitkoch a stačí mi pod stromčekom pozvanie niekam, kde nám bude spolu krásne – od lesa po divadlo. Uistila som ich, že darčekom pre mňa je ich láska a stačí mi viac blízkosti a rozhovorov pod stromčekom.
4. Toto je môj najslabší bod – mnohé moje aktivity sú náročné na čas, o ktorý potom oberám svoje spriaznené duše. Majú so mnou veľkú trpezlivosť a povedala som si, že si dám s každým priateľom novoročný obed a naplánujem si výhľadovo, čo spolu v ďalšom roku podnikneme. Ocitne sa to v mojom diári popri iných prioritách.
5. Toto trénujem denne :-) Závisí to totiž odo mňa a keď sa pristihnem, že si v niečom bránim, tak to riešim čo najskôr. Pravidelne sa sebaspytujem, či to, čo práve chcem alebo robím, je zmysluplné pre mňa a pre ľudí okolo mňa.

Prajem Vám predsviatočné obdobie čo najväčšmi podľa vás, vašich pocitov, intuície a radosti z toho, že máte na výber.

Príspevok Päť jednoduchých vecí, ako nepremrhať predsviatočný čas zobrazený najskôr Life koučing.

Akonáhle si takýto pretlak vyrobím, emočný výťah ma rýchlo zvezie z horných podlaží sebadôvery do podzemia k pochybnostiam o sebe. Začnem byť napätá a nesvoja, lebo nestíham robiť veci tak dobre, ako som zvyknutá. Doma prídem mojim chlapom ako nášľapná mína, lebo prehnane reagujem. Nastúpia výčitky a pocity viny, prídu obavy, čo keď zlyhám a nadávanie si, prečo som to zle odhadla… Viera v seba ide do hája.

Už som sa však naučila, že v tomto vypätom období potrebujem masku superhrdinky odložiť bokom, urobiť poriadnu prioritizáciu a zrovnať sa do verzie bez dokonalosti. Dobre si pamätám časy, keď som predstierala, že všetko hravo dám. Lenže práve sebaklam ma ponížil najviac. Aj naučil – lebo už viem, že tú potupu potrebujem odvrátiť starostlivosťou o seba. A hoci som vyčerpaná, preťažená a mám priveľa práce a primálo času, dám sa na prvé miesto zo všetkých tých naliehavostí. Jasné, že tam trčím celkom nemiestne, ale už viem, že to je to najlepšie, čo môžem urobiť. Lebo keby som v tej vyčerpanosti zaťala zuby a povedala si, že na seba vonkoncom nemám čas, dorazím sa úplne.

Na dno síl môžem siahnuť aj múdrejšie – tým, že v tom celom urobím aj niečo pre seba. Napríklad:

* Pomôžem si vizualizáciou alebo meditáciou, aby som si vyjasnila a prehodnotia svoje myšlienky a správanie. Ideálne v lese pri behaní alebo visiac dolu hlavo vo flyfitovej sieti alebo vnímavým počúvaním štyroch ročných období od Vivaldiho.

*Kreatíva mi urobí nesmierne dobre a zrovná chaotické myšlienky, lebo sa mi zharmonizujú hemisféry – tá dominantná výkonnostná musí ustúpiť tej tvorivej. Na fotke sú moje nové hlinené rámiky.

* Zastavím sa a premýšľam, čo by som mohla v celom tom motaní sa urobiť inak. To ma ratujú priateľky, ktorým sa vyžalujem, že sa hanbím, ako som to prepálila.

* Keď mám pocit, že som paralyzovaná, doprajem si trochu sebaľútosti – vymedzený čas, ideálne nie viac ako hodinu, po ktorej idem a aspoň niečo malé odpracem z cesty povinností.

 Čo funguje vám, aby ste neboli lepkavý od komerčnej verzie perfektného človeka?

Príspevok Ako múdro siahať na dno vlastných síl zobrazený najskôr Life koučing.

Šťastie je z môjho pohľadu záležitosť mysle a úloha na celý život. Nejde o jednoduché veci, ktoré možno urobiť raz a navždy. Nedá sa do automatu pri položke šťastie nahádzať príslušný počet mincí a potom čakať, až vypadne sladkosť zvaná šťastie! To by bolo rovnaké, ako naberať vodu do sita.

Životné šťastie je proces, cesta postupného rastu. Ako to vystihol J. Powell: “Cesta ku šťastiu je ako most, ktorý musíme prejsť, nie roh, za ktorý sa dá zahnúť.“

Pravda o šťastí je prostá: nič vonkajšieho nás nemôže urobiť šťastnými, ani nešťastnými. To dokážu iba naše myšlienky o sebe a o živote, pretože všetko sa odohráva vo vnútri nás a cez naše pocity.

Stratégie na prežitie šťastnejšieho a spokojnejšieho života spočívajú v rôznych veciach. Niektoré som zhrnula z pohľadu mojich skúseností.

Tri podstatné skutočnosti o šťastí:

• Šťastie je istým spôsobom vedľajší produkt – z našich zmysluplných skutkov.
• Byť obklopení šťastnými ľuďmi znamená byť šťastnými aj v budúcnosti.
• Šťastie je „infekčné“ – šíri sa od vás až k priateľom vašich priateľov.

V živote máme tri základné zdroje šťastia:

1. Môžeme na niečo pekné spomínať.
2. Môžeme niečo pekné práve prežívať.
3. Môžeme sa na niečo pekné tešiť.

Tri rady k „hľadaniu“ šťastia:

1. Aby ste si mohli uvedomiť najlepšiu možnú budúcnosť, nedívajte sa na ňu skrz analyzovanie toho zlého z minulosti. Zaoberajte sa hlavne tým, čo môžete ovplyvniť tu a teraz, lebo len na to máte dosah.
2. Nemožno udržať myseľ aktívnu, pokým je telo pasívne a naopak. Na “rozpohybovanie sa” za tým, po čom túžite a čo vám dáva zmysel potrebujete aj niečo viac, než len vzduch na dýchanie… Bez sebamotivácie a činorodosti ďaleko nezájdete.
3. Zbierajte pre seba informácie a skúsenosti nie za účelom podpory svojich pohodlných pozícií. Potrebujete ich na to, aby ste sa rozhodovali slobodne a s vedomím, že za svoje rozhodnutia nesiete zodpovednosť výhradne vy sami.

Tri postoje na odohnanie šťastia:

• Lenivosť a pasivita sú odkazy šťastiu, že sa nemusí unúvať.
• Šťastie nie je na predaj a kupovať si ho je klam.
• Šťastie nemá rado nátlak – trpezlivá viera v jeho existenciu ho skôr priláka.

Žijete v predstave, že je nevyhnutné za šťastie platiť?

Tým, že šťastie si tvoríme sami, nemusíme zaň platiť nič. Navyše, keď sme pozornými, vnímavými a počúvame samých seba, tak si k nemu prirodzenejšie nachádzame cestu. Je užitočné vedome si archivovať   krásne okamihy šťastia a častejšie o nich hovoriť. Čím viac rozprávame o tom, čo sme krásne a radostné prežili, tým väčšmi sa nám to ukladá do trvalej pamäte. Vďaka tomu si to môžeme ľahko vyvolávať do predstáv, keď nám je ťažko.

Príspevok Každé ráno pozeráte v zrkadle na človeka zodpovedného za vaše šťastie zobrazený najskôr Life koučing.

Zopár jednoduchých tipov na úsporu energie:

• Nadýchnuť sa a zhlboka vydýchnuť, keď vám zazvoní telefón, a až potom ho zodvihnúť.
• Čakanie využiť na uvoľnenie tela (prenesenie váhy z nohy na nohu, vystretie sa, ponaťahovanie, poskákanie…)
• Vyhradiť si v priebehu dňa chvíle (ideálne každých 90 minút), kedy prerušíte to, čo robíte a vedome sa zastavíte, zatvoríte oči a pozriete sa do svojho vnútra. Len tak zistíte, ako sa vlastne máte, čo cítite a čo práve potrebujete.
• Dovoľte si myslieť aj na seba a dať sa na prvé miesto. Len tak načerpáte z vlastných zdrojov a budete mať viac pozitívneho potenciálu pre ľudí, na ktorých vám záleží.
• Vec, ktorá stojí za harmóniou a dáva zmysel vášmu snaženiu je RADOSŤ – doprajte si ju.
• Venujte plnú pozornosť svojim fyziologickým, emočným aj mentálnym potrebám a neodkladajteich na neskôr.
• Večer pred zaspaním si vyhraďte posledné myšlienky na reflexiu dňa a pocitom vďačnosti.

Príspevok Ako poraziť stres energiou – 7 tipov na okamžité použitie zobrazený najskôr Life koučing.

O partnerstve a vzťahovosti sme sa učili v detstve

Z rozprávok: Krásny princ oslobodil princeznú zo zajatia u strašného draka a žili šťastne, až kým nepomreli.

Z romantických filmov, kde pár prekonal všetky prekážky a zosobášil sa navzdory neprajným okolnostiam…

Z textov pesničiek, kde sa to len tak hemží pestrými vyznaniami…

To najzásadnejšie učenie však vzišlo z pozorovania svojich rodičov a príbuzných. Z týchto zdrojov vychádzame, lebo nás ovplyvnili najväčšmi.

Vypočuté v praxi

Psychický problém v podstate nemáme. Náš problém by sa vyriešil, keby môj manžel konečne uznal, že mám pravdu!“ odhodlane začína rozprávať žena. Manžel vracia úder: „To je fakt, psychický problém nemáme. Náš problém by sa vyriešil, keby moja žena robila to, čo hovorím – tak ako kedysi.“

Vo vzťahovom koučovaní mám pri takejto konštelácii samé zlé karty. Očakávania manželov, aby som docielila, nech ten druhý ustúpi, nedokážem naplniť. Bola by z toho nanič koalícia. Prax ma naučila, že tento druh „nekončiacich vojen“ nemá priamočiare riešenie. Aj preto, lebo v „bojových manželstvách“ je len slabý záujem o nudný mier.

Rozchod – Áno? Nie?

Pri vzťahových otázkach vyrába súboj racionality s citovosťou obrovský konflikt. Podľa čoho sa rozhodnúť, keď hlava trvá na jednom a srdce na druhom? Rozhodovacia súvaha môže mať 9 dôvodov proti a 1 za, a pokojne to celé preváži ten jeden. Niekedy je to v prospech človeka, inokedy nie. Mnoho ľudí zostáva v nešťastných partnerstvách, spútaní vinou alebo pravidlami viery, alebo finančnými záujmami. Je to potom pravá zajatecká dráma – hoci sa obaja partneri chcú rozísť, zostanú uviaznutí v nefungujúcom vzťahu. Obetujú svoje životy niečomu, čomu síce neveria, ale tak sa boja od toho odísť, že radšej zostanú omráčení paralýzou.

Niektoré túžby sa nenaplnia

A napriek tomu môže vzťah prosperovať. Je prirodzené, že keď sa dvaja spoja, majú rôzne priority, záväzky, presvedčenia, emócie, zvyky, aj financie… V zdravom vzťahu môžeme odmietnuť naplniť túžbu partnera, a odmietnutie neohrozí partnerstvo za predpokladu… že pár má prekryv vo svojich hodnotách. Nedá sa vybudovať dôvera a blízkosť s klamárom, keď má ten druhý v hodnotovom svete vysoko pravdovravnosť.

Hádanie túžob

Poznáte to, keď si povzdychnete: “Keby tak… môj muž / žena pochopil/a, čo je pre mňa dôležité. Tento druh hry na uhádni, čo si myslím je pre vzťah toxický. Bez transparentnej a úprimnej komunikácie sa pár nedostaneme ďalej ako k hypotetickým predpokladom. Overovať si ich len tak naslepo znamená strieľať bez mierenia. Môžeme trafiť, ale zvyčajne míňame. Každý zásah mimo býva interpretovaný ako znamenie nedostatku lásky alebo záujmu či pozornosti.

Ako chcete zdieľať lásku so svojím partnerom?

A ako on s vami? Máte v tom jasno? Viete sa na tom zhodnúť? Sú vám jasné pravidlá, ktoré ste si spoločne nastavili? Ctíte a rešpektujete sa navzájom? Výborne, spĺňate predpoklady na to, aby ste svoj vzájomný vzťah chránili a zvelaďovali. Láska totiž len tak niekde nesedí, treba jej chodiť v ústrety. Láska pozerá a vidí, načúva a počuje. Milovať znamená podieľať sa na veciach celou svojou dušou. A to je veru potom poriadne cítiť.

Láska ako najlepšia odpoveď na krízu

Mať rád partnera takého, aký je neznamená nemať od neho nijaké očakávania, potláčať svoje túžby alebo všetko odovzdane prijímať. Neznamená to nerozčuľovať sa, nehádať sa s ním. Nejde o to nedať na sebe znať negatívne vnútorné rozpoloženie, alebo sa dívať na problematické situácie ružovými okuliarmi. Znamená to, že meníme a vplývame iba na veci, na ktoré máme priamy dosah. Nenaprávame toho druhého na svoj obraz. Hľadáme spôsoby, ako sa vkladať do vecí tak, aby sa naša energia, pozornosť a úsilie zúročili. Deje sa to vtedy, keď meníme svoj postoj, uplatňujeme slobodu voľby a preberáme zodpovednosť za svoje správanie a svoje šťastie. Vtedy sme pre druhého najpríťažlivejší.

Páry, ktoré už majú spolu niečo nažité pochopili, že ich rokmi preverený a zrelý vzťah je omnoho cennejší ako krátkodobá aféra, po ktorej tajne túžia. Vedia, že šedivosť streotypného života rada ustupuje farebnej hre zmien, pokiaľ sa dívajú na svet okolo očami lásky. Naučili si, že vďačnosť, uznanie, nadšenie či potešenie sú ďalšími formami lásky.

Príspevok Prečo muži opúšťajú ženy a ženy mužov zobrazený najskôr Life koučing.

Chcete mať pravdu alebo vzťah?

Aj v tom najharmonickejšom vzťahu sa vynoria čas od času temné veci, ktoré sprevádza hnev. Ten druh hnevu, kedy chcete, aby partner trochu trpel. Hlavne vtedy, keď vaše srdce prahne po odplate, lebo mu bolo ublížené a cíti sa ukrivdené. Lenže zotrvať v takomto nastavení znamená, že ideme do deštrukcie proti sebe, proti partnerovi aj celému vzťahu. Bránime sa hádkami a chceme si vybojovať svoju pravdu za každú cenu. To posledné, čo nám príde na um je spýtať sa samých seba, či chceme mať pravdu alebo vzťah. A moment voľby – či už vedomej alebo nevedomej spôsobí, že naša energia ide smerom, kde uprednostníme buď vzťah alebo svoje ego. Ja som presvedčená, a skúsenosti mi to potvrdzujú, že je oveľa lepšie byť šťastný, než mať svoju pravdu.

Príbeh jeden z mnohých

Rozprávala mi žienka, ktorá odišla z nerovného vzťahu s manipulatívnym mužom o tom, ako až z odstupu času dokázala zavnímať mieru toho, ako bola ovládaná. Potrebovala byť mimo prostredia skresľujúceho jej vnímanie, aby si uvedomila, že ju vlastnícky druh lásky zabíja, nie napĺňa. Jej precitanie trvalo viac než rok. Mocný moment nastal, keď sa muž kajal a sľuboval, že všetko bude inak, nech sa vráti. Stačil jej však malý moment v spoločnej debate, kedy si presadzoval tvrdo svoj názor a popieral ten jej. Vtedy jej došlo, že jeho povaha sa nezmenila, lebo on nič nezmenil na svojom postoji. Vždy bol zvyknutý ľudí ovládať a rozhodovať za nich. Vždy mal svoje pravdy, ktoré presadzoval na úkor iných. Nikdy nepripúšťal, že niekto to môže a chce mať inak. Variácie tohto postoja sú prítomné v mnohých vzťahoch, ani tam nemusí byť prítomná nejaká osobnostná porucha. Pre partnerov v takom vzťahu je príznačné, že zvádzajú súboj o to, kto z koho. A to je zamínované pole.

Mať vždy pravdu vzťah zabíja

Trvať na svojej pravde je v podstate zlozvyk. Prejavuje sa tým, že človek je nadmieru kritický v emočne vyhrotených situáciách. Poznáte to – viete, že to, čo chcete povedať len prileje olej do ohňa a v duchu si prisaháte, že radšej zostanete ticho. Napriek tomu je to silnejšie ako vy a nájde si to cestu von. Má to na svedomí podvedomý program – pretože váš vnútorný hlas jednoducho vie, že máte pravdu a váš partner sa mýli. Tieto výbuchy sa ťažko ovládajú, ale dajú sa prekonať prostým uvedomením si – chcem mať pravdu, alebo chcem ľúbiť? Treba v tom sebareflexívnom vnímaní vytrvať a brať to ako tréning. Uvedomiť si to vždy, keď sa pristihnete pri tom, že vás ovláda starý program nadobudnutý v detstve, keď ste sa v takých situáciách ocitali pri svojich rodičoch.

Sebaovládanie ako cesta

Zameriavať sa na to, že netreba mať za každú cenu pravdu znamená popracovať na sebakontrole. Zmyslom nového, užitočnejšieho a emočne nevysiľujúceho programu je presunúť viac energie do srdca, aby ego toľko nevyskakovalo a nemalo potrebu dokazovať svoju nadvládu. Vždy, keď sa vám podarí byť väčšmi v srdci, zákerná kritická vyčítavosť sa premení na energiu bezpodmienečnej lásky. Lebo potlačiť v sebe impulzy sebeckosti a dominantnosti a uprednostniť radšej toho milujúceho partnera ukrývajúceho sa vo vás, je tá najlepšia stratégia pre naplnený vzťah.

Nový rituál ako ochrana

Viete si zaviesť namiesto hádania o to, kto má pravdu, lepší dobrozvyk, ktorý sa ideálnom prípade stane ritualizovaný. Keď sa schyľuje k hádke, ktorá sa podobá na mnohé jej klony a nič zásadné sa ňou aj tak nevyrieši, oplatí sa zostať ticho a nadviazať spojenie dotykom. Nadviazanie spojenia znamená, že v tej chvíli nie je kľúčové, ako biedne sa cítite a ako veľmi prežívate to, že vám partner chce ublížiť. A hoci vás ide umučiť túžba po tom, aby partner tiež trpel, jednoducho si sadnete vedľa neho a bez rečí nadviažete spojenie, kde nebudú treba slová. Takéto prepojenie spôsobí, že všetko sa vyrieši rýchlejšie, lebo v hre budú srdcia, nie egá. Podmienkou však je, že sa dotýkate – kolenami, ramenami a dlaňami. Bez dotyku by ste tam len tak sedeli a dusili v sebe hnev.

Ešte jeden spôsob, ako netrvať na tom svojom

Kedykoľvek vy alebo váš partner cítite, že je potrebné hovoriť spolu o určitých hnevlivých pocitoch, choďte spolu do vane. Pripadá vám to bláznivé? Každopádne to funguje, dajte tomu šancu a vyskúšajte to! Posaďte sa do vane čelom k sebe. To je pravdepodobne to najlepšie prostredie, v ktorom môžete hovoriť o pocitoch hnevu. Je totiž celkom ťažké vstať, utiecť do vedľajšej izby a buchnúť dverami. „Vaňové usporiadanie“ strhne všetky bariéry medzi vami.

Nevidieť zázrak v sebe značí nevidieť ho ani vo vzťahu

Keď už máte niečo nažité, skúsenosti vás naučili, že pokým sa nevyrovnáte s vlastnými problémami, nie ste na lásku pripravení. V zajatí ľutovacieho sa módu s nekončiacimi monológmi o tom, ako vám niekto ublížil, si pritihanete iba niekoho do závislého vzťahu. To, čo vás trápi totiž vstupuje do vzťahu spolu s vami. Nebude tam sloboda, ani integrita, iba zúfalá túžba po niekom, kto by vás zachraňoval. Lenže to potrebujete urobiť pre seba vy sami, aby ste boli na seba hrdý, že ste sa dokázali odučiť niektoré vzorce správania a staré programy, ktoré vás zneslobodňovali.

Ako by povedal Sri Chinmoy Ghose: „Pravda je vo všetkom, ale láska je všetko.“

Vaša Janette

Príspevok Ako zákernú kritickú vyčítavosť meniť na energiu lásky zobrazený najskôr Life koučing.