Naše vlastné myšlienky prechádzajú premenou ako ročné obdobia. Jar symbolizuje prebudenie zo stuhnutia, s prísľubom pučania toho, čo „zasejeme“. Ako by poeticky vyjadril Chalíl Džibrán: „Byť, to znamená byť záhradou bez oplotenia, vinicou bez strážnika, večne otvorenou pokladnicou pre okoloidúceho.“ 

Naši predkovia robili na jar obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. To im dodávalo pocit zmysluplnosti a naplnenosti. My sme v našej dynamike fungovania prišli o väčšinu rituálov, ktoré by nás chránili pred márnosťou snaženia. Teraz väčšmi než inokedy potrebujeme vieru, že si môžeme vytvoriť vlastný mikrosvet nezávislý od vonkajších turbulencií. 

Vegetatívny nervový systém nášho tela je priamo ovplyvňovaný slnkom, od čoho závisí naša fyzická a psychická stabilita. Vďaka slnečným lúčom sa zrazu cítime plní blahodarnej energie. Tá v nás aktivuje chuť púšťať sa do nových vecí a zmien. Keby zostalo všetko po starom, nič by sa nezrodilo. Pole treba najskôr obrobiť, aby zarodilo. Rovnako tak treba preosiať myšlienky, nech z nich vypadá to, čo odumrelo. 

Hoci si prajeme, aby jar priniesla viac radosti a uvoľnenosti, neoplatí sa na tom lipnúť. Všetko v živote sa mení. Cesta k spokojnosti vyžaduje prijatie všetkých aspektov našich zážitkov. Pokiaľ sa veci nevyvíjajú tak ako chceme, a preto trpíme, neznamená to, že sa musíme podvoliť bolesti alebo sa uzavrieť pred svetom. Vieme, že šťastné okamihy zákonite strieda utrpenie. Nemá význam brániť sa voči tomu. Je to ako vzdorovať voči tme, lebo chceme iba svetlo. Jedno bez druhého nemôže byť. Prijatie tejto skutočnosti oslobodzuje. Všetko navzájom opačné sa zároveň dopĺňa, a v tom je istota. Po zime príde jar a všetko sa zazelená…

Príspevok Máte nachystané dobré osivo?  zobrazený najskôr Life koučing.

Možno ste už dávno nevideli to „svoje“ slnko. Možno ste sa dávno nesmiali tak, že vám vyhŕkli slzy. Možno prestávate veriť, že sa niečo zlepší. Možno prepadávate väčšiemu pesimizmu, beznádeji a netrpezlivosti. Je to prirodzené a ľudské. Všetky sily zhromažďujete na to, aby ste to dajako vydržali. 

Hoci to tak nemusí vyzerať, ani to tak nemusíte cítiť, stávate sa zdokonalenou verziou seba samých. Každý prežitý deň vám pridá na odolnosti, empatickosti, súcitnosti, húževnatosti, vytrvalosti… Posilňujete postoje, ktoré vás robia silnejšími, aj keď ste už vyčerpaní a unavení. Zvládate viac, než ste si kedy vedeli predstaviť. 

Aj keď je veľa vecí v neporiadku, niečo zostalo zachované alebo niečo nové prišlo. V akej chvíli si napriek všetkému poviete, že všetko je v poriadku?

Ja to napríklad cítim, keď sedíme doma na gauči a sme tam jeden pre druhého – so slovami, aj bez slov. Alebo keď na mňa neútočia termíny, iba si slobodne chodím po lese a krotím hlavu, aby nikam odbiehala. Našťastie, tieto zážitky môžem opakovať. Ktoré sú tie vaše rituály, ktoré vám držia pevnú pôdu pod nohami?  

Neraz závisia chvíle pohody a uvoľnenia od našej pozornosti. Zvykneme ich premeškať, keď ich odložíme na neskôr, leboodniekiaľ (hlavne od seba) príde naliehavá pripomienka, že treba toho toľko urobiť. Keď sa tým dáme vyrušiť, prichádzame o prchavé momenty radosti a spontánnosti, ktoré nepotrebujú výkonnosť, iba dovolenie diať sa tu a teraz. 

Moja skúsenosť hovorí, že sa netreba pchať životu do cesty. Vynucovanie si neprináša pozitívnu energiu.

Náš príbeh sa píše nepretržite, v dobrých aj zlých časoch. Než opäť prídu žičlivejšie, dajme do svojho príbehu všetko to, čo sa tam dať dá. Má to hodnotu, časť ktorej sa ukáže, až keď sa raz obzrieme. 

Bez ohľadu na to, ako to teraz nanič vyzerá, náš príbeh nie je dopísaný. Veci sú v poriadku aj v neporiadku, závisí to od nášho postoja. A prijatia, že na niektoré veci proste nemáme dosah. 

Príspevok Keď je všetko v (ne)poriadku zobrazený najskôr Life koučing.