Čo dokáže presvetliť toto chmúrne obdobie? Sú to každodenné malé svetielka vďačnosti a láskyplnosti, súcitnosti a pozornosti, empatie a pochopenia, akceptácie a prijatia. Máme šancu „predefinovať sa“, znovuzrodiť sa, skorigovať očakávania, upratať si v hodnotách a využívať tú slobody voľby, ktorá nám zostala.

Závisí to od našej osobnosti, individuálnych potrieb a špecifických slabostí každého z nás. Potrebujeme pre seba objaviť mieru, s ktorou máme byť v konkrétnej psychologickej oblasti na seba buď prísnejší, alebo, naopak, zhovievavejší. Zobrať na vedomie svoje osobné slabiny a urobiť väčšie opatrenia práve tam, kde vieme, že už sme mali alebo máme problém. 

Nemôžeme kontrolovať, čo sa nám deje (to je práve táto situácia), ale môžeme kontrolovať, čo si o tom myslíme a ako na to reagujeme.

V čom môže byť spása?  

1. Udržať sa v dobrej mentálnej a emočnej kondícii a dosiahnuť spokojnosť pri tých možnostiach, ktoré súčasná situácia ponúka. Pomôže nám k sebe pristupovať ako k stroju, ktorý keď má zostať v prevádzke, musí byť kontrolovaný a servisovaný. Svoj psychický stav budujeme podobne. Máme veľa potrieb, ktoré potrebujeme uspokojiť a aj také, ktoré vieme odložiť.
2. Spísať si prehľad činností, projektov a úloh, ktoré musíme urobiť. Zároveň pridať prehľad tých, ktoré nám prinášajú radosť, uspokojujú nás a vidíme v nich zmysel. Premietnite si dni, kedy ste sa cítili dobre, a spíšte si všetky aktivity, ktoré obsahovali. Tie, ktoré zafungovali, opakujte vo väčšej miere a pravidelne.
3. Dbať na pestrosť a vykrývanie všetkých dôležitých potrieb. Od sociálnych (video hovory, hry s deťmi, telefonáty, chaty…), relaxačných (odpočinok, hobby, kreatívna alebo manuálna práca…), pohybových a športových (domáci tréning, online cvičenie, vychádzky…), rozvojových (učenie sa novým zručnostiam), až po dobrovoľnícke (pomôcť niektorej z organizácií alebo z vlastnej iniciatívy). 

Na čo sa spoľahnúť? 

1. Na zameranie pozornosti smerom k tomu, na čo máme dosah. Zo skúseností našich predkov vieme, že v krízových časoch im pomohlo opierať sa o štruktúru. Pre nás to teraz môže byť plán, ktorý nám poskytne rozvrh na pár nasledujúcich dní. Je to tréning flexibility – žiť tu a teraz a objavovať v tom tie možnosti, na ktoré sme predtým nemali čas. Čomu novému chcete venovať pozornosť?
2. Na prehodnotenie hodnotového rebríčka. Vytvára nám to príležitosť na lepšie sebapoznanie. Čo dôležité v živote chceme mať? Čoho sa vzdáme, aby sme dosiahli harmóniu a primeranosť?
3. Na zamyslenie, či náš život vedie skôr k vnútornej radosti, alebo vnútornej prázdnote. Vyvolávajú v nás ľudia, s ktorými zdieľame svoj život skôr pozitívne, alebo negatívne zážitky?

Ako sa udržať v psychickej pohode?

1. Hovoriť o svojich pocitoch s blízkymi, priateľmi a spolupracovníkmi. Zdôveriť sa, ako sa naozaj cítite. Ak nemáte niekoho blízkeho, komu sa môžete zveriť, zapisujte si svoje emócie. Plačte, ak to potrebujete! Pokiaľ si nedovolíte prežívať bolestné emócie, paradoxne tým obmedzujete svoju kapacitu prežívať tie radostné. Všetky emócie prúdia rovnakým emocionálnym kanálom, takže ak blokujeme negatívne emócie, nepriamo blokujeme aj tie pozitívne.  
2. Starať sa o svoje pozitívne emócie a kultivovať ich. Pomáha nám to posilňovať psychický a fyzický imunitný systém. Pozitívna psychológia ponúka spôsoby, ako prežívať pozitívne emócie. Jedným z receptov je vyjadrovanie vďačnosti. Vždy sa nájdete niečo, za čo môžeme byť vďační, aj v týchto ťažkých časoch.
3. Zapisovať si podnety, ktoré vyvolávajú vďačnosť, súcitnosť, láskyplnosť… Výhodou je, že sa k zápiskom môžete spätne vracať vo chvíľach, kedy sa potrebujete posilniť a podporiť. Ďalším osvedčeným spôsobom, ako zvýšiť svoj pocit šťastia je v konaní dobrých skutkov – aj maličká láskavosť sa ráta.

Kde brať psychickú odolnosť?

1. S odolnosťou voči psychickému stresu je to podobné ako s otužovaním. Len tak sa hodiť do studenej vody nám spôsobí nachladnutie. Napriek tomu je to práve studená voda, ktorá nám pomôže odolnosť proti chorobám zväčšiť. Musíme ju ale používať rozumne, pravidelne a primerane. 
2. Podstata odolnosti spočíva v tom, že znesieme emočné alebo fyzické nepohodlie. Nepríjemný zážitok z okamihu vlezenia pod studenú sprchu neskončí vo chvíli, keď už budeme otužilí. Bude tam stále, iba to budeme lepšie znášať. So stresom je to podobné. Aby sme svoju psychickú kondíciu posilňovali, musíme byť ochotní zažívať stres – ​​v tom je paralela so studenou vodou — má to byť rozumne, pravidelne a primerane, o trochu viac, než je nám príjemné. Jedine tým môžeme svoju hranicu zvládania stresu posúvať a lepšie ho znášať.  
3. Psychika je dynamický systém. Ak svoju odolnosť nezvyšujeme, tak sa znižuje. Preto keď nerobíme dostatok náročných aktivít (teda tých, pri ktorých zažívame stres, ale zároveň ich dokážeme kontrolovať), naša schopnosť zvládať stres klesá. Psychika spohodlnie a frustračná tolerancia nefunguje. Medzi aktivity si potrebujeme priradiť aj také, ku ktorým sa trochu musíme nútiť, a ktoré nie sú príliš ľahké. Nie je to však o tom, že by sme sa vystavovali ťažkým činnostiam len preto, že sú ťažké. Rozhodujúce je, aby nám dávali zmysel, rástli sme pri nich a prinášali úžitok nám alebo iným ľuďom. Čím sme sebaistejší a máme pozitívny sebaobraz, tým ľahšie odbúravame prepätie a čelíme strachu. 

Čo sa z krízy naučiť?

1. Dávkovať si záťaž a regulovať prežívanie. V situáciách, ktoré sú pre nás nepríjemné a stresujúce, si môžeme pomôcť metódou šikovných zubárov. Keď nám vŕtajú zub, vopred nás varujú, že to zabolí. Tým urobia náš zážitok predvídateľný. Ak vieme, že za chvíľu príde bolesť, zvládame ju ľahšie, ako keď príde nečakane. Zubár nás priebežne informuje, koľko času ešte potrebuje a na záver nás uistí, že ešte chvíľku a potom bude dobre. Tým urobí naše utrpenie ohraničené a my vieme, koľko ešte musíme vydržať. Zároveň nás uistí, že ak by to veľmi bolelo, dáme signál a on počká, aby sme to predýchali. Toto vieme pre seba v každodennosti robiť tiež.
2. Strážiť si myšlienky a brániť im v bujnom vytváraní katastrofických scenárov. Konštruktívne je vracať sa k tomu, čo hovoria fakty a aké z toho vyplývajú reálne možnosti. Mentálna aktivita potrebuje mať navrch, aby emočný únos nenapáchal veľa škody.
3. Nahrádzať reaktívny postoj proatívnym. Sebaľútosti potrebujeme výrazne menej oproti guráži ísť v ústrety obavám. V polohe obeti veľa nezmôžeme, zato v hľadaní možností a riešení objavujeme, koľko toho zvládneme.

Príspevok 15 tipov na úľavu od mentálnej vyčerpanosti zobrazený najskôr Life koučing.

Emócie sa však nedajú oklamať ani odbiť. Majú svoj vlastný spôsob, ako nás prinútia brať ich na vedomie.

Zvyknú sa nám pomstiť napríklad:

• Nevysvetliteľným záchvatom hnevu.
• Bolesťou v krku zakaždým, keď si naložíme omnoho viac, než dokážeme zvládnuť.
• Neočakávanými nepríjemnosťami: ťuknete si auto alebo zmeškáte niečo dôležité.
• Konfliktom s úplne iným človekom, než ktorý vás nahneval, zarmútil alebo sklamal.
• Opakovanými, neustále sa vracajúcimi zápalmi.
• Ekzémami.
• Stratou hlasu.
• Nehodami a úrazmi.
• Nepochopiteľnou únavou.
• Nočnými morami.

Nevyjadrené emócie od nás neodchádzajú

Iba čakajú na svoju príležitosť, aby vyšli najavo neskôr v omnoho intenzívnejšej podobe. A hoci svoje pravé city skrývame v domnienke, že budeme v bezpečí pred druhými, vzdialime sa tým sami pred sebou. Čím sme väčšmi na úteku pred sebou, tým väčšmi nás vlastné emócie naháňajú.

Emócie majú jednu špecifickú vlastnosť – sú prudko nákazlivé

Ľahko vieme prebrať alebo si privlastniť pocity druhých. Pokým ide o tie pozitívne, vďaka za to. Ale pri tých negatívnych máme vlastné zásoby, nepotrebujeme ich navyšovať. Akurát, keď nie sme v strehu, nie vždy o tom môžeme slobodne rozhodnúť.

DOBRE POZNAŤ A RIADIŤ SVOJE POCITY = BYŤ EMOČNE ADAPTABILNÍ

Patrí k tomu aj efektívne zaobchádzanie s pocitmi iných ľudí. Učíme sa to vďaka sebauvedomovaniu, ktoré otvára dvere emočnej inteligencii.

Dobre sa nám to trénuje vďaka spriehľadňovaniu nášho vnútorného pocitového sveta:

1. Analyzujte, čo s vami emócie robia.

Po dni plnom pocitov (to je vlastne každý) sa v pokoji posaďte a pokúste sa dešifrovať, čo s vami emócie počas dňa robili. Pýtajte sa: „Čo som to vlastne cítila, cítil?“ Vďaka pravidelným sebareflexiám sa to postupne naučíte robiť už v okamihu, kedy pocit prichádza a rovno si uvedomíte, čo naozaj cítite. Tým sa aktivuje logické myslenie, ktoré dozrie, aby nenastal emočný únos. Ten sa spúšťa, keď emócia naberie takú intenzitu, že vypne racio. Vtedy nespoznávame samých seba a sme v emočnej explózii.

2. Používajte filter na obmedzujúce a limitujúce myšlienky.

Vedia totiž splodiť veľa nepohodlných emócií. Každú takú nanič myšlienku, ktorá chce ovplyvniť vašu náladu začnite vetou: „Teraz mi napadlo…“ Namiesto toho, aby ste si povedali: „Nič sa mi nedarí“, si poviete: „Teraz mi napadlo, že sa mi nič nedarí.“ Takto opisne vyjadrené je to menej vplyvné a vy máte možnosť vybrať si, čo s tým urobíte.

3. Podrobte svoje pocity preskúmavaniu ako detektív.

Keď v duchu skonštatuje: „Teraz som naštvaný“, zároveň sa spýtajte: „Som iba naštvaný, alebo sa za mojím hnevom skrýva ešte niečo iné?“ Emócie sa rady vrstvia, vtedy majú väčšiu moc. Keď odhalíte všetky „plátky“, získate objektívnejší prehľad a možnosť nedať sa nimi zmanipulovať. Za takým hnevom býva neraz pridružená napríklad zatrpknutosť, frustrácia, rozčúlenie, netrpezlivosť…

4. Trénujte otužilosť zotrvávať v pocitoch.

Nemusíte reagovať okamžite. Na začiatku je ten emočný nápor neznesiteľný, býva ako tlaková vlna. Keď ho ale nebudete hodnotiť, iba vezmete na vedomie, čo cítite, môže odznieť. Tak totiž pocity fungujú. Keď ich prijmete a priznáte, prídu si legitímne potvrdené a ich úloha sa naplnila. Máte plné právo byť znechutený, ale keď si hovoríte, že by ste to nemali cítiť, idete proti tomu, aké to pre vás je. Ak sa s emóciami pustíte do boja, vymyslia stratégiu, ako vám dať vedieť, kto má navrch.

5. Ctite moc zrkadlového neurónu.

Keď sa na ľudí neusmievate, ani oni sa na vás neusmievajú. Keď sa o ľudí a ich život nezaujímate, ani o vás sa nikto nezaujíma. Keď ste zameraný iba na seba, nepocítite blízkosť niekoho iného. Bez empatie nejde mať naplnené vzťahy, ktoré sú zdrojom spokojnosti a radosti. Ovplyvňovať svoje pocitové prežívanie môžete aj vďaka tomu, že vysielate to, čo chcete prijímať. Pocity si vytvárate tým, ako o veciach uvažujete a potom sa na základe toho správate. Druhí vám to radi opätujú. V tom dobrom, aj v tom zlom.

P.S. Môžete sa spoľahnúť na to, čo vystihla Susan Jeffers: „Pocit istoty nevyplýva z toho, že niečo vlastníme, ale že niečo zvládame.“

Príspevok Päť spôsobov ako posilniť emocionálne sebavedomie zobrazený najskôr Life koučing.