Keď existuje zmysel, láska a zodpovednosť, miznú absurdné rozdiely medzi ľuďmi. Láska však nie je niečo, čo dávame alebo dostávame. Je to niečo, čo vyživujeme a rozvíjame, o čo sa staráme, čo zveľaďujeme. Láska len tak niekde nesedí a nečaká, až si po ňu prídeme.

Keby ste dostali otázku: „A prečo vlastne nespáchate samovraždu?“, šokovala by vás? Takto sa pýtal svojich pacientov neurológ a psychiater Viktor Frankl, aby ich konfrontoval s tým, čo je pre nich to najdôležitejšie, čo dáva ich existencii zmysel.

V. Franklovi sa v praxi potvrdilo, že ten, kto má prečo žiť, vždy nájde spôsob ako. Súčasťou tohto „prečo“ je rozhodne láska. Láska k niekomu (partnerovi, deťom, priateľom, rodine alebo k zvieraťu) alebo láska k niečomu (zvyčajne spätá s kreativitou). 

Všeobecnej láske k ľuďom a medzi ľuďmi dali Starí Gréci pomenovanie AGAPÉ. Čím menej je v spoločnosti agapé, tým väčší priestor má závisť, neznášanlivosť, netolerantnosť, nenávisť. Preto má zmysel lásku rozdávať, vyžarovať, vytvárať, aby jej bolo medzi ľuďmi čo najviac a bezpodmienečnej, ktorá vo svojej nesebeckosti nič nevyžaduje.

V láske nie je dôležitá pravda. Dôležité je zdieľanie a prienik svetov, hodnôt a vízií. Nezaobíde sa to bez rešpektu – presvedčenia, že človek má dobrý dôvod vnímať situáciu takú, aká sa mu javí. Úsilie spočíva v pochopení, prečo si druhý myslí, čo si myslí a prijatí toho, že je to jeho slobodná voľba. Zároveň vieme, že človek nemôže dosiahnuť pokoj, mier a úprimné prepojenie s druhými ľuďmi, pokiaľ nedosiahne harmóniu a súcitné prepojenie sám so sebou. 

Láska nemá byť čistým luxusom. „Každý sa vie naučiť zveľaďovať šťastie a lásku. Na rast všetko potrebuje potravu, aj láska. Keď sa o ňu nestaráme, chradne. Keď napĺňame a podporujeme svoje šťastie, zlepšujeme našu schopnosť milovať. Preto milovať znamená zveľaďovať šťastie a lásku.“ Vyriekol mních Thich Nhat Hanh nominovaný na Nobelovu cenu za mier. 

Príspevok Láska je čin, nie iba pocit  zobrazený najskôr Life koučing.