Najskôr tým, že seba odložíte do úzadia, aby ste uprednostnili ostatných. Potlačíte svoje túžby a hodnoty, a po určitom čas prestávate rozlišovať, kto ste a po čom vlastne túžite. 

Potom sa prihlási vyčerpanie z toho, že napínate svoje sily, aby ste vyhoveli všetkým naokolo. Cítite frustráciu, lebo nech sa snažíte akokoľvek, všetkým nevyhoviete. 

Hovoriť slobodne „nie“ je zdravá obrana

Hoci sa to nezdá, povedať „nie“ znamená v skutočnosti podať dôkaz akejsi najväčšej dobroty tak k ostatným, ako aj k sebe. Za dlhým vysvetľovaním prečo „nie“ je často nádej, že vás druhí pochopia a vaše odmietnutie zakceptujú, keď podrobne objasníte svoje dôvody. Nie je však také dôležité, aby dal niekto iný vášmu odmietnutiu požehnanie. V situáciách, kedy niečo/niekoho odmietate, potrebujete predovšetkým počúvnuť svoj vlastný rozum alebo srdce, ktoré vám hovoria, čo je pre vás dobré a čo nie. 

Pri akej často opakujúcej sa situácii (možno keď si prídete, že vás využívajú?) by sa vám hodila táto pripravená veta? „Je pre mňa ťažké povedať to, pretože sa ťa v žiadnom prípade nechcem dotknúť. Ale rozhodla som sa, že už nebudem/nechcem/nemôžem…“ Použite ju raz denne počas celého mesiaca. 

Asertivita ako zručnosť

Techník, ktoré vám pomôžu asertívne sa správať, je mnoho. Potrebujete si vybrať tie, ktoré vám budú „sedieť“. Vybrala som štyri najpoužívanejšie.

Pokazená gramofónová platňa

Hodí na presadenie oprávnenej požiadavky tým, že dookola opakujte „to svoje“ bez prejavu rozrušenia, úzkosti, neistoty. Neútočíte, nenechávate sa odkloniť od problému, neberiete ohľad na manipulatívne otázky, ani na tvrdenia odvádzajúce vás k vedľajšej téme. Opakujte kľudným a pokojným hlasom stále to isté. 

• Dôležité je, že okrem opakovania požiadavky súhlasíte so všetkým, čo je buď všeobecnou pravdou alebo je to pravdepodobné („Máte pravdu, mohlo by to tak byť…“).
• Nepoužívajte slovo „nemôžem“, lebo sa hneď objaví otázka „Prečo?“, čo je manipulatívny prvok. 
• Buďte opatrný vo formuláciách, vylúčte akékoľvek slová, ktoré by vyzneli ako ponižovanie a urážanie. 
• Využívajte empatiu – „Chápem, že je to pre vás dôležité, ale ja to viem pre vás urobiť iba v tomto vymedzenom rozsahu.“

Asertívne prijatie kritiky 

Reagujete na obsah, nie na osočenia, obvinenia a urážky. Vyjadrujete pochopenie slovami  „mrzí ma“; hovoríte o pohnútkach: „najradšej by som urobila“, „chcem s tým niečo urobiť“ a do konečného rozhodnutia zahrniete dôvod, prečo to nemôžete zmeniť, ovplyvniť, vyriešiť…

Keď reagujete na nepravdivú kritiku, vyhnite sa formuláciám: „To nie je pravda“, „Klamete“. Reagujte z pohľadu toho, ako to vnímate: „Prekvapuje ma, že si to o mne myslíte!“ Môžete žiadať aj presnejšej formulácie: „Nerozumiem tomu, môžete mi objasniť, čo konkrétne myslíte?“

Otvorené dvere 

Kritik sa správa spôsobom, akoby chcel vyraziť zatvorené dvere. Keď sa rozbehne, zistí, že boli dokorán otvorené. Snaží sa nájsť zámienku, aby kritikou rozohral spor (chce si odreagovať svoju zlú náladu, chce len kritizovať a niekoho obviniť). Pri odhalení takéhoto motívu súhlaste s každou pravdou, s každou pravdepodobnosťou a so všeobecnými logickými pravdami, ktoré sú v kritike obsiahnuté. Selektívne ignorujte všetko, s čím sa nestotožňujete a nenechajte sa strhnúť k sebaobrannému zdôvodňovaniu a vysvetľovaniu, ani k agresii voči kritikovi. Aj tak v tom celom nejde o vás. Toto chce tréning vo vnímaní a oddeľovaní toho, čo sú „vaše obsahy“, a ktoré súvisia s tým, čo sa vám snaží niekto „podsunúť“. 

Kompromis 

V mnohých situáciách majú „svoju pravdu“ obidve strany. Nie je vždy vhodné za každú cenu trvať na svojom, prednosť majú hodnoty rešpektu a úcty. Pokiaľ ide o zásadnú vec, môžete pristúpiť na ponuku kompromisu, alebo ju sami ponúknuť. Zmyslom je problém vyriešiť, nie druhého ponížiť, zvíťaziť nad ním, dať mu vedieť, kto má väčšiu moc. 

Osvojte si desatoro asertívneho správania

Je to zoznam vašich práv, na ktoré pri tom, ako chcete niekomu vyhovieť, zabudnete. Pri ich používaní získate väčšiu slobodu nedať sa citovo vydierať. 

1. Máte právo posudzovať svoje správanie, myšlienky a emócie a niesť za ne a ich dôsledky zodpovednosť. 

Vraj nemôžete nezávisle posudzovať sám seba a musíte byť posudzovaní vonkajšími pravidlami a autoritou, ktorá je nadriadená, múdrejšia a zrelšia, než vy sami. Omyl, vy sami ste sudcami vlastného správania a nemôžete sa na nikoho a na nič vyhovárať.

2. Máte právo neponúkať žiadne výhovorky a ospravedlnenia vášho správania. 

Vraj ste za svoje správanie zodpovední iným ľuďom a to, čo robíte, ste povinní vždy vysvetliť, zdôvodniť a ospravedlniť sa. Skutočne? O tom rozhodujete vy sami, nemusíte sa spovedať iba preto, čo to druhí očakávajú. 

3. Máte právo sami posúdiť či a nakoľko ste zodpovední za problémy iných ľudí. 

Vraj máte voči niektorým inštitúciám a ľuďom väčšie záväzky než voči sebe a mali by ste obetovať svoje vlastné hodnoty a prispôsobiť sa. Pozor, človek, ktorý chce niesť zodpovednosť za „problémy celého sveta“, nakoniec nepomôže nikomu.

4. Máte právo zmeniť svoj názor. 

Vraj keď ste seriózny človek, stojíte si za svojim názorom a nemôže ho zmeniť. Inak by ste museli priznať, že sa mýlite a kto sa mýli, je nezodpovedný a nie je na neho spoľahnutie. Omyl. Neraz sa iba „zmenou názoru“ dostanete bližšie k pravde. 

5. Máte právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný. 

Vraj nesmiete robiť chyby! Ak sa nejakej dopustíte, ste neschopný a nesolídny človek. Avšak, bez chýb nemožno napredovať, sú to učiace sa skúsenosti. 

6. Máte právo povedať „ja neviem“. 

Vraj keď niečo robíte, tak musíte vedieť prečo. Ak to neviete, ste zlí alebo menejcenní. Nesedí to, lebo ako ľudské bytosti ste nedokonalí. 

7. Máte právo byť nezávislí od dobrej vôli iných ľudí. 

Vraj všetci ľudia, s ktorými prichádzate do styku, musia mať k vám kladný vzťah a je nevyhnutné, aby vás mali všetci radi. V skutočnosti nie je svete človek, aby sa zavďačil všetkým. 

8. Máte právo robiť nelogické rozhodnutia.

Vraj môžete robiť iba veci, ktorým skutočne rozumiete. Nesedí to s tým, že ste pocitové bytosti a váš život tvoria zo 60 % emócie, takže sa nemožno rozhodovať iba podľa hlavy. 

9. Máte právo povedať: „Ja ti nerozumiem.“ 

Vraj je vašou povinnosťou čítať iným ich priania z očí a nevyrieknuté predstavy plniť na počkanie. Máte nielen právo, ale aj povinnosť pýtať sa ľudí, čo vlastne chcú, a tak sa presvedčiť, na čom im záleží a aký majú postoj. 

10. Máte právo povedať: „Je mi to jedno.“

Vraj sa musíte snažiť byť lepšími a lepšími, pokiaľ nebudete vo všetkom dokonalí a perfektní. Nuž, byť perfektní podľa definícií niekoho môže dopadnúť tak, že pre dakoho iného to bude neakceptovateľné. Čo je iné, nemusí byť ešte horšie.

Stojte pevne pri sebe

Dokázať povedať pevné „nie“ žiadostiam o láskavosť, nechceným návrhom či rodinným očakávaniam súvisí s tým, dokázať si stáť za svojím. Každý má právo byť a prejavovať sa. A cítiť sa pritom dobre, nie bezmocne, či previnilo, pokým to nezraňuje druhých. 

Najväčšia hodnota sebapresadenia spočíva v dobrom pocite zo seba, že ste sa prejavili. Efekt sa dostaví, keď si dovolíte, trúfnete a urobíte niečo, na čom vám záleží hoci predpokladáte, že to nebude dobre prijaté. 

Zároveň si buďte vedomí toho, že asertivita nefunguje vždy. Niekedy budú vaše ciele v rozpore s cieľmi druhého človeka. Dvaja ľudia nemôžu byť prvý v rade. Rozhodujúce je chrániť svoje potreby a hodnoty s rešpektom voči druhým. 

Príspevok Keď nehovoríte NIE, ubližujete si dvakrát zobrazený najskôr Life koučing.

Vybrala som tri časté protipólne postoje v debatách, ktoré závisia od toho, ako používame empatiu, asertivitu a rešpekt.

*Je rozdiel, či pripúšťame pocity toho druhého a snažíme sa v jeho slovách nájsť aspoň zrnko pravdy, alebo ignorujeme pocity toho druhého a v jeho slovách nepripustíme ani za mak pravdy.

*Je rozdiel, či otvorene, priamo a s rešpektom vyjadríme svoje pocity a využijeme reakcie typu „ja cítim…“ „mám pocit…“, alebo sa hádame a útočíme na druhého, obviňujeme ho, osočujeme…

*Je rozdiel, či vyjadríme v našom postoji v debate pochopenie, akceptáciu a rešpekt, aj keď sa cítime frustrovaní či rozhorčení, alebo druhého ponižujeme, pristupujeme k nemu chladne, povýšenecky, arogantne, blahosklonne…

Keď si prajeme, aby boli naše rozhovory s ľuďmi príjemné a plné pochopenia, potrebujeme sa na nich nalaďovať, vnímať ich hranice, aj svoje vlastné, akceptovať odlišnosti a prijímať, že každý sme na svojej ceste na nejakom úseku… 

Príspevok Toxické a netoxické vyjadrovanie zobrazený najskôr Life koučing.